Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221466
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113221466.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/
J. E., nar. XX.X.XXXX, bydliskom G. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR a 2/ G. E., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom G. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Kvetoslava Kolínová, s.r.o. so sídlom Národná 10, Žilina, proti odporcovi: CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený: Advokátska kancelária

Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom kancelárie Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o určenie
neprijateľnosti podmienky v zmluve o úvere zo dňa 7.5.2008 a zaplatenie finančného zadosťučinenia
vo výške 500 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/, o určenie v zmluve o úvere zo dňa 7.5.2008 dohodnutej ročnej úrokovej
sadzby 23,57% za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a určenie bodov I. - 2, V. - 3, 5 -
4, V. - 5 a V. - 6 vo všeobecných úverových podmienkach zo dňa 1.4.2008 za neplatné z dôvodu ich

prijateľnosti, z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľov o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur každému z
navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ návrhom zo dňa 13.5.2013, doplnený podaním 30.8.2013, domáhali sa určenia
v zmluve o úvere zo dňa 7.5.2008 ročnú úrokovú sadzbu 23,57% za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve a vo všeobecných podmienkach zo dňa 1.4.2008 určiť body I.-2, V.-3, V.-4, V.-5,
V.-6 za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Uplatnením týchto podmienok došlo k porušeniu práv
a právom chránených záujmov navrhovateľov v dôsledku tohto porušenia je odporca povinný zaplatiť

navrhovateľom v 1/ a 2/ rade finančné zadosťučinenie každému po 500 eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodňovali tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 17C/283/2011 sa odporca (v konaní 17C 283/2011 v postavení navrhovateľ) návrhom
zo dňa 18.10.2011 domáhal voči navrhovateľom (v konaní 17C 283/2011 v postavení odporcovia) ako
dlžníkom zaplatenia sumy 1.562,50 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny a úrokov z omeškania a
to z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42643012039002 uzatvorenej dňa 7.5.2008 V

danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi kde navrhovatelia boli v postavení
spotrebiteľov a niet pochýb, že na právne vzťahy medzi účastníkmi konania sa vzťahujú ustanovenia
§ 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Základným princípom, resp. zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedená

zmluva o úvere zo dňa 7.5.2008 obsahuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa, teda obsahuje neprijateľné podmienky, tieto podmienky neboli individuálne
medzi účastníkmi zmluvy dojednané. Navrhovatelia za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere zo dňa
7.5.2008považujúajustanoveniatýkajúcesavýškyúroku,ktorýpodstatnoumieroupresahujehornýlimit

obvyklej úrokovej sadzby, preto sa v uvedenom prípade jedná jednoznačne o postup odporcu, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi, podľa § 39 Občianskeho zákonníka je postihnuté absolútnou neplatnosťou.
Úroková miera v čase uzatvorenia úverovej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami predstavovala
8,89% až 10,70% ročne, priemerne 9,25%. Úrok uplatnený odporcom tak podstatnou mierou presahuje
horný limit obvyklej úrokovej sadzby, preto je úrok 23,73% v rozpore s dobrými mravmi, ktoré podľa §

39 Občianskeho zákonníka je postihnuté absolútnou neplatnosťou. Všeobecné obchodné podmienky
sú uvedené na zadnej strany formulárovej zmluvy napísané veľmi drobnými písmenkami a absolútne
nečitateľné a aj keby boli predložené všeobecné obchodné podmienky navrhovateľovi v rade 1/ (čo
nikdy neboli) tie môžu byť kedykoľvek zamenené a ani neboli riadne oboznámení so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Všeobecné úverové podmienky zo dňa 1.4.2008 obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky, a to v bode I.-2, V.-3, V.-4, V.-5, V.-6 a teda neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Konkrétne poukázali na neprijateľné podmienky a to bod I.-2 -
zmluva o úvere sa uzatvára ako záväzkový vzťah medzi klientom a Cetelemom podľa ustanovenia § 457
a nasledujúceho Obchodného zákonníka (ďalej len Ob. Z. ) a v súlade s § 261 ods. 3, písmeno d) Ob. Z;
bod V-3 - ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený
požadovať od klienta, aby zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou, ktorej sa

dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná bezodkladne po tom, čo klient dostane
písomnú výzvu na jej úhradu. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby
Cetelemu. Dojednanie o zmluvnej pokute nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody;
bod V.-4 v prípade, že Cetelem na základe žiadosti klienta dá súhlas s odkladom jednej alebo viacerých
mesačných splátok, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške

