Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211919.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti žalovanému: Júliusovi G., bytom Z., L. XX/
X, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, do 30.06.2016 za

účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so
sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2.236,20 eur s príslušenstvom a o protinávrhu o
zaplatenie 849,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 6C/146/2014-72 zo dňa 16. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 08.07.2016 na

pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 4.1.2014 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a vec v tejto čav r a c i asúdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 4.1.2014 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol,
že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval

návrh žalobcu za nedôvodný, a preto ho zamietol. Žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému zo zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý čerpal prostredníctvom platobnej karty Yes formou výberu
hotovosti z bankomatov alebo priamym použitím karty u predajcu. Zmluva bola podpísaná v mieste
predajcu spôsobom upraveným v hlave 2 § 1 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia
a.s. Celé vymedzenie predmetu zmluvy má žalobca naformulované v podobe variantov, pričom žalovaný
si označením krížika vybral variant C, ktorý upravuje výšku úverového rámca 25.000,- Sk a výšku

mesačnej splátky 1000,- Sk. Iné údaje na prednej strane zmluvy uvedené nie sú, pričom žalovaný
podpísal zmluvu na prednej strane dňa 25.7.2002. Je nepochybné, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pretože žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky a ten sa mal v zmluve zaviazať
ich uhrádzať spolu s celkovými nákladmi spojenými s týmto úverom. Zmluva ako taká neobsahuje
bližšie upravené podmienky obnovovania revolvingového úveru, údaje o poplatkoch, úrokoch, ktoré
preukázateľne žalobca od žalovaného požadoval a jeho platby na uvedené aj započítal. Keďže tieto

údaje nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona ich
žalobca ako veriteľ nemôže požadovať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súčasťou zmluvy sú Úverovézmluvné podmienky spoločnosti a s týmito bol žalovaný oboznámený, sú mu všetky ustanovenia
zrozumiteľné a prejavuje svojim podpisom súhlas s nimi, s uvedeným súd nesúhlasí, pretože len takýto
odkaz na úverové podmienky nestačí. K uvedenému musí nevyhnutne pristúpiť aj reálne oboznámenie

sa s obchodnými podmienkami, pričom musí byť preukázané, že spotrebiteľ mal adekvátnu možnosť sa
s obsahom obchodných podmienok oboznámiť. Samotným podpisom zmluvy, v ktorej je takýto odkaz
predformulovaný,ešteneznamená,žetakboloajvykonané,atovčaseakceptáciezmluvy.Uvedenésúd
konštatuje z dôvodu, že žalobca si plnenia žalovaného započítal najskôr na úrok 2.478,48 eur, poplatok
za výber z bankomatu 262,34 eur, poplatok za výpis z účtu 119,49 eur, ktoré plnenia má nepochybne

dojednané v úverových podmienkach, resp. v Sadzobníku poplatkov ako súčasti príručky pre držiteľa.
Keďže žalobcanepreukázal,žebyžalovanéhozaväzovaliokremzmluvyaj poplatkyazákladnáúroková
sadzba upravená v Sadzobníku poplatkov a odmien, nemohol si platne započítať platby žalovaného aj
na tieto nároky. Súd z dôvodu, že zmluva neobsahuje RPMN § 4 ods. 2 písm. g / zák. č. 258/2001Z..z.
o spotrebiteľských úveroch považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. §
4 ods. 3 cit. zákona. Žalobca mal nárok len na vrátenie skutočne vyčerpanej úverovej istiny 7193,16

eur a žalovaný mu zaplatil 8042,99 eur, preto súd návrh zamietol ako neopodstatnený. Žalobca nemôže
mať nárok ani na také poplatky ako za výber z bankomatu, výpis z účtu, úrok za hotovostné transakcie,
pretože ide o plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa, pričom uvedená neprijateľná zmluvná podmienky v § 53 ods. 4 písm. t/ sa prostredníctvom
§ 879p Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014. Pre úplnosť

