Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313211635
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5313211635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne M. Č., nar. XX.X.XXXX,
bytom ul. M. G. č. XXXX/XX, Č., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudova
č. 14, Košice, adresa na doručovanie Kuzmányho č. 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej
Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.486,25 Eur spolu s 5,50 %-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 848,93 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, s 5,50%-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 637,32 Eur od 2.11.2013 do zaplatenia, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 04.11.2013 doručeným súdu dňa 6.11.2013 domáhala proti

žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a
žalovanou. Podanie žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
uzavrela zmluvu o úvere dňa 16.9.2004 pod č. 5250415 (ďalej len Zmluva o úvere) na základe ktorej bol
zo strany žalovanej poskytnutý žalobkyni úver vo výške 995,82 € (30.000,- Sk). Žalobkyňa sa zaviazala
vrátiť žalovanému istinu úveru navýšenú o poplatok úveru spolu vo výške 1.991,64 € (60.000,- Sk).
Žalobkyňa poukázala na zákon č. 258/2001 Zb. zák. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona SNR č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisoch, platného
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí, má obsahovať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ak nie
je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa vychádzajúc z
obsahu predmetnej zmluvy o úvere konštatovala, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške RPMN,
čo v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené podstatné náležitosti, ktorých

absencia v zmluve o úvere je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru,
mala žalovaná právo len na vrátenie poskytnutej istiny vo výške 995,82 € bez úrokov a poplatkov. Ďalej
v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2014 poukazovala na ďalšie ustanovenia predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktoré z jej hľadiska možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a
ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré
sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý

úver. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň takmer 100%, čo niekoľkonásobne prevyšovalo
odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v obdobných
prípadoch, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Na základe ustálenej rozhodovacej praxesúdov, poukazovala na dohodu o výške ročnej odplaty v miere takmer 100% z poskytnutých finančných
prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech nej, ako spotrebiteľky

a aj napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách, a
ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, pričom ich konečná výška nie je neobmedzená.
Žalobkyňa konštatovala, že na základe uvedeného pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pre rozpor dohody o odplate zo zákonom a s dobrými mravmi mala žalovaná
nárok len na vrátenie poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 995,82 €. Žalobkyňa zaplatila

na účet žalovanej, prostredníctvom dobrovoľných splátok sumu 1.633,14 €, prostredníctvom zrážok
z dôchodku vykonávaných v rámci nezákonne vedenej exekúcie (exekúcia vedená Okresným súdom
Čadca pod sp. zn. 11Er/1112/2005) ďalšiu sumu 848,93 €, teda súhrne sumu 2.482,07 €, to znamená
o 1.486,25 € viac, ako mala žalovaná nárok.

Žalovaná doručila súdu vyjadrenie dňa 21.5.2014 ( č.l. 12-18 spisu) v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje

s tvrdeniami žalobkyne, predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, vzniesla
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Čadci. Žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa,
preto všeobecným súdom je všeobecný súd žalovaného a nie všeobecný súd žalobkyne ako
spotrebiteľa. Žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava I. Žalovaná mala za to, že úverová
zmluva zo dňa 16.9.2004 bola so žalobkyňou uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Nedošlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Nejde
o vzťah spotrebiteľský. Poukázal na dobrú vieru žalovaného, ktorý vychádzal z toho, že nejde o
spotrebiteľa. Poukázal na absolútnu obchodno-právnu povahu zmluvy o úvere podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka, čo znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
subjekt vzťahu. K poplatku sa vyjadril tak, že v 1/3 predstavuje úrok podľa § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu s administratívou s
tým spojenou (bod 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Výška poplatku je jednoznačne
v zmluve uvedená. Na strane žalobkyne nie je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaný plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, rovnako žalobkyňa vrátila úver na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Zmluva

nikdy nebola vyhlásená za neplatnú. Právny dôvod plnenia nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmlúv). Majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

Vo vzťahu k uplatnenie námietke miestnej nepríslušnosti rozhodol súd uznesením č. k. 6C/210/2013-33
zo dňa 13.3.2015, ktorým zamietol námietku žalovanej, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

17.4.2015.

