Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614209425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne E. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. E., T. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Daránim, so sídlom A. E., R. XX,
proti žalovanej Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom
Liptovský Mikuláš, Palúčasnká 25, IČO: 17 336 163, právne zastúpenej advokátom JUDr. Miloslavom
Hrickom, so sídlom A. E., Ul. X. E. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovanej - KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefaničova 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpenej advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom T., R. XX, o náhradu škody vo výške

11.881,98 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej a intervenienta na jej strane proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/265/2014-127 zo dňa 15. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej procesnej strane v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.881,98
eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.256,38 eur od 6.6.2014 do zaplatenia a s

5,05% úrokom ročne z omeškania zo sumy 3.625,60 eur od 9.6.2015 do zaplatenia. Vychádzal z toho,
že nebolo medzi stranami sporné, že v objekte žalovanej vznikla škoda v dôsledku pádu žalobkyne;
spornoubolaskutočnosť,čižalobkyňaspadlavdôsledkumokrejpodlahyačiprispôsobilachôdzudaným
podmienkam. Mal za to, že pri zabezpečovaní čistiacich prác v objekte, ktorý je verejne prístupný, je
povinnosťou vlastníka tohto objektu primeraným spôsobom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia
tých, ktorí sa v objekte zdržiavajú. Okresný súd konštatoval, že výpoveď žalobkyne ohľadne skutkového
deja bola presvedčivá a logická a jednotlivé tvrdenia si vzájomne neodporujú. Naopak, výpovede

svedkýň, ktoré sú (alebo boli) zamestnankyňami odporkyne, „nie sú vo vzájomnej zhode“. Okresný
súd neuveril výpovedi p. G., že izbu narýchlo poumývala až po páde žalobkyne. Uvedené je nielen
nepravdepodobné, ale aj v priamom rozpore s výpoveďou p. E., ktorá mala prísť na miesto pádu
žalobkyne takmer bezprostredne a vypovedala, že podlaha bola suchá. Navyše, v konaní nebolo sporné,
že žalobkyňa podľa pokynov žalovanej mala na obuvi navlečené umelé návleky.
2. Okresný súd obranu žalovanej, že žalobkyňa mala nevhodnú obuv (topánky s vysokým podpätkom)
vyhodnotil ako nepreukázanú. Okrem jednoznačnej výpovede samotnej žalobkyne uvedené potvrdila

svedkyňa p. D.; súčasne vzhľadom na vek a fyzickú dispozíciu žalobkyne je nepravdepodobné, aby
mala topánky s 12 až 15 cm podpätkom. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o rýchlej chôdzi
žalobkyne.3. Okresný súd uzavrel, že žalovaná netvrdila ani nepreukázala žiadne také skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že ujmu na zdraví žalobkyne nezavinila. Žalovaná zabezpečovala umývanie podlahy v
čase návštevných hodín, kedy aj podľa svedkýň navrhnutých žalovanou je zvýšený počet návštev

pacientov. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani informačnou tabuľou o tom, že podlaha je mokrá;
osobitne, ak vyžaduje od návštevníkov, aby použili umelé návleky na topánky, pri ktorých je rozumné
predpokladať, že v kombinácii s mokrou podlahou môžu privodiť ujmu na zdraví.
4. Výška škody medzi stranami sporná nebola, pričom zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Vzhľadom
na to, že žalovaná sa s plnením náhrady škody/dlhu dostala do omeškania, zaťažuje ju i vyššie

vymedzená povinnosť zaplatiť súvisiaci úrok z omeškania. V spore plne úspešnej žalobkyni priznal
okresný súd náhradu trov konania voči protistrane v celkovej sume 2.051,23 eur, ktorú výšku trov
konkrétne odôvodnil.

5.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodali(samostatné)odvolaniažalovanáavedľajší
účastník na jej strane (ďalej v zmysle aktuálnej právnej úpravy označovaný ako intervenient), ktorí sa

domáhali jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá.
6. Žalovaná nesúhlasila s hodnotením dôkazov vykonaným okresným súdom. Napríklad výpovede
zdravotných sestier raz hodnotí ako nevierohodné a raz ako vierohodné. Trvala na tom, že podlaha
v čase pádu žalobkyne (práve na základe vyjadrení zdravotných sestier) bola suchá. Pokiaľ by aj
bola mokrá, na umývanie podlahy upozorňovala výstražná tabuľa. Zdôraznil, že má právnu povinnosť

vykonávať upratovanie podlahy navlhko, pričom vzhľadom na nepretržitý charakter poskytovania
zdravotnej starostlivosti sústavne dochádza aj k pohybu osôb po oddelení. Ak by upratovanie/umývanie
podlahy na predmetnom oddelení presunula na iné hodiny, tak na niektorom inom oddelení by muselo
dochádzať k umývaniu práve počas poobedňajších (návštevných) hodín. Tvrdil, že prevenčnú povinnosti
v zmysle § 415 Obč. zák. má/mala aj žalobkyňa. Hoci - podľa jej tvrdenia - si nevšimla výstražnú tabuľu,

zaregistrovala umývanie podlahy navlhko, preto si mala počínať s potrebnou opatrnosťou. Odvolateľka
dodala, že k iným obdobným úrazom na psychiatrickom a ani inom oddelení nemocnice nedošlo.
7.Intervenientnastranežalovanej(pôvodne)tvrdil,žezvykonanéhodokazovania(ktoréhoobsahbližšie
popísal) vyplýva, že k pádu žalobkyne došlo na chodbe (nie teda na izbe), ktorá sa však v danom čase
neumývala. Vo všeobecnosti poukazoval tiež na význam odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

8. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie protistrany žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Poznamenala, že je ťažko predstaviteľné, aby upratovačka po páde žalobkyne, ku ktorému došlo
„doslova pred jej očami“ a ktorá v bolestiach prosila o pomoc, začala umývať podlahu. Hodnotenie
dôkazov okresným súdom považovala za plne logické; žalovanou namietanú časť hodnotenia označila

za vytrhnutú z kontextu. Žalobkyňa za nesprávnu považovala obranu žalovanej, že všeobecnú
prevenčnú povinnosť si táto splnila umiestnením výstražnej tabule. Prístup prezentovaný žalovanou
by viedol k neakceptovateľnému záveru, že postačuje takéto upozornenie a podlaha sa môže umývať
kedykoľvek. Zároveň, podľa svedkyne p. G. (upratovačka) „trojuholníček“ bol na chodbe už od
predošlého dňa. Žalobkyňa pritom nespadla na chodbe, ale v izbe, kde žiadne upozornenie nebolo a

táto v čase jej vstupu bola suchá.
9. K vyjadreniu intervenienta žalobkyňa uviedla, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že spadla
v izbe; teda nie na chodbe, ako sa snaží tvrdiť intervenient. Dotknutý záver nespochybňuje ani samotná
žalovaná.

10. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval v ďalšom štádiu konania už intervenient. Naďalej spochybňoval
fakt, že podlaha na oddelení „v čase incidentu“ bola mokrá. Aj keby bola podlaha mokrá, použitie
výstražnej tabule považoval za dostatočné na splnenie prevenčnej povinnosti žalovanej. Súčasne
žalobkyňa až tri krát (pri vstupe na oddelenie, počas prechádzky so svokrou, po návrate do izby) sa
mohla presvedčiť o umývaní podlahy.

11. V následnej reakcii žalobkyňa uviedla, že intervenient sa nezaoberá jej argumentáciou na odvolanie
protistrany, ale iba opakuje pôvodné tvrdenia žalovanej. Zopakovala, že trojuholník upozorňujúci na
umývanie podlahy si nevšimla ani jedna zo sestier. V súvislosti s argumentáciou o nepretržitej zdravotnej
starostlivosti dodala, že od personálu a ani od pacientov sa nevyžaduje, aby sa pohybovali s umelými

návlekmi na obuvi. Domnievala sa, že upratovačka ju mala vyzvať, aby počas umývania podlahy opustila
izbu, resp. túto mala umyť až po ukončení jej návštevy. Opakovane poukázala i na rozporné vyjadrenie
svedkyne p. W., že počas návštev sa izby neumývali.12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Neobstojí argumentácia odvolateľov o nekonzistentnosti prístupu okresného súdu k posúdeniu
vykonaných dôkazov. Okresný súd nepovažoval dotknuté svedecké výpovede zároveň za vierohodné
a nevierohodné, ale „len“ zdôraznil nezhody vo vyjadreniach svedkýň navrhnutými žalobcom. Inak
a zjednodušene povedané, v rozhodných okolnostiach (napr. výška podpätkov na obuvi žalobkyne,

umiestnenie upozornenia na umývanie podlahy, spôsob jeho používania, umývanie podlahy v
rozhodnom čase) vo výpovedi každej z nich je daný rozpor s výpoveďou niektorej ďalšej svedkyne.

14. Naopak, je to práve spôsob argumentácie žalovanej i intervenienta na jej strane, ktorý (minimálne)
vykazuje znaky účelovosti. Odvolatelia zdôrazňujú, že na psychiatrickom oddelení v rozhodnom čase
bola umiestnená výstražná tabuľa upozorňujúca na mokrú podlahu. Zároveň však tvrdia, že podlaha

na oddelení (vrátane izby č. 4, kde došlo k úrazu žalobkyne) bola suchá. Ak sú obe tvrdenia pravdivé,
potom plnenie prevenčnej povinnosti, spočívajúce v upozornení na umývanie podlahy, je len formálne,
nezodpovedajúce reálnemu stavu v konkrétnom čase.
15. Formálnosť upovedomenia, resp. upozornenia na umývanie podlahy potvrdzuje i svedkyňa p. G.
(upratovačka), ktorá vypovedala, že „trojuholníček“ tam bol od predchádzajúceho dňa; zároveň uviedla