4% z odloženej sumy alebo zúčtovať príslušné náklady na úverovom účtu a nesplatenú úverovú istinu
ďalej úročiť podľa platnej úrokovej sadzby. Táto zmluvná pokuta je splatná dňom doručenia písomnej
výzvy Cetelemu na jej úhradu klientovi; bod V.-5 výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je
potrebné vykonať formou doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane.
Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo doručené oznámenie o

odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovedi je splatný celý dlh klienta
voči Cetelemu. Odo dňa splatnosti dlhu je Cetelem oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo
výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Cetelem je oprávnený účtovať klientovi
úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania aj v prípade márneho
uplynutia splatnosti akejkoľvek mesačnej splátky (mesačných splátok), a to odo dňa nasledujúceho po

dni splatnosti príslušnej mesačnej splátky (príslušných mesačných splátok). Zánikom zmluvy nezanikajú
práva a povinnosti podľa čl. 5-1. Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej SP a platným právnym poriadkom, najmä požadovať
zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania.
V prípade ak bola zmluva uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (najmä

elektronickou poštou, internetom, telefónom, faxom, adresným listom, ponukovým katalógom) má klient
právo odstúpiť od zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, pričom právo na odstúpenie
je možné uplatniť len na základe písomného oznámenia, zaslaného formou doporučeného listu do sídla
Cetelemu najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty. V prípade sporu o dodržanie lehoty nesie dôkazné
bremeno klient. Cetelem je oprávnený v prípade takéhoto odstúpenia od zmluvy požadovať od klienta

neodkladnéuhradeniecelejvýškyposkytnutéhoúveruvrátaneúrokovzaobdobieoduzatvoreniazmluvy
do odstúpenia, náhradu všetkých nákladov spojených s posúdením a spracovaním žiadosti o úver
a nákladov spojených so zabezpečením poskytnutia peňažných prostriedkov formou úveru. Klientovi
môžu pri komunikácii s Cetelemom vzniknúť dodatočné náklady spojené s použitím prostriedkov
diaľkovej komunikácie (poštovné, poplatky za fax, telefón), ktoré uhrádza klient sám; bod V.-6 Cetelem

si vyhradzuje právo meniť náklady, a to aj jednostranne najmä v prípade zmeny podmienok závislých
na objektívnych skutočnostiach, napríklad zmeny úrokových sadzieb bánk. Cetelem je povinný oznámiť
zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny písomne 30 dní vopred, napríklad na stránke Cetelemu,
u zmluvných partnerov Cetelemu a podobne. Cetelem je oprávnený účtovať klientovi podľa zmluvy,
prípadne podľa aktuálneho SP poplatky, vrátane poplatku za správu úveru, kreditnú kartu, poplatku

pri uskutočnení výberu v hotovosti a pri použití karty v zahraničí, za vrátenie preplatku, za dohľadanie
platby, za neoprávnenú reklamáciu, za vystavenie a zaslanie kópie výpisu z účtu, či iného dokladu
súvisiaceho s úverom, za znovuvydanie PIN a za ďalšie služby na žiadosť klienta. Cetelem si vyhradzuje
právo účtovať poplatok za vedenie karty, ktorého výšku môže oznámiť klientovi spolu so zaslanímkarty. Cetelem si vyhradzuje právo účtovať ním určené poplatky ako súčasť úverovej istiny. Poplatku sú
zúčtované na úverovom účte. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve sú nepochybne spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu najmä v časti sankcií, resp. v časti, ktoré umožňujú dodávateľovi rozhodovať

o ukončení zmluvného vzťahu a tým súvisiacim požadovaním splatenia celého poskytnutého úveru,
konanie, ktoré je ponechané na vôli dodávateľa.

