Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233668
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113233668.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: F. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v M., L. 59, zastúpenej R.. Y. F., advokátom, so sídlom v M., T. XXXX proti žalovaným: X/
Aquatrend, s.r.o., so sídlom v A., Q. XXX, K. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Y. F., advokátom, so
sídlom v A., U. 1, 2/ Q. Z. L., a.s., so sídlom v T., M. XXXX/XXX, K. XX XXX XXX, o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.
marca 2016, č.k. 21C/100/2013-134, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni k rukám jej
advokáta náhradu trov konania vo výške 539,09 eur p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 31.03.2016, č.k. 21C/100/2013-134 uložil žalovanému 1/
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.455 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), súčasne
uložil žalobkyni povinnosť do 3 dní od prijatia kúpnej ceny v sume 1.455 eur od žalovaného 1/ vydať
mu filtračné zariadenie AQUATIP 5000 M-E-EKO (výrok II.), určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013, uzavretá medzi žalobkyňou

a žalovaným 2/, je neplatná (výrok III.), uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania vo výške 539,09 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Y. F. (výrok IV.) a
súčasne uložil aj žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 539,09 eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Y. F. (výrok V.). Rozhodnutie vo veci samej zdôvodnil
tým, že mal preukázané, že dňa 19.02.2013 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim
a žalobkyňou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol vodný filter za kúpnu cenu 1.455 eur. Súčasne dňa

19.02.2013 bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom úvere medzi žalovaným 2/
ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou s tým, že pôžička bola poskytnutá na kúpu vodného filtra za
kúpnu cenu 1.455 eur. Z dodacieho listu, datovaného 20.02.2013, bolo zistené, že žalobkyňa prevzala
tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, resp. bola realizovaná montáž zariadenia. Dňa 16.04.2013
oznámil žalovaný 1/ žalobkyni, že 16.04.2013 zaevidoval jej žiadosť o odstúpenie od zmluvy, avšak
nepovažuje odstúpenie žalobkyne od zmluvy za možné, nakoľko túto možnosť žalobkyňa

nevyužila v zákonom stanovenej lehote, konkrétne v lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia kúpenej
veci. Zo znaleckého posudku MUDr. N. V. zo dňa 01.09.2014 č. 142014 vyplynulo, že žalobkyňa v
dôsledku organického psychosyndrómu stredne ťažkého stupňa, ktorý je u nej manifestný od roku 1991,
je nespôsobilá na právne úkony v celom rozsahu. Jej spôsobilosť na právne úkony vo februári 2013
bola významne znehodnotená, teda nebola spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu. Z citovaného
znaleckého posudku teda vyplynulo, že v čase vzniku zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy konala žalobkyňa

v duševnej poruche, v dôsledku čoho nebola na realizáciu týchto právnych úkonov spôsobilá,
preto súd prvej inštancie považoval obe zmluvy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútneneplatné a podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uložil zmluvným stranám
povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia, ktoré z tohto zmluvného vzťahu každá z nich dostala. Rozhodnutie
o trovách konania (výroky IV. a V.) odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 142 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku tým, že žalobkyňa bola úspešnou účastníčkou, preto jej patrí náhrada
trov konania. Voči žalovanému 1/ si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania z hodnoty kúpnej
ceny 1.455 eur. Súd prvej inštancie jej priznal trovy právneho zastúpenia za úkony: prevzatie
a príprava zastúpenia 71,37 eur + režijný paušál 7,81 eur, písomné podanie na súd 71,37 eur + režijný
paušál 7,81 eur, účasť na pojednávaní 27.01.2014 71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na

pojednávaní 24.02.2014 17,84 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní 10.04.2014 17,84
eur + režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k znaleckému posudku 71,37 eur + režijný paušál 8,39 eur,
účasť na pojednávaní 31.03.2016 71,37 eur + režijný paušál 8,58 Eur, DPH 89,85 eur, spolu 539,09 eur.
Voči žalovanému 2/ si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania z hodnoty úveru 1.382 eur, základná
odmena za úkon právnej služby je rovnaká ako v prípade žalovaného 1/, preto súd prvej inštancie priznal
žalobkyni náhradu trov konania aj voči žalovanému 2/ v rovnakej sume ako voči žalovanému 1/.

