Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
Bc. Janky Chvojkovej a Mgr. Anny Javorčekovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra
2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í : 1) J. A. , nar. XX.XX.XXXX v U.,
okres Prievidza, trvale bytom R.,

T. č. XXX/XX, prechodne bytom
R., Z.. U. č.XX,

2) W. S. , nar. XX.XX.XXXX v F.,
okres Prievidza, trvale bytom R.,
Š.. X. č. XXX/X,

s ú v i n n í , ž e
obžalovaný W. S. v presne nezistenom čase v lete 2014 v R. požiadal obžalovanú J. A. o vybavenie
úveru, k čomu jej poskytol kópie občianskeho preukazu a preukazu poistenca, následne sa obžalovaná
J. A. pokúsila vylákať úver od spoločnosti K. U. Y., a.s. tak, že dňa 03.10.2014 v R. v R. K. U. Y.,
a.s. požiadala o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 11.000 eur pre obžalovaného W. S., pričom v
žiadosti o úver uviedla falošné údaje o zamestnávateľovi obžalovaného W. S. a k žiadosti predložila

banke dve falošné zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorých bol uvedený ako dlžník obžalovaný W. S.,
dve falošné vyčíslenia zostatkov dlhov a dva falošné splátkové kalendáre k zmluvám o revolvingovom
úvere, falošné vyhlásenie o príjme obžalovaného W. S. a falošný výpis z účtu obžalovaného W. S., na
podklade týchto dokladov ústredie banky úver schválilo, následne obžalovaný W. S. dňa
13.10.2014 v R., v pobočke K. U. Y., a.s. podpísal čestné vyhlásenie, že prípadný rozdiel medzi
zostatkom pohľadávky veriteľa R. O. Y., a.s. uhradí, tiež podpísal zmluvu číslo: XXX/XXXX/XXY. o úvere
a to aj napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru, obžalovaný W. S. podpísal

aj štyri príkazy na úhradu, na základe ktorých malo byť z poskytnutého úveru prevedené na jeho
účet 8.500,60 eur a na účet X. A., ktorá je dcérou obžalovanej J. A. 2.499,40 eur, pričom dodatočne
banka zistila, že predložené doklady sú falošné, preto úver vo výške 11.000 eur nebol spoločnosťou K.
U. Y., a.s. U. poskytnutý,

t e d a

spoločne sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustili v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok
na jeho poskytnutie a tak spôsobia väčšiu škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l ipokus zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods.1, § 20 k § 222 ods.1,3
písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j ú
Obžalovaná J. A.
Podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona k

trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§61ods.2Trestnéhozákonaukladásajejtrestzákazučinnostivykonávaťfunkciusposkytovaním
úverov a pôžičiek vo všetkých bankových a nebankových spoločnostiach v trvaní 8 (osem) rokov.

Obžalovaný W. S.

Podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. a) Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného
zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. S., prečítal výpoveď
obžalovanej J. A. z prípravného konania, vypočul zástupcu poškodenej strany JUDr. R. D., svedkov:

Ing. F. J., D. E., oboznámil s listinnými dôkazmi, so správami o povesti, s odpismi registra trestov.

Obžalovaný W. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku
tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po
vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátorka žiadala

vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd vyhlásenie obžalovaného W. S., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal
uznesením a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe sa nevykoná, vykoná len dokazovanie ohľadne trestu a ochranného opatrenia.

Obžalovaná J. A. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, žiadala konať v jej neprítomnosti, preto
bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že
je pravdou, že pre nejakú osobu vybavovala úver v K. U. Y., a.s., R. R., nie je si však istá, či to bolo
pre obžalovaného W. S.. Ďalej uviedla, že pre túto osobu vypísala, aj podpísala žiadosť o

poskytnutie úveru, aj čestné prehlásenie o výške príjmu, avšak tam uviedla len údaje, ktoré jej táto osoba
poskytla, pričom uviedla, že doklady o zamestnaní jej dal obžalovaný W. S., ako aj zmluvy zo spoločnosti
R. O. Y. s.r.o., resp. jeho číslo účtu v banke. Obžalovaná jednoznačne poprela, že by tieto doklady
zabezpečovala, nevedela v prípravnom konaní vysvetliť, prečo sa časť úveru mala zaslať na účet
jej dcéry, pričom s týmto účtom mohla disponovať len jej dcéra a ona osobne.