Pokiaľ ide o právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho koho porušenie práv alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými zákonmi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, môže osoba

na súde úspešne uplatniť len v prípade, ak na súde úspešne si uplatnila porušenie práva a povinnosti
ustanovenej týmto zákonom. Navrhovatelia žiadajú primerané zadosťučinenie každý vo výške 500,-
€ s poukazom na viacročné stresy z neprijateľných zmluvných podmienok, zvlášť enormné množstvo
sankcií so zjavným cieľom dosiahnuť výšku príslušenstva až do výšky hodnoty istiny. Navrhovateľka
2/ sa o uzatvorení zmluvy o úvere, na ktorej je uvedený jej podpis dozvedela až následne po tom,
ako bola kontaktovaná zo strany odporcu, pričom kontakt voči nej bol pre ňu stresujúci, psychicky

náročný, nakoľko sa nachádzala na materskej dovolenke a o uzatvorenej zmluve nevedela. Odporca
namiestotoho,abysisvojenárokyuplatňovalvprvomradeprostredníctvomnavrhovateľa1/takneustále
dennodenne jej telefonátmi doslova strpčoval život a navodzoval stresové situácie. Zmluvné podmienky
v zmluve o úvere vnášajú do zmluvných vzťahov hrubý nepomer vzájomných práv a povinností, pričom
v niektorých prípadoch predstavujú až šikanózne podmienky, ktoré udržiavajú spotrebiteľa v trvalom

strese počas celej doby trvania zmluvného vzťahu. Súhrn neprijateľných podmienok obsiahnutých v
zmluvejespôsobilývyvolaťpsychologickýtlaknadlžníkaaprivodiťdlžníkoviujmu.Ujmamôžespočítaťu
jednotlivých neprijateľných podmienok napríklad neprimerane vysoká zmluvná pokuta, úroky a podobne
ujmu ekonomickú a u neprijateľných podmienok ako napríklad hrozba zrušenia zmluvy jednorazovým
odstúpením zo strany veriteľa na základe posúdenia skutočnosti, ktoré sú nechané na subjektívne

posúdenie veriteľa je spôsobilá vyvolať ujmu psychickú. Na základe uvedených skutočností majú za
to, že je možné navrhovateľom priznať primerané zadosťučinenie v sume každému z nich po 500 eur.
Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňovali tou skutočnosťou, že je otázne,
či vôbec bola zmluva platne uzatvorená, nakoľko bol porušený princíp rovnosti a zásada poctivosti a
spotrebiteľ bol ustanoveniami obsahujúcimi neprijateľné zmluvné podmienky uvedený do omylu. Hoci

nie je právo navrhovateľov ohrozené konaním odporcu už došlo k porušeniu ich práv, ale toto porušenie
nebolo doteraz konštatované žiadnym súdnym rozhodnutím a preto považujú svoje právne postavenie
za neisté, nakoľko vyvstala otázka, či ich právny vzťah bol platne založený a či sa na úkor odporca
protiprávne neobohatil. Odporca sledoval iný cieľ, a to zisk na dosiahnutie, ktorého neváhal porušiť
práva spotrebiteľa chránené zákonom, pričom toto porušenie aplikoval na všetkých spotrebiteľov. Aj

táto skutočnosť v konaní potvrdzuje, že je daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd vyslovil
neprijateľnosť označených zmluvných podmienok. Doplnením v písomnom podaní zo dňa 30.3.2015 vo
svojom vyjadrení uviedli, že odporca zo dňa 9.6.2011 oznámil navrhovateľke v rade 2/, že odstupuje od
úverovej zmluvy a úver sa ku dňu 31.7.2011 stáva splatným v celom rozsahu a zároveň bola vyčíslená
dlžná suma vo výške 1.562,50 €. Listom zo dňa 12.7.2011 navrhovateľka v rade 2/ požiadala odporcu,

aby jej doručil úverovú zmluvu, keďže nemala k dispozícii zrejme jej vyhotovenie a nebola jej známa
celková dlžná suma a sumu, ktorú do dňa odstúpenia už uhradili. Uvedenú úverovú zmluvu nemal k
dispozícii ani navrhovateľ v rade 1/, ktorý nedostal žiadne jej vyhotovenie a rovnako požiadal o riadne
vyúčtovanie uhradených a neuhradených splátok. Spolu do 31.12.2010 navrhovatelia uhradili sumu
1.024,44 €. Do dispozície navrhovateľa sa zmluva dostala až po uhradení poplatku a navrhovateľke v

rade 2/ bola doručená až dňa 28.7.2011 čiže po viac ako troch rokoch od jej uzatvorenia.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.12.2013 čl. 23 žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že odporca si voči navrhovateľom v konaní sp. zn. 17C/283/2011 uplatňoval len
tie sankcie na ktoré mu vznikol nárok, z dôvodu, že si navrhovatelia riadne a včas neplnili svoj
záväzok splácať poskytnutý úver. Navrhovatelia porušili svoje zmluvné povinnosti a prestali riadne

