Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/564/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613211835
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613211835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anna Snopčokovej v právnej veci žalobcu Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., ul. L. U. XX, zbavený spôsobilosti k právnym úkonom, zastúpený opatrovníčkou M. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. číslo XX, zastúpená splnomocneným zástupcom V. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q., ul. L. U. XXX/XX proti žalovanej E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Q. XX,
zastúpená JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Námestie SNP 75/26, o
zaplatenie 435,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 23. 09. 2013, č. k. 5C/60/2013-200, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 285,52 €
s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 258,52 € od 16. 12. 2010 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 435,09 Eur s príslušenstvom
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

2. Predmetom sporu bola suma 435,09 Eur, ktorá predstavovala invalidný dôchodok žalobcu za obdobie
od 28. 08. 2010 do 06. 10. 2010, ktorý prevzala v čase jeho výplaty žalovaná, v tom čase ešte
opatrovníčka žalobcu. Okresný súd vykonal dokazovanie na zistenie skutočnosti, kde sa žalobca

zdržiaval v dobe po 28. 08. 2010 do 05. 10. 2010, a kto a v akom rozsahu v tomto období zabezpečoval
jeho starostlivosť, najmä výživu, ubytovanie a ošatenie. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kde sa v označenom čase
zdržiaval a ani kto a v akom rozsahu zabezpečoval starostlivosť o neho. Vychádzal z toho, že žalovaná
dňa 06. 08. 2010 a rovnako aj 06. 09. 2010 oprávnene prevzala invalidný dôchodok žalobcu v sume
337,20 Eur, pretože do funkcie opatrovníčky bola ustanovená právoplatnosťou uznesenia Okresného
súdu Lučenec číslo konania 11P/514/2009-37 zo dňa 07. 12. 2009, a to dňa 04. 03. 2010. Bola teda

oprávnená a povinná žalobcu opatrovať a vybavovať za neho bežné záležitosti, vrátane preberania
invalidného dôchodku a s týmto nakladať v prospech žalobcu. Okresný súd mal za to, že žalovaná
preukázala aj tú skutočnosť, že dňa 20. 10. 2010 zaplatila na nákladoch ubytovania žalobcu u E. T. sumu
150,79 Eur, ostávalo jej povinnosť zaplatiť ďalších 124 Eur a z výpovede E. T. zistil, že žalovaná jej (anijej manželovi) už nedlhuje žiadnu čiastku. Ďalej súd uviedol, že do právoplatnosti uznesenia Okresného
súdu Lučenec zo dňa 19. 08. 2010 č. k. 11P/223/2010-24, právoplatné 13. 09. 2010 mala žalovaná
právo aj povinnosť vykonávať všetky oprávnenia opatrovníčky žalobcu. Prevzatím invalidného dôchodku

v už uvedených dňoch výplaty, preto nespôsobila žalobcovi škodu, ani sa neobohatila na jeho úkor. V
dňoch od 28. 08. 2010 do 05. 10. 2010 bola žalobcovi poskytnutá primeraná starostlivosť, pričom od
žalobcu nikto finančné prostriedky za túto opateru nepožadoval a ani žalobca nebol zaviazaný niekomu
tieto náklady uhradiť. Nie je možné potom tvrdiť, že by sa žalovaná obohatila na jeho úkor a získala
takto bezdôvodné obohatenie. Nebolo preukázané, že iná osoba, ako žalovaná by vynakladala na

starostlivosťožalobcukonkrétnefinančnéprostriedky,zakonkrétnymúčelompresneurčenéhodňa.Súd
teda dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila,
nepreukázal teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a rovnako nepreukázal ani
nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože medzi sporovými stranami
nevznikli právne vzťahy zodpovednosti za spôsobenú škodu. Rovnako súd nezistil ani iné dôvody, ktoré
by odôvodňovali nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 435,09 Eur s príslušenstvom.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to
prostredníctvom svojej opatrovníčky, zastúpenej splnomocneným zástupcom. V odvolaní sa domáha
zmeny napadnutého rozsudku tak, že žalobnému návrhu súd vyhovie a zaviaže žalovanú ako bývalú
opatrovníčku žalobcu zaplatiť mu sumu 435,09 Eur s príslušenstvom. Popisuje skutkový stav tak, ako