Opodanejžaloberozhodolsúdrozsudkomč.k.6C/210/2013-52zodňa2.6.2015,ktorýmžalobežalobcu
v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná na podklade ktorého odvolací
KrajskýsúdvŽilineuznesením sp.zn.6Co/3/2016zodňa29.1.2016rozsudokzrušilavecvrátinaďalšie

konanie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že súd vychádzal pri formulovaní svojho právneho
názoru z obsahu listinného dôkazu a to exekučného spisu, ktorý však nebol vykonaný zákonným
spôsobom a preto bude povinnosťou súdu vykonať dokaz vo vzťahu k obsahu spisu Okresného súdu
Čadca sp. zn. 11Er/1112/2005 a vo veci opäť rozhodnúť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.10.2016 na ktorý termín boli predvolaní riadne právny
zástupca žalobkyne ako i žalovaný. Písomným podaním zo dňa doručeným súdu dňa 4.10.2016 svoju
neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobkyne a taktiež písomným podaním doručeným súdu dňa
4.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní aj žalovaný, ktorý pridržiaval sa písomného vyjadrenia
vo veci. Z tohto dôvodu súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán konania a na pojednávaní

vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu 6C/210/2013 a to návrh
na začatie konania č.l. 1 až 3, č.l. 5 správa od JUDr. Jozefa Rišiana o vymožení finančných prostriedkov
od povinnej Č. M. v exekúcii EX 7752005, č.l. 6 výzva na vrátenie plnenia zo dňa 21.10.2013, č.l. 7 výzva
na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu z Advokátskej kancelárie Rybár zo dňa 28.10.2013,
č.l. 12 až 18 vyjadrenie žalovaného k podanému návrhu, č.l. 23 až 26 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného

od žalobcu, č.l. 33, uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 13.3.2015, č.l. 52 rozsudok Okresného
súdu Čadca, č.l. 57 odvolanie žalovaného, č.l. uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 21.1.02015
o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie žalovanému, č.l. 69 vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, č.l.
80 až 82 uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/3/2016 zo dňa 29.1.2016, č.l. 88 odpoveďna výzvu súdu Advokátskej kancelárie Rybár, č.l. 89 až 90 splátky a pokuty, výpis zo zmluvy č.
5250415, č.l. 91 kópia zmluvy o úvere č. VS 5250415 zo dňa 16.9.2004, pripojený spis Okresného
súdu Čadca sp. zn. 11Er/1112/2005, návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa

4.11.2005, notárska zápisnica N 3234/2005, Nz 30771/2005, č.l. 7 z exekútorského spisu, zmluva o
úvere č. 525041, č.l. 11 poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 29.11.2005 č. 5502007320, uznesenie
Okresného súdu Čadca sp. zn. 11Er/1112/2005 zo dňa 2.5.2012, ktorým súd exekúciu, ktorá začala
na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Rišiana dňa 4.11.2005 v konaní
EX 775/2005 a pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 11Er/1112/2005 a na základe poverenia

č. 5502007320 zo dňa 29.11.2005 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd nepripustil vstup
do konania vedľajšieho účastníka na strane povinného OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv
spotrebiteľov. Zároveň vo výroku vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.6.2012 čo do výroku, ktorým súd nepripustil vstup vedľajšieho
účastníkaa13.2.2014čodoostatnýchvýrokov, uznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.3CoE/134/2013-59
zo dňa 14.11.2013, ktorým Krajský súd v Žiline ako súd odvolací návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol a uznesenie Okresného súdu Čadca č. konania 11Er/112/2005-24 zo dňa 22.5.2012
potvrdil, v nenapadnutom výroku ponechal uznesenie Okresného súdu v Čadci nedotknuté, ďalej
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Oboer/68/2015 zo dňa 29.2.2016 a 2Oboer/31/2015 zo dňa
29.2.2016.

