Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214351
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:8114214351.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : S. U., bytom

A., P. mieru č.XX, proti odporcovi: O. a O., s.r.o., so sídlom L. pri D., D. č. XXX/ZA, zast. JUDr. Kamil
Beresecký, advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Farská č. 33, o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, o náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.3.2014 je neplatné,
zamieta.

O náhrade mzdy a o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 23.5.2014, ktorý doplnil podaním zo dňa 18.6.2014

domáhal, aby súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a zároveň žiadal i zaplatenie
náhrady mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.3.2014 nastúpil na PN z dôvodu neskoršej operácie
hlasiviek a po návšteve inšpektorátu práce sa dozvedel, že bol dňa 28.3.2014 odhlásený zo Sociálnej
poisťovne. Zároveň uviedol, že mu nebola vyplatená mzda.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že od 31.3.2014 bol práceneschopný, pričom jeho zamestnávateľ
vedel o tejto skutočnosti 2.4.2014. Bolo mu dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré prevzal

9.4.2014, z Nitry bolo odosielané 7.4.2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za
neplatné z dôvodu, že mu bolo dané počas práceneschopnosti. Dôvody uvedené v okamžitom skončení
pracovného pomeru nenamietal. Bol prijatý na pozíciu obchodného zástupcu a predmetom jeho návrhu
je i zaplatenie náhrady mzdy. Na pojednávaní dňa 22.9.2015 navrhovateľ uviedol, že namieta dôvody
uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Uviedol, že porušil pracovnú disciplínu tým, že
neodviedoljedenkráttržbupoincidentedňa28.3.2014.Predtýmvšaktržbuodovzdával.Hotovosťdenne
nevkladal z dôvodu, pretože banka už bola zatvorená. Manažérka mu povedala, že môže dňa 20.3.2014

o 13.00 hod. odísť, už mal obslúžených zákazníkov. Dňa 28.3.2014 bol na pracovisku od 6.00 hod. do
11.45 hod., vtedy nikomu nepovedal, že odchádza. Nikde sa nezapisoval do dochádzky. Je pravdou, že
tržbu si zadržal, neodviedol, pretože mu nebola vyplatená mzda za dva mesiace.

Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť. Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo dané navrhovateľovi dňa 28.3.2014, keďže sa navrhovateľ nedostavil na pracovisko, mu
bolo zasielané poštou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol návrh dôvodný. Naopak

sám navrhovateľ počas konania pred súdom viac krát potvrdil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je skutkovo a správne vymedzené a že je pravda, že tržbu pravidelne neodovzdával a tiež,
že je pravda, že opakovane svojvoľne opustil pracovisko. Jeho slová o tom, že o opustení pracoviska
pred skončením pracovnej doby bolo odsúhlasené nadriadeným, neboli v konaní preukázané. Čo satýka námietky navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené v čase PN,
táto skutočnosť nie je právne relevantná. Pracovný pomer bol skončený dôvodne a platne. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo podložené porušením pracovnej disciplíny, porušením povinností

vyplývajúcich tak z pracovnej zmluvy ako aj z pracovných metodík.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ neodovzdával riadne tržby, okrádal firmu o peniaze.
Nedvíhal telefóny, nejednalo sa o prvý prešľap zo strany navrhovateľa. Potvrdenie o práceneschopnosti
bolo doručené až po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Svedkyňa L.. R. O. uviedla, že konateľ odporcu je jej otcom. U odporcu je zamestnaná na základe
pracovnej zmluvy ako manažér. V dobe, keď bol u nich navrhovateľ zamestnaný, mala na starosti
obchodných zástupcov s tým, že kontrolovala čo robia, ako sa spávajú k zákazníkom. Navrhovateľ
ako obchodný zástupca si mal plniť pracovné úlohy tak, ako boli uvedené v pracovnej zmluve. Mal
k dispozícii motorové vozidlo, s ktorým chodil k starým zákazníkom a jeho pracovnou povinnosťou

bolo vyhľadávať aj nových zákazníkov. S navrhovateľom však boli problémy, pretože nie vždy odvádzal
tržbu, tak ako mal a stávalo sa, že odišiel aj skôr, teda skôr ukončil prácu a to svojvoľne. Mali
ustanovené, že ak obchodný zástupca má tržbu do určitej výšky, teraz si presne na to nepamätá aká
bola výška, túto musel denne odvádzať do banky. Navrhovateľ si však túto svoju povinnosť neplnil,
bol na to upozorňovaný priebežne na poradách, mal to v pracovnej zmluve a bol upozorňovaný ústne

alebo telefonicky. Navrhovateľ 28.1.2014 ohlásil, že mu bola ukradnutá tržba vo výške 4.195.-eur, túto
skutočnosť mal nahlásiť aj na polícii. Navrhovateľ však u nich stále pracoval a 20.3.2014 zase skončil
skôr ako bola jeho pracovná doba. Pracovná doba bola 8 hodín, bol pružný pracovný čas od 7.00 hod do
15.30 hod. Keďže navrhovateľ zostal u nich pracovať od januára do marca opätovne neodvádzal tržbu,
tak ako mal do banky, bol na to niekoľko krát upozorňovaný, aj s ním telefonicky hovorila, aj 27.3.2014.

