Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/201/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510211985
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2510211985.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: U.. T.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, F., občan SR proti odporcom: 1. CETELEM SLOVENSKO, a.
s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. Nagyová Tenkač, s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, 2. M. B. A. Financie, s. r. o., Vysoká 19, Bratislava,
IČO: 36 754 404, 3. TRANSCOM WORLDWIDE SLOVAKIA, s. r. o., Boženy Němcovej 8, Bratislava,
IČO: 35 974 141, o návrhu na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2010 a zmeneným petitom doručeným
súdu 01.02.2011 domáhal uložiť povinnosť každému z odporcov 1. až 3. rade zaplatiť mu titulom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 13.579 eur; priznať mu právo uverejniť rozsudok v denníku s
celoštátnou pôsobnosťou podľa vlastného výberu formou platenej inzercie a v týždenníku „Piešťanský
týždeň“; uložiť každému z odporcov v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť mu na tento účel preddavok 3.000
eur. Navrhovateľ zároveň žiadal uložiť povinnosť každému z odporcov v 1., 2. a 3. rade zaplatiť mu
náhradu trov konania do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia
súdnych poplatkov v tomto konaní.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval v plnom rozsahu, odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho
zamietnuť v celom rozsahu, priznať im náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania,
upomienkou ( výzvou na splatenie ) zo dňa 17.02.2010, prehľadom pohybov - výpisom z účtu kreditnej
karty zo dňa 01.03.2010, listami zo dňa: 04.03.2010, 17.03.2010, 07.04.2010, 08.04.2010, 16.04.2010,
23.04.2010, 05.05.2010, 06.05.2010, 17.05.2010, 17.06.2010, 21.06.2010, žiadosťou navrhovateľa
na odporcu v 1. rade zo dňa 20.04.2010, odpoveďou odporcu v 1. rade zo dňa 23.04.2010, listom
odporcu v 2. rade ( začatie inkasného konania zo dňa 12.08.2010 ), poslednou výzvou odporcu v 2.
rade zo dňa 23.08.2010, poštovými obálkami odporcu v 2. rade, žiadosťou navrhovateľa na odporcu v 2.
rade zo dňa 30.08.2010, listom odporcu v 2. rade zo dňa 02.09.2010 (informácie o osobnej návšteve ),
obálkou odporcu v 2. rade s označením „súdny proces exekúcia majetku“, listom odporcu v 2. rade o
oznámení o uzatvorení prípadu, listom U. I. navrhovateľovi, obálkou od U. I., predžalobnou upomienkou
odporcu v 2. rade zo dňa 04.10.2010 + obálkou s označením „oddelenie delikvencií“, potvrdením

Slovenskej pošty zo dňa 07.10.2010, listami odporcu v 3. rade zo dňa 17.12.2010 a 19.01.2011
pre navrhovateľa, žiadosťou navrhovateľa pre odporcu v 1. rade zo dňa 28.01.2011, písomnými
odkazmi pre navrhovateľa od pána E., čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo strany odporcu v
1. rade, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01.10.2002 (a všeobecnými podmienkami
k zmluve ), poštovými zloženkami od navrhovateľa o platení odporcovi v 1. rade, mandátnou zmluvou
medzi odporcom v 1. a 3. rade zo dňa 02.11.2007, zmluvou o poverení medzi odporcami v 1. a 3. rade zo
dňa 03.04.2007, listami odporcu v 3. rade navrhovateľovi zo dňa: 17.12.2010, 19.01.2011, prehľadom
pohybu na úverovom rámci ohľadom navrhovateľa, mandátnou zmluvou medzi odporcom 1. a 2. rade
zo dňa 30.11.2007, mandátnou zmluvou medzi odporcom v 1. a 2. rade zo dňa 30.11.2007 + prílohou
č. 1 k zmluve, mandátnou zmluvou medzi odporcom v 1. a 3. rade zo dňa 02.11.2007, zmluvou o
poverení medzi odporcami v 2. a 3. rade zo dňa 03.04.2007, prepisom telefonátov realizovaných medzi
zamestnancami odporcu v 1. rade a susedmi navrhovateľa (č.l. 189-201) + nahrávkou zaznamenanou
na CD nosiči, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade dňa 21.04.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Z obsahu predmetnej zmluvy mal súd preukázané, že úver bol čerpaný za účelom kúpy tovaru
( počítača ) za 40.990 Sk a navrhovateľovi bol poskytnutý úver vo výške 32.792 Sk. Zmluvné
strany si dohodli mesačné splátky v sume 2350 Sk po dobu 18 mesiacov, splatnosť prvej splátky k
15.5.2005 a ďalších splátok vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmluve bola určená ročná percentuálne miera
nákladov ( ďalej len „RPMN“) v sume 18,5%. Zmluva bola riadne podpísaná oboma účastníkmi konania.
Navrhovateľ splácal predmetný spotrebiteľský úver po 33,19 eur ( 1.000 Sk) v mesiacoch 10/2007 až
01/2009, po 32 eur v mesiacoch 02/2009 až 05/2009, po 36 eur v mesiacoch 06/2009 až 12/2009. Čiže
zaplatil odporcovi v 1. rade v období od októbra 2007 do decembra 2009 celkovo sumu 911,04 eur.
Navrhovateľ potvrdil, že kreditná karta od odporcu v 1. rade mu bola doručená ešte počas obdobia, čo
mu splácal pôžičku čerpanú na kúpu počítača.
Následne začal odporca v 1. rade zasielať navrhovateľovi listy vo forme upomienok. Listom z 17.2.2010
mu poslal upomienku na splatenie dlžnej sumy úveru 81,52 eur. Listom z 01.03.2010 mu zaslal
upomienku na zaplatenie sumy 967,64 eur; listom z 04.03.2010 žiadal o uhradenie dlžnej umy 98,12
eur; listom z 17.03.2010 mu zaslal výzvu na splatenie dlžnej čiastky úveru v sume 137 eur; listom z
07.04.2010 výzva na zaplatenie 173 eur; listom z 07.04.2010 upomienky na zaplatenie dlžnej sumy 137
eur; listom z 16.04.2010 výzva na splatenie dlžnej sumy 175,88 eur. Reakciou navrhovateľa na tieto
výzvy bola žiadosť z 20.4.2010 na upustenie od neoprávnených zásahov a náhrady mu nemajetkovej
ujmy 2500 eur. Odporca v 1. rade listom z 5.5.2010 vyzval navrhovateľa na zaplatenie sumy 211,88 eur,
listom z 6.5.2010 na splatenie sumy 175,88 eur, listom z 6.5.2010 sumu 175,88 eur, listom z 17.5.2010
na splatenie dlžnej čiastky 214,76 eur, listom z 17.6.2010 výzvu na splatenie dlžnej sumy 253,64 eur.
Odporca v 1. rade zaslal navrhovateľovi listom z 21.6.2010 čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy -
časti týkajúcej sa úverovej karty. Zároveň oznámil splatnosť celého úveru ku dňu 31.7.2010 v celkovej
sume 1.061,15 eur, ktorú sumu presne špecifikoval na dlžné mesačné splátky vrátane úrokov v sume
216 eur, úverovej istiny splatnej ku dňu odstúpenia od zmluvy v sume 807,51 eur, zmluvnej pokuty 37,64
eur. Listom z 21.6.2010 oznámil navrhovateľovi, že mu bola zablokovaná kreditná karta.

Odporca v 1. rade uzatvoril s odporcom v 2. rade dňa 30.11.2007 mandátnu zmluvu, predmetom ktorej
bol záväzok mandatára ( odporcu v 2. rade) v mene a na účet mandanta uskutočniť právne úkony a inú
činnosť spojenej s vymáhaním pohľadávky mandanta. V zmysle prílohy č. 1 k tejto zmluve splnomocnil
odporca v 1. rade odporcu v 2. rade najmä na zasielanie písomných výziev dlžníkom na úhradu dlžnej
sumy, telefonický kontakt s nimi, osobné návštevy dlžníkov, uzatváraní dohôd a návrhov na vyhlásenie
o uznaní záväzku.

