Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216010042.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného U. N., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. decembra 2016, o odvolaní
obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.08.2016 sp.zn. 9T/15/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 329 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody s tým, že poškodená
strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, IČO:
35937874 s nárokom na náhradu škody sa odkazuje na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.08.2016 sp.zn. 9T/15/2016 bol obžalovaný U.

N. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
15.03.2015 o 10.30 h vo F. B. na účelovej komunikácii na ulici F.. XX, ako vodič osobného motorového
vozidla zn. Nissan Navara, EČ F.-H. začal cúvať, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu
vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho zrazil po pravej strane cesty idúceho
chodca V. G., nar. XX.XX.XXXX a spôsobil mu zranenia otras mozgu, poranenia nosnej prepášky a
lícnej kosti, poranenie pravého kolena a pravého ramena, s dobou liečenia a PN menej ako 42 dní,

obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 22 ods. 2,3 Zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Za to mu bol uložený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere dvoch mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol uložený
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok. Podľa § 287 ods. 1

Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská
pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, IČO: 35937874, škodu vo výške 1.885,20 Eur. Podľa § 288
ods. 1 Tr. por. bol poškodený V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., F. XX, s nárokom na náhradu škody,
odkázaný na civilný proces.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný U. N.. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí tak čo do

výroku o vine, výroku o treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prvom rade namietal skutočnosť, že poškodenému dĺžka práceneschopnosti neprekročila dobu 42
dní, a preto súd prvého stupňa pochybil, keď v právnej vete napadnutého rozsudku uviedol, že inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čo nezodpovedá ust. § 158 Tr. zák. V tejto súvislosti
poukázal na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, L.. G., ktorý kvalifikoval
zranenie poškodeného spôsobené pri dopravnej nehode v trvaní menej ako 42 dní.

Okrem toho namietal aj to, že by z jeho strany došlo k porušeniu dôležitej povinnosti, ktorá vyplýva z jeho
zamestnania alebo postavenia vodiča, lebo na uvedenú okolnosť upozornil aj samotný znalec I.. R. B.,ktorý pri otázke č. 5 síce zaujal stanovisko, pokiaľ určoval zabránenie dopravnej nehody z jeho strany
a zo strany chodca, keď uviedol, že on mohol dopravnej nehode zabrániť tým, že by pred cúvaním,
ako aj počas samotného cúvania sa dostatočne presvedčoval, či môže bezpečne cúvať, ale kriticky sa

vyjadril aj k samotnému správaniu sa chodca, keď uviedol, že chodec mohol dopravnej nehode zabrániť
tak, že by sa po ceste pohyboval vľavo pri ľavom okraji cesty a nie takmer v strede cesty bližšie k jej
pravému okraju. Chodec na cúvajúce vozidlo dozadu nevidel, pretože bol k nemu otočený chrbtom a bol
nedoslýchavý. Napriek objektívnemu zisteniu, že popri pravom okraji vozovky chodec nemohol ísť, súd
prevzal tvrdenie obžaloby a v skutkovej vete ponechal záver, že mal zraziť chodca po pravej strane cesty,

pričom v danom prípade ide o nevyváženosť v terminológii, keďže išlo o miestnu účelovú komunikáciu,
kde síce nebola jednosmerná premávka, ale išlo o tzv. slepú cestu, ktorá vedie pred obytný blok a on
z tohto priestoru v podstate cúval a je vecou názoru, ako sa označia strany tejto účelovej komunikácie.
Zrejmé je to, že on cúval motorovým vozidlom tesne pri obrubníkoch, ktoré boli bližšie k obytnému bloku.
Trval na tom, že ku kontaktu chodca s motorovým vozidlom nedošlo v strede motorového vozidla, ale
viac k jeho pravej strane.

Taktiež namietal aj to, že pri rekonštrukcii nebola prítomná svedkyňa C., pretože na základe jej výpovede
by sa zachytilo to, v ktorých priestoroch sa ona stretla s poškodeným a kde sa s ním aj chvíľu rozprávala.
Zotrval na tom, že koridor, cez ktorý chcel cúvať, bol voľný, bez akejkoľvej prekážky a bez akejkoľvek
možnosti, že by on ohrozil chodcov alebo spôsobil im nejaké nebezpečenstvo. Poškodený chodec
jednoznačne sa nachádzal mimo jazdný koridor niekde v priestoroch po pravej strane jeho motorového

vozidla, avšak mimo jazdný koridor, do ktorého v priebehu cúvania musel náhle vojsť a z dôvodu svojej
nepozornosti vkročil do jeho jazdnej dráhy. Tvrdenie chodca, že sa pohyboval asi 1,5 m od pravého
okraja cesty je technicky neprijateľná, čo potvrdil aj znalec, pričom zotrval, že v čase, keď začal s
cúvaním, v jeho predpokladanom jazdnom koridore sa nenachádzala žiadna prekážka, ani chodec,
nakoľko tento sa nachádzal v priestore, ktorý bol z boku motorového vozidla a keďže išlo o chodca, ktorý

ťažko vníma a sleduje, nepozornosťou vošiel do jazdnej dráhy, v dôsledku čoho došlo aj k jeho zraneniu.
Záverom opätovne poukázal na znalecký posudok L.. G., pretože dokazovaním došlo k podstatnej
zmene príčinnej súvislosti medzi skutočnou dĺžkou práceneschopnosti a dĺžkou práceneschopnosti,
ktorá mala byť spôsobená dopravnou nehodou a nie je možné pripustiť, aby ho súd zaviazal nahradiť
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1.885,20