Vklad nevykonal, dňa 28.3.2014 sa s ním snažili skontaktovať ona osobne, avšak sa mu nevedela
dovolať. V doobedných hodinách s ním volala 28.3.2014, sľúbil, že vloží tržbu do banky, avšak nevložil. V
poobedných hodinách 28.3.2014 sa s ním už neskontaktovala. Prostredníctvom GPS zistila, že auto mal
odstavené na dohodnutom mieste. Zamestnancov môžu skontrolovať prostredníctvom satelitu, zistia
ich pobyt, teda miesto kde sa zdržiavajú v tom ktorom okamihu, kedy naštartovali motorové vozidlo,

koľko km prešli, na akej ulici sa nachádzajú, v akej lokalite. Keďže navrhovateľ si neplnil svoje pracovné
povinnosti, porušoval pracovnú zmluvu, došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru 28.3.2014.
Na poradu dňa 28.3.2014 sa však navrhovateľ nedostavil a ich pracovníci dňa 1.4.2014 odišli zistiť, čo
je vlastne s autom, ktoré mal na starosti navrhovateľ. Toto auto zobrali spolu s náhradnými kľúčmi. V
motorovom vozidle sa nachádzali doklady, tovar a psión a tlačiareň a telefón. Potom sa navrhovateľovi

doručovalo okamžité skončenie pracovného pomeru poštou. Pracovná doba sa začína rátať až od vtedy
ako dorazí obchodný zástupca k prvému zákazníkovi. Obchodný zástupcovia majú harmonogram trás
ako i zoznam zákazníkov, ktorých majú vybaviť, ten v ktorý deň, plus majú hľadať nových zákazníkov.
Nepamätá si, že by navrhovateľa uvoľnila pred skončením pracovnej doby.

Svedok Ing. O. U. uviedol, že navrhovateľ je bývalým zamestnancom odporcu. U odporcu je zamestnaný
ako ekonóm. Navrhovateľ bol zamestnaný ako obchodný zástupca, počas pracovného pomeru však
spôsobil spoločnosti značné škody, či už tovarové manko, ktoré by vyčíslil zhruba na 4.100.-eur, alebo
hotovostné manko zhruba 2.089,43.-eur. Vo firme sú stanovené striktne pravidlá, je to interná smernica,
zktorejvyplýva,žeobchodnízástupcoviamôžumaťusebahotovosťdo50.-euravyššiuhotovosťuseba

nemôžu mať musia ju odvádzať na účet spoločnosti. Každý dostáva túto internú smernicu pri prijatí do
pracovného pomeru, potvrdzuje to podpisom, dokonca aj týchto zamestnancov o tom ústne informuje a
sú na to upozorňovaní aj na firemných poradách. Navrhovateľ neodviedol tržbu. Problémy začali vznikať
v januári 2014. Keďže navrhovateľ tržbu neodovzdal, tak časť mzdy za obdobie február, marec 2014
mu bola zadržaná, avšak dodatočne mu bola vyplatená. Keďže navrhovateľ sa nedostavil na firemnú

poradu, kde mu malo byť doručené i okamžité skončenie pracovného pomeru, dvaja zamestnanci sa
mu pokúsili doručiť okamžité skončenie, nepodarilo sa im to, nenašli ho doma. Bolo potrebné aj zobrať
vozidlo, ktoré mal navrhovateľ a preto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované poštou.
Navrhovateľ zaslal PN, avšak myslí si, že to bolo v prvom týždni mesiaci apríl 2014 s tým, že mal byť
PN 28.3.2014, teda dňom, keď mu bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Do apríla 2014

nemali vedomosť o tom, že navrhovateľ je PN.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa
s okamžitým skončením pracovného pomeru, e-mailom, pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou,analytickou evidenciou HK, zoznamom metodík potrebných pre prácu obchodného zástupcu, s
metodikou činností OZ v rámci komunikácie s ekonomickým úsekom zamestnávateľa, výpisom z
účtu, rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra, odpoveďou Inšpektorátu práce, výplatnými páskami, s

protokolom, s písomným vyjadrením, spisom 4T 115/2015, s potvrdením o PN, s doručenkou a zistil
nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 5.12.2013, s dňom nástupu
do práce 5.12.2013. Pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín týždenne s pracovnou dobou od 7.00 hod.