Odporca v 2. rade oznámil navrhovateľovi listom z 12.8.2010 začatie inkasného konania, vyzval ho
na zaplatenie sumy 1.235,31 eur. V ozname boli v rámci textu uvádzané slovné spojenia „ IHNEĎ mi
ZAVOLAJTE“, „ Ak nebude záväzok uhradený v termíne, príp. ak ma nebudete kontaktovať, pristúpim
k ďalším metódam vymáhania“. Navrhovateľovi zaslal list z 23.8.2010 označený ako „POSLEDNÁ
VÝZVA“. V tejto výzve odporca v 2. rade použil okrem iného i slovné spojenie „ Nezabudnite, že Váš
záväzok každým dňom rastie!“ Reakciou navrhovateľa na predmetné listy bola jeho žiadosť z 30.8.2010
o upustenie od neoprávnených zásahov. Listom z 2.9.2010 označeným ako „ Informácie o osobnej
návšteve“ odporca v 2. rade žiadal navrhovateľa vysvetliť, prečo neuhradil záväzok odporcovi v 1. rade.
V rámci tohto listu odporca v 2. rade použil slovné spojenia „ Ak neuhradíte Váš záväzok do 5 dní od
prijatia tohto listu, navštívi Vás osobne doma alebo v práci náš inšpektor! Ten od Vás bude vyžiadať

okamžité zaplatenie záväzku a zároveň zistí rozsah Vášho majetku, ktorý môže byť zabavený pri
prípadnej exekúcii! Máte ešte poslednú šancu zabrániť vyššie uvedeným inkasným postupom a osobnej
návšteve nášho inšpektora....“ List z 2.9.2010 bol poslaný v poštovej obálke ( čl. 29), na ktorej sa
pod obchodným menom a sídlom odporcu v 2. rade v dolnej časti nachádzal text: „ Zisťujeme: SÚDNY
PROCES“ a osobitne v farebnom obdĺžniku text „ EXEKÚCIA MAJETKU“. Ďalším listom odporca v 2.
rade oznamoval navrhovateľovi „uzatvorenie prípadu“, lebo 23.9.2010 končí lehota na vyporiadanie
záväzku mimosúdnou cestou. Odporca v 2. rade zaslal navrhovateľovi listom z 4.10.2010 oznam o
chystaní sa podať žalobu na súd. Samotný list označil ako pokus o zmier. Záverom listu navrhovateľovi
oznámil, že na súd „ nebude žalovaná iba dlžná suma 1.278,70 eur, ale i ďalšie vzniknuté náklady
konania v rádoch stoviek až tisícok EUR“. Predmetný list bol zaslaný v obálke, na ktorej v ľavej časti
pod označením odporcu v 2. rade bolo v obdĺžniku slovné spojenie „ ODDELENIE DELIKVENCIE“
Navrhovateľovi oznámil zamestnanec odporcu v 2. rade, U. I. označený ako inšpektor č. 30 listom z bez
udania dátumu, že navštívil navrhovateľa „ k navrhovateľovej škode ho nezastihol“ Zároveň mu oznámil
dátum ďalšej návštevy na 2.10.2010 od 10,00 hod. do 12,00 hod. a „žiadosť neplánovať si na tento čas
žiadne aktivity!“. Inšpektor v liste ďalej uviedol, že „ V prípade úhrady záväzku 1.268,88 eur do 5 dní,
je ochotný od ďalších osobných návštev ustúpiť“.

Odporca v 1. rade uzatvoril s odporcom v 3. rade dňa 02.11.2007 mandátnu zmluvu, predmetom ktorej
bol záväzok mandatára ( odporcu v 3. rade) v mene a na účet mandanta uskutočniť právne úkony a inú
činnosť spojenej s vymáhaním pohľadávky mandanta. V zmysle prílohy č. 1 k tejto zmluve z 2.11.2007
splnomocnil odporca v 1. rade odporcu v 3. rade najmä na zasielanie písomných výziev dlžníkom na
úhradu dlžnej sumy, telefonický kontakt s nimi, osobné návštevy dlžníkov, uzatváraní dohôd a návrhov
na vyhlásenie o uznaní záväzku. Zmluvou o poverení z 3.4.2007 odporca v 1. rade poveril odporcu v
3. rade na odplatné mimosúdne inkaso pohľadávok , robiť úkony mimosúdneho a mimoexekučného
vymáhania pohľadávok.

Odporca v 3. rade zaslal listami z 17.12.2010, 19.01.2011 navrhovateľovi výzvu na okamžitú úhradu
dlžnej sumy. Súd mal objektívne preukázané, že pán E. zanechal u susedov navrhovateľa obyčajný malý
lístok s odkazom „ T. O. má súrne kontaktovať p. E. s uvedením konkrétneho tel. čísla. O.: zavolať na toto
konkrétne číslo“. Zo strany odporcu v 3. rade boli navrhovateľovi doručené 3 sms správy so žiadosťou,
aby ho kontaktoval na konkrétne tel. číslo. Jedna sms správa so žiadosťou kontaktovať sa bola zaslaná
priamo na telefón otca navrhovateľa.

Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. z 07.10.2010 mal súd objektívne preukázané, že navrhovateľ
pracoval u nich ako náhradný zamestnanec v obdobiach: 3.8.1998 -31.8.1998, 1.7.1999-31.8.1999,
3.7.2000-31.8.2000, 1.7.2002-31.7.2002.

Navrhovateľ návrh odôvodnil spôsobom správania sa odporcov a ich zamestnancov vo vzťahu k jeho
osobe, čím zasiahli do jeho osobnostných práv, do jeho rodinného, súkromného a spoločenského života,
lebo bol nositeľom nepravdivých údajov a neustálych nátlakových telefónnych kontaktov. Následky
všetkých nižšie uvádzaných zásahov odporcov do jeho súkromia osoby, mena, cti a dôstojnosti považuje
za nereparovateľné, preto aspoň náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch mu môže prispieť k zmierneniu
vzniknutého stavu. Odporca v 1. rade neoprávnene poskytol jeho osobné údaje a následne postupy
zamestnancov odporcu v 1., 2. a 3. rade neboli v súlade so zákonom, boli v rozpore s dobrými
mravmi. Postup zamestnancov odporcov navrhovateľ považuje za protiprávny a preto za svoje postupy
objektívne nesú zodpovednosť. Navrhovateľ v návrhu vychádzal z toho, že predpokladom zodpovednosti
a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu a príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Návrh
odôvodnil ďalej tým, že údaje, slová a frázy uvádzané zo strany odporcov sú nepravdivé, ide o
neobjektívny prejav a ich cieľom bolo poškodiť jeho osobnostné práva s prinútením plniť niečo, čomu
zákon neukladá (resp. zmluva) a to i za cenu difamácie osoby spoločnosti. Ich správanie považuje tiež
za zníženie svojej dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska vzťahov k spoluobčanom a ohrozenia postavenia
a uplatnenia v spoločnosti. Navrhovateľ je presvedčený, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti
svojho tvrdenia, resp. išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie. Za nepravdivé
považuje tvrdenie a oznamovanie o inom, že je účastníkom „SÚDNEHO PROCESU“ a že v jeho prípade
prebieha „EXEKÚCIA MAJETKU“. Tieto frázy mali podľa navrhovateľa úderne zasiahnuť a oznámiť
všetkým, ktorí prídu do styku s korešpondenciou pre neho, napr. na pošte od ľudí, ktorí písomnosti