Súd z predloženého vyjadrenia žalovanej mal zistené, že žalovaná žiadala návrh zamietnuť a
nestotožnila sa s právnym názorom žalobníčky uvedenom v žalobnom návrhu. Opísala a posúdila
zmluvný vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 5250415 v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka
a k charakteru zmluvy, na ktorú žalobkyňa poukazuje uvádzala svoje stanovisko k posúdeniu predmetnej
zmluvy, ktorú podľa jeho názoru nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. zák. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaná namietala, že spotrebiteľským úverom sa
v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 16.9.2004 rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej
platby pôžičky alebo v inej právnej forme. Žalovaná poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky, je

pravdou že dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka.
Poukázala na § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere
sa vždy aplikujú podľa tvrdenia žalovanej, ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na
povahu zmluvných strán. Ďalej žalovaná poukázala na Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý v
zmysle § 2 písm. b) účinnom k 16.9.2004 zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje za zmluvu, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom klienti
oprávneného neuhrádzajú celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť tých
nákladov z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívnou činnosťou spojenou s týmto zmluvným vzťahom. Žalovaná tiež vo

svojom vyjadrení citovala ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného k 16.9.2004,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje náležitosti,
ktoré sú vymenované pod písmenami a) až i). Pod písmenom g) citovaného zákonného ustanovenia je
uvedené, že RPMN ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pod písmenom h) citovaného ustanovenia, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých

s plnením môže byť upravená RPMN a pod písmenom i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c),
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN, pričom ide o určenie podmienok za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Teda na základe citácie § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že z gramatického
a logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, musela predmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom
najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany
žalovaného sú peňažné prostriedky klientom, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany
žalovaného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu
o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho

na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka) ak vlastníctvo neprechádza
na spotrebiteľa okamihom odovzdania tovaru alebo služby. Teda žalobkyňa nijako nepreukázala podľa
tvrdenia žalovanej skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa.
Teda, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osobadovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Takúto obligáciu možno charakterizovať ako obchod a
nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným
princípom zmluvného práva.

Zo zmluvy o úvere č. 5250415 zo dňa 16.9.2004 na čl. 91 spise mal súd zistené, že táto zmluva bola
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalobkyni spotrebiteľský
úver vo výške 30.000,- Sk navýšený o poplatok vo výške 24000,- Sk spolu 54000,- Sk, ktoré mala
žalobkyňa splácať v mesačných splátkach po 5400,- Sk počnúc dňom 20.10.2004. Po matematickom

prepočte tak žalobkyňa mala vrátiť úver 30.000,- Sk ( 995,82 €) navýšený o poplatok 24000,- Sk,
teda spolu 1792,47 € (nie 60.000,- Sk podľa tvrdení v návrhu v sume 1991,64 €, ktoré pochybenie
súd považoval len z matematickú chybu). Z potvrdenia od exekútora JUDr. Jozefa Rišiana č. l. 5 zo
dňa 8.10.2013 bolo preukázané, že v exekúcii EX 775/2005 bolo od povinnej (žalobkyne) uhradené
v prospech Pohotovosti s.r.o. celkom 848,93 € a v prospech súdneho exekútora suma 260,98 €.
Z exekučného spisu, ktorý súd pripojil z úradnej moci mal súd preukázané, že vo veci vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11Er/1112/2005 bola vedená exekúcie v prospech oprávneného
Pohotovosťs.r.o.protipovinnej M.Č..Podkladomnavykonanieexekúciebolexekučnýtitulatonotárska
zápisnica JUDr. Ondreja Ďuriača N 3234/2005 NZ 30771/2005 zo dňa 3.7.2005, ktorá bola vydaná na
podklade zmluvy o úvere 5250415. V predmetnej notárskej zápisnici ( č.l. 5 exekučného spisu) došlo
k uznaniu záväzku ako zostatku dlžnej sumy z úveru vo výške 10800,- Sk. Podľa výpočtu právneho

