Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209425
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209425.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, A. E.Á., právne zastúpenej JUDr. Jánom Daránim,
advokátom so sídlom Štúrova 32, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni Liptovská nemocnica s poliklinikou
MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Palúčasnká 25, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 336
163, právne zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský
Mikuláš, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody vo
výške 11 881,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 11 881,98 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 8 256,38 eur od 06. 06. 2014 do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 3 625,60 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania 2 051,23 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť
advokátovi JUDr. Jánovi Daránimu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu 12. 11. 2014 a písomne doplneným dňa 16. 06. 2015, sa

navrhovateľka voči odporkyni domáhala náhrady škody vo výške 11 881,98 eur s príslušenstvom. Návrh
odôvodnila tým, že dňa 06. 06. 2013 počas návštevných hodín navštívila na psychiatrickom oddelení
odporkyne svoju svokru. Podľa pokynov odporkyne si pred vstupom na oddelenie kúpila plastické
návleky a tieto si natiahla na topánky. So svokrou strávila takmer tridsať minút. Pri východe z izby sa
prudko pošmykla na čerstvo umytej dlážke, v dôsledku čoho spadla, pričom pri tomto páde utrpela
zlomeninu krčka ľavej nohy s trvalými následkami. Škoda, ktorú si uplatnila pozostáva z bolestného vo
výške 4 347,- eur, zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 625,60 eur a straty na zárobku

počas pracovnej neschopnosti vo výške 3 909,38 eur. Navrhovateľka listom zo dňa 19. 05. 2014 vyzvala
odporkyňu, aby jej do 05. 06. 2014 zaplatila 8 256,38 eur titulom bolestného a náhrady straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti a nakoľko si odporkyňa svoju povinnosť včas nesplnila, navrhovateľka
si uplatnila aj úroky z omeškania z tejto sumy od 06. 06. 2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, tak znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 04. 07. 2014, a preto si
navrhovateľka uplatnila úroky z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na
začatie konania odporkyni.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko má za to, že nezodpovedá
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke pádom. Podľa vyjadrenia personálu, ktorý v tom čase pracoval na
psychiatrickej ambulancii, bola dlážka v čase pádu navrhovateľky suchá a začala sa umývať až potom,ako navrhovateľka spadla. Okrem toho navrhovateľka mala na nohách návleky a topánky na vysokých
podpätkoch, pričom podľa vyjadrenia pomocnice sa ešte k tomu ponáhľala. Príčinou škody teda neboli
návleky, ale nevhodná obuv a rýchla chôdza navrhovateľky. Nakoľko má odporkyňa za to, že svoju

prevenčnú povinnosť nezanedbala, navrhla, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, pričom jej neprítomnosť
ospravedlnil jej právny zástupca. Súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti vedľajšieho účastníka,
ktorý sa taktiež z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil.

Navrhovateľka vypovedala, že na psychiatrické oddelenie išla za svojou svokrou, ktorej sa náhle v
domove sociálnych služieb zhoršil zdravotný stav. Nakoľko bolo rodine oznámené, že svokre treba do
nemocnice doniesť plienky, navrhovateľka po pracovnej dobe, t. j. po 15. 00 hod., išla priamo z roboty
do nemocnice, kde prišla približne o 15.30 hod. Pri príchode na oddelenie si v súlade s pokynmi
odporkyne zakúpila návleky a tieto si obula na svoje topánky. Svokra ležala v sieťovej posteli, čo

na navrhovateľku pôsobilo deprimujúco. Z tohto dôvodu požiadala sestru, aby jej svokru dala von z
postele, načo sa navrhovateľka išla so svokrou poprechádzať na chodbu. Medzitým prišla na chodbu
pani upratovačka, ktorá začala s vedrom a portvišom umývať dlážku. Nakoľko navrhovateľka nechcela
upratovačke zavadzať, vrátili sa spolu so svokrou na izbu a túto usadila do kresla. Po chvíli však
upratovačka vošla aj do izby a začala umývať dlážku smerom od okna k dverám. Z dôvodu, aby si