triedia a doručovateľku rajónu a nedostatočnosti zalepenia obálok - že takáto skutočnosti tu je. Dal
súdu do pozornosti, že slová a frázy sú neskloňované, uvádzané do oka bijúcim farebným zvýraznením
v spojení s jeho menom ako adresátom. Navrhovateľ má za to, že arogantným konaním a nekalými
praktikami (zaslanie „oznámenie o osobnej návšteve“ v obálke, na ktorej spolu s menom navrhovateľa
sú uvedené výrazným a oči priťahujúcim písmom slovné spojenia „SÚDNY PROCES“ a „EXEKÚCIA
MAJETKU“, SMS správy zaslané tretej osobe s informovaním o záväzku, neustálym telefonovaním
tretej osobe ako i navrhovateľovi s postupom, ktorý prekračuje zákonnosť) došlo tak k závažnému
zásahu do práva na ochranu osobnosti, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods.
1 OZ nemôže byť na mieste, hlavne v Piešťanoch - v meste, kde sa takéto informácie šíria rýchlosťou
blesku. Odporcovia ho svojim konaním a korešpondenciou pri vymáhaní pohľadávok očiernili a spojili
so slovnými spojeniami vytvárajúcimi z neho nezodpovedného a ľahkovážneho gaunera. Dal súdu do
pozornosti, že pokiaľ by advokát takto postupoval a zasielal takéto výzvy s ponižujúcimi slovami, údajmi,
či frázami na obálkach ako to robil odporca v 2. rade, do hodiny by bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov.
On je v meste Piešťany známou osobou, je spájaný s konkrétnym a čestným prístupom vo všetkých
oblastiach života. Tiež je známy na pošte v Piešťanoch, lebo tu počas vysokej školy každý rok pôsobil
na pozícii doručovateľa disponujúceho denne s dôchodkami viac ako 100.000,- Sk. Jeho vybudovaná
dôvera, meno a česť boli ohrozené, poškodené práve korešpondenciou, ktorá absolútne dehonestovala
jeho osobu, meno. Návrh odôvodnil tiež tým, že on sa pripravuje na výkon advokácie a práve v tomto
poslaní sú najdôležitejšie meno, česť, dôstojnosť a povesť, keď klienti veľmi citlivo vnímajú, že advokát,
resp. budúci advokát bol a je označený za neplatiča, povinného, žalovaného a delikventa. Ďalej sa
navrhovateľ zaoberal samotnou špecifikáciou a analýzou slovných spojení používaných na obálkach zo
strany odporcov v 2. a 3. rade, teda pokiaľ ide o slovné spojenie „súdny spor“. Dal súdu do pozornosti,
že odporca v 2. rade nikdy nevystupuje pri súdnom vymáhaní ako účastník, pokiaľ pohľadávka nebola
postúpená. Už samotným týmto slovným spojením preto podľa jeho vyjadrenia zasiahol odporca v 2.
rade do jeho osobnostných práv. V súvislosti s použitím slovného spojenia „exekúcia majetku“ dal do
pozornosti, že ako on, tak i odporcovia vedia, kedy a za akých okolností dochádza k exekúcii, no
laická verejnosť o tom nevie alebo nemusí vedieť a práve týmto slovným spojením došlo k ďalšiemu
zásahu do jeho osobnostných práv, lebo jeho meno bolo prostredníctvom pošty, resp. zamestnancov
pošty poznajúc jeho osobu spájané s exekúciou ako výkonom nedobrovoľného plnenia priznaného
vykonateľným rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu, pričom doposiaľ žiadna exekúcia nebola.
Navrhovateľ je toho názoru, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch mu môže prispieť k zmierneniu
vzniknutého stavu. Z tohto dôvodu i špecifikoval výšku zásahu do jeho osobnosti ako človeka nar.
13.05.1979 uplatnenou nemajetkovou ujmou práve v sume 13.579 eur. Z hľadiska prostriedkov na
ochranu už nie je podľa neho možné použiť upustenie od neoprávneného zásahu alebo odstránenie
následkov uskutočneného zásahu, do úvahy prichádza len náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo
bude považovať za primerané finančné zadosťučinenie práve v peniazoch.
Navrhovateľ ďalej vymedzil nekalé konanie odporcov. Za vrchol arogancie s cieľom za každú cenu
prinútiť ho k platbe považuje list bez dátumu o oznámení návštevy inšpektora „nezastihnutie“. Následne
dňa 23.09.2010 bol opäť telefonicky dopytovaný, prečo nezaplatí. Už vtedy v telefonáte uviedol, že má
všetko zaplatené a žiadal riešiť vec zo strany odporcu súdnou cestou, kde preukázať opodstatnenosť
svojich tvrdení. Dňa 27.09.2010 mu bolo doručené oznámenie, v ktorom bolo uvedené, že „k vašej
škode som vás bohužiaľ nezastihol... a preto vás za účelom inkasa záväzku navštívim znovu dňa
02.10.2010 v dobe o 10.00 hod. do 12.00 hod“. Predmetné oznámenie bolo zaslané podľa poštovej
pečiatky 24.09.2010 v piatok, čo navrhovateľ vyhodnotil ta, že odporca využíva nekalé obchodné
praktiky, vyvíja hrubý nátlak platiť. Za absolútne vyvrcholenie zásahov do jeho práv považuje list zo
dňa 04.10.2010 v obálke, na ktorej v modrom rámiku bolo uvedené „ODDELENIE DELIKVENCIÍ“. Má
za to, že tento samotný celkový proces odporcov vymáhania má za cieľ za každú cenu prinútiť k
plneniu aj neoprávnenými zásahmi do jeho osobnostných práv. Takéto konanie odporcov považuje
za exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa hlavne vo vzťahu k
metódam vymáhania nezákonnej pohľadávky základným ľudským právam ako i osobnostným právam
jednotlivca na tej najelementárnejšej úrovni. Navrhovateľ charakterizoval ako neoprávnený zásah do
jeho osobnostných práv odporcom v 3. rade aj to, že z odkazov písaných jeho susedmi U. E. a Y. W. mu
vyplynulo, že odporca v 1. rade poskytoval údaje a informácie tretím osobám a doslova robil na neho
štvanicu so zámerom pôsobiť na splnenie záväzku cez citlivosť susedských vzťahov. Obaja susedia sú
vo vyššom veku a navrhovateľovi bolo ťažké vysvetľovať, o čo ide. Taktiež z výpisu predložených SMS
správ mu vyplýva hrubý nátlak na splnenie dlhu formou dávania ultimát na plnenie. Preto aj listom z
28.01.2011 žiadal odporcu v 1. rade o stiahnutie návrhu na inkasné konanie, ktoré ho dehonestujúco
uráža žiadal riešiť vec súdnou cestou, kde bude mať možnosť preukázať splnenia záväzkov v zmysle