zástupcu a žalovanej tak ku dňu spísania notárskej zápisnice bolo zo strany žalobkyne reálne v prospech
žalovaného uhradená suma 1633,10 € dobrovoľne. Celkom teda zo strany žalobkyne bolo uhradené v
prospech žalovaného suma 2482,07 € ( 848,93 + 1633,10). Výška týchto úhrad zo strany žalovaného
nebola spochybnená žiadnym spôsobom.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci 11Er/1112/2005 mal súd zistené, že návrh žalovanej v uvedenom
exekučnom konaní, ako oprávnenej proti povinnej M. Č., v tomto prípade žalobkyne bolo nariadené
na vymáhanie sumy 358,49 € (10.800,- Sk), ktoré bolo súdu vo forme žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu doručené a exekučným titulom bola notárska zápisnica Notárskeho úradu
JUDr. Ondreja Ďuriača pod N 3234/2005, Nz 30771/2005 a v osvedčení vyhlásenia povinnej o uznaní

záväzku 10.800,- Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 20.5.2005 do zaplatenia a nešpecifikované
trovy právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice, pričom exekučným titulom bola zmluva
o úvere č. 5250415 zo dňa 16.9.2004 na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk
(995,81 €), poplatok 24.000,- Sk (796,65 €), a dohodnuté splátky po 5.400,- Sk (179,24 €) v 10 splátkach
a zároveň obsahuje splnomocnenie povinnej na spísanie notárskej zápisnice o uznaní záväzku jej

právnym zástupcom Mgr. Kušnírom. V bode 18 Zmluvy o úvere, ktorý bol v súdnom spise 11Er/112/2005
pripojený je konštatovanie, že právne vzťahy sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka.

Na základe návrhu na vydanie poverenia, ktorý bol súdu doručený 23.11.2005, bolo vydané poverenie
súdom 29.11.2005 pod č. 5502*007320 a z uvedeného spisu súd zistil, že následne do konania vstúpil

ako vedľajší účastník Ombudspot - Združenie na ochranu spotrebiteľov Poprad a podal návrh na
odklad exekúcie dňa 20.02.2012. Súd I. stupňa v exekučnom konaní uznesením z 02.5.2012 nepripustil
vedľajšieho účastníka do konania, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Odvolanie vo veci nebolo podané a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.2.2016, keď v
konaní následne bolo podané odvolanie oprávneného Pohotovosť, s.r.o. dňa 07.7.2012 proti uzneseniu

z 02.5.2012 a zároveň podaný návrh a prerušenie konania. Súd II. stupňa návrh na prerušenie konania
zamietol, zamietol aj odvolanie čo do výrokov napadnutých odvolaním a vo veci bolo podané dovolanie
06.3.2014 pre porušenie práva Európskej únie. Uvedené odvolania a dovolania však neriešili podstatu
konania so spotrebiteľskej zmluvy, ale v uvedených odvolaniach bolo rozhodované o prerušení konania
a o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

V súdenom prípade sa preto súd zaoberal v prvom rade otázkou bezdôvodného obohatenia sa žalovanej
a na úkor žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. zmluvy o úvere a najmä tý, či ide v danom prípade
o spotrebiteľský úver, pričom od počiatku spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluva o úvere zo
dňa 16.9.2004 je zmluvou spotrebiteľskou alebo nie je zmluvou spotrebiteľskou. Tvrdenia žalobkyne boli

v tej rovine, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z pripojeného exekučného spisu 11Er/1112/2005 mal súd
preukázané,žežalovanýpodaldňa4.11.2005návrh-žiadosťoudeleniepovereniausúdnehoexekútora
Jur. Jozefa Rišiana (vedené konanie pod EEX 775/05) na základe spornej úverovej zmluvy č. 5250415
zo dňa 16.9.2004 čl. 7 exekučného spisu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov(bez bližšieho účelu) s odplatou a stanovením konkrétnej výšky splátok a počiatkom plynutia - prvej
splátky úveru. V exekučnom konaní síce bolo vydané v súlade s vtedy platnou judikatúrou poverenie dňa
29.11.2005, ale dňa 20.2.2012 (čl. 20 spisu) navrhla povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú a súd uznesením č.k.
11Er/1112/2005 zo dňa 2.5.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil pretože v konaní
bolo preukázané, že exekúcia prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. Nič na tom nemení
tá skutočnosť, že sa tak stalo z iných dôvodov ako tých, ktoré boli uvádzané povinnou (žalobkyňou).