upratovačka mohla vykonať svoju prácu, navrhovateľka išla von z izby. Zrazu sa však pokĺzla a spadla
na zem, na čo na ňu vystúpil pot a chytila ju triaška. Nakoľko bola dlážka mokrá, nevedela sama vstať
a preto požiadala o pomoc upratovačku, ktorá ju posadila na stoličku a išla zavolať sestričky. Jedna
z nich po príchode skonštatovala, že podľa polohy päty to bude asi zlomený kŕčok. Navrhovateľka sa
z izby neponáhľala, nemala sa kde ponáhľať, keďže už mala po pracovnej dobe. Navyše, nechala si

v izbe svoju tašku, čo nasvedčuje tomu, že sa do izby plánovala vrátiť. Po páde sa skontaktovala so
svojimi príbuznými, ktorí po dlhom čase prišli na oddelenie a odviezli ju na traumatológiu. Po úraze bola
operovaná jedenkrát, a to dňa 07. 06. 2013, následne bola práceneschopná od 07. 06. 2013 do 30.
09. 2013. Hospitalizovaná v nemocnici bola od 06. 06. 2013 do 21. 06. 2013, potom ešte absolvovala
kúpeľnú liečbu a po 16. 12. 2013 aj individuálnu rehabilitáciu a masáže, ale už bola práceschopná a

pracovala. Po úraze sa jej veľmi zmenil život. Doposiaľ nedokáže stupiť na mokrú dlážku, ešte aj teraz,
keď vidí mokrú dlážku, tak má z toho traumu. Pred úrazom bývala na treťom poschodí, avšak z dôvodu,
že nový kĺb nie je na celý život, musela zmeniť bývanie, aby nemusela chodiť po schodoch. Stále má
obmedzenú hybnosť nohy, čo sa prejavuje pri bežných činnostiach. Pri výkone zamestnania problémy
nemá, nakoľko má sedavé zamestnanie.

Svedkyňa D. G., bývalá zamestnankyňa odporkyne, ktorá mala v deň úrazu službu, vypovedala, že
v ten deň bolo pri dverách upozornenie, že sa umýva, avšak toto upozornenie sa tam nachádzalo
od predchádzajúceho dňa. Izby č. 1 až 4 sa vtedy umývali pred raňajkami, pričom na druhýkrát sa
chodba už ani neumývala. Potom, ako svedkyňa prišla do izby aj s portvišom a vedrom s vodou, videla

navrhovateľku, ako chcela zahodiť papiere do koša, ale keďže koše v izbe neboli, musela vyjsť na
chodbu. Keď sa svedkyňa obrátila, navrhovateľka už bola na zemi a nevedela sama vstať. Svedkyňa
uviedla, že potom, ako navrhovateľka spadla, tak ona ešte narýchlo poumývala izbu, lebo izba nebola
moc špinavá, a až následne išla volať sestričky. Pokiaľ ide o obuv navrhovateľky všimla si, že mala
čierne topánky na vysokom podpätku, tak 12 až 15 centimetrovom. Pred pádom sa mala navrhovateľky

opýtať, kde sa tak ponáhľa, pričom táto jej povedala, že už mala byť niekde inde.

Svedkovia E.. R. D., syn navrhovateľky, E.. E. D., nevesta navrhovateľky a Z. G., švagriná navrhovateľky,
zhodne vypovedali, že ich navrhovateľka kontaktovala potom, ako spadla na mokrej dlážke na
psychiatrickom oddelení v nemocnici v čase, keď bola navštíviť svoju svokru. Ako prvá prišla na

oddelenie Z. G. a po nej dorazili na oddelenie z Podturne syn navrhovateľky s manželkou. Svedkovia
uviedli, že navrhovateľka bola už vyzutá, na jej topánkach boli návleky.