eurokonfirného výkladu práva zohľadňujúc európske spotrebiteľské právo, najmä Smernicu Rady 90/123
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smernicu Rady 87/102/EHS
z 22.12.1986. Považuje za zarážajúci samotný postoj odporcu v 3. rade, ktorý v rámci odpovede na
žiadosť o skončenie inkasného konania uviedol, že v tom budú pokračovať až do zaplatenia.
Navrhovateľ považuje zodpovednosť odporcu v 1. , 2. a 3. rade za rovnakú, lebo odporca v 1. rade
takéto zásahy zabezpečil práve oslovením odporcu v 2. a 3. rade a odporcovia v 2. a 3. rade následne
takéto neoprávnené zásahy vykonávali. Odporcovia povýšili peniaze a zisk nad ľudskú dôstojnosť, meno
a česť človeka. Požadovaný preddavok 3.000 eur od každého z odporcov odôvodnil tým, že vychádzal
z porovnávania cien v jednotlivých denníkoch ( napr. v SME sa platí za stranu 6.000 eur ) a ráta s
uverejnením rozsudku v novinách na 1 a 1 strany.
Zhodným tvrdením právneho zástupcu odporcu v 1. rade a navrhovateľa mal súd preukázané, že
navrhovateľ čerpal u odporcu v 1. rade na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 21.04.2005 úver
v sume 32.792,- Sk za účelom kúpy počítača. Navrhovateľ splatil úver v dohodnutých mes. splátkach
po 2.350,- Sk za 18 mesiacov. Zmluvu uzatvorili v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa §
479 Občianskeho zákonníka. Následne mu odporca v 1. rade poskytol úverovú kartu, lebo podľa mienky
odporcu v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere. Pôvodne bol úverový rámec 20.000,-
Sk, neskôr bol navýšený na 25.000,- Sk. Z predmetnej karty peniaze čerpal, vyčerpané splácal poštovými
zloženkami. Podľa ním doložených poštových zloženiek zaplatil 27.000 Sk. Navrhovateľ potvrdil, že mu
bola dňa 23.06.2010 doručené odstúpenie odporcu v 1. rade od zmluvy. Zmluvu o revolvingovom úvere
považuje za absolútne neplatnú od začiatku, keďže v nej absentuje jeho skutočná vôľa na jej uzavretie.
Má za to, že plnil a splnil to, na čo má odporca v 1. rade zákonný nárok a z jeho strany nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu.
Navrhovateľ špecifikoval závažnosť jemu vzniknutej ujmy tým, že zmluva o revolvingovom úvere je
neplatnou, lebo obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tým, že ani nedošlo k riadnemu uzatvoreniu
zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle spotrebiteľského práva má za to, že zaplatením sumy 27.000,-
Sk splatil to, čo som čerpal prostredníctvom úverovej karty. K zásahu do jeho osobnostných práv došlo
prostredníctvom zasielanej korešpondencie nachádzajúcej sa v obálkach, na ktorých boli uvedené slová
„súdny proces, exekúcia majetku a oddelenie delikvencií“. Okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho osobnosti vidí v postupe odporcu v 1. rade, ktorý na neho nedal žalobu na súd na
zaplatenie sumy do dňa, čo si on podal tento návrh. On sám žiadal, dokonca prosil ako odporcov v 1., 2.
i 3. rade, aby podali žalobu na súd, kde sa preukáže, že pohľadávku uhradil. Intenzitu konania odporcov
vidí v tom, že hlavne odporcovia v 2. a 3. rade písomne, telefonicky a aj susedov, rodičov telefonovali
žiadajúc o stretnutie. Odporcovia v 2. a 3. rade vyvolávali na neho tlak i tým, že na poštové obálky
pre neho určené uvádzali slová ako je „oddelenie delikvencie, exekúcia, ...“. Navrhovateľ si myslí, že
je v Piešťanoch osobou známou, lebo isté obdobie pracoval na pošte ako doručovateľ; v období rokov
2004-2006 pracoval na Okresnom súde v Trnave ako vyšší súdny úradník, v rokoch 2007 - 2008 pracoval
ako advokátsky koncipient v Piešťanoch u U.. O., v októbri 2011 absolvoval advokátske skúšky. Chce
ostať pôsobiť ako advokát v mieste môjho bydliska.
Ohlas v súvislosti s konaním odporcov bol podľa jeho názoru v tom, že najmä v rodine vznikali preto často
hádky. Keď sa začali odporcovia vyhrážať návštevami, mali jeho rodičia tiež obavu, lebo nie sú na také
konanie zvyknutí. K ohlasu spoločnosti vo vzťahu ku konaniu odporcov a k jeho osobe uviedol, že chce
pôsobiť v Piešťanoch ako advokát a je pre neho dôležité jeho meno, česť a dôstojnosť. Svojim návrhom
chce aj predchádzať, aby nedošlo k ohrozeniu jeho osobnostných práv. Celkové konanie odporcov v 1.,
2. a 3. rade týkajúce sa výziev na úhradu vymedzil obdobím od októbra 2010 do marca 2011. Ich konanie
sa skončilo v marci 2011, keď odporcovi 1. oznámil žalobu na ochranu osobnosti. Zásahy odporcov
považuje za neoprávnené aj z dôvodu, že do dňa jeho návrhu sa nedomáhali žalobou plnenia vo vzťahu
k nemu.

Odporca v 1.rade namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie, lebo po zaslaní odstúpenia od
zmluvy navrhovateľovi dňa 21.06.2011 s ním už viac nekomunikoval a preto ani nemohol zasiahnuť do
jeho osobnostných práv. Má za to, že skutočnosti opisované navrhovateľom nespôsobili ani nemohli
spôsobiť zníženie jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, lebo do práva na česť a dôstojnosť
fyzickej osoby sa môže zasiahnuť len tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. On ani odporcovia v 2. a 3.
rade neoznámili tretím osobám, že navrhovateľ je dlžníkom odporcu v 1.rade. Výzvy na plnenie boli
zasielané navrhovateľovi prostredníctvom poštových zásielok adresovaných výlučne jemu. Meno a
adresa navrhovateľa ( adresáta) boli uvedené v druhej polovici obálky, preto sa podľa jeho názoru
označenie „súdny proces“ a „exekúcia majetku“ žiadnym spôsobom nevzťahovala k menu navrhovateľa.
Preto ani uvedenie slov „súdny proces“ na obálke nemohlo spôsobiť zásah do osobnostných práv

navrhovateľa, keďže neobsahovalo v sebe žiadne nepravdivé skutkové tvrdenie namierené voči
navrhovateľovi. Zastáva názor, že ak by bol pravdivý názor navrhovateľa, že slovo súdny proces a
exekúcia uvedené na obálke zásielky predstavujú zásah do osobnostných práv, dochádzalo by k zásahu
do osobnostných práv fyzickej osoby prostredníctvom každej zásielky zasielanej akýmkoľvek súdom
alebo súdnym exekútorom pri výkone ich činnosti. Požadovanú morálnu satisfakciu ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje za neopodstatnenú, keďže je presvedčený, že žiadnym
spôsobom nedošlo k zásahu na cti, dôstojnosti ani iných osobnostných práv navrhovateľa.
Odporca v 1. rade potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril dňa 21.04.2005 žiadosť/zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v zmysle § 479 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a tiež v súlade
so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ žiadal o poskytnutie
spotrebiteľského úveru a zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie
úverovej karty, ktorá mu bola aj poskytnutá. Úverový rámec bol na karte 900 eur. Zo žiadosti vyplýva
záväzok splácať úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej
karty v pravidelných mesačných splátkach min. 5 % z poskytnutého úverového rámca, t. j. 36 eur.
Navrhovateľ podľa tvrdenia odporcu v 1. rade riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, preto odporca
v 1. rade dňa 21.06.2010 odstúpil od úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa úverovej karty. Navrhovateľ
prevzal odstúpenie dňa 23.06.2010. Odstúpením od zmluvy došlo k zosplatneniu nesplatenej časti
úveru, preto i odporca v 1. rade požadoval po odstúpení od zmluvy splatenie celej dlžnej sumy
poskytnutého úveru. Navrhovateľ však nereagoval na výzvy k úhrade dlhu, preto odporca v 1. rade
pristúpil k mimosúdnemu vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom externých inkasných spoločností
(odporcu v 2. a 3. rade) na základe mandátnej zmluvy, v ktorej je upravený presný postup inkasného
pracovníka pri kontakte s dlžníkom v rámci vymáhania pohľadávok. Externé spoločnosti majú povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržiavať platné právne predpisy. Odporca v 1. rade uviedol,
že v zmysle uzatvorených mandátnych zmlúv zodpovedá mandatár za splnenie svojho mandátu
vždy sám. Dal súdu do pozornosti, že poskytovanie osobných údajov klientov pre účely vymáhania
pohľadávok bolo medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom dohodnuté vo všeobecných podmienkach
CETELEM SLOVENSKO, a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru platných k 21.04.2005, kde
navrhovateľ bez výhrad súhlasil s tým, že v zmysle čl. V. bod 8 všeobecných podmienok všetky
údaje, ktoré oznámi alebo oznámil spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. spracováva CETELEM
v informačnom systéme na účel posúdenia žiadosti poskytnutia úveru a správy úveru. Na základe
všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru je
CETELEM oprávnený vykonávať svoje práva a povinnosti z úverovej zmluvy prostredníctvom tretej
osoby, ktorá je oprávnená spracovávať osobné údaje len za týmto účelom a v súlade s týmto bodom.
Odporca v 1. rade má za to, že korešpondencia zasielaná ním a odporcami v 2. a 3. rade iba informovala
dlžníka o výške jeho dlhu a mala za cieľ primäť ho k spolupráci pri riešení vzniknutej situácie, pričom
jedným z motívom bolo tiež vyhnúť sa podaniu návrhu na začatie súdneho konania zo strany odporcu v 1.
rade proti navrhovateľovi pri uplatnení svojej pohľadávky. K tomuto účelu slúžili aj telefonické rozhovory,
či už s navrhovateľom alebo tretími osobami, v rámci ktorých odporca v 1. rade neposkytol žiadne osobné
údaje ani iné údaje o navrhovateľovi tretej osobe. Postup samotných externých inkasných spoločností
pri vymáhaní pohľadávok nemal za cieľ poškodiť osobnostné práva navrhovateľa s úmyslom ho prinútiť
plniť niečo, čo nie je zmluvne dohodnuté. Postup pri vymáhaní pohľadávok ( telefonický, poštový
alebo osobný kontakt s dlžníkom ) neznižuje dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa, nezasahuje do jeho
osobnostných práv ani neohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Má za to, že telefonovania
a zasielanie listov nenapĺňajú znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nie je
možné vyvodiť ani objektívnu ujmu na strane navrhovateľa. Navrhovateľ nie je verejne známou osobou,
ktorá by bola predmetom zvýšeného záujmu. Odporca v 1. rade potvrdil, že navrhovateľ ho niekoľko
krát upozorňoval a popieral existenciu dlhu, ale nepredložil žiadny dôkaz. Zastáva názor, že reklama
formou textu na obálkach jednej z externých inkasných spoločností nemôže byť nijako spojená s osobou
adresáta, lebo sa nachádza v druhej časti obálky a preto nemôže privodiť navrhovateľovi zásah do jeho
osobnostných práv. Samotná korešpondencia zasielaná navrhovateľovi nie je dehonestujúca ani inak
nenarúša ľudskú dôstojnosť. Samotný proces vymáhania pohľadávky má za cieľ vyvolať u dlžníka vôľu
dohodnúť sa na splnení jeho povinností splatiť svoj zmluvný záväzok.
Navrhovateľom žiadanú výšku nemajetkovej ujmy považuje odporca v 1. rade za fiktívnu, odvodzovanú
len od dátumu svojho narodenia. Uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považuje za hrubý
nepomer k ujme, ktorá bola podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobená. Poukážuc na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 137/2008 dal do pozornosti, že podmienkou priznania nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy. Pod závažnou ujmou treba rozumieť značnú ujmu. Nie sú
rozhodujúce subjektívne pocity osoby, ale objektívne hľadisko, t.j. či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase vnímala každá fyzická osoba. Podľa odporcu v 1. rade navrhovateľovi nebolo zasiahnuté
do jeho práv na ochranu osobnosti, neexistujú ani následky takýchto zásahov, preto nie je možné
navrhovateľovi ani priznať morálnu satisfakciu vo forme uverejnenia právoplatného rozsudku v denníku
s celoštátnou pôsobnosťou ani primerané zadosťučinenie náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 2 OZ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať len, ak by sa morálna
satisfakcia nezdala postačujúca. Má za to, že nie je neoprávnene nárokovaná zo morálna satisfakcia a
preto neprichádza do úvahy ani nemajetková ujma. Navrhovateľ v návrhu nijako nepreukázal, že mu bola
jeho konaním znížená jeho vážnosť, dôstojnosť, ohrozené jeho postavenie uplatnenia v spoločnosti.

