Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010779.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obžalovaným F. L., nar. XX.X.XXXX v N.
a ml. M. Q., nar. XX.X.XXXX v D., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.1,
ods.2 písm.d) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. marca 2017 odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obidvoch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 23. januára 2017, sp. zn. 1T/193/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2017, sp. zn. 1T/193/2016 boli obžalovaní
F. L. a ml. M. Q. uznaný za vinných a to obžalovaný F. L. zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 188 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona a obžalovaný ml. M. Q. zo zločinu lúpeže

formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

po tom, čo obžalovaný F. L. zistil, že poškodená R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., ulica U. číslo
XXXX/X/X si dňa 22. septembra 2016 v čase asi o 08.00 hodine na Pošte v Handlovej prevzala vyplatený
invalidný dôchodok, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, že za použitia násilia si od poškodenej R. C.
vezmú peniaze, spoločným konaním dňa 22. septembra 2016 v čase okolo 11.30 hodiny pri prechádzaní

poškodenej R. C. lesným porastom, parkom nad Hladovým námestím, pri plote spoločnosti ALUSOLID
a pri bývalej kaplnke v Handlovej sa obidvaja nepozorovane dostali za jej chrbát, pričom obžalovaný
ml. M. Q. na hlavu poškodenej prehodil bundu, ktorú mu za tým účelom dal obžalovaný F. L., aby nič
nevidela, spoločne ju zvalili na zem, kde ju držali, prešacovali a z vreciek nohavíc jej vzali hotovosť vo
výške 155 eur v bankovkách a mobilný telefón, následne sňali poškodenej z hlavy bundu a z miesta ušli,
pričom ďalej od miesta skutku na ceste poškodenej nechali mobilný telefón, lebo ho nechceli, neskôr sa

so získanými peniazmi rozdelili, čím svojím konaním spôsobili poškodenej R. C. škodu vo výške 155 eur
na odcudzenej hotovosti, avšak k narušeniu jej obvyklého spôsobu života nedošlo, pričom obžalovaný
F. L. vedel, že poškodená R. C. je invalidná dôchodkyňa a je chorá so ZŤP.

Za to okresný súd obžalovaného F. L. odsúdil podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného
zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), k) Trestného zákona na nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48
ods.2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaného ml. M. Q. odsúdil podľa § 188 ods.1 Trestného zákona, § 118 ods.1 Trestného zákona,
§ 117 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa §
117 ods.4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote, včas
podaným odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len prokurátor) v
neprospech obidvoch obžalovaných pre nesprávnosť výrokov o uložených trestoch odňatia slobody

a o spôsobe ich výkonu, ktoré tresty považoval za neprimerané. V písomnom odôvodnení odvolania
uviedol, že konanie obidvoch obžalovaných považuje za závažné, pretože konkrétne obžalovaný F. L.
spáchal skutok na osobe, u ktorej v predchádzajúcom období žil dlhší čas (v jej domácnosti), zneužil jej
dôveru, keďže od samotnej poškodenej vedel, kedy si preberá invalidný dôchodok a naviac spáchanie
prejednávaného zločinu vopred premyslel a zabezpečil si na jeho vykonanie spolupáchateľa. Aj keď

voči poškodenej nebolo použité značné násilie, spôsobom spáchania skutku - prehodením bundy cez
hlavu poškodenej - sa malo sťažiť odvrátenie útoku a odhalenie páchateľov, čo nasvedčuje o vyššej
miere závažnosti i nebezpečnosti konania obidvoch obžalovaných. Značné násilie pritom v danej veci
nebolo potrebné použiť s ohľadom na invaliditu poškodenej, o ktorej obžalovaný L. vedel a aj táto
okolnosť bola dôvodom na výber osoby poškodenej. Bol to práve obžalovaný F. L., ktorý vymyslel
priebeh skutku a pritom ide o páchateľa, ktorý sa teraz prejednávaného zločinu dopustil ani nie jeden

rok po uplynutí skúšobnej doby jeho podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Pokiaľ sa týka
obžalovaného ml. M. Q., výchovné prostredie, v ktorom vyrastal, nedostatočne pôsobilo na jeho správnu
výchovu, keďže bez zaváhania pristúpil na návrh obžalovaného L. na spáchanie skutku a práve samotná
potreba jeho prevýchovy neodôvodňuje uloženie mierneho trestu, aký mu určil súd prvého stupňa.
Práve pre doterajšie neúspechy vo výchove obž. ml. Q. je potrebné na neho vplývať dlhším trestom

odňatia slobody a aj takým spôsobom usmerniť jeho správanie. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ani na
pomery každého z obžalovaného, nebolo preto namieste použiť pri ukladaní trestov § 39 ods.1 Tr.zák.,
resp. § 118 ods.1 Tr.zák. a ukladať obžalovaným tresty vo výmerách znížených až na polovicu oproti
zákonnej trestnej sadzbe. Na podklade uvedených dôvodov navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. d), písm.e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch odňatia

slobody a o spôsobe ich výkonu u obidvoch obžalovaných a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
sám tak, že obžalovanému F. L. uloží podľa § 188 ods.2 Tr. zák., § 38 ods.3, § 36 písm.k), l), n) Tr.zák.
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v prvej polovici trestnej sadzby s jeho výkonom v ústave
s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému ml. M. Q. podľa § 188 ods.1, § 117 ods.1, §
38 ods.3 a § 36 písm.j), l), n) Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v prvej polovici

trestnej sadzby s jeho výkonom v ústave na výkon trestu pre mladistvých. V súlade s týmto odvolacím
návrhom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol rozhodnúť aj prokurátor krajskej prokuratúry.