Obžalovaný W. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa vyjadril k trestnej činnosti obžalovanej
J. A., pričom uviedol, že bol R. W. v R. s kamarátmi, kde spomínal, že by si zobral úver vo výške 1.000
eur na prerobenie bytu. Následne ho v tomto pohostinstve oslovila obžalovaná a ponúkla sa mu, že
mu úver vybaví. Obžalovaná od neho požadovala prefotený občiansky preukaz a preukaz poistenca, čo

jej aj na druhý deň dal, pričom jej dal aj 100 eur na vybavenie úveru. Obžalovaný W. S. jednoznačne
poprel, že by obžalovanej dával nejaké iné doklady. Uviedol, že obžalovanej povedal, že je živnostník a
teda jej nemohol dávať doklady, že niekde pracuje, resp. nedával jej ani žiadne doklady o revolvingovom
úvere. Ďalej uviedol, že niekedy v septembri 2014 mu volala obžalovaná, aby išiel do banky, že je všetko
vybavené. Keď prišiel do banky, povedal svoje meno a pracovníčka banky mu dala podpisovať nejakédoklady, čo aj podpísal. Až v banke sa dozvedel, že mu má byť poskytnutý úver vo výške 11.000 eur, čo
ho prekvapilo. Na záver uviedol, že až neskôr mu banka oznámila, že úver nedostane.

Zástupca poškodenej strany JUDr. R. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje
v K. U. Y., a.s. na pozícii vedúceho oddelenia U. U.. Ďalej uviedol, že na základe predložených dokladov
ohľadne poskytnutia úveru pre W. S. zistil, že sprostredkovateľka J. A. predložila falošné doklady a to
falošné úverové zmluvy od spoločnosti R. O. Y. s.r.o., falošné vyčíslenia dlhov k týmto zmluvám, aj
falošný výpis z účtu T. U., pričom bolo zistené, že účet číslo: XXXXXXXXXX/XXX, kde mali byť finančné

prostriedky zaslané v sume dvakrát 1.249,70 eur nepatria spoločnosti R. O. Y. s.r.o., ale patria
súkromnej osobe.

Svedkyňa D. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú J. A. pozná,
pretože pracuje ako nejaký finančný poradca pre svojich klientov. Ďalej uviedla, že niekedy v septembri
2014 prišla obžalovaná J. A. do ich banky a priniesla žiadosť o úver spolu s dokladmi k žiadosti o úver,

teda kópie dokladov, výpis z účtu, čestné prehlásenia, zmluvy o úvere na meno W. S. a povedala, že jej
klient potrebuje refinancovať úvery. S obžalovanou všetko prerátala a povedala jej, že maximálna
výška úveru môže byť vo výške 11.000 eur, na čo je obžalovaná povedala, že čakala, že to bude viac.
Následne sa s obžalovanou dohodla, že doklady spracuje, žiadosť o úver zašle na ústredie banky, čo
aj urobila a následne z ústredia potvrdili schválenie úveru, o čom informovala obžalovanú. Následne

do banky prišiel sám obžalovaný W. S. bez obžalovanej J. A., podpísal zmluvu o úvere, obžalovanému
založila účet a potom obžalovaná J. F. doniesla vyčíslenie úverov. Následne boli opätovne potom všetky
doklady predložené ústrediu, pričom bolo zistené, že obžalovaný u zamestnávateľa, ktorý bol
uvedený v žiadosti a v dokladoch o príjme nikdy nepracoval. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla,
že okrem obžalovaného W. S. sa aj obžalovaná J. A. opakovane informovala, prečo peniaze ohľadne

úveru na účet nedošli.

Svedok Ing. F. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v septembri 2014
prišla za ním D. E. s tým, že dostala žiadosť o úver od obžalovanej J. A. a chcela to konzultovať.
Na základe skutočností, ktoré dostal od svedkyne zistil, že určité doklady, ktoré boli predložené u

obžalovaného W. S. sú podobné, ktoré boli predložené aj vo veci žiadateľa J. R., pričom tieto informácie
odstúpil následne na ústredie.

Obžalovaná J. A. je z konania usvedčená aj listinnými dôkazmi a to dokladmi k úveru, správami z T.,
Č., R. O. Y., pričom z týchto správ vyplýva, že majiteľom účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXX je X. F. a nie

spoločnosť R. O. Y. s.r.o., pričom zo správy R. O. Y. s.r.o. vyplýva, že obžalovaný W. S. nie
je v ich spoločnosti evidovaný ako osoba, ktorej bol poskytnutý úver.
Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného W. S. jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po
stránke objektívnej kvalifikoval ako pokus zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa
§ 14 ods.1, § 20 k § 222 ods.1,3 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa s obžalovanou

pokúsili vylákať od spoločnosti K. U. Y., a.s. úver tým, že K. U. Y., a.s. uvedú do omylu v otázke splnenia
podmienok na jeho poskytnutie a tak jej spôsobia väčšiu škodu, pričom k dokonaniu trestného činu však
nedošlo.
Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako i súhrnne, hoci obžalovaná J. A. v podstate poprela
spáchanie trestnej činnosti, z konania ju jednoznačne usvedčoval obžalovaný W. S., ktorý jednoznačne