Právny zástupca odporcu v 1. rade sa vyjadril na prvom pojednávaní dňa 28.7.2011, že tel. rozhovory
a SMS správy vo vzťahu k navrhovateľovi robili odporcovia v 2. a 3. rade a nie odporca v 1. rade.
Odporca v 1. rade sa prostredníctvom odporcov v 2. a 3. rade snažil urýchliť vymoženie pohľadávky.
Na ďalšom pojednávaní naopak potvrdil, že zamestnanci odporcu v 1. rade sa kontaktovali na susedov
navrhovateľa odôvodniac to tým, že nemali možnosť dovolať sa na telefónne číslo udané navrhovateľom
v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Telefonovanie týchto zamestnancov nepovažuje za
arogantné, nátlakové, lebo osloveným susedom nepovedali, v akej veci volajú. Len žiadali doručiť
navrhovateľovi telefónne číslo a meno osoby s odkazom, aby zavolal. Právny zástupca k úveru
uviedol, že navrhovateľovi bol poskytnutý úverový rámec 900 eur a vyčerpal spolu 1.270,72 eur.
Postupne mesačne realizoval splátky, čím sa mu dlh znížil, následne čerpal ďalšie finančné prostriedky.
Navrhovateľ takto vyčerpal finančné prostriedky v celkovej sume 919,34 eur. Podľa jeho vyjadrenia k
dňu odstúpenia od zmluvy (23.06.2010) mal navrhovateľ dlh v sume 1.061,15 eur. Potvrdil, že odporca
v 1. rade sa v pozícii navrhovateľa domáha na súde v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/130/2011 od
navrhovateľa zaplatiť sumu 216 eur ( 6 x splátka po 36 eur ), ktorá bola splatná pred účinnosťou
odstúpenia od zmluvy. Výšku splátky 36 eur odôvodnil dohodnutým 5 % -ným úročením z poskytnutého
úverového rámca. Záverom poprel samotný zásah do osobnostných práv navrhovateľa zo strany
odporcu v 1. rade a preto považuje zloženie preddavku za bezpredmetné.

Právny zástupca odporcu v 2. rade dal súdu do pozornosti, že odporca v 2. rade konal z titulu
uzatvorenej mandátnej zmluvy a plnej moci s odporcom v 1. rade z 30.11.2007. Bol poverený vykonať
všetky mimosúdne kroky na zaplatenie pohľadávky v období 90 dní, pričom v mandátnej zmluve nie je
špecifikované uvádzanie slovných spojení „súdny proces, exekúcia majetku“ na obálkach. U. I. bol a O.
S. ešte je zamestnancom odporcu v 2. rade. Potvrdil, že bola poslaná SMS - správa otcovi navrhovateľa.
Zároveň dodal, že si mysleli, že to telefónne číslo patrí navrhovateľovi. V SMS správe neuviedli nič, čo
by mohlo dehonestovať. K práci zamestnancov uviedol, že títo majú inštrukcie, ako majú postupovať v
komunikácii s dlžníkmi. Pokiaľ aj zamestnanec podpisuje nejakú výzvu určenú pre dlžníka, vždy išlo o
výzvu z databázy vzorov odporcu v 2. rade. Poprel, že by sa odporca v 2. rade vyhrážal navrhovateľovi,
ale len upozorňoval na rôzne možné právne dôsledky.

Odporca v 3. rade potvrdil uzatvorenie mandátnej zmluvy dňa 02.11.2007 s odporcom v 1. rade ,
v ktorej sa ako mandatár zaväzuje, že pre odporcu v 1. rade bude vykonávať jeho pohľadávky.
Vymáhanie pohľadávok spočíva v úkonoch mimosúdneho a mimoexekučného vymáhania a správy
pohľadávok, ktoré mu odovzdal odporca č. 1. Má za to, že konal v súlade s ustanovením čl. 1 ods. 1.2
mandátnej zmluvy, napr. zasielanie písomností a výziev dlžníkom na úhradu dlžnej čiastky, telefonický
kontakt s dlžníkom, osobné návrhy dlžníkov, uzavretie dohody o splatení záväzku dlžníkovi, návrh
na písanie prohlášenia dlžníka o uznaní záväzku. Podľa jeho vyjadrenia nebol oprávnený skúmať, či
dlh navrhovateľa voči odporcovi v 1.rade existuje, vychádzal len z podkladov a pokynov poskytnutých
odporcom v 1.rade. Vykonával prácu len z titulu mandátnej zmluvy a domnieva sa, že žiadnym spôsobom
svojím konaním nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa, žiadne nepravdivé údaje týkajúce sa
navrhovateľa nešíril ani neuverejňovali. Len telefonicky či písomne vyzýval na úhradu záväzku. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy považuje za neprimerane vysokú. Odporca v 3. rade dňa 13.12.2010 prevzal
od odporcu v 1. rade k vymáhaniu pohľadávku na navrhovateľa, pohľadávke pridelil referenčné číslo
XXXXXXX. Odporca v 3. rade potvrdil, že odoslal navrhovateľovi SMS správu so znením: Spoločnosť
CETELEM postúpila vašu pohľadávku k riešeniu našej agentúre. Kontaktujte telefónne číslo: ...., ref.
č. ... TRANSCOM“ a 17.12.2010 odoslal upomienku na adresu navrhovateľa s výzvou okamžitej úhrade
dlžnej čiastky voči odporcovi v 1. rade . Navrhovateľ pohľadávku nezaplatil, preto odporca v 3. rade
dňa 19.01.2010 zaslal druhú upomienku ako urgenciu výzvy k okamžitej úhrade, kde navrhovateľa
vyzval k úhrade dlžnej čiastky. Okrem písomných výziev sa odporca v 3. rade snažil na navrhovateľa
kontaktovať telefonicky, nebol úspešný a preto sa snažil zanechať odkaz u susedov navrhovateľa, aby