do 15.30 hod., pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V č. IV. bod 4 pracovnej zmluvy
Pracovná disciplína a dôsledky jej porušenia sa uvádza, že za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom, ktoré má za následok okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.
1, písm. b/ ZP sa považuje neospravedlnená absencia v akejkoľvek dĺžke trvania, ak zamestnanec
neoznámi dôvody neprítomnosti v práci do 24 hodín od skončenia pracovnej zmeny v ktorej chýbal a v
bode 7 je to neodovzdanie prevzatých tržieb od zákazníka najneskôr nasledujúci deň po ich prevzatí a

vystavenie dokladov vystavovaných v kompetencii zamestnanca v správnej výške.
Navrhovateľ bol pri nástupe do práce oboznámený s metodikou číslo 29, Metodika činností OZ v rámci
komunikácie s ekonomickým úsekom zamestnávateľa. Vykonával pracovné zaradenie obchodného
zástupcu, pričom povinnosťou navrhovateľa ako obchodného zástupcu okrem iného bola možnosť
ponechať si maximálnu výšku hotovosti 50.-eur do nasledujúceho dňa. V prípade ponechania vyššej

sumy bolo potrebné podať dostatočné odôvodnenie.

Dňa 28.3.2014 bolo navrhovateľovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia
článku IV, bod 7 pracovnej zmluvy a metodiky práce číslo 29 bod 3, ktoré navrhovateľ pri nástupe do
zamestnania podpísal a podpisom súhlasil s jej dodržiavaním. Jeho povinnosťou bolo pravidelne denne

vkladať dosiahnutú hotovosť na bankový účet spoločnosti. Maximálna výška hotovosti, ktorú si mohol
obchodný zástupca ponechať do nasledujúceho dňa bola 50.-eur, v prípade ponechania si vyššej sumy
bolo potrebné podať dostatočné odôvodnenie. Navrhovateľ si ani jednu z týchto povinnosti opakovane
neplnil, nedodržiaval, čo bolo považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dennú hotovosť
navrhovateľ nevkladal na účet pravidelne ani po výzve kompetentného zamestnanca, od 13.1.2014 bola

evidovaná každý deň na jeho pokladni suma vyššia ako 1.388.-eur. Dňa 28.1.2014 mal u seba tržbu v
sume4.195,57.-eur,ktorejnahlásilstratu,pričomk28.3.2014bolaevidovanávpokladnisuma2.089,43.-
eur, ktorá nebola odovzdaná. Dňa 20.3.2014 a 28.3.2014 navrhovateľ svojvoľne opustil pracovisko bez
udania akéhokoľvek dôvodu a preto došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zák. práce ku dňu 28.3.2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené

navrhovateľovi dňa 9.4.2014.(č.l.56).

Navrhovateľ zaslal odporcovi potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré odporca prevzal dňa
3.4.2014, pričom ako vyplýva z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bolo vystavené dňa 2.4.2014
s tým, že navrhovateľ bol práceneschopný od 31.3.2014.

Natunajšomsúdeprebiehakonaniepodsp.zn.4T/115/2015vtrestnejveciprotiobvinenémuVladimírovi
Leškovi pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 353 ods. 1 Tr.
poriadku. Konanie nie je právoplatne skončené.

Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13.10.2014 vyplýva, že odporcovi bola uložená pokuta
vo výške 1.500.-eur okrem iného i z dôvodu, že bez dohody o úhrade škody zo zamestnancom vykonal
jednostrannú zrážku zo mzdy v dôsledku čoho nebola vyplatená zamestnancovi mzda vo výške, na akú
mal nárok.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ bol práceneschopný od 31.32014 do
31.5.2014.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zák. práce, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 zák. práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr všakdo jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 68 ods. 3 zák. práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou

zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 zák. práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť inému účastníkov, inak je neplatné. Uvedený dôvod

sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 zák. práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru [§ 47 ods. 1 písm. b) ZP] a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi
predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo
pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto

porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) a § 63

ods. 1 písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ZP]. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia
závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z
akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní
o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba

zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.
Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP sa vyžaduje, aby išlo o
zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia

pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene
svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich
okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vo všeobecnosti súdna prax považuje za
závažné porušenie pracovnej disciplíny aj neospravedlnenú absenciu v práci, teda neprítomnosť v práci

bez uvedenia relevantného dôvodu.

