Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201122
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716201122.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: GENERIX, a.s., IČO: 36 172
243, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, právne zast. advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, IČO: 37 928 422, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. U. č. XXX, v konaní o zaplatenie 180,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 11C/4/2016-18 zo dňa 07.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok, konanie zastavuje a po právoplatnosti rozhodnutia postupuje vec Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 180,- eur odo dňa 21.5.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 64,42 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 488, § 517 ods. 1 a 2, § 558, § 559 Občianskeho zákonníka.

3.Vodôvodneníkonštatoval,žežalobcasasvojimnávrhomzodňa05.02.2016domáhalzaplateniaistiny
180,- eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom návrhu je nárok žalobcu voči žalovanému
na zaplatenie sumy 180,- eur s prísl., a to na základe dohody zo dňa 23.5.2012, ktorou žalovaný uznal
čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči spoločnosti ZH Kredit s.r.o. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný uhradil na základe dohody sumu vo výške 60,- eur, dostal sa do omeškania so zaplatením

sumy v uplatňovanej výške 180,- eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.1.2012 sa
stal vlastníkom dlhu žalobca. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, nakoľko
mal preukázané z výpisu, že žalovaný uznal svoj dlh, avšak dostal sa do omeškania, nakoľko uvedený
dlh neuhrádzal v dohodnutých mesačných splátkach. Z celkového dlhu 240,- eur, uhradil 60,- eur, tzn.
nárok žalobcu je dôvodný, čo sa týka výšky a príslušenstva. Úroky z omeškania žalobcovi súd prvej
inštancie priznal v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov,

kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom
v danom prípade úrok predstavuje 5,25 % ročne zo sumy 180,- eur odo dňa 21.05.2014 až do úplného
zaplatenia. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“), v súlade so zásadou úspechu žalobcovi
(ako úspešnej strane sporu) z titulu zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia

64,42 eur vypočítaných podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách anáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,ktorépozostávajú
z 2 úkonov právnej služby 53,68 eur +10 % DPH a 2x režijný paušál á 8,58 eur, spolu 64,42 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že si
nie je vedomý žiadneho dlhu voči žalobcovi. Zároveň poukázal na to, že žiadne dokumenty, ktorými by
sa zaviazal zaplatiť pohľadávku žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi, nepodpísal. V prípade, že
by mu odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi, prosil o možnosť splácať predmetnú
pohľadávku v mesačných splátkach po 20 eur.

5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky konania, a je tu dôvod na
zrušenie tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

7.Predmetomnárokužalobcuboloplneniepoistnéhozverejnéhoprávaaniejepotommožnévychádzať
z ustanovení práva súkromného. Tento charakter pohľadávky sa nemení ani v súvislosti s postúpením

pohľadávky. Zmena veriteľa nie je spojená so založením právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch
z práva verejného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku
zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné a o nárokoch na poplatok
z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná
poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.

8. Základnou podmienkou, ktorú všeobecný súd skúma v každom štádiu konania je právomoc
všeobecného súdu na konanie, čiže či sú splnené podmienky konania. V danom prípade upravuje túto
povinnosť všeobecného súdu § 9 a nasl. CSP.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že všeobecný súd nemá právomoc
na rozhodovanie v predmetnej veci, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, zastavil konanie a po
právoplatnosti postúpi vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

10. Najmä na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,

podľa ktorej nároky na poistné na zdravotné poistenie (zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení),
či nároky na poplatky z omeškania za omeškanie s platbami poistného podľa § 23 ods. 2 - 4 citovaného
zákona sú nepochybne nárokmi z práva verejného a nie nárokmi z práva súkromného. Charakter týchto
pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú,
resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Použitie právnych predpisov z oblasti súkromného

práva pri nakladaní s nimi neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromnoprávne. Pri vymáhaní
nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie,
teda nepochybne žalobca nie je so žalovanou v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú
žalobcovi zo vzťahov z práva verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako
dlhy z práva súkromného.

11. Ustanovenie § 25a ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení umožňovalo na postúpenie pohľadávky
aplikovať ustanovenia § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky spočíva
v zmysle týchto ustanovení v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi
doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému

veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom a nadobúda
pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom
postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenejpohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je
povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej
pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na

obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa teda nezmenil ani tým, že
sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.

12. Podľa ust. §§ 3 a 4 CSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory
a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a

hospodárskych vzťahoch, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné
veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

13. Na to, či je daná právomoc súdu na konanie v konkrétnej veci súd prihliadne z úradnej povinnosti
v každom štádiu konania. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z podmienok, ktorých
dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ak súd

zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená
(§§9a10ods.1CSP).Nedostatokprávomocísúdunakonanievovecijeneodstrániteľnýmnedostatkom
podmienky konania.

14. Tak ako je už uvedené vyššie, postúpením pohľadávky zo zdravotnej poisťovne na iný subjekt sa

charakter a ani obsah tejto pohľadávky nemení. Postupník vstupuje do práv postupcu a tak je aj príslušný
na príslušnom úrade uplatňovať tie nároky, ktoré mala a postúpila mu poisťovňa. Zmena veriteľa nie
je spojená so založením právomoci súdu na rozhodovanie o nárokoch z práva verejného. Zákon č.
273/1994 Z. z. bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. Podľa ust. § 85h ods. 1 - 3 zákona č. 581/2004
Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004. Zdravotná poisťovňa vymáha
pohľadávkynapoistnom,vrátanepoplatkuzomeškaniazneodvedenéhoalebooneskoreneodvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. 12. 2004 na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo

veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.

15. Podľa ust. § 18 zákona č. 581/2004 Z. z.. ods. 1 písm. a) bod 3 úrad vykonáva dohľad nad

verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu a úroky z omeškania.

16. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa ust. §

23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. pokiaľ zistila nedostatky uvedené v ust. § 23 ods. 1 predpísať
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny
deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne. Zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. prešla táto povinnosť na úrad podľa ust.

§ 85h ods. 3 v spojení s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.

17. Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné
poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poisteného

na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12.
2004.

18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
21. 04. 2010 vydané vo veci 6Rks 1/2010 riešiace spor o právomoc medzi súdom a úradom vyplývajúci

zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove prijatých v konaní pod sp. zn. 2Cob 25/2009. Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku
z omeškania podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou.19. Preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/
CSP. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

20. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodne aj o náhrade trov konania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods.

1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca zavinil zastavenie
konania. Žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania si tieto neuplatnil a žiadne mu ani zo
spisu nevyplyvajú.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.