sa stal podľa jeho tvrdenia, teda, že po incidente žalovanej so žalobcom a jeho nesvojprávnym bratom
T., žalobcu násilne natlačili do osobného auta a spolu s bratom za prítomnosti žalovanej, jej druha U.
F. ho odviezli do Y. k biologickej matke žalobcu M. Y., ktorá sa po právoplatnosti uznesenia odo dňa
13. 09. 2010 stala novou opatrovníčkou žalobcu. Nesvojprávneho žalobcu mal odovzdať matke jeho
brat, nesvojprávny T. Y. s tým, že táto sa má o neho ako nová opatrovníčka starať. Žalovaná so svojím

druhom vzali so sebou späť len nesvojprávneho T. Y.. Žalobca od 28. 08. 2010 až do 17. 09. 2010
býval u svojej matky M. Y., ktorá mu poskytovala stravu, nocľah, za čo jej žalovaná nezaplatila alikvotnú
čiastku. Naopak, práve žalobcova matka a zároveň nová opatrovníčka zaplatila za žalobcu pomernú
čiastku nájomného u súkromného podnikateľa T. v Q. od 07. 09. 2010 do 13. 09. 2010 v sume 17,70
Eur z dôvodu, aby mu u neho udržala miesto. Počas tejto doby býval žalobca v Y.. Ďalej poukázal na

nedôveryhodnosťsvedkovR.F.,ktorýjetzv.U.žalovanej,svedokU.F.jedruhžalovanej,čomaloznačný
vplyv na fingované bývanie žalobcu Y. Y.. Poukázal na zmätočnosť svedeckej výpovedi R. F.. Žalovaná
pritom na súdnych pojednávaniach nepredložila žiaden písomný doklad o nákladoch s bývaním v V.,
za nepravdepodobné označil tvrdenie o dovážaní stravy autom z Q. do V. K.. (16 km), keďže U. F. bol
nezamestnaný a peniaze na pohonné hmoty mohol mať len z peňazí nesvojprávnych bratov Y.. Žalovaná

nedokázalaspracovaťvyúčtovaniedotermínu,kedybolazákonnouopatrovníčkou,tedado13.09.2010.
Za nesprávny považuje postup súdu pri hodnotení svedeckej výpovede Y. U., ohľadne jeho bývania,
ako aj pri vyhodnotení písomnej správy Obce Y. z 28. 08. 2013. Ďalej poukázal na to, že matka žalobcu
musela vybavovať doklady k prihláseniu k prechodnému pobytu žalobcu v Y., konkrétne rodný list a nový
občiansky preukaz (keďže pôvodný rodný list žalobcu stále zadržiava žalovaná). Pri tomto vybavovaní

občianskeho preukazu sa žalobca povinne zúčastňoval na polícii v N., dôkazom čoho sú všetky úkony,
ktoré boli pritom vykonané (elektronický podpis pri prevzatí, fotenie na skeneri). Občiansky preukaz
začali vybavovať 30. 08. 2010, a to vydaním rodného listu a ukončené bolo 20. 10. 2010. Žalobca tvrdí,
že žalovaná klamala ohľadne bydliska žalobcu na adrese V. K.., č. domu XXX. Správu Obce Y. zo
dňa 28. 08. 2013 označil za nedôveryhodnú, žalobca bol prihlásený k prechodnému pobytu k inému

termínu po splnení podmienok stanovených zákonom a to k 19. 09. 2011. Účtovné doklady, ako náklady
pre nesvojprávneho žalobcu a jeho brata T., predložené súdu, boli zaplatené po 13. 09. 2010, kedy
sa skončilo opatrovníctvo žalovanej, tieto spochybňuje, pretože nie je zrejmé, na aký účel v uvedenom
časovom účtovnom období boli tieto platby uskutočnené.

4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP",
prejednal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a po prejednaní veci na pojednávaní, po
zopakovaní dokazovania podľa § 384 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP v časti o 285,52

Eur s príslušenstvom zmenil, v zostávajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.7. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje

sám.

8.Odvolacísúdvzhľadomnadôvodyodvolania,popreskúmaníspisu,odvolanímnapadnutéhorozsudku
a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto v potrebnom rozsahu dokazovanie

zopakoval sám.

9. Predmetom sporu je vymáhanie sumy 435,09 Eur, ktorá predstavuje invalidný dôchodok žalobcu za
obdobie od 28. 08. 2010 do 05. 09. 2010, ktorý v termíne 06. 08. 2010 a 06. 09. 2010 v sume 2 x po
337,20 Eur prevzala namiesto žalobcu jeho vtedajšia opatrovníčka, žalovaná E. V., a to na tom tvrdenom
základe, že v uvedenom čase žalovaná žalobcovi z týchto peňazí žiadnu opateru neposkytovala.