splácať poskytnutý úver, preto v žiadnom prípade nemôže navrhovateľom vzniknúť nárok na finančné
zadosťučinenie z dôvodu, že si odporca voči nim uplatňoval sankcie pre porušenie ich povinností.
Celková výška sankcií, ktoré si voči navrhovateľom odporca uplatňoval za porušenie ich zmluvných
povinností bola vo výške 44,89 € aj z toho dôvodu je požadovaná výška finančného zadosťučinenia prekaždého z navrhovateľ vo výške 500 eur ako neopodstatnená a neprimeraná. Poukázal na ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o ochrane spotrebiteľa) z ktorého vyplýva, že navrhovatelia ako spotrebitelia môžu mať

nárok na primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak zo strany odporcu došlo k porušeniu
práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom.
Navrhovatelia však vo svojom návrhu neuviedli aké práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o
ochrane spotrebiteľa, resp. osobitným zákonom odporca porušil, absentuje tak základný predpoklad pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Uplatňovanie sankcie zo strany odporcu z dôvodu,

že navrhovatelia porušili zmluvné povinnosti však v tomto prípade nemôže byť považované za porušenie
práv navrhovateľov alebo povinnosti odporcu. Navrhovatelia čerpali od odporcu úver, tento však riadne
nesplácali, so splátkami boli v omeškaní a úver do doby, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru splácali nepravidelne. Samotný zákon poskytuje veriteľovi možnosť uplatňovať
voči dlžníkovi, ktorý svoje záväzky riadne neplní rôzne sankcie, napríklad v podobe zmluvnej pokuty, či
úrokov z omeškania ako aj v možnosti požadovať od dlžníka úhradu nákladov spojených s uplatnením

neuhradenej pohľadávky. Preto uplatňovanie týchto sankcií aj zákonom aprobovaných nemôže byť
považované za porušenie práv navrhovateľov, či povinnosti odporcu. Zmluvné podmienky, ktoré
označujúnavrhovateliazaneprijateľnénemožnovžiadnomprípadepovažovaťzaneprijateľnéarovnako
uplatňovanie sankcií zo strany odporcu voči navrhovateľom bolo len dôsledkom protiprávneho konania
navrhovateľov, ktorí porušili svoje zmluvné povinnosti. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali

naliehavý právny záujem na určení vyššie uvedených zmluvných podmienok ako neprijateľných, svojim
návrhom sa nedomáhajú žiadneho úkonu, ktorým by bolo možné predísť budúcemu sporu medzi
účastníkmi. Pôvodné súdne konanie vedené pod sp. zn. 17C/283/2011 v ktorom navrhovatelia ešte v
postavení odporcov uplatnili svoj návrh na zaplatenie finančného zadosťučinenia ako vzájomný návrh
voči odporcovi bolo právoplatne zastavené. Pomerne konštantná judikatúra sa zhodla na tom, že

naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a ak súd zamieta
určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal
vecou samou. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal návrh navrhovateľov v celom rozsahu
zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedka,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi
k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovatelia v priebehu konania zotrvali na podanom návrhu zhodne s ich písomným podaním.
Navrhovateľ 1/ vo svojich vyjadreniach udával, že si presne nepamätá ako dochádzalo k uzatvoreniu

zmluvy, odporcu sám požiadal o úver a túto zmluvu podpísal, či bola prítomná aj manželka uviesť
nevedel. Prostriedky z úveru mu boli poskytnuté a od iných subjektov nebral pôžičky. Navrhovateľka
2/ zmluvu podpísala ale nepamätala si už ako bola pôžička poskytnutá, viac sa o to nestarala. Manžel
v tom čase nepracoval a ona v tom čase bola na materskej dovolenke. Neustále telefonáty zo strany
odporcu boli pre ňu stresujúce. Či poskytol jej telefónne číslo odporcovi manžel uviesť nevedela.