2. Proti uvedenému rozsudku v časti o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania vo výške 539,09 eur (výrok IV.) podal včas odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojho
advokáta. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách zrušil a vrátil súdu prvej inštancie,
alebo, aby inak uviedol vec do súladu s právnymi predpismi. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe ako

hlavný dôvod na určenie, že kúpna zmluva je neplatná, uviedla, že túto zmluvu podpísala pod vplyvom
nátlaku obchodných zástupkýň žalovaného 1/, pričom poukazovala na skutočnosť, že v tomto vzťahu
vystupovala v postavení spotrebiteľa, a preto má nárok na zvýšenú ochranu. Nijaké z týchto tvrdení,
obsiahnutých v žalobe, sa v súdnom konaní nepreukázalo, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo
vzťahu k týmto tvrdeniam. V priebehu konania žalobkyňa navrhla vykonanie znaleckého dokazovania

v otázke jej spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku MUDr. N. V. síce vyplynulo, že
žalobkyňa je nespôsobilá na právne úkony, avšak z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že psychická
porucha bola u žalobkyne manifestovaná od roku 1991. Žalobkyňa si bola tejto duševnej poruchy
vedomá v čase, keď prebiehalo súdne konanie a vzhľadom na čas trvania duševnej poruchy (od roku
1991)niejedôvodpochybovať,žežalobkyňaosvojejduševnejporuchevedelaajvčaseuzavretiazmlúv

so žalovanými 1/ a 2/. Žalobkyňa teda uviedla oboch žalovaných do omylu v otázke svojej spôsobilosti
uzavrieť s nimi predmetné zmluvy. Neplatnosť zmlúv teda bola spôsobená konaním žalobkyne. Konanie
žalobkyne možno označiť za špekulatívne a zavádzajúce, keď v žalobe argumentovala otázkou ochrany
spotrebiteľa, avšak neuniesla dôkazné bremeno a z tohto dôvodu využila svoju dlhodobú
duševnú poruchu na to, aby sa zbavila svojich povinností vyplývajúcich pre ňu zo záväzkov, ktoré so

žalovanýmiuzavrela.Napadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciepodľaodvolateľanemožnopovažovať
za plný úspech žalobkyne vo veci, keďže táto sa žalobným návrhom domáhala ochrany spotrebiteľa a
až neskôr v priebehu konania využila svoju duševnú poruchu. Súd mal v otázke náhrady trov konania
postupovať v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalobkyňa neuviedla skutočnosti a
dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril a návrh na posúdenie jej spôsobilosti na právne úkony podala

až v priebehu konania.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla,
že ho považuje za nemiestne, až cynické a tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní sú prejavom neúcty k
zdravotnému stavu žalobkyne a prekrútením skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

Duševná porucha žalobkyne je rozpoznateľná aj v bežnej komunikácii, jej vyjadrovacie a uvažovacie
schopnosti sú viditeľne znížené. Ak za daných okolností zamestnanci žalovaného 1/ u
žalobkyne doma s ňou uzavreli kúpnu zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je absolútne nenáležité
tvrdenie žalovaného 1/ v podanom odvolaní o špekulatívnom konaní a zavádzaní zo strany žalobkyne.
Žalovaný1/predzačatímsúdnehokonania,anivpriebehukonanianeprejavilsnahuovyriešenieprípadu

mimosúdne a svoj názor nezmenil ani po vypracovaní znaleckého posudku MUDr.
V.. Argumentácia žalovaného 1/, že neplatnosť zmluvy bola určená z dôvodu podľa § 38 Občianskeho
zákonníka a nie z dôvodov uvedených v žalobe, je pre posúdenie náhrady trov konania nerozhodná.
Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zistil, že zmluva je neplatná absolútne už z dôvodu podľa §
38 Občianskeho zákonníka, už nebolo potrebné sa zaoberať ostatnými dôvodmi neplatnosti uvedenými

v žalobe. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, patrí jej náhrada trov
konania a trov právneho zastúpenia. V konaní nebola identifikovaná žiadna taká okolnosť, ktorá by
odôvodňovala použitie ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku v prospech žalovaného 1/.
Skôr naopak, situácia vyznieva v neprospech žalovaného 1/, keďže tento je podnikateľ, kým žalobkyňaje spotrebiteľom, pričom k uzavretiu zmlúv došlo v domácnosti žalobkyne, kde bola sama porovnaní s
dvoma zamestnancami žalovaného 1/, a ani na následné žiadosti o zrušenie zmluvy zo strany
žalobkyne žalovaný 1/ nereagoval a k zrušeniu zmluvy nepristúpil.