sa ozval späť. Podľa tvrdenia odporcu v 3. rade sa dovolal len jednej zo susediek navrhovateľa a žiadal
ju zabezpečiť odkaz pre navrhovateľa. Z obsahu nahrávky zachytenej na CD nosiči v spise mal súd
preukázané, že zamestnanec odporcu v 3. rade sa dovolal a komunikoval nie s jedným ale viacerými
susedmi navrhovateľa. Odporca v 3. rade informoval dňa 24.01.2011 navrhovateľa formou SMS správy,
že ho osobne navštívi, o čo sa pokúsil dňa 09.02.2011. Odporca v 3. rade v súlade s ustanovením čl.
II. ods. 2.11 mandátnej zmluvy dňa 22.02.2011 ukončil vymáhanie pohľadávky, odovzdal odporcovi v 1.
rade informácie o vymáhanom procese.

Navrhovateľ žiadal prerušiť toto konanie do skončenia konania vedeného na OS Piešťany pod sp. zn.
8C/130/2011, v ktorom sa odporca v 1. rade domáha od navrhovateľa zaplatenia sumy 1.061,15 eur z
titulu nezaplatených splátok čerpaných vo forme úveru z kreditnej karty. Súd nevyhovel navrhovateľovi,
neprerušil toto konanie z dôvodu, že v rámci tohto konania si ako predbežnú otázku mieni vyrieši platnosť
či neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade.
Súd takto rozhodol v záujmy hospodárnosti a rýchlosti konania.

V zmysle všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytovanie spotrebiteľského úveru, klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške
minimálne 5% z aktuálneho úverového rámca.
V zmysle bodu V, čl. 13. všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytovanie spotrebiteľského
úveru, všeobecné úverové podmienky sú spravované v súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. ( obchodný
zákonník ) a zákona č. 40/1964 Zb. ( Občiansky zákonník ).
V zmysle bodu V, čl. 5. piata veta všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytovanie
spotrebiteľského úveru, odo dňa splatnosti dlhu je navrhovateľ oprávnený účtovať odporcovi úroky z
omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.04.2005 ( dátum
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
21.04.2005, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä) sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru
alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa prílohy zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.04.2005, ročná
percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch sa vypočíta podľa vzorca : r = T-tá odmocnina
F / P - 1, pričom význam symbolov je r - neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov
podľa § 2 písm. c), F - budúca hodnota podľa § 2 písm. c), P - súčasná hodnota, t. j. nominálna hodnota
poskytnutého spotrebiteľského úveru,T - časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru.
V zmysle poznámok: a) Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára
zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na

dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým
termínom.
b) V prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery a poplatkov
obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala,
ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky
zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy.
c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a úrokov. Výšky
finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych
lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom
splatnosti.
d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné
úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba.
e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje
365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých
mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12.
f) Výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní
na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste
nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k
číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 01.08.2010 ( od kedy žiada odporca v 1.
rade priznať úroky z omeškania v konaní sp. zn. 8C/130/2011 ), ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že navrhovateľ preukázal spôsob chovania
sa odporcov k nemu formou výziev, telefonátov a sms správ a súd toto konanie vyhodnotil ako
amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Na druhej strane ale navrhovateľ nepreukázal takú závažnosť
a intenzitu ich konania, že by vyvolali jemu ujmu. Neuniesol dôkazné bremeno, že by mu reálne
nejaká škoda na osobnostných právach vznikla a že by konania odporcov ovplyvnilo správanie sa
jeho okolia takým spôsobom, že by to podstatne ovplyvnilo jeho spôsob života. Z týchto dôvodov sú
návrh zamietol. Samotní odporcovia nepopierali svoje zrealizované úkony, ako ich opísal navrhovateľ,
len im nepripisovali takú váhu a charakter ako navrhovateľ. Pokiaľ by navrhovateľ žiadal satisfakciu
formou ospravedlnenia, súd by jeho návrhu vyhovel a to i v časti zverejnenia rozsudku v Piešťanského
týždenníka.

Pred tým, než sa súd začal zaoberať samotným návrhom, musel si vyriešiť predbežnú otázku, v
akom rozsahu je platná alebo neplatná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.04.2005
uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade. Totiž od tejto skutočnosti bude závisieť i
posudzovanie dôvodnosti nároku navrhovateľa.

Na základe písomnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
21.04.2005 navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 32.792,- Sk ( 1.088,49 eur )
na nákup tovaru, pričom medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume
2.350 Sk ( 78,01 eur ), splatné po dobu 18 mesiacov. Súd mal objektívne preukázané zhodným tvrdením
navrhovateľa a odporcu v 1. rade, že navrhovateľ túto vyčerpanú sumu riadne splatil. Navrhovateľovi
odporca v 1. rade odovzdal kreditnú kartu s úverovým rámcom 900 eur ( pri uzatvorení zmluvy roku
2005 bol úverový rámec pôvodne v sume 20.000Sk ), z ktorej navrhovateľ vyčerpal finančnú hotovosť
917,95 eur ( čl. 143 spisu) a zaplatil v splátkach v období 10/ 2007 -12/ 2009 spolu sumu 911,04 eur ( čl.

214 ), čo znamená, že odporcovi vznikol nedoplatok na istine 7,44 eur. Odporca v 1. rade uvádzal, že
na základe časti C predmetnej zmluvy poskytol odporcovi revolvingový úver. Z obsahu samotnej zmluvy
nevyplýva, že by navrhovateľ prejavil vôľu uzatvoriť s odporcom v 1. rade revolvingový úver, preto súd
aj čerpanie na strane navrhovateľa nad rámec poskytnutého úveru 7,44 eur vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný odporcovi v 1. rade vrátiť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi
zmluvy má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení neskorších predpisov, preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade
s týmto zákonnom, nakoľko tento má povahu osobitného právneho predpisu k Obchodnému zákonníku,
ktorý upravuje úverovú zmluvu, ako tzv. absolútny obchod. Zmluvné strany si súčasne dohodli, že sa
ich zmluvný vzťah bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ z poskytnutého úveru a ďalších čerpaní
neuhradil z istiny sumu7,44 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 21.04.2005 obsahovala údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov vo výške 18,5 %, resp. ďalej v texte vo výške 15,55 % pre daný úver.
Uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o úvere je chybná a nezodpovedá výpočtu
určenému v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pri poskytnutom
úvere vo výške 32.792 Sk s dobou splácania 18 mesiacov v mesačných splátkach po 2.350 Sk, by mala
byť správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov v zmysle prílohy zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch vo výške 39,77 %. Pri výpočte správnosti RPMN súd odkontroloval výpočet
aj v súlade doplnením údajov do vzorca na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa MF SR: http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú
percentuálnu mieru nákladov, avšak uvedenú v nesprávnej výške, čo treba vyhodnotiť tak, ako kedy v
zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená, i s ohľadom na to,
že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods.
2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na to, že nesprávne
uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa.
Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle § 2 písm. d) zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, ročnou percentuálnou
mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru, to znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa prílohy tohto zákona,
a to v správnej výške. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej výške ako
vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže mať
za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. ohľadom uvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi
bol poskytnutý spotrebiteľský úver vyčerpaný z kreditnej karty v sume 917,95 eur, z ktorého uhradil
sumu 911,04 eur, pričom ako súd vyššie uviedol je potrebné daný úver považovať za bezúročné a bez
poplatkov, navrhovateľ bude povinný doplatiť navrhovateľovi z poskytnutého úveru len nesplatenú istinu
v sume 7,44 eur. Na základe týchto zistených skutočností súd dospel k záveru, že spôsob vyzývania
ako i počet výziev odporcu v 1. rade , splnomocnenie odporcov v 2. a 3. rade na vymáhanie pohľadávok,
charakter a forma výziev odporcov v 2. rade písomne i telefonicky sú neprimerané výške nesplatenej
istiny 7,44 eur. Pre sumu 7,44 eur boli navrhovateľovi vlastne doručené obálky, na ktorých boli použité
slovné spojenia: SÚDNY PROCES, EXEKÚCIA MAJETKU, ODDELENIE DELIKVENCIÍ.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa čl. 19 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. ( Ústava SR ), má každý právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa článku 154 c) ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. ( Ústava SR ) , medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho
poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa článku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor
nadväzujúcich, vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody
uvedené v Hlave I tohto Dohovoru.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