Správne posudzoval súd prvej inštancie tento nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle ust. § 451 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd vzhľadom na výsledky dokazovania súdom prvej inštancie považoval za správny
záver tohto súdu, že žalobca nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že v dobe od 28. 08. 2010 do 05. 10.

2010 žalovaná neposkytla žalobcovi potrebnú starostlivosť a nepoužila jeho invalidný dôchodok na
uspokojenie jeho potrieb. Nesporná je skutočnosť, že žalovaná mala právo a povinnosť vykonávať
oprávnenia opatrovníčky žalobcu do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Lučenec,
ktorým ju z tejto funkcie odvolal, teda do dňa 13. 09. 2010.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná preukázala, že dňa 20.10.2010 zaplatila na nákladoch
ubytovania žalobcu u E. T. sumu 150,79 Eur s tým, že „ostala jej povinnosť zaplatiť ďalších 124,- Eur,
pričom z výpovede E. T. vyplýva, že v súčasnosti žalovaná jej, ani jej manželovi nedlhuje žiadnu čiastku".
V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že účelné využitie invalidného dôchodku žalobcu v jeho
prospech nespočíva v rozdelení tohto dôchodku na každý deň v mesiaci na rovnaké sumy a v spotrebe

dôchodku rovnomerne každý deň v mesiaci. Náklady na výživu a opateru žalobcu zahŕňajú aj položky
vynaložené na kúpu ošatenia, hygienických a iných potrieb väčšej hodnoty. Je zrejmé, že na kúpu týchto
vecí je potrebné našetriť finančné prostriedky obmedzením spotreby počas viacerých dní.

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie o

neunesení dôkazného bremena žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom na ukončenie funkcie opatrovníčky
dňa 13. 09. 2010 podľa názoru odvolacieho súdu sa dôkazné bremeno presunulo na žalovanú a bolo na
žalovanej, aby preukázala, že finančné prostriedky patriace žalobcovi, ktoré za neho prevzala dňa 06.
09. 2010, a s ktorými mala pôvodne hospodáriť v prospech žalobcu do 05. 09. 2010, použila skutočne
v prospech žalobcu. Pretože odvolací súd nepovažoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tomto

smere za správne a vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v tomto smere dokazovanie doplnil (§ 384
ods. 1 CSP). Odvolací súd predvolal na pojednávanie opatrovníčku žalobcu, ako aj samotnú žalovanú.
Opatrovníčka žalobcu, jeho biologická matka M. Y., pri svojom výsluchu uviedla, že od vtedy, ako jej
autom doviezli syna Y. do Y., býval syn u nej, ona sa o neho starala, čo znamená, že mu varila a prala,
pričom sa stará o neho až doposiaľ.

13. Žalovaná sa na predvolanie súdu nedostavila, predložila dôkaz o chorobe svojho maloletého dieťaťa,
pre ktorú sa pojednávania nemohla zúčastniť. Odvolací súd upustil od vykonanie dôkazu výsluchom
žalovanej, vykonal dokazovanie čítaním zápisníc z pojednávania z dňa 08. 06. 2013 a dňa 16. 08.
2013, konkrétne výsluchu žalovanej, kde žalovaná tvrdila, že ešte asi mesiac potom, čo bola zbavená

právoplatne funkcie opatrovníčky, žalobca a jeho brat boli ešte v jej starostlivosti. Potvrdila, že prevzala
invalidný dôchodok žalobcu, a tento použila na prípravu stravy pre neho. Podľa odôvodnenia súdu
žalovaná preukázala, že dňa 20. 10.2010 zaplatila na nákladoch ubytovania žalobcu u E. T. 150,79
Eur ako aj ďalšiu sumu 124,- Eur, ktorú ešte mala zaplatiť a ktorú (zrejme nevedeno presne kedy)
zaplatila, keďže už E. T., resp. jej manželovi, nič nedlhovala (zrejme tiež v súvislosti tiež s ubytovaním,

či stravovaním žalobcu). Odvolací súd zopakoval dokazovanie prečítaním svedeckej výpovede E. T.
na pojednávaní dňa 06. 09. 2013, kde sa táto vyjadrila k dokladu o zaplatení sumy 150,79 Eur tak, že
prevádzkujú obchod s potravinami a z pripojeného pokladničného dokladu dňa 03. 09. 2010 (veta nie je
dokončená, avšak zrejme vyplýva, že tu nakupovala žalovaná potraviny). Vo výpovedi sa ďalej uvádza,že pani V. kupovala potraviny v tomto obchode a zároveň dňa 20. 09. 2010 zaplatila ešte sumu 150,79
Eur, ostalo jej vyplatiť ešte 124 Eur, avšak nepamätá si, či táto suma bola neskôr vyplatená.