Odporcazotrvalnasvojomvyjadreníanámietke,ženavrhovateliavdanomsúdnomkonanínepreukázali
a objektívne nemôžu preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti a
neprijateľnosti zmluvných podmienok, keď medzi navrhovateľmi a odporcom bolo konanie o zaplatenie

dlžnej sumy s príslušenstvom iniciované na návrh odporcu a toto bolo právoplatne zastavené.
V súčasnosti odporca si voči navrhovateľom neuplatňuje žiadnu pohľadávku a zostatok pôvodnej
pohľadávky odporcu voči navrhovateľom vzniknutej v dôsledku odstúpenia odporcu od úverovej zmluvy
zo dňa 9.6.2011 je v súčasnosti premlčaný. Navrhovatelia tak nemajú žiaden dôvod na určení,
že úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve neprijateľná, či na určení vybraných bodov vo

všeobecných podmienkach odporcu za neplatné. Teda určením neplatnosti sa nijakým spôsobom
neodstráni prípadná neistota navrhovateľom, ani nebude pôsobiť preventívne voči budúcim sporom
medzi účastníkmi konania, a teda absentuje akýkoľvek naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

SvedkyňaRosickáĽubicavyjadrovalasakskutočnostiam,ktorémalasprostredkovanéodnavrhovateľky
2/, ktorá je jej kamarátka a stretávali sa aj v tom čase keď bola navrhovateľka 2/ tehotná. Uviedla,
že navrhovateľka2/ sa jej zdôverila o telefónoch, že jej stále vyvolávajú a vydierajú, že ak nezaplatí
nejakú sumu budú to vymáhať a zaplatí raz toľko aj penále a bola pri rozhovore. Na otázku ktotelefonoval navrhovateľke 2/ a či vie konkrétne uviesť, uviedla že niečo počula z toho telefonátu a
vtedy navrhovateľka 2/ povedala, že nech zavolajú jej manželovi a komunikovala s nimi a bola z toho
rozrušená. Potom jej navrhovateľka 2/ povedala, že to boli zo spoločnosti Cetelem. Uviedla, že aj manžel

navrhovateľky 2/ bol frustrovaný z tých telefonátov alebo z toho, že prišiel v tom období o prácu a
stále ich bombardovali, že treba platiť dva aj tri krát do týždňa. Mali v tom období krízu, mali žiť len z
materského príspevku a nemali z čoho splátky platiť. Že tie telefonáty boli zo spoločnosti Cetelem vie
od navrhovateľky 2/, lebo bola pri nej.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že prebiehal spor sp. zn. 17C/283/2011 a to o zaplatenie sumy
1.562,50 € s príslušenstvom a to z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 7.5.2008
dlžníka (navrhovateľ 1/) a spoludlžníka (navrhovateľ 2/), ktorým bol poskytnutý klasický úver 50.000,-
Sk. Navrhovatelia svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, odporca listom zo dňa
9.6.2011 odstúpil od úverovej zmluvy č. 42643012039002 a úver ku dňu 31.7.2011 sa stal splatný v
celom rozsahu vo výške 1.562,50 €. Navrhovateľka 2/ zásielku osobne prevzala dňa 14.6.2011. Medzi

účastníkmi v priebehu konania boli vzájomné rokovania a navrhovatelia čiastočne uhrádzali svoj dlh v
splátkach a v priebehu konania dochádzalo zo strany odporcu k čiastočným späťvzatiam a naposledy
písomným podaním zo dňa 28.6.2013 odporca zobral návrh v zostávajúcej časti späť a konanie žiadal
zastaviť. Uznesením 17C/283/2011-133 zo dňa 15.8.2013 súd konanie zastavil, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.9.2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 80 písmeno c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Povinnosťou súdu je interpretovať jednotlivé ustanovenia O.s.p. predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu

ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd. Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie
konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, v zmysle citovaného ustanovenia, sú po
procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny
záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Právny záujem navrhovateľa musí byť

podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, to znamená, naliehavý.

Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou posúdenia (ne)platnosti určenia v zmluve o
úvere zo dňa 7.5.2008 uzavretej medzi účastníkmi konania a to ročnej úrokovej sadzby 23,57% za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a vo všeobecných podmienkach zo dňa 1.4.2008

určiť body I.-2, V.-3, V.-4, V.-5, V.-6 za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti v rámci určovacej žaloby
bolo, či navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovatelia jeho existenciu
odôvodňovali tým, že hoci nie je právo navrhovateľov ohrozené, konaním odporcu už došlo k porušeniu
ich práv, ale toto porušenie nebolo doteraz konštatované žiadnym súdnym rozhodnutím a preto považujú
svoje právne postavenie za neisté, nakoľko vyvstala otázka, či ich právny vzťah bol platne založený a či

sa na ich úkor odporca protiprávne neobohatil. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je
naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa
ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p.
je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a

jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriace určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú
s podmienkou naliehavého právneho záujmu. V danom prípade určovacou žalobou sa navrhovateľ
domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že posudzovaný právny úkon Zmluva o úvere uzavretá

dňa7.5.2008medzinavrhovateľmiaodporcomatovčastiročnejúrokovejsadzby(23,57%)jeabsolútne
neplatným právnym úkonom (odporuje zákonu, dobrým mravom) ako i vo všeobecných podmienkach
zo dňa 1.4.2008 určiť body I.-2, V.-3, V.-4, V.-5, V.-6 za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti a takéhoto
určenia sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, žeprávne postavenie navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Bolo nesporné, že medzi
účastníkmi bola uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 7.5.2008 a v konaní bolo preukázané,
že odporca pre porušenie zmluvných podmienok odstúpil od úverovej zmluvy ku dňu 31.7.2011 a žiadal

pre splatnosť dlhu v celom rozsahu zaplatiť sumu vo výške 1.562,50 € a to v konaní 17C/283/2011,
ktoré bolo zastavené pre splnenie dlhu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2013 a podľa
vyjadrení odporcu neeviduje žiadnu pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.

Súd je toho názoru, že ak už odporca listom zo dňa 9.6.2011 odstúpil od úverovej zmluvy č.

42643012039002 a vyzval dlžníkov na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške
1.562,50 eur a uvedený list prevzala navrhovateľka 2/ osobne do vlastných rúk dňa 14.6.2011 došlo
tak k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy. Účinným odstúpením od zmluvy zaniká medzi
účastníkmi zmluvy právny vzťah, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy a veriteľ je oprávnený
požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je
dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť a teda nie je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Súd má zato, že žaloba podľa § 80 písm. c) preto
spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.
b) O.s.p.. Povinnosť preukázať, že v čase podania návrhu ako aj v čase rozhodovania súdu na určení
právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažovalo navrhovateľov. Naliehavosť právneho záujmu,

predpokladaná uvedeným ustanovením (§ 80 písm. c) O.s.p.) nachádza svoje vyjadrenie v petite (to
čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu. Súd je toho názoru, že v danom prípade pri zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi
konania nie je daný naliehavý právny záujem dlžníka na určení neplatnosti zmluvy o úvere, keď možnosť

žaloby na plnenie vylučuje existenciu právneho záujmu určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Preto súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení návrh navrhovateľov v celom
rozsahu zamietol a bolo nadbytočné zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou veci. V našom procesnom
práve platí zásada, že ak súd zamietne žalobu o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je či nie
je, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení, je logicky vylúčené, aby súčasne

preskúmaval vec po vecnej stránke.

Je potrebné tiež poznamenať na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí ak podá žalobu v takom prípade sa stáva

navrhovateľom alebo, aby proti nemu bola podaná žaloba v takom prípade sa stáva odporcom. Či
však bude navrhovateľ v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V danom prípade bolo teda povinnosťou navrhovateľov
preukázať, že sú účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný uplatňovaný nárok.
To znamená, že sú v takom právnom vzťahu s odporcom na základe, ktorého im vzniklo právo, aby

žiadali o určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu. V konaní dospel súd k takému záveru,
že splnením dlhu, ako vyplynulo o ukončení platnosti zo dňa 7.5.2008 došlo k zániku záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi konaní a bolo tiež v konaní preukázané, že jediný hmotnoprávny vzťah medzi
účastníkmi konania na základe, ktorého si odporca uplatnil nárok proti navrhovateľom, ktorý vznikol
zo zmluvy o úvere zo dňa 7.5.2008 tým, že došlo k zániku a odstúpeniu od tejto zmluvy zanikol aj

hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania a teda navrhovatelia nie sú subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia a teda ani nie sú aktívne vecne legitimovaní a teda nemajú ani nárok, aby sa domáhali
splnenia a určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý zanikol iným spôsobom. V danom prípade keď
už bol ukončený právny vzťah medzi účastníkmi konania právne postavenie navrhovateľov by sa s
požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom nezlepšilo, pretože pôvodný vzťah sa ukončil