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd rozhodol o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeruaonáhrademzdy.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkon,účinky
ktorého nastávajú doručením druhej strane. V danej veci účinky okamžitého skončenia pracovného

pomeru nastali doručením navrhovateľovi, t.j. dňom 9.4.2014. Navrhovateľ podal návrh o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 23.5.2014, teda podal návrh v 2 mesačnej
prekluzívnej lehote stanovenej v § 77 ZP.

Navrhovateľ namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bol doručené počas

práceneschopnosti a z toho dôvodu je neplatné. Zároveň sa na pojednávaní vyjadril, že dôvody uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru nenamieta, s tými súhlasí. Súd však s poukazom na vyššie
cit. zák. ust. § 68 ods.3 zák. práce, mal za preukázané, že k okamžitému skončeniu pracovného pomerumohlo prísť i počas práceneschopnosti navrhovateľa, nakoľko práceneschopnosť zamestnanca nie je
výnimkou, pre ktorú by nemohlo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

Na ďalšom pojednávaní navrhovateľ namietal dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru. V danej veci sa súd zaoberal tým, či boli splnené zákonom predpokladané hmotnoprávne
podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru okamžitým skončením tak, ako to má na mysli ust. §
68 ods. 1, písm. b/ ZP.

Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že nevkladal dennú hotovosť na účet odporcu, tak ako to bolo
uvedené v metodike č. 29, s ktorou bol oboznámený pri nástupe do zamestnania. Pri sebe mal aj
hotovosť vyššiu ako 50.-eur, dňa 28.1.2014 nahlásil stratu tržby vo výške 4.195,57.-eur, ktorú nevložil do
banky. V konaní nepreukázal, že potreboval mať finančné prostriedky u seba vo vyššej výške ako 50.-
eur a nemal ani súhlas nadriadeného. Navrhovateľ taktiež potvrdil, že dňa 20.3.2014 bol na pracovisku
do 13.00 hod., mal už všetkých zákazníkov obslúžených, a preto opustil pracovisko. Svedkyňa pani

Müllerová nepotvrdila, že by navrhovateľ mohol opustiť pracovisko po 13.00 hod. Navrhovateľ nepoprel,
že dňa 28.3.2014 bol na pracovisku od 6.00 hod. do 11.45 hod. a vtedy nikomu nepovedal, že odchádza,
bol si vedomý, že pracovná doba bola 8 hodín.

Súd mal za to, že boli naplnené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1

písm. b/ Zák. práce, keďže boli preukázané porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa. V konaní bolo
preukázané, že navrhovateľ dennú hotovosť nevkladal na účet pravidelne ani po výzve kompetentného
zamestnanca, od 13.1.2014 bola evidovaná každý deň na jeho pokladni suma vyššia ako 1.388.-
eur. Dňa 28.1.2014 mal u seba tržbu v sume 4.195,57.-eur, ktorej nahlásil stratu. Navrhovateľ na
pojednávaní potvrdil, že zadržal tržbu, nakoľko mu nebola vyplatená mzda a že tržbu nevrátil. Dňa

20.3.2014 a 28.3.2014 svojvoľne opustil pracovisko bez udania akéhokoľvek dôvodu, túto skutočnosť
neoznámil nadriadenému pracovníkovi. Navrhovateľ nemohol odísť z práce pred skončením pracovnej
doby,( nemal súhlas nadriadeného), pretože povinnosťou navrhovateľa ako obchodného zástupcu bolo
hľadaťinovýchzákazníkov. Súdvzhľadomnaosobunavrhovateľa(výpovedesvedkov)akoajvzhľadom
k jeho doterajšiemu postoju plnenia pracovných povinností ako i toho, že navrhovateľ svojím konaním

spôsobil zamestnávateľovi škodu, čo sám aj navrhovateľ na pojednávaní potvrdil ( mal pri sebe vyššiu
hotovosť ako 50.-eur), neodviedol túto tržbu, došlo k strate tržby, považoval konanie navrhovateľa za
závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovalo odporcu okamžite s ním skončiť pracovný
pomer. Súd si toto porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom z hľadiska jeho intenzity vyhodnotil
ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Súd poukazuje i na rozhodnutie NS SR

3 Cdo 316/2009.

Odporca vymedzil skutkovo dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, navrhovateľ sa
svojím konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, preto súd rozhodol medzitýmnym
rozsudkom a návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade mzdy a o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.