Z výpovede svedkyne L. D., zamestnankyne odporkyne v pozícii zdravotná sestra, vyplynulo, že
v ten deň robila na mužskom oddelení, keď za ňou prišla upratovačka s tým, že na izbe spadla

návšteva. Následne nato išla na ženské oddelenie, zavolala ešte dve kolegyne a ponáhľali sa na
izbu. Navrhovateľka už sedela na stoličke, pričom svedkyňa nevedela uviesť, ako sa tam dostala.
Rovnako si nepamätala, či bola chodba a izba mokrá alebo nie. Pokiaľ ide o topánky navrhovateľky,
svedkyňa si pamätala, že mala 4 až 5 centimetrové podpätky, nakoľko tieto videla, keď zisťovali, akémá navrhovateľka zranenia. Podľa vyjadrení svedkyne sa počas umývania podlahy na chodbu položí
nástenka na zem s popisom: „Pozor, šmýka sa!“, ale nevedela uviesť, či sa takéto upozornenie dáva iba
na chodbu alebo aj na jednotlivé izby. Návštevné hodiny na oddelení nie sú presne vyčlenené, avšak po

súhlase lekára môže návšteva ísť na izbu, pričom väčšinou bývajú pacienti navštevovaní poobede.

Svedkyňa R. E., zdravotná sestra na psychiatrickom oddelení, uviedla, že navrhovateľka už zrejme
sedela, keď prišli spolu s kolegyňami na izbu. Nakoľko na oddelení nemajú vlastného ošetrovateľa,
navrhovateľka musela na neho čakať, medzitým však prišli príbuzní a odviezli ju na vozíčku oddelenia

na ošetrenie. Svedkyňa si pamätala, že navrhovateľka mala návleky a pod nimi topánky s podpätkami,
avšak nevedela sa vyjadriť, či boli podpätky veľké alebo malé. Podľa svedkyne bola podlaha v izbe
suchá, čo si pamätala preto, lebo keď navrhovateľka tvrdila, že sa pošmykla, tak svedkyňa si v duchu
povedala,ževšaktápodlahajesuchá.Pokiaľideonávštevnéhodiny,napsychiatrickomoddeleníurčené
nie sú. Návštevy chodia aj doobeda, aj poobede, ale personál sa ich snaží usmerniť tak, aby chodili
maximálne do 18.00 hod. až 19.00 hod. Počas umývania podlahy sú ležiaci pacienti zavretí v sieťových

posteliach, pričom upratovačka dáva na zem upozornenie a príde upozorniť aj personál o tom, že sa
umývajú podlahy. Svedkyňa si nepamätala, či bolo v ten deň upozornenie na oddelení. Svedkyňa na
otázku právneho zástupcu navrhovateľky uviedla, že spolu s kolegyňami išli na izbu hneď po príchode
upratovačky, mohlo to byť tak do pol minúty.

Z výpovede svedkyne R. W.covej, zdravotnej sestry na psychiatrickom oddelení, vyplynulo, že po
upozornení upratovačky išli ihneď s kolegyňami na izbu, kde navrhovateľka už sedela v kresle, pričom
malanávlekynanoháchatopánkyspodpätkom.Potom,akopreverili,činavrhovateľkanemázlomeninu,
sa čakalo na nemocničného ošetrovateľa. Svedkyňa nevenovala pozornosť tomu, kde má upratovačka
veci, ktoré používa pri práci, to znamená vedro a portviš. Vedela len, že tam bola výstražná tabuľa, že

sa umýva podlaha. Podlaha bola suchá, tabuľa tam bola asi preto, že predtým to musela upratovačka
umývať. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedkyňa uviedla, že na oddelenie môžu prísť
návštevy aj bez prezutia, to znamená, že každý môže prísť bez návlekov.

Z potvrdení o dočasných pracovných neschopnostiach č. M 598137 a č. M 189186 vyplýva, že

navrhovateľka bola práceneschopná od 07. 06. 2013 do 30. 09. 2013 a od 17. 11. 2013 do 15. 12. 2013.

Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17. 03. 2014, ktorý
vydal E.. E. P., chirurg so sídlom J. D. Matejovie 543, Liptovský Hrádok, bolo zranenie navrhovateľky,
a to zlomenia krčka stehennej kosti - nezaklinená, obodovaná 270 bodmi. Ten istý chirurg v lekárskom

posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04. 07. 2014 obodoval obmedzenú
pohyblivosť v bedrovom zhybe a 20-centimetrovú jazvu na celkových 220 bodov. Lekár v písomnom
podaní zo dňa 16. 10. 2015 uviedol, že hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa vystavujú
jeden rok po úraze. V danom prípade bolo ohodnotenie vystavené jeden rok aj jeden mesiac od úrazu. V
pooperačnom období bola pacientka sledovaná na traumatologickej ambulancii v Liptovskom Mikuláši

do 01. 04. 2014.

Z predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že všeobecným vymeriavacím základom
navrhovateľky v roku 2012 bola suma 38 515,04 eur. Tento údaj sa zhoduje aj so súčtom
mesačných vymeriavacích základov v roku 2012, ktoré boli zistené z výplatných pások predložených

navrhovateľkou.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Prevenčná povinnosť upravená v § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému povinnosť zachovávať
taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie
rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd.V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné to, že škoda vznikla, že vznikla v dôsledku
pádu navrhovateľky v objekte odporkyne a zároveň neboli vznesené ani žiadne výhrady k uplatnenej
výške škody. Spornou bola len skutočnosť, či navrhovateľka spadla v dôsledku mokrej podlahy, či sa

ponáhľala a či neprispôsobila svoju chôdzu daným podmienkam. Vlastník nehnuteľnosti je v rámci
prevenčnej povinnosti povinný užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil inému
škodu. Pri zabezpečovaní čistiacich prác v objekte, ktorý je verejne prístupný, je povinnosťou vlastníka
tohto objektu primeraným spôsobom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia tých, ktorí sa v objekte
zdržiavajú. V nadväznosti na prejednávanú vec, ideálnym sa javí čistenie podlahy v objekte v čase,

kedy nehrozí ujma na zdraví z dôvodu uzavretia objektu pre verejnosť. Pokiaľ to však nie je možné,
je nevyhnutné vybrať taký spôsob umývania podlahy, ktorým sa efektívne dosiahne účel čistenia a
zároveň sa minimalizuje riziko prípadnej ujmy na zdraví v dôsledku pošmyknutia sa na mokrej podlahe.
Výpoveď navrhovateľky ohľadne skutkového deja bola presvedčivá a logická, jej tvrdenia vytvárajú
ucelený obraz o škodovej udalosti, pričom si vzájomne neodporujú. Naopak, výpovede svedkýň,
ktoré boli, resp. sú zamestnankyňami odporkyne, nie sú vo vzájomnej zhode, čo neprispieva k ich

hodnovernosti. Predovšetkým súd neuveril výpovedi svedkyne D. G., ktorá uviedla, že izbu narýchlo
poumývala až potom, ako navrhovateľka spadla a sedela na zemi. Takéto správanie svedkyne je
nielenže nepravdepodobné, ale aj v priamom rozpore s výpoveďou ďalšej svedkyne R. E., ktorá sa
podľa jej vyjadrenia čudovala, že navrhovateľka sa pošmykla na suchej podlahe. Pokiaľ by upratovačka
po páde navrhovateľky okolo nej poumývala zem a až následne išla pre sestričky, je vylúčené, aby

po ich príchode už bola zem suchá. Z výpovedí zdravotných sestier totiž vyplýva, že po oznámení
úrazu upratovačkou išli ihneď na danú izbu. Naviac v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka si v
súlade s pokynmi odporkyne zakúpila pred vstupom na oddelenie návleky a tieto mala obuté na svojich
topánkach. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pri vstupe na jednotlivé oddelenia v nemocničných
zariadeniach si musí každá návšteva z hygienických dôvodov navliecť návleky na obuv. Pokiaľ by si súd