a rozsudok určujúci neplatnosť zmluvy nemôže byť podkladom pre ďalší právny vzťah medzi účastníkmi
konania a nemôže odstrániť spornosť daného právneho vzťahu a preto nemôže mať navrhovateľ na
určení neplatnosti a neprijateľnosti zmluvných podmienok po ukončení zmluvného vzťahu naliehavý
právny záujem. Možno naviac doplniť, že právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk,
ale tiež z občianskoprávnych predpisov (hmotných a procesných). Právo na súdnu ochranu treba preto

chápať aj ako dodržiavanie zákonom predpísaného procesného postupu. Uplatnenie práva je úzko
spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť
(napr. prejavujúcu sa v neúspechu jeho žalobného návrhu).Pokiaľ ide o návrh navrhovateľov, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov
primerané finančné zadosťučinenie 500,- €, ktorý odôvodnili tým, že odporca sa voči nim dopustil

zmluvnými podmienkami v zmluve o úvere, ako aj súhrnom neprijateľných podmienok obsiahnutých v
úverovej zmluve ujmy, ktorá je spôsobilá vyvolať psychologický tlak na dlžníka a privodiť dlžníkovi ujmu
kedy navrhovateľka 2/ sa o uzatvorení zmluvy o úvere, na ktorej je uvedený jej podpis dozvedela až
následne po tom ako bola kontaktovaná zo strany odporcu, pričom kontakt voči nej bol pre ňu stresujúci,
psychicky náročný, nachádzala sa na materskej dovolenke a o uzatvorenej zmluve nevedela. A odporca

namiesto toho, aby si nároky uplatnil najskôr voči dlžníkovi, tak neustále dennodenne jej telefonátmi
doslova strpčoval život a navodzoval stresové situácie.

Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretie zákona o ochrane spotrebiteľa zákon č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v tejto časti je nedôvodný. V danom prípade podmienky
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd
v konaní nezistil. Svedeckú výpoveď súd hodnotil ako značne neobjektívnu ovplyvnenú vzájomnou
komunikáciou s navrhovateľmi a ani z vyjadrení svedka nevyplynulo, že by medzi účastníkmi konania

dochádzalo k takým závažným incidentom, resp. telefonátom, ktoré by pôsobili a preukazovali
skutočnosť, že navrhovatelia boli vystavený permanentnému stresu, neistote a obavám z výšky dlhu,
nakoľko o výške dlhu samotná navrhovateľka pri odstúpení od zmluvy už v roku 2011 mala vedomosť.

Súdanipovyhodnotenídokazovaniaapriaplikáciizákonnéhoustanovenia§11Občianskehozákonníka

(fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy) v konaní ani táto základná
podmienka, a to zásah do osobnostnej integrity navrhovateľov zo strany odporcu nebola preukázaná.
Podľa § 13 ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je potrebné uviesť, že neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom zasahuje
do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je v rozpore s právami a povinnosťami
pôvodcu zásahu určenými právnym prostriedkom. K tomu, aby mohli vzniknúť občianskoprávne sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13

Občianskeho zákonníka musia byť splnené hmotno-právne podmienky, a to existencia zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote teda tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať
príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. V konaní o
ochranu osobnosti dôkazná povinnosť zaťažovala navrhovateľov, ktorí musia dokázať existenciu nimi

tvrdených zásahov do ich osobnostných práv. Dôkazné bremeno, ktorým navrhovatelia odôvodňovali
svoj návrh nezaťažuje druhú stranu. Z hľadiska uvedených zásad bolo treba, aby navrhovatelia
preukázali že odporca vyvolal zásah do ich osobnostnej integrity a navrhovatelia v konaní nepreukázali,
že by postupom odporcu malo dôjsť k takej psychickej ujme, ktoré by boli spôsobilé poškodiť, resp.
ohroziť chránené práva fyzickej osobe v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. S poukazom na

vyslovený právny záver súd návrh navrhovateľov i v tejto časti na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V citovanom

ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak
mal právo na náhradu trov konania. Sociálnu situáciu na strane navrhovateľov ako i okolnosti ktoré viedli
navrhovateľov na podanie návrhu hodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru,že na druhej strane nepriznaním odporcovi trov konania titulom trov právneho zastúpenia nevznikne
závažná majetková ani finančná ujma, a preto súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).