uviedol, že okrem prefotených dokladov a to občianskeho preukazu, preukazu poistenca, žiadne
iné doklady neodovzdal, aj výpoveďou svedkyne D. E., ktorá jednoznačne uviedla, že doklady jej
predkladala obžalovaná J. A., pričom samotná obžalovaná uvádzala, že si myslela, že na základe
dokladov, ktoré predložila bude obžalovanému W. S. poskytnutý úver vo vyššej výške. Obžalovaná je
nepriamo usvedčovaná aj výpoveďami zástupcu poškodenej strany JUDr. R. D. a svedka Ing. F. J., aj

listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že časť finančných prostriedkov mala byť zaslaná na účet dcéry
obžalovanej, ako aj toho, že doklady o revolvingovom úvere, potvrdenia o zamestnaní a o
výške príjmu sú falošné, pričom tieto doklady musela zaobstarať výlučne len obžalovaná. Prevedeným
dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaná zaobstarala falošné doklady na poskytnutie úveru
v úmysle vylákať od spoločnosti K. U. Y., a.s. úver, pričom vedela, že bez týchto dokladov by

obžalovanému W. S. úver poskytnutý nebol s tým, že tejto spoločnosti spôsobia väčšiu škodu, pričom
však k dokonaniu trestného činu nedošlo, preto súd jej konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po
stránke objektívnej kvalifikoval ako pokus zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa §
14ods.1,§20k§222ods.1,3písm.a)Trestnéhozákona.Pokiaľobhajcaobžalovanejnavrhovalvypočuťako svedka S. G., tak súd tento návrh zamietol z toho dôvodu, že obžalovaná, či už v prípravnom
konaní, tak i pri nariaďovaní hlavných pojednávaní neuvádzala skutočnosti, že pri vybavovaní tohto
úveru sa nejakým spôsobom podieľal svedok S.Á. G., t.j. že by on do žiadosti o úvere dával číslo účtu

jej dcéry.

Obžalovaní svojím konaním porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku právnických osôb. Súd
u obžalovaného W. S. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti
viedol riadny život človeka, k trestnej činnosti sa doznal, túto oľutoval a napomáhal k objasneniu trestnej

činnosti, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. U obžalovanej J. A. súd poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti
nezistil. Motívom konania obžalovaných bola snaha zabezpečiť si finančné prostriedky.

K osobe obžalovanej J. A. súd zistil, že v mieste bydliska o nej bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ
bola jedenkrát riešená v priestupkovom konaní. Doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná za obdobnú
trestnú činnosť a to trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 202/2008-2530 zo dňa

24. októbra 2008, kde jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, ako aj zákaz činnosti vykonávať funkciu
spojenú s poskytovaním úverov a pôžičiek u bankových a nebankových subjektov v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov, pričom na obžalovanú sa hľadí, akoby súdne trestaná nebola.

K osobe obžalovaného W. S. súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe.
Nebol riešený v priestupkovom konaní, ani súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného W. S., jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému W. S.

za použitia § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, 39 ods.2 písm. a)
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní dva roky, t.j. pod spodnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v prvej
polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov. Súd v danom prípade pri
ukladaní trestu u obžalovaného musel vychádzať z trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov a

za tejto situácie senát dospel k záveru že v danom prípade sú tu prítomné okolnosti , ktoré umožňujú
zmierniť prísnosť sadzby použitím § 39 ods.2 písm. a) Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný nebol súdne trestaný, má založenú rodinu,
musí sa starať o dve deti, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, ako aj na to, že sa jedná o
pokus. Ttieto okolnosti sú dostatočné významné, aby bolo možné dospieť k záveru, že použitie trestnej

sadzby by už v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo pre tohto obžalovaného
neprimerane prísne. Z týchto dôvodov súd použil ustanovenie § 39 ods.2 písm. a) Trestného
zákona a obžalovanému znížil trest pod zákonom upravenú trestnú sadzbu. Súd v
neposlednom rade poukazuje na tú skutočnosť, že vzhľadom na narušenie osobnosti obžalovaného,
možno jeho prevýchovu zabezpečiť aj takto uloženým podmienečným trestom odňatia slobody.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovanej J. A., jej doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanej J. A. za použitia §
38 ods.2 Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona trest odňatia slobody s probačným dohľadom
v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri roky, ktorého výkon súd

obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v samej hornej hranici zákonného rozpätia trestnej
sadzby v trvaní päť rokov a zároveň súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu s
poskytovaním úverov a pôžičiek vo všetkých bankových a nebankových spoločnostiach v hornej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní osem rokov, pretože obžalovaná je stíhaná aj v ďalších
trestných veciach ohľadne poskytovania úverov, ako aj na tú skutočnosť, že už pri predchádzajúcom

odsúdení jej bol takýto trest uložený a tento nemal na obžalovanú žiaden vplyv.

Súd mal za to, že takto uložené tresty u jednotlivých obžalovaných budú v dostatočnej miere vplývať na
prevýchovu obžalovaných a splnia aj svoj účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jehooznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.