„my sme to dali a bolo to tam aj týždeň“. Rozhodne nie je prípustné považovať za splnenie prevenčnej
povinnosti vo forme upozornenia na možné nebezpečenstvo pošmyknutia viac menej permanentné
ponechanie výstražnej tabule bez ohľadu na bezprostredný stav podlahy.
16. Akceptácia takéhoto nazerania by znamenala, že prevádzkovatelia, resp. vlastníci verejne
prístupných objektov sa zbavia zodpovednosti za prípadné úrazy, ku ktorým dôjde na vlhkej podlahe,

maximálne všeobecným a trvalým upozornením - „Pozor na mokrej podlahe sa šmýka“, či „V prípade
mokrej podlahy hrozí nebezpečenstvo úrazu“. Takýto prístup aj bez ďalšieho je nutné hodnotiť
ako v konečnom dôsledku obchádzajúci zákon - rešpektovanie prevenčnej povinnosti a znášanie
zodpovednosti za škodu v súvislosti s jej porušením.

17. Už len prítomnosť upratovačky na psychiatrickom oddelení v rozhodnom čase; najmä, keď
sama žalovaná akcentuje nutnosť takmer nepretržitého denného upratovania umývaním na vlhko na
(všetkých) oddeleniach, vylučuje, aby sa tam upratovačka zdržiavala za iným účelom ako umytia
podlahy. Súčasne z vlastného vyjadrenia svedkyne je nepochybné, že podlahu umývala. Okresný súd
náležite poukázal na nepresvedčivosť (svojim spôsobom aj nelogickosť) tvrdenia svedkyne p. G. o

umývaní podlahy v izbe č. 4 až po páde žalobkyne. Hoci svedkyňa p. G. uviedla, že podlahu umývali
„nie na mokro, ale stredne“, je nereálne, aby podlaha bola suchá pri príchode sestier, keď ich p. G.
volala hneď po doumývaní podlahy a oni (rovnako hneď; čo je doslova interval niekoľkých sekúnd) aj
prišli na izbu.

18. Okresný súd taktiež správne zdôraznil, že vyjadrenia žalobkyne sú v priebehu riešenia celej
záležitosti (t.j. aj v štádiu predchádzajúcom podaniu žaloby) zhodné a bez rozporov. Naproti tomu v
argumentácii protistrany dochádza k opakovaným zmenám v tvrdeniach, pričom výpovede svedkov (ňou
navrhnutých) vykazujú nemalé rozpory. Napríklad ohľadne veľkosti podpätkov topánok žalobkyne, ktorú
intervenientvprvotnejodpovediadresovanejžalovanej(svojmupoistencovi)-č.l.17až18-jednoznačne

označil za hlavnú príčinu úrazu. V spomínanej odpovedi, ktorá vychádzala z informácií od personálu
nemocnice, t.j. práve svedkýň navrhnutých žalovanou, intervenient ani len nespomína upozornenie
výstražnou tabuľou, na ktorej použití v neskoršom štádiu (vrátane odvolacieho konania) žalovaná i
intervenient na jej strane v podstate zakladajú ich obranu voči uplatňovanému nároku žalobkyne.

19. Krajský súd sa tak stotožňuje s vyhodnotením dokazovania vykonaným okresným súdom. Nadväzne
je dôvodné uzavrieť, že bolo preukázané, že k pádu a následnej ujme na zdraví žalobkyne došlo z
titulu pošmyknutia sa na vlhkej podlahe, keď plniac pokyny žalovanej mala na topánkach navlečené
umelohmotné návleky. Okresný súd náležite konštatoval, že pri kombinácii takýchto návlekov a mokrej
podlahy je rozumné predpokladať privodenie ujmy na zdraví.

20. Ako už je vyššie konštatované, použitie výstražnej tabule nebolo (minimálne) náležité; určite k nemu
nedošlo bezprostredne vo vzťahu k izbe č. 4, kde utrpela žalobkyňa úraz. Nezbavuje tak žalovanú
zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobkyni. V otázke plnenia prevenčnej povinnosti je primeraným tiež
vyjadrenie žalobkyne v odvolacom konaní, že žalovaná má/musí na splnenie danej povinnosti zvoliť inýspôsob upratovania; napríklad požiadať návštevu o opustenie dotknutého priestoru na nevyhnutný čas
(čo by malo len niekoľko minút). Pri používaní tabúľ/pomôcok upozorňujúcich na možné pošmyknutie
musí žalovaná postupovať tak, aby ich použitie zodpovedalo reálnemu stavu; a nie sa správať čisto

formálne, do určitej miery sledujúc i možné vyvinenie sa v prípade úrazu.

21. Odvolacie námietky/dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej (§ 380 ods. 2 CSP). Napadnutý
rozsudok preto vo veci samej potvrdil.

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec
odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu (plného) úspechu v spore.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobkyňa

voči jej procesnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (celom) rozsahu - 100%.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.