V zmysle § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Vychádzajúc z týchto zistení súd dospel k záveru, že počet a charakter výziev odporcu v 1. rade na
navrhovateľa ako i odporcov v 2. a 3. rade pre sumu 7,44 eur oprávňovali navrhovateľa domáhať sa
ochrany svojich práv ako spotrebiteľa žalobou na ochranu osobnosti. Súd pritom prihliadal na to, že do
dňa jeho podania návrhu na súd sa odporca v 1. rade nedomáhal voči nemu plnenia súdnou cestou.
Odporca v 1. rade podal návrh proti navrhovateľovi na tunajšom súde až 21.6.2011.
Súd si ďalej posúdil charakter návrhu navrhovateľa. Návrh síce označil ako žalobu na ochranu osobnosti
v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na charakter zistených skutočností súd
posúdil uplatnený nárok v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z
titulu nekalej obchodnej praktiky. Je potrebné tu aplikovať §3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
ako lex specialis k Občianskemu zákonníku, lebo o nekalé praktiky sa môže jednať nie len pred
vznikom zmluvy, ale aj počas plnenia zmluvy či po zániku zmluvy. Konania odporcov ( vyššie už
presne vymedzené ) súd vyhodnotil ako nekalé praktiky a to bez ohľadu na výšku nedoplatku, ktorú má
navrhovateľ uhradiť. Súd opätovne konštatuje, že ale navrhovateľ nepreukázal, žeby mu bola konaním
odporcov spôsobená škoda. Samotné jeho vyjadrenia súd vyhodnotil len ako subjektívne, lebo neuviedol
konkrétny zásah napr. že by ho okolie a konkrétny ľudia vnímali inak a inak sa k nemu správali ( odmietali
s ním komunikovať), alebo by stratil potencionálnych klientov ( keďže je v súčasnosti advokátom v
Piešťanoch ), ... .
Súd vychádzal zo skutočnosti, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Pri zásahu do cti a dôstojnosti súd prihliadal na to, že k zásahu do cti a dôstojnosti môže
dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy možno považovať za neoprávnený zásah, vždy ale
treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti splnení akých práv či povinností ku konaniu či prejavu
došlo. Občiansko-právna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe,
teda že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto
neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu
vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občiansko-právnej zodpovednosti je viazané na existenciu
zavinenia. Súd rozlišuje satisfakciu morálnu a satisfakciu finančnú. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkoch ochrany osobnosti fyzickej osoby
je právom majetkovej povahy. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedným z relatívne
samostatných prostriedkov ochrany práva na ochrany osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy, ak
morálne zadosť učinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Je to osobné právo majetkovej povahy.

Súd skúmal ex offo dve zákonné stanovené hľadiská a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy
a okolnosti, za ktorých k porušeniu ( k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby ) došlo.
Pri určení odôvodnenosti prípadne určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch súd skúmal
určenie výšky peňažnej náhrady, čo je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho ľubovôľou.
Navrhovateľ mal v rámci svojho dôkazného bremena preukázať, že sú splnené zákonné predpoklady
pre priznanie nemajetkovej ujmy vo vyššej čiastke. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom je
možné, až keď sa preukáže, že došlo k závažnému zásahu do osobnostných práv osoby. Toto priznanie
zadosťučinenia v peniazoch ale predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, t.j.: a) ak
morálne zadosť učinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce, b) neoprávneným zásahom
došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Súd
posudzoval závažnosť nemajetkovej ujmy so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, ohlas a dĺžku jej trvania.
Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej
výšky zadosť učinenia v peniazoch. Pri okolnostiach mal súd povinnosť prihliadnuť na okolnosti, za
ktorých došlo k porušeniu práva, a to ako vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj ku vzťahu
k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma,
ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pri posudzovaní návrhu na úhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch navrhovateľovi súd posudzujúc mieru akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť
navrhovateľa vychádzal z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, profesijnom či
inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru zisťoval tvrdeniami navrhovateľa, obsahom písomných výziev
odporcov, nahrávkou telefonických hovorov a jej prepisom, posúdil ich. V prípade, ak by sa dostatočne
preukázala reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere,
mohol by súd fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Navrhovateľ ale neuniesol dôkazné bremeno, že by vôbec v nejakej miere ( nie to ešte v značnej ) bola
znížená jeho dôstojnosť a vážnosť spoločnosti či už ako fyzickej osoby alebo ďalších rolách, v ktorých
sa navrhovateľ uvádzal: advokátsky koncipient, advokát, občan mesta Piešťany. Tiež nepreukázal, že
by konanie odporcov poškodilo jeho meno, dobrú povesť, česť.
Súd má za to, že ak je navrhovateľom fyzická osoba , je poskytnutá ochrana osobnosti len v prípade
takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah
musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Zásah musí byť objektívne spôsobilý narušiť alebo
ohroziť jeho práva. Súd sa pri rozhodovaní riadil úvahou, že predpokladom úspešnosti navrhovateľa
v konaní o ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo k takému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Zásah musí byť objektívne spôsobilý
ohroziť česť a dôstojnosť fyzickej osoby tak, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti a jej
postavenia v spoločnosti. Občiansky zákonník ako lex generalis a zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex
specialis poskytujú občiansko-právnu ochranu v prípadoch závažnejšieho porušenia občianskej cti vo
sfére občiansko-právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Súd prihliadal na to,
že predmetom ochrany osobnosti nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, osočovania,
ktoré nie sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu osobnosti občana. Ak podľa navrhovateľa k zásahu došlo
prostredníctvom poštových zásielok, musí uviesť v návrhu presne v čom tento zásah spočíval, ktoré
konkrétne časti, napr. slovné spojenia považuje za objektívne spôsobilé porušiť jeho práva na ochranu
osobnosti. Súd má za to, že navrhovateľ všetky tieto skutočnosti vo svojom návrhu uviedol, t.j. presne
špecifikoval, aké konania odporcov resp. ich zamestnancov a ktoré výroky na obálkach ( „ SÚDNY
PROCES, EXEKÚCIA MAJETKU“, „ODELENIE DELIKVENCIÍ“ - na čl. 29,37 spisu sú tieto obálky ) boli
nepravdivé a uniesol dôkazné bremeno preukážuc, vyššie uvedené výroky na obálkach boli nepravdivé.
Nepravdivé boli z dôvodu, že do dňa podania návrhu navrhovateľa na súd neprebiehalo voči nemu
žiadne súdne konanie, žiadna exekúcia a nebol žiadnym delikventom.
Súd nesúhlasí s názorom odporcu v 1. rade, že k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dochádza
aj prostredníctvom každej zásielky zasielanej súdom či súdnym exekútorom pri výkone ich činnosti.
Žiadny súd neposiala účastníkovi konania obálky s označením, že ide o súdny proces , exekúciu alebo
delikventa a to ešte s takých typom a veľkosťou písma. Preto i tieto označenia odporcov na obálkach
označil za rozpor s dobrými mravmi. Súd mal preukázané, že odporca v 1. rade zaslal navrhovateľovi
spolu 13 výziev na zaplatenie - než vec postúpil na vymáhanie inkasným spoločnostiam ( z 17.2.2010 ,
01.03.2010 ,04.03.2010 ,17.03.2010 ,07.04.2010 ,07.04.2010 , 16.04.2010 , 5.5.2010 , z 6.5.2010 ,
6.5.2010 , 17.5.2010 , 17.6.2010 , z 21.6.2010 ).
Výzvy posielané odporcom v 2. rade: spôsob textu, výber inej veľkosti a formy písma pri niektorých
slovách súd hodnotil ako účelové. Bolo preukázané, že na obálke adresovanej navrhovateľovi
( 2.9.2010 ) boli použité slová “Zisťujeme: SÚDNY PROCES“ a osobitne v farebnom obdĺžniku text