Na daný spor súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 2 písm. a) až c) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu 16.9.2004 na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci

2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účiného k 16.9.2004
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa

výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka:
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení ako i samotnej zmluvy uvedeného súd ustálil s
poukazom na ust. § 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 písm. b), ktorou sa veriteľ (žalovaný) zaviazal poskytnúť
spotrebiteľovi (v tomto konaní žalobkyni) spotrebiteľský úver a spotrebiteľka (žalobkyňa) sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Z toho dôvodu aplikoval na daný prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka § 39, § 41, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a najmä zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (zmluva uzavretá dňa 16.9.2004). Je potrené uviesť, že zákon
o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu a to iba v prípadoch, keď
nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzickú osobu (FO), najmä pre

samotnú FO alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad rámec článku 2, písm. b)
Smernice rady 93/13 EHS zo dňa 05.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, nakoľko
v citovanom článku 2 písm. b) smernice je za spotrebiteľa považovaná iba FO, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy pre ktorú najmä Obč. zák. ale aj iné právne
predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak,
ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava
spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a
je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva

kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, leasingová zmluva, zmluva o úvere,
zmluva o dodávke plynu, elektriny, o pripojení a ďalší. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ
je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzatváraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie KS v Bratislave z 30.4.2010
sp. zn. 5Co/140/2010-67).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj údaj o sume, počte a termíne splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo,
ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - RPMN. Tento údaj patrí
medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí

úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení, nespája
s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je RPMN
uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Teda pokiaľ zmluva
o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o RPMN žalovaná mala nárok iba
na vrátenie poskytnutej istiny predmetného úveru vo výške 995,80 €, pričom žalobkyňa zaplatila na

účet žalovanej prostredníctvom dobrovoľných splátok sumu 1.633,14 € a prostredníctvom zrážok z
dôchodku vykonávaných v rámci vedenej exekúcii, ktorá bola vedená Okresným súdom v Čadci pod
sp. zn. 11Er/1112/2005 vo výške 848,93 €, žalobkyňa teda spolu zaplatila žalovanej sumu 2.482,07
€, to znamená o 1.486,25 € viac, na akú sumu mala žalovaná nárok. V danom prípade súd teda
ustálil, že suma 1486,25 € tvoriaca predmet sporu je bezdôvodným obohatením a podľa § 451 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka ide o majetkový prospech získaný „plnením bez právneho dôvodu“. Z vyššie
uvedených dôvodov spotrebiteľská zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala
RPMN a teda bola v rozpore so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na
§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovanej - veriteľa apreto je žalovaná povinná vydať žalobkyni ako spotrebiteľke bezdôvodné obohatenie, ktoré získala na
jej úkor. Musí ho vydať v peňažnom vyjadrení v nadväznosti na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia
musí vydať aj úžitky, ktoré získal, pretože nekonal dobromyseľne. Ako úžitky súd vyhodnotil úrok
z omeškania. Predmetom plnenia je peňažný nárok. V nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom peňažného nároku pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Súd mal za to, že je objektívne zaviazať žalovanú aj k

vydaniu úžitkov podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo forme úrokov z omeškania v primeranej

Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. zák., keď podľa § 3 citovaného vládneho
nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa sa domáhala okrem istiny aj príslušenstva pohľadávky, keď požadovala úrok vo výške 5,50

% ročne. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa žalovaného vyzvala na dobrovoľné vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak žalovaná jej toto bezdôvodné obohatenie nevydala, je v omeškaní so splnením
peňažného záväzku. Teda súd na základe vykonaného dokazovania okrem rozhodnutia, že žalovaný
je povinný žalobníčke zaplatiť žalovanú istinu 1.486,25 €, je povinný zaplatiť jej aj úrok z omeškania o
5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného záväzku, ktorá bola v čase od 26.10.2013 do 02.11.2013 vo výške 0,50%. Teda
uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne je v súlade s citovanými právnymi predpismi a
preto súd zaviazal žalovanú žalobkyni zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 848,93 € od 26.10.2013
do zaplatenia a s úrokom 5,50% ročne zo sumy 637,32 € od 02.11.2013 do zaplatenia, ktorý počiatok
stanovil po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výziev žalobkyne, ktoré boli žalovanému

doručené.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví
kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.