4. Žalovaný 1/ v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zopakoval, že ani jedno z tvrdení žalobkyne,
obsiahnutých v žalobe, sa v konaní nepreukázalo, žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by
spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobkyňa si bola vedomá svojej duševnej poruchy

v čase, keď prebiehalo súdne konanie, keďže sama navrhla skúmanie svojho duševného stavu.
Priamo v znaleckom posudku MUDr. V. je uvedené, že psychická porucha žalobkyne je manifestovaná
odroku1991,tedažalobkyňaonejvedelaajvčaseuzavretiazmlúvsožalovanými1/a2/,obajažalovaní
tak boli uvedení do omylu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto špekulatívne využila svoju
duševnú poruchu, čo však nemožno považovať za jej plný úspech vo veci samej, preto mal súd prvej
inštancie postupovať v otázke náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho

poriadku.
5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným 1/ došlo k
zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania

v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov
na priznanie, nepriznanie alebo krátenie trov konania (vrátane otázky účelnosti vynaložených trov a

dôvodov hodných osobitného zreteľa) podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

6. Výroky napadnutého rozsudku vo veci samej o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy
o revolvingovom úvere (výrok III.), o povinnosti účastníkov konania vzájomne si vydať, čo na základe

neplatných zmlúv dostali (výroky I. a II.) a o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania (výrok V.), neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich
nepreskúmaval.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej

časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

8. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že z výrokov IV. a V. napadnutého rozsudku, ako aj z ich
odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval nároky žalobkyne na náhradu

trov voči obom žalovaným osobitne, teda (aj keď to v odôvodnení nie je výslovne uvedené) považoval
procesné spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ za samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.,
§ 76 CSP). Toto (implicitné) právne posúdenie považuje odvolací súd za správne - aj keď žalobkyňa
podala spoločnú žalobu proti obom žalovaným, ich postavenie v konaní bolo samostatné a aj výroky
rozsudku vo veci samej sa vzťahujú na každého zo žalovaných osobitne. Preto správne súd

prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách oddelene posudzoval nároky voči žalovanému 1/ a nároky voči
žalovanému 2/.

9. V civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. K námietke odvolateľa, že ani jedno z

tvrdení žalobkyne, obsiahnutých v žalobe, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, sa v konaní nepreukázalo,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie po tom, čo mu boli predložené lekárske správy a neskôr
aj znalecký posudok o duševnej poruche žalobkyne, už nevykonával dokazovanie k ňou tvrdeným
skutočnostiam, preto nemožno tvrdiť, že by žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. To, že súd v
rozsudku uviedol iné dôvody, než boli pôvodne uvedené v žalobe, nemení nič na skutočnosti, že žalobe

bolo vyhovené, teda z procesného hľadiska žalobkyňa bola vo veci samej plne úspešná. Preto súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (dnes § 255 ods. 1 CSP).10. Odvolací súd ďalej v súlade s odvolacími námietkami preskúmal, či bolo možné na daný prípad
aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (dnes § 257 CSP) o dôvodoch hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť predovšetkým

sociálna situácia účastníka konania (čo v tomto prípade vo vzťahu k žalovanému 1/ neprichádza
do úvahy), ale tiež odstránenie tvrdosti zákona, keď účastník konania, hoci bol v konaní procesne
neúspešný, z hľadiska skutkového nezodpovedá za daný stav, a preto by bolo nespravodlivé požadovať,
aby (v plnej výške) nahradil trovy konania úspešnému účastníkovi. V každom prípade však aplikácia
tohto ustanovenia musí byť výnimočná, nemôže sa stať pravidlom. Je potrebné mať na zreteli, že ide o

trovy konania, ktoré úspešnému účastníkovi vznikli v dôsledku súdneho konania, tento úspešný účastník
musel, resp. musí tieto trovy uhradiť (prípadne ich zaňho plne alebo čiastočne uhrádza štát, pokiaľ ide
o účastníka so zástupcom ustanoveným Centrom právnej pomoci), preto je potrebné zvážiť aj to, či je
spravodlivé, aby úspešný účastník tieto trovy znášal bez ich náhrady neúspešným účastníkom.