osvojil tvrdenia odporkyne, že podlaha bola v čase pádu navrhovateľky suchá, viedlo by to zároveň k
takémuzáveru,žepoužívanienávlekovnaoddeleníbybolonebezpečnéajvprípade,akbybolapodlaha
suchá. Za takej situácie by k ujmám na zdraví dochádzalo na oddelení dennodenne, čo by nepochybne
viedlo k účinnej náprave. Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne, že navrhovateľka nemala vhodnú obuv, táto
skutočnosť nebola vykonaným dokazovaním preukázaná. Navrhovateľka tvrdila, že pri páde mala obuté

tie isté topánky ako na pojednávaní, ktoré majú podpätok vysoký 6 cm. Toto tvrdenie sa zhoduje aj s
výpoveďou svedkyne L. D., ktorá si pamätala topánky s podpätkami približne v dĺžke 4 až 5 cm, nakoľko
zisťovali, aké má navrhovateľka po páde zranenia. Pokiaľ svedkyňa D. G. tvrdila, že navrhovateľka
mala topánky s podpätkom vysokým približne 12 až 15 cm, súd vzhľadom na fyzickú dispozíciu a vek
navrhovateľky považoval za nepravdepodobné. Z fotografie topánok nachádzajúcej sa v súdnom spise

(č. l. 87 až 91) je naopak zrejmé, že ide o bežnú dámsku obuv určenú na každodenné nosenie. Tvrdenie
odporkyne ohľadne rýchlej chôdze navrhovateľky, nebolo preukázané. Svedkyňa D. G. síce vypovedala,
že jej mala navrhovateľka pre pádom povedať, že „už mala byť niekde inde“, avšak vzhľadom na jej
výpoveďohľadneumývaniapodlahypopádenavrhovateľky,toznamenáajokolonavrhovateľkysediacej
v bolestiach na zemi, ako aj tvrdenia o výške podpätkov, súd vyhodnotil toto tvrdenie aj s ohľadom na

odstup času od úrazu ako nevierohodné.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že odporkyňa netvrdila ani nepreukázala žiadne také
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že ujmu na zdraví navrhovateľky nezavinila. Navrhovateľka v objekte
odporkyne spadla na mokrej dlážke, pričom utrpela bolestivé zranenia, ktoré si vyžiadali okamžitý

operačný zákrok a následné dlhodobé liečenie. Odporkyňa zabezpečovala umývanie podlahy v čase
návštevných hodín, naviac v čase, kedy je podľa vyjadrení ňou navrhnutých svedkýň zvýšený počet
návštev pacientov, čím si nedostatočným spôsobom splnila svoju prevenčnú povinnosť predchádzať
škodám na zdraví. Odporkyňa sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu ani tým, že prostredníctvom
informačnej tabule informuje návštevníkov oddelenia o tom, že je mokrá podlaha. Pred vstupom na

oddelenieodporkyňavyžadujeodnávštevníkov,abypoužiliumelénávlekynatopánky,potomjerozumné
predpokladať, že takéto návleky v kombinácii s mokrou podlahou môžu privodiť ujmu na zdraví.
Skutočnosť, že navrhovateľka si počínala v súlade s pokynmi odporkyne zároveň vylučuje aplikáciu
§ 450 Občianskeho zákonníka. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by znižoval náhradu škody, ktorá patrí poškodenej. Na základe vyššie uvedených skutočností súd

konštatuje, že odporkyni vznikla povinnosť na náhradu škody voči navrhovateľke.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred

poškodením dosahoval.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa
osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 86 zákona o sociálnom poistení, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Podľa § 87 zákona o sociálnom poistení, suma úrazového príplatku je:

a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytujú jednorazovo, pričom
rozhodujúce je bodové ohodnotenie v lekárskom posudku. V predmetnej veci bolo bolestné ohodnotené
270 bodmi. Vzhľadom k tomu, že opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 6/2013
bola ustanovená výška náhrady za bolesť za rok 2013 za jeden bod vo výške 16,10 eur, súd

