Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010520
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513010520.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému U. M. pre zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 12.júla 2016 odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom
podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2.

decembra 2015, sp. zn. 2T/212/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. decembra 2015, sp. zn. 2T/212/2013
bol obžalovaný U. M. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv 254/13 zo dňa 30.12.2013, doručenej Okresnému súdu

Nové Mesto nad Váhom dňa 31.12.2013, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe,
že dňa 18.03.2013 v presne nezistenom čase asi o 18:15 hod. v O. U. nad X. na ul. X. v byte č. X,
užívateľa U. O., potom čo Z.U., nar. XX.XX.XXXX bola privedená do stavu bezbrannosti tak, že jej zo
strany U. O., E. I. a U. M. bol podaný alkohol - vodka, spätným prepočtom 3,08 g/kg, vykonal súlož so
Z.U. tak, že počas toho ako zaspala na gauči v obývačke, keď mala vyzlečené nohavice a nohavičky,

vyhrnuté tričko i podprsenku nad prsia, chytal ju oboma rukami za prsia, vykonal jej orálny sex, vsunul jej
prostredný prst pravej ruky do pošvy a následne svoj pohlavný úd, v dôsledku čoho jej spôsobil drobné
poranenia prepážky hymenu so slabým krvácaním, modrinu na ľavom stehne o veľkosti 2 cm, modriny
na pravom kolene, odreniny pravého lakťa a poranenie kože na bruchu od pupka po prsia veľkosti 25x10
cm, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej
lehote včas podaným odvolaním napadla prokurátorka v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť
výroku o oslobodení obžalovaného U. M., t. j. výrokov o vine a treste. V jeho písomnom odôvodnení
poukazovala na to, že napriek absencii priamych svedkov inkriminovanej udalosti bolo podľa jej názoru
vyprodukovaných dostatočné množstvo dôkazov, preukazujúcich konanie obžalovaného. Vyplýva z nich
jednoznačne to, že v inkriminovanom čase boli v byte U. O. K. H. spolu s kamarátkami M. M. a M. M.

i E. I.. Z výpovedí dievčat i z výpovedí U. O. a E. I. je pritom zrejmé, že požívali alkoholické nápoje,
o čom mal vedomosť aj obžalovaný U. M. napriek tomu, že do bytu prišiel neskôr. Pokiaľ zostávala
spornou skutočnosť uskutočnenia súlože so K. H., v tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď
svedkov U. O., ktorý videl ako K. leží vyzlečená na boku, U. M. bol za ňou tiež vyzlečený, bozkávali sa
a mali spolu normálny pohlavný styk, ako aj E. I., ktorý potvrdil, že obaja menovaní mali pohlavný styk
pri polohe zozadu a potom bol obžalovaný na K. v tzv. misionárskej polohe a to aj napriek tomu, že na

hlavnom pojednávaní obaja využili svoje právo a odmietli k veci vypovedať. Svedok E. I. síce uviedol,
že teraz by vypovedal inak ako predtým, ale ani len nenaznačil v akom smere. Svedkyňa MUDr. M. K.uviedla, že pri vyšetrení poškodenej K. H. dňa 19.marca 2013 zistila pri vyšetrení vnútorného genitálu
panenskej blany v oblasti prepážky medzi dvoma otvormi čerstvé poranenia, ktoré aj pri vyšetrení
trošku krvácali. Predpokladala, že došlo k neúplnému, čiastočnému styku, pričom popísané poranenie

mohlo byť spôsobené aj prstom. Podľa odvolateľky ak by aj nebolo preukázané vykonanie súlože medzi
obžalovaným a poškodenou, získané dôkazy jednoznačne preukazujú naplnenie skutkovej podstaty
zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák.. Obžalovaný totiž aj sám priznal sexuálne aktivity vo
vzťahu k poškodenej K. H., keď jej okrem iného siahol do rozkroku a strčil jej tam prst. Z obrazového
záznamu je zrejmé, že poškodená leží nehybne na gauči zo zatvorenými očami a jej stav podobne

opísala i svedkyňa M. M. s tým, že K. H. bola úplne mimo, ako keby spala a nevie, či bola taká opitá,
alebo jej niečo dali do pohárika. Aj svedok E. V. potvrdil, že dievčina bola vyzutá, dezorientovaná a
aj podľa príslušníkov Mestskej polície U. V. a E. I. nebola schopná komunikovať. Spätným prepočtom
z vykonaných dychových skúšok bolo zistené, že v čase spáchania skutku mohla mať K. H. v dychu
3,08 g/kg (hmotnostné promile) alkoholu. Z uvedeného vyplýva, že teda aj zo strany obžalovaného
bola poškodená privedená požitím alkoholických nápojov do takého stavu, kedy nebola schopná prejaviť

svoju vôľu, o čom mal obžalovaný dostatočnú vedomosť a napriek tomu využil jej stav a vykonal na
nej iné sexuálne praktiky. S poukazom na takto uvedené dôkazy nie je možné stotožniť sa s názorom
okresnéhosúdu,ževkonaníobžalovanéhoabsentujesubjektívnastránkatrestnéhočinuaspoňvoforme
nepriameho úmyslu. Navrhla preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
písm. e/ Tr. por. zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Obžalovaný U. M. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom obhajcu poukázal
na to, že poškodená K. H. nebola v čase, keď jej poskytol orálne uspokojenie v stave bezbrannosti
v tom zmysle, že by nebola schopná prejaviť svoju vôľu. Táto skutočnosť vyplýva už len z toho, že