súd udáva, že je dôvodná námietka aj vedľajšieho účastníka, ktorý namietal formálnu nedostupnosť
úverových podmienok, ktoré sú uvedené menším písmom ako úvodná strana úverovej zmluvy, sú ťažko
čitateľné a napríklad aj poskytnutie a čerpanie revolvingového úveru v Hlave 3., § 5 je nejasné a
ťažko pochopiteľné pre bežného spotrebiteľa. I keď § 53c Občianskeho zákonníka bol novelizovaný až
neskoršou právnou úpravou, je zrejmé, že takáto praktika aj v skorších zmluvných vzťahoch nemôže

požívať právnu ochranu. Aj z uvedeného súd návrh zamietol ako nedôvodný. Žalovaný sa vzájomným
návrhom doručeného súdu dňa 12.11.2014 domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 849,89 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 849,83 eur od 04.01.2014 do zaplatenia a trov konania.
Svoj vzájomný návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu č. 5111269064
dňa 25.07.2002, ktorá neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a preto považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov, čoho si musel byť žalobca ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. Žalobca vedome
nastavil úmyselne jeho úverový produkt tak, aby žalovaný opakovane čerpal peňažné prostriedky v
priebehu dlhej časovej periódy bez toho, aby mal prehľad o koľko skutočne požičané peniaze preplatí.

Zo splátkového kalendára predloženého žalobcom vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo výške 7.193,16 eur a žalovaný žalobcovi vrátil sumu 8.042,99 eur, preto sa žalovaný
domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 849,83 eur s úrokom z omeškania. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi je dôvodný. V zmysle § 451
ods.2OZplatí,žeakjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávnehodôvodu,takmusíobohatenie

vydať. Súd k dôvodom, že žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 2.236,20 eur bez právneho titulu
sa zaoberal v odôvodnení v predmetnej veci v časti zamietnutia návrhu žalobcu. Keďže je zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.07.2002 bez úročná
a bez poplatkov, je povinný žalobca zo zmluvy bezúročnej a bez poplatkovej vrátiť všetko, čo prijal
od žalovaného plnením bez právneho dôvodu. Ak žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky

vo výške 7.193,16 eur a žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 8.042,99 eur, z uvedeného vyplýva, že sa
žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu 849,83 eur. Vzhľadom na to, že si žalovaný
voči žalobcovi uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 849,99 eur, je jeho nárok
v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 849,99 eur od 04.01.2014 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy malo

dôjsť zo strany žalobcu k poslednému bezdôvodnému obohateniu. Súd dospel k záveru, že žalobca sa
dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni, poslednej
úhrady žalobcovi, resp. bezdôvodnom obohatení poukázanom na účet žalobcu teda od 4.1.2014 v
zákonnej výške 5,25% ročne. Vzhľadom na uvedené súd vzájomnému návrhu žalovaného vyhovel a
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne

zo sumy 849,83 eur od 4.1.2014 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodne v lehote 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. podal včas odvolanie žalobca. Dal do pozornosti
odvolacieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/112/2004 pojednávajúci
o naliehavom právnom záujme na určovacej žalobe a uviedol, že podanie vzájomného návrhu na

určenie neplatnosti zmluvy zo strany žalovaného nie je dôvodné v prípade, ak žalobca žaluje plnenie
z takejto zmluvy, pretože na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem. Ďalej uviedol, že
vzájomnou žalobou uplatnený nárok žalovaného v časti 300,23 eur považuje za premlčaný v zmysle
§ 107 Občianskeho zákonníka. Vzájomný návrh žalobcu bol na súd zaslaný dňa 31.10.2014, teda
má nárok iba na zaplatenú časť splátok od 31.10.2011 do 31.10.2014 v rámci objektívnej trojročnej

premlčacej doby. Táto suma teda predstavuje čiastku 549,60 eur. Rovnako nesúhlasí s určením
dátumu od ktorého si žalovaný uplatňuje úroky z omeškania, nakoľko tieto by si mal uplatňovať až
po doručení vzájomného návrhu žalobcovi prostredníctvom súdu, teda po 19.11.2015. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu písomne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne tak po skutkovej ako právnej stránke. Argumentácia žalobcu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je bezpredmetná. Vzájomným návrhom sa
nedomáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, ale zaplatenia sumy 849,83
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní o takomto návrhu sa otázka