„ EXEKÚCIA MAJETKU“. Súd obranu odporcu v 2. rade , že tieto slová sa nachádzali pod jeho
obchodným menom neakceptoval. Vychádzal z toho, že tieto slová boli na obálke uvedené a je
bezpredmetné v ktorej časti obálky boli, lebo ich účelom bolo práve poukázanie, že vec sa týka
súdneho procesu, exekúcie majetku. Nepresvedčil súd, že tieto slová mali len propagačný charakter pre
odosielateľa. Práve naopak, akýkoľvek laik ( doručovateľ pošty) sa dozvedel, že v súvislosti s adresátom
pôjde o vec súdnu, exekučnú. V konečnom dôsledku ale v tom čase žiadna súdna exekúcia ani súdny
proces proti navrhovateľovi neprebiehal. Súd bral ohľad na to, že navrhovateľa na pošte v Piešťanoch
poznali, lebo viacero rokov tam brigádne pracoval počas štúdia na vysokej škole. Na ďalšej obálke
posielanej odporcom v 2. rade boli použité slová „ODDELENIE DELIKVENCIE”. K tomuto označeniu
má súd obdobný názor, ako už vyššie uviedol. Ďalším listom zamestnanec odporcu v 2. rade žiadal
navrhovateľa neplánovať si žiadne aktivity na konkrétny čas ( v výzve bol určený presný deň a časové
rozpätie ) z dôvodu, že ho príde navštíviť. Ďalej v liste uviedol, že v prípade úhrady záväzku 1.268,88
eur do 5 dní, je ochotný od ďalších osobných návštev ustúpiť“. Tieto listy odporcu v 2. rade vzhľadom
na ich obsahovú stránku súd vyhodnotil ako neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom
dôsledku obsahujú isté obmedzovanie samotného navrhovateľa či už v pohybe ( v konkrétny deň) alebo
v jeho vôli platiť či neplatiť sumu, ktorá sa od neho žiada. Konanie odporcu v 3. rade zašlo ešte ďalej,
keď zasielal výzvy formou sms správ a to nie len navrhovateľovi, ale jednu i jeho otcovi. Telefonovanie
zamestnancov odporcov susedom navrhovateľa súd vyhodnotil ako nátlakové a arogantné, keďže volali
i opakovane tým istým susedom. Súd k tomuto záveru dospel po prehradí si záznamu telefonátov na
CD nosiči ( čl. 202 spisu ). Odporca v 1. rade sa síce odvolával na činnosť súdu pri komunikácii s
účastníkom konania, ale zamestnanci súdu si nedovolia osobne komunikovať so susedmi účastníka.
Všetko riešia v súčinnosti cez policajný orgán. Teda konanie zamestnancov odporcov, ktorí telefonovali
susedom súd zhodnotil ako nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku i v rozpore
s elementárnymi pravidlami slušnosti. Nie je pritom podstatné, o čo týchto susedov žiadali ( čo mali
odkázať navrhovateľovi ). Súd vyhodnotil obsah všetkých týchto výziev síce v rozpore s dobrými mravmi,
ale dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že zasiahla do jeho osobnostných práv v rozsahu,
ktorým by bola poškodená jeho povesť, česť, dobé meno a dôstojnosť.
Osobitne listy posielané odporcom v 2. rade ( čl. 24-37), vzhľadom na štruktúru textu, používanie rôznej
veľkosti písma a charakter textu súd vyhodnotil negatívne vyplývajúci na psychiku adresáta. Sú tu
používané slová ako: „HNEĎ mi ZAVOLAJTE; pristúpim k ďalším metódam vymáhania; takáto situácia
Vám môže skomplikovať možnosti získania ďalšej pôžičky, …; Nezabudnite, že Váš záväzok každým
dňom rastie; zabezpečte svoju prítomnosť!,… “ Súd pritom prihliadal i časový horizont, v akých boli
písomné výzvy posielané ( 12.8.2010, 23.8.2010, 2.9.2010, 23.9.2010, list inšpektora, 4.10.2010, ) a
dospel k záveru, že odporca v 2. rade poňal charakter vymáhania ako „hon“ na navrhovateľa.
Je pravdou, že odporca v 3. rade konajúc v zmysle mandátnej zmluvy nebol oprávnený skúmať reálnu
existenciu dlhu. Ale na druhej strane bol povinný konať v súlade s dobrými mravmi a v takom duchu
voliť i písomné výzvy posielané navrhovateľovi. Obsah jeho listov z 17.12.2010, 19.01.2011 (čl.46-49 )
súd vyhodnotil ako nátlakové. Ale aj napriek všetkým vyššie uvádzaným skutočnostiam má súd za to,
že vzhľadom na preukázaný počet výziev odporcov na navrhovateľa, charakter týchto výziev a zistenú
výšku nedoplatku na úvere 7,44 eur bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa, ale nie v takom
rozsahu, aby vyvolal objektívnu škodu. Navrhovateľove tvrdenia o poškodení jeho mena, dôstojnosti,
povesti súd vyhodnotil len za jeho subjektívny názor, lebo ničím nepreukázal, že by sa pr. postoj okolia
k nemu zmenil či už ako k občanovi mesta Piešťany, advokátskemu koncipientovi alebo advokátovi.
Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti a dôvody súd návrh zamietol v časti uloženia
povinnosti každému z odporcov zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 13.579
eur. Navrhovateľom uplatnená výška nemajetkovej ujmy odvodzovaná od jeho dátumu narodenia
( 13.05.1979 ) nemala racionálny základ. Pokiaľ by súd vyhodnotil návrh ako dôvodný, musel by sa
vysporiadať i s požadovanou výškou . Nakoľko ale navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť návrhu vyplatiť
mu nemajetkovú ujmu v peniazoch, súd sa samotnou výškou ani nezaoberal.
Súd zamietol návrh navrhovateľa i v časti uložiť odporcom zložiť mu po 3.000 eur ako preddavok na
uverejnenie rozsudku a priznať mu právo uverejniť právoplatný rozsudok v týždenníku s celoštátnou
pôsobnosťou podľa jeho vlastného výberu a v Piešťanskom týždenníku. Súd vychádzal z toho, že
zamietol návrh v prvej časti a preto i druhá časť petitu stráca opodstatnenie. Pokiaľ by ale navrhovateľ
žiadal ospravedlnenie v Piešťanskom týždenníku, ktorý vychádza v obci Piešťany, súd by jeho návrhu
vyhovel, lebo takto koncipovaný petit by bol opodstatnený.

Podľa § 142 ods. 1,2,3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. (3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd pritom prihliadal na to, že navrhovateľ preukázal, že
odporcovia konali vo vzťahu k nemu ( vyššie už presne opísaným spôsobom pre odporcu ) v rozpore s
dobrými mravmi. Súd má za to, že odporca v 1. rade začal vyzývať navrhovateľa na splnenie použijúc
13 výziev pre súdom ustálený nedoplatok na istine 7,44 eur. Svojím konaním dal následne podnet i
na konanie odporcov 2. a 3. rade, ktorí vyššie už špecifikovaným spôsobom konali tiež v rozpore s
dobrými mravmi. Aj napriek tomu, že súd návrh zamietol pre nepreukázanie závažnej ujmy zo strany
navrhovateľa, považoval súd za nespravodlivé priznať odporcom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.