Splnomocnená zástupkyňa príslušného orgánu povereného starostlivosťou o mládež v konečnom
návrhu na verejnom zasadnutí súdu druhého stupňa poukázala na správny výrok napadnutého rozsudku

u obžalovaného ml. M. Q. aj pokiaľ sa týka uloženého trestu odňatia slobody a preto navrhla odvolanie
prokurátora, podané v neprospech obžalovaného ml. M. Q. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný F. L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i na verejnom zasadnutí krajského súdu
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že

napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považoval za vecne správny a zákonný. V písomnom
vyjadrení obhajca obžalovaného poukázal na to, že skutok bol spáchaný z mladíckej nerozvážnosti,
obžalovaný F. L. spáchanie skutku už veľakrát oľutoval, poškodenej vzniknutú škodu nahradil, aj sa jej
písomne ospravedlnil a podľa jeho názoru je okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky a 6 mesiacov dostatočný na jeho prevýchovu.

Obžalovaný ml. M. Q. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na správny a zákonný
rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a preto odvolanie prokurátora
navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť s tým, že ide o jeho prvé protiprávne konanie,
keď doposiaľ nielenže nebol súdne trestaný, ale nebol postihnutý ani za priestupok, v čase spáchania

skutku mal len 15 a pol roka a pokiaľ sa týka jeho osoby, tak k zlyhaniu pri jeho výchove došlo hlavne zo
strany jeho rodičov, keď nad ním už 9.6.2016 bola nariadená ústavná starostlivosť. Podľa jeho názoru
mu vzhľadom ku všetkým rozhodujúcim okolnostiam prípadu, mohol okresný súd výkon trestu odňatia
slobody aj podmienečne odložiť a ak tak neurobil a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov
nepodmienečne, rozhodol tak po dôslednom vyhodnotení stavu veci a v odôvodnení rozsudku podrobne

uviedol, z akých dôvodov tak rozhodol a správne poukázal okrem iného aj na tú skutočnosť, že jeho
dlhodobý pobyt vo výkone trestu by najmä vzhľadom k jeho veku nepriaznivo vplýval na jeho ďalší vývoj.
Aj v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že spáchanie skutku ľutuje.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22.2.2017, na verejnom

zasadnutí dňa 23.3.2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu u
obidvochobžalovaných,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupom
zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obidvoch obžalovaných, teda výrokov o vine, ktoré
neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr.por. súdom prijaté vyhlásenie
obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých
správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a o

spôsobe ich výkonu vo vzťahu ani k jednému z obžalovaných. Nepodmienečné tresty odňatia slobody
uložené obžalovaným (obžalovanému F. L. podľa § 188 ods.2, § 39 ods.1, § 38 ods.3 a § 36 písm.l), n),
k) Tr.zák. a obžalovanému ml. M. Q. podľa § 188 ods.1, § 118 ods.1, § 117 ods.1, § 38 ods.3, § 36 písm.j),
l), n) Tr.zák.) vo výmere tri a pol roka, resp. deväť mesiacov, zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám
stanovenýmpreichukladanievzmysle§34Tr.zák.,konkrétnej mierezávažnostispáchanéhotrestného

činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim okolnostiam (priťažujúca
okolnosť nebola zistená ani u jedného z obžalovaných), ako aj pomerom každého z obžalovaných a
možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, ich individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na
ne podrobne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložené tresty odňatia slobody v
takto stanovenej výmere u každého z obžalovaných sú súčasne dostatočným vyjadrením ich morálneho

odsúdenia spoločnosťou.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa krajský súd považuje za
potrebné naviac uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a
zdravia a rovnako aj majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie,

akého sa dopustili aj obidvaja obžalovaní, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej
strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1
Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na
generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj
prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal
vyššie uvedenými skutočnosťami, majúcimi vplyv na potrestanie obidvoch obžalovaných, vzal pri tom
do úvahy najmä to, že obidvaja obžalovaní - jeden z nich vo veku blízkom veku mladistvých a druhý z

nich mladistvý páchateľ - sa priznali k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhali tak
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie
potvrdili vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U každého z obžalovaných boli zistené až tri
poľahčujúce okolnosti a ani u jedného z nich nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Obžalovaní
tým, že pred súdom urobili vyhlásenia o vine, podstatne uľahčili súdu dokazovanie ich trestnej činnosti,

preto aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaných bolo potrebné pri ukladaní trestu
tiež zohľadniť. Z hľadiska osôb obžalovaných ide o páchateľov, ktorí pred spáchaním posudzovaného
trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody, obžalovaný ml. M. Q. dokonca doposiaľ nebol
postihovaný za žiadne protiprávne konanie a možno preto konštatovať, že ani jeden z nich nie je
závažnejšie kriminálne narušený. Prokurátorom navrhované prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia

slobody by preto boli neprimerane prísne, minuli by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len
represívna stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto správne závery, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaných ako páchateľov nie je ani jedenému z nich nevyhnutné ukladať
prísnejšie tresty odňatia slobody, než ako ich výšku určil v napadnutom rozsudku. Tresty odňatia slobody

v rozsahoch uložených obžalovaným okresným súdom zodpovedajú totiž zákonným požiadavkám
proporcionality trestov - ich primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzujú ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňujú pocit právnej istoty a
spravodlivosti, preto môžu v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uložených trestov odňatia slobody ani
u jedného z obžalovaných ani na zmenu spôsobu ich výkonu v neprospech obžalovaných, preto v

tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich, pretože
vzhľadom na okolnosti prípadu a na pomery páchateľov možno mať za to, že by použitie trestnej
sadzby navrhovanejprokurátorombolopreobidvochpáchateľovneprimeraneprísneanazabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora podané
v neprospech obžalovaných F. L. a ml. M. Q. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.