v inkriminovanej dobe ho sama požiadala o orálny styk z dôvodu, že klasický pohlavný styk - teda
súlož - si nepriala. Medzi ním a poškodenou došlo iba k takej sexuálnej praktike, o ktorej rozhodla
samotná poškodená a toto jeho tvrdenie nebolo v priebehu hlavného pojednávania žiadnym spôsobom
spochybnené. Poukázal v tomto smere aj na výpoveď svedka U. O., ktorý vypovedal, že v čase, keď
ich videl praktizovať s poškodenou orálny sex, poškodená mu povedala niečo v tom zmysle, aby sa

na ňu nepozeral a aj svedok E. I. potvrdil, že počas toho, ako s poškodenou praktizoval orálny sex
na gauči v obývačke, sa potom spoločne presunuli do inej izby. Označené svedecké výpovede teda
tiež potvrdzujú, že v čase, keď on poškodenej poskytoval orálne uspokojenie, nemohla byť poškodená
v stave bezvládnosti. Pokiaľ ide o výšku obsahu alkoholu v krvi poškodenej, táto sa preukázateľne
nachádzala v predmetnom byte ešte minimálne trištvrte hodiny potom, čo on z bytu odišiel a to v

prítomnosti svedkov U. O. a E. I., ktorých predchádzajúce správanie v byte nevylučuje domnienky, že
hociktorý z nich mohol poškodenú ponúknuť alkoholom aj po jeho odchode. Na podklade uvedených
dôvodov, keďže v priebehu prípravného konania, ale ani na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané,
že by medzi ním a poškodenou došlo k súloži, naviac ale nebolo preukázané ani to, že sa poškodená
v čase, keď jej poskytol vyššie uvedené uspokojenie, nachádzala v stave bezbrannosti, je zrejmé, že

jeho konaním nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia v zmysle § 200
ods. 1 Tr. zák. a preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol podľa
§ 319 Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu poukázala na správne dôvody odvolania

prokurátorky okresnej prokuratúry, ktoré modifikovala iba v tom smere, že napadnutý rozsudok navrhla
zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por.

Obžalovaný U. M. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom svojho obhajcu
navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 13.apríla 2016, na verejnom zasadnutí dňa 12.júla 2016, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine
a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou

„ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
závery o oslobodení obžalovaného U. M. spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom

vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.. Úvahy
a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a
odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Nad rámec argumentov uvedených okresným súdom súd druhého
stupňa navyše poukazuje na to, že aj keď v inkriminovanej dobe medzi obžalovaným a poškodenou
preukázateľne došlo k sexuálnym praktikám včítane orálneho styku (súlož medzi obžalovaným a
poškodenou nebola ani podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaná), z

podrobne vykonaného dokazovania okresným súdom na hlavných pojednávaniach nebolo jednoznačne
preukázané, že by išlo o úmyselné konanie obžalovaného, ktorý by sa už popísaného konania -
sexuálnych praktík vo vzťahu k poškodenej - dopustil v stave objektívnej vedomosti o takých účinkoch
požitého alkoholu na osobu poškodenej, ktoré by v takej miere ovplyvnili jej ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti, že by sama nebola schopná rozhodovať o sexuálnom živote. O zneužitie bezbrannosti

v uvedenom smere by išlo iba vtedy, ak by sa poškodená - a to aj bez pričinenia obžalovaného
- nachádzala v takom stave, v ktorom by vzhľadom na okolnosti činu nebola schopná prejaviť svoju
vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s obžalovaným uvedenými spôsobmi, prípadne v ktorom by nebola
schopná klásť odpor proti jeho konaniu, čo však v danom prípade jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnosti nebolo preukázané. V tomto smere okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

veľmi správne poukázal najmä na výpovede obžalovaného U. M., na ktorých zotrval bezo zmeny v
priebehu celého trestného stíhania a s ktorými naviac korešpondujú aj ostatné vo veci vykonané dôkazy,
potvrdzujúcepredovšetkýmoveľaskoršíodchodobžalovanéhozinkriminovanéhobytuoprotičasu,kedy
ho opustila poškodená a už len táto okolnosť (časové rozpätie od vykonaných sexuálnych aktivít s
poškodenou v podvečer dňa 18.marca 2013 po 21.54 hod. toho istého dňa, keď bola u poškodenej

prvýkrát zisťovaná prítomnosť alkoholu v dychu) sama o sebe potvrdzuje obranu obžalovaného v tom
smere, že na takom stave poškodenej, keď u nej bol zistený vysoký stupeň alkoholu v dychu, nemôže
niesť zavinenie. Žiadny z ďalších vykonaných dôkazov - včítane nedôveryhodných výpovedí svedkov U.
O. a E. I., objektívnosť ktorých bola spochybnená nielen ich osobnou aktívnou účasťou na predmetnom
stretnutí v označenom byte a z toho vyplývajúcej reálnej obavy z vyvodenia osobnej zodpovednosti

každého z nich za spôsobený negatívny následok u poškodenej, ale aj zo zmeny ich výpovedí, ktoré
objektívne neodôvodnili - nepreukázal vykonanie iných sexuálnych praktík obžalovaného vo vzťahu k
poškodenej v čase takého jej stavu, ktorý by bolo u nej možné posúdiť ako stav bezbrannosti. Okresný
súd preto správne zistil, že konanie obžalovaného nevykazuje nielen znaky zločinu znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ale ani znaky

zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák., prípadne iného trestného činu, pretože vykonanými
dôkazmi nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný úmysel obžalovaného donútiť
poškodenú k súloži alebo k iným sexuálnym praktikám zneužitím jej bezbrannosti. Postupoval preto
vecnesprávneadôvodne,keďobžalovanéhoU.M.podľa§285písm.b/Tr.por.spodobžalobyoslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstatelendohodnoteniavykonanéhodokazovania,ktoréodvolateľkanavrhlavyhodnotiťinak,nežako
to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané

dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť
súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,
že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a
uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už

bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.