Eur, pretože nie všetky zdravotné zásahy a úkony súvisia s ublížením na zdraví, ktoré vzniklo pri
dopravnej nehode.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj jeho obhajca predniesli svoj návrh v súlade s písomným
vyhotovením odvolania, navrhli upraviť právnu vetu v napadnutom rozsudku, pretože poškodenému
nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví a v prípade, ak by súd ho uznal za vinného z protiprávneho

konania, zvážiť aj uloženie trestu zákazu činnosti vzhľadom na jeho povolanie. Obžalovaný okrem toho
uviedol, že vec, ktorá sa stala, ho mrzí, je mu ľúto, čo sa stalo, avšak necíti zodpovednosť za následok,
ktorý nastal.
Krajský prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného, pretože prvostupňové rozhodnutie
považoval za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd poznamenáva, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na
obžalovaného U. N. podaná. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim

podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci.
Súd zhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne, logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú

uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.
V súlade s ust. § 168 ods. 3 Tr. por., v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate presvedčivo
rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých
dôvodov a prečo obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazujenaodôvodnenienapadnutéhorozsudku.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkutotižsúdprvého
stupňa analyzuje dôkaznú situáciu a vyjadril aj úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov,

ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za
potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu, nakoľko by to
bolo duplicitné - teda samoúčelné.
Aj keď, ako je to už vyššie uvedené, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a tento správne aj
po právnej stránke kvalifikoval, k odvolaniu obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade možno súhlasiť s námietkou obžalovaného v tom smere, keď namietal nesprávne citovanú
právnu vetu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože práceneschopnosť poškodeného
podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, L.. G., nepresiahla dobu 42 dní.
Právna kvalifikácia skutku však bola správne zistená, a preto odvolací súd dospel k záveru, že takéto
pochybenie zo strany okresného súdu je možné napraviť opravným uznesením.
Ak obžalovaný namietal aj samotné zavinenie z jeho strany, odvolací súd okrem skutočností, ktoré

uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, poukazuje na ust. § 22 ods. 2 a 3 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
lenzák.cest.P.),podľaktoréhovodičmotorovéhovozidlanesmiepricúvaníohroziťostatnýchúčastníkov
cestnej premávky a ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť
bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zák.
cest. P. je aj to, ak vodič motorového vozidla, ak to vyžadujú okolnosti, resp. nedostatočný rozhľad, je
povinný zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej osoby, pretože takýto úkon si vyžaduje od vodiča
motorového vozidla vyšší stupeň opatrnosti.
Zdokazovaniavyplynulonielento,žeobžalovanýviedolmotorovévozidloznačnýchrozmerov,patriacich

do kategórie pick - up, ale aj, že išlo o komunikáciu, ktorá slúžila aj ako chodník, pričom v priľahlých
domochbývajúajstaršíľudia,vočiktorýmjepotrebnébyťzostranyvodičovmotorovýchvozidielobzvlášť
opatrný. Okrem toho obžalovaný miesto činu veľmi dobre poznal, nakoľko na F. ulici vo F. B. má trvalé
bydlisko.
Ak sa obžalovaný v dôvodoch odvolania domáhal zopakovať rekonštrukciu za účasti L. C., uvedená

svedkyňa síce podľa jej výpovede videla cúvať motorové vozidlo obžalovaného, avšak samotný priebeh
kolízie medzi vozidlom a poškodeným nevidela a len počula výkrik od zadnej časti vozidla, a preto jeho
námietka v tomto smere neobstojí.
Vykonanie takéhoto dôkazu, zmenu skutku a následne vyvinenie obžalovaného neovplyní.
Na základe dokazovania uskutočneného na hlavnom pojednávaní aj odvolací súd dospel k záveru že

obžalovaný v inkriminovanom čase, ako vodič osobného motorového vozidla značky Nissan Navara
začal cúvať bez toho, aby venoval tomuto úkonu dostatočnú pozornosť, nesledoval situáciu v cestnej
premávke, v dôsledku čoho zrazil po pravej strane cesty idúceho chodca V. G., ktorý následkom tohto
zranenia utrpel zranenie s dobou liečenia a PN menej ako 42 dní, teda inému z nedbanlivosti spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. h) Tr.

zák. a § 22 ods. 2 a 3 Zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení.
Súdprvéhostupňanepochybilanipriukladanítrestu,jehodruhuavýmerevzmysle§34ods.1anasl.Tr.
zák., keď obžalovanému uložil podľa § 158 Tr. zák. pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu jedného roka. Okrem toho správne postupoval aj v tom smere, keď obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok. Uvedený trest
zohľadňuje najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti
a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade individuálnu ako aj
generálnu prevenciu.

Odvolací súd preskúmal aj výrok, ktorým súd prvého stupňa obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, škodu vo výške 1.885,20 Eur
a dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že znaleckým posudkom znalca L.. G. bola práceneschopnosť
poškodeného oproti obžalobe upravená, stotožnil sa s námietkami vznesenými zo strany obžalovaného
v dôvodoch odvolania a poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Keďže odvolanie obžalovaného U. N. bolo dôvodné len čiastočne, odvolací súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.