14. Odvolací súd vykonal dôkaz oboznámením kópie uvádzaných dokladov (na č. l. 184). Jeden dôkaz
je blok z CBA Slovakia, s. r. o. zo dňa 03. 09. 2010 o zaplatení 2,11 Eur za nákup 0,56 kg L. L.
M., druhý doklad je rukou napísané „U. F. vyplatil 150,79 Eur" s pečiatkou E. T., Y. C. U. XX, XXX
XX Q., cez pečiatku je podpis E. T.. Pod pečiatkou je dátum 20. 09. 2010 a poznámka „ostalo 124
Eur". Odvolací súd má za to, že uvedený dôkaz nemožno považovať za dôkaz o tom, že by žalovaná

zaplatila uvedenú sumu (150,79 Eur, 2,11 Eur, resp. aj zvyšných 124 Eur) za nákup potravín, resp.
za ubytovanie v prospech žalobcu. Toto netvrdila ani samotná svedkyňa E. T.. Naopak, práve žalobca
Y. Y. preukázal, že dňa 07. 09. 2010 zaplatil sumu 17,70 Eur E. T. za nájom za mesiac september.
Dôkazom je príjmový pokladničný doklad založený na č. l. 192. Rovnako zo svedeckých výpovedí
svedkov vypočutých na pojednávaní nebolo preukázané nič, čo by svedčilo o tom, že žalovaná invalidný
dôchodok, ktorý prevzala za žalobcu v dotknutom období použila celý v prospech žalobcu. Vzhľadom na

tútoskutočnosťneostaloodvolaciemusúduiné,akokonštatovať,žepočnúcdňom13.09.2010žalovaná
nebola oprávnená disponovať s invalidným dôchodkom žalobcu a ani nepreukázala, že by prevzatý
dôchodok použila v prospech žalobcu. Preto odvolací súd uzavrel, že za obdobie od 13. 09. 2010 do 05.
10. 2010 vrátane, je žalovaná povinná žalobcovi pomernú čiastku tohto prevzatého dôchodku žalobcovi
vydať,atotitulombezdôvodnéhoobohateniapodľa§451ods.1,ods.2a§456Občianskehozákonníka.

Prepočítaním ide o sumu 258,52 Eur (za 1 deň 11,236 € x 23 dní). Pokiaľ ide o obdobie do právoplatnosti
rozhodnutia o zbavení funkcie opatrovníčky, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mala oprávnenie
túto funkciu vykonávať a žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že do tohto obdobia
funkciu opatrovníčky nevykonávala a jeho invalidný dôchodok nepoužila v jeho prospech, vo zvyšnej,
zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Úspešnému žalobcovi odvolací súd zároveň priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne, a
to odo dňa 16. 12. 2010, pretože bolo preukázané, že žalobca žalovanú výzvou zo dňa 03. 12. 2010
preukázateľne vyzval na vrátenie uvedenej sumy. Žalovaná výzvu prevzala 06. 12. 2010, lehota na
zaplatenie jej vo výzve bola určená do 15. 12. 2010. Vzhľadom na uvedené súd považoval aj nárok

na úrok z omeškania za dôvodný a súladný s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
poznamenáva, že o tom, od ktorého termínu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
rozhodol doplňujúcim rozsudkom vzápätí po vyhlásení rozsudku vo veci samej dňa 28. 03. 2017. Z
dôvodu hospodárnosti konania, ako aj prehľadnosti rozhodnutia, však vyhotovil iba jeden rozsudok, v
ktorom zahrnul aj výrok doplňujúceho rozsudku.

16. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal zo skutočnosti, že obe
strany mali vo veci úspech len čiastočný (v pomere 59% ku 41%).

17. Rovnako o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 2 tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania z obdobného
dôvodu, teda z pomerného úspechu v odvolacom konaní.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).