či tu právo alebo právny vzťah je, resp. či je zmluva platná posudzuje automaticky prejudiciálne. Pokiaľ
ide o námietku premlčania uplatneného nároku, žalovaný sa domáha vrátenia tých peňažných plnení,
ktoré žalobcovi uhradil bez právneho titulu odo dňa 02.12.2011. Možno pritom ustáliť, že žalobca vedel o
skutočnosti, že úverová zmluva, podľa ktorej poskytol žalovcanému peňažné prostriedky nemá zákonné
náležitosti, ako aj o dôsledkoch ich neuvedenia a preto vedel, že na prijatie peňažných plnení nad rozsah

poskytnutého bezúročného úveru nemá právny titul. Z toho dovodzuje úmysel žalobcu bezdôvodne sa
obohatiť na jeho úkor a preto je nevyhnutné na daný prípad aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu podľa
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.

4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k
zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval.
CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom
konaní podľa nového procesného predpisu - CSP.
5. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 08.07.2016 doručeným
odvolaciemu súdu dňa 11.07.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo v
konanído30.06.2016podprocesnýmoznačenímvedľajšíúčastníkvsúlades§93OSP,navrhlo abysúd

s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
naďalejkonalpočnúcod01.07.2016podnovýmprocesnýmoznačenímosobitnýsubjektkonaniapodľa§
95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (návrh na vstup do konania)
riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník, ostávajú účinky jej úkonu

zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový (duplicitný) návrh na
jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt konania. Inštitút osobitného
subjektu konania podľa § 95 CSP svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave
inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP, a preto ostáva procesná kontinuita zachovaná
na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom

nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti
CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných
vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z opatrnosti navrhoval,
aby súd v súlade s 95 ods. 1 CSP pribral právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre ten prípad súčasne žiadal,

aby mu súd v súlade s § 262 ods. l CSP priznal náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016.
6. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickúosobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
7. Odvolací súd po preskúmaní návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré

vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby súd s označenou
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal
počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko združenie k návrhu
nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 4.1.2014 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec v tejto
časti podľa § 391 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu, napadnutý nebol, a
preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

10. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyhovené vzájomnej žalobe žalovaného
a žalobca bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania
5,25% ročne od 4.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tu dospel
odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v danej napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj keď odvolacie námietky

žalobcu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe boli celkom nedôvodné, keď
predmetom vzájomnej žaloby žalovaného bolo peňažné plnenie a nie určenie či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, tak žalobca v rámci odvolania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
žalovaného. Keďže žalobca svoju námietku premlčania nezakladá na žiadnych nových skutočnostiach,
ktoré neboli zistené do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie a táto jeho námietka nebolo

doposiaľ posudzovaná, je dôvodné, aby sa dôvodnosť uplatneného nároku žalovaného posúdil aj vo
svetle tejto námietky.

11. Hoci sa zdá, že námietku premlčania vznesenú žalobcom v odvolaní by mohol posúdiť aj odvolací
súd v tomto konaní /keďže nie je dôvod ani potreba vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie za účelom

jej posúdenia a možno vychádzať zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie/, takéto
posúdenie v odvolacom konaní by odporovalo právu strán sporu na spravodlivý proces. Obsahom
tohto ústavou garantovaného práva /čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky/ je i právo strany sporu,
aby sa jeho spor, ak to zákon pripúšťa, prejednal v dvojinštančnom konaní. Ak by teda odvolací súd
novú /doposiaľ neuplatnenú/ a rozhodujúcu hmotnoprávnu námietku premlčania uplatneného nároku

žalovaného posúdil ako prvý z konajúcich súdov až v odvolacom konaní, odoprel by tým stranám sporu
právo na prejednanie ich sporu v dvojinštančnom konaní, čím by porušil ich právo na spravodlivý proces.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 849,83 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od

4.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie /§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 CSP/.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).