navrhovateľke priznal bolestné vo výške 4 347,- eur (270 bodov x
16,10 eur). Lekársky posudok sa vydáva po ustálení zdravotného stavu poškodenej, pričom ak ide o
sťaženie spoločenského uplatnenia, toto sa ohodnocuje až po uplynutí jedného roka od poškodenia
na zdraví. Lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 04. 07. 2014 chirurg E..
E. P. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia 220 bodmi a potom, keď hodnota jedného bodu

v roku 2014 predstavovala sumu 16,48 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia súd priznal
navrhovateľke sumu 3 625,60 eur (220 bodov x 16,48 eur).

Okrem bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd navrhovateľke priznal aj
náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktorá sa určuje rovnako ako úrazový príplatok

podľa zákona o sociálnom poistení. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, ako aj z výplatných pások
navrhovateľky za kalendárny rok 2012 mal súd za preukázané, že súčet vymeriavacích základov
navrhovateľky dosiahnutých v rozhodnom období, t. j. v kalendárnom roku 2012, predstavuje sumu 38
515,04 eur. V kalendárnom roku 2012 bolo 366 kalendárnych dní, potom denný vymeriavací základ
navrhovateľky po zákonnom zaokrúhlení na štyri desatinné miesta je 105,2324 eur. Navrhovateľka bola

v súvislosti s úrazom práceneschopná celkovo 145 dní, a to od 07. 06. 2013 do 30. 09. 2013 a od 17.
11. 2013 do 15. 12. 2013. Za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti patrí navrhovateľke 55 %
denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na 25
% denného vymeriavacieho základu. Na základe uvedeného jej súd priznal titulom náhrady straty na
zárobku počas pracovnej neschopnosti celkovo 3 909,38 eur, keď za prvé tri dni navrhovateľke patrí

173,63eurazvyšných142dnísuma3735,75eur.Celkovotaksúdnavrhovateľkepriznaltitulomnáhrady
škody sumu 11 881,98 eur.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba L. B. T. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala odporkyňu na náhradu škody listom
zo dňa 19. 05. 2014 s tým, aby odporkyňa zaplatila titulom bolestného a náhrady straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti, spolu sumu 8 256,38 eur, najneskôr do 05. 06. 2014. Odporkyňa sa tak dostala
do omeškania so zaplatením tejto sumy dňa 06. 06. 2014. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba
stanovená L. B. T. vo výške 0,15 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o
päť percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 8

256,38 eur od 06. 06. 2014 do zaplatenia. Navrhovateľka žiadala priznať aj úroky z omeškania zo sumy 3
625,60 eur, čo predstavuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to odo dňa nasledujúceho
po doručení návrhu konania odporcovi, a preto súd navrhovateľke priznal aj 5,05 % úroky z omeškania
zo sumy 3 625,60 eur od 09. 06. 2015 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľka bola
v konaní zastúpená advokátom, ktorému patrí podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena v rozsahu 287,14
eur za jeden úkon právnej služby. Súd advokátovi priznal odmenu za prevzatie veci vo výške 287,14

eur, za písomné podanie návrhu na začatie konania 287,14 eur, za účasť na pojednávaní dňa 23. 09.
2015 v trvaní od 12.30 hod. do 14.43 hod. vo výške 574,28 eur, za účasť na pojednávaní dňa 11. 11.
2015 v trvaní od 8.30 hod. do 11.35 hod. vo výške 574,28 eur a za účasť na pojednávaní
dňa 15. 12. 2015 vo výške 87,14 eur. Okrem odmeny v celkovej výške 2 009,98 eur, patrí advokátovi
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj paušálna náhrada za dva úkony v roku 2014 vo výške po 8,04 eur a

tri úkony v roku 2015 po 8,39 eur, spolu 41,25 eur. Náhradu trov konania v celkovej výške 2 051,23 eur
je odporkyňa povinná zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. advokátovi JUDr. Jánovi Daránimu.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. súd uložil odporkyni zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania ako
aj náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.