11. V danom prípade žalovaný 1/ ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol to, že žalobkyňa neuviedla

skutočnosti a dôkazy (svoju psychickú poruchu) pri prvom úkone, ktorý jej patril. Zo systematiky
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. však vyplýva, že okolnosť, či účastník konania uviedol skutočnosti a
dôkazy pri prvom úkone, nie je sama osebe uvedená ako dôvod hodný osobitného zreteľa (neuvádza
sa v prvej vete tohto ustanovenia), ale len ako kritérium pre rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom
nepriznaní náhrady trov v prípade, ak súd zistí, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade nie sú dané.
Žalovaný 1/ je podnikateľ, kým žalobkyňa je fyzická osoba, ktorej sociálna situácia nie je priaznivá (čo
vyplýva okrem iného aj z rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej
pomoci žalobkyni). Ak žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že žalobkyňa uviedla žalovaných do omylu, keďže

o svojej duševnej poruche vedela aj v čase uzavretia zmlúv, takáto úvaha nemá logický základ. Ak
sa totiž u žalobkyne v čase uzatvárania zmlúv prejavovali príznaky duševnej poruchy (ako vyplynulo
zo znaleckého posudku), potom ona sama ako osoba postihnutá touto duševnou poruchou nemohla
posúdiť dôsledky svojho konania. Zo samotnej podstaty nespôsobilosti na právny úkon v dôsledku
duševnej poruchy vyplýva nielen to, že postihnutá osoba si neuvedomuje dôsledky svojho konania,

ale aj to, že postihnutá osoba si nie je vedomá, že duševná porucha ju robí na takýto právny úkon
nespôsobilou. Preto ani žalobkyni nemožno pripisovať úmysel uviesť druhú stranu zmlúv do omylu
(uvedenie niekoho do omylu je vždy úmyselné konanie). To, či psychická porucha žalobkyne bola
v čase podpisovania oboch zmlúv zjavná pri bežnej komunikácii, resp. pri bežnej opatrnosti druhej
zmluvnej strany, nie je zo znaleckého posudku zrejmé. V každom prípade však nemožno považovať za

preukázané, resp. osvedčené (na účely rozhodnutia o trovách), že by neplatnosť zmlúv
bola spôsobená výlučne konaním žalobkyne, a že by žalovaný 1/ nezodpovedal za daný stav, a preto
by bolo nespravodlivé požadovať, aby nahradil trovy konania.

13. Avšak - aj pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa - skutočnosť, že účastník konania

neuviedol nejakú podstatnú okolnosť, resp. ju uviedol až v neskorom štádiu konania, a tým spôsobil
zbytočné predlžovanie konania a zvýšené trovy, možno vziať do úvahy v súvislosti s účelnosťou
vynaložených trov. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalobkyňa síce v žalobe argumentovala len
ochranou spotrebiteľa, avšak už na prvom pojednávaní dňa 27.01.2014, skôr než sa začalo akékoľvek
dokazovanie, jej advokát uviedol, že žalobkyňa má zdravotné ťažkosti, ktoré trvajú dlhšiu dobu a mohli

by mať vplyv na platnosť uzavretých zmlúv a na ďalšom pojednávaní predložil o tom
lekársku správu a žiadal o vypracovanie znaleckého posudku k spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.
Na duševnú poruchu žalobkyne teda jej advokát poukázal skôr, než sa začalo akékoľvek dokazovanie
k tvrdeniam žalobkyne, týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa. Nešlo teda o reakciu na nepriaznivý vývoj
procesnej situácie, ako sa snažil naznačiť žalovaný 1/ v odvolaní.

14. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj postoj žalovaného 1/. Tento sa už po predložení
znaleckého posudku MUDr. V. v podaní, doručenom súdu dňa 24.06.2015, vyjadril, že navrhuje, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tento postoj zopakoval aj v ďalšom vyjadrení, doručenom súdu
dňa 31.03.2016.

15. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/
zodpovedá za trovy, ktoré vznikli v konaní žalobkyni a je povinný jej ich nahradiť.16. Aj keď vyčíslenie trov nebolo predmetom odvolacích námietok, odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne určil hodnotu sporu vo vzťahu k žalovanému 1/ sumou 1.455
eur (kúpna cena vodného filtra) a z tejto hodnoty správne určil základnú tarifnú odmenu za jeden úkon

právnej pomoci vo výške 71,37 eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. Správne tiež priznal advokátovi žalobkyne odmenu za úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba), účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014,
účasť na pojednávaní dňa 24.02.2014 (1/4 základnej odmeny, keďže pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci), účasť na pojednávaní 10.04.2014 (takisto 1/4), vyjadrenie k znaleckému posudku,

účasť na pojednávaní 31.03.2016, tzv. režijné paušály k týmto úkonom a DPH 20 %.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

a § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, odvolací súd
jej aj bez návrhu priznal voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému 1/) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).