Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112221364
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112221364.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom
Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, proti žalovaným: 1/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D.
XX, 2/ T. N., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D. XX, o zaplatenie 3.396,04 Eur a prísl. o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/167/2012-137 zo dňa 20.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 3.396,04eur s úrokom z omeškania vo výške 0,0246% denne od 31.5.2012 zo
sumy 1.809,04eur do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 0,0246% denne od 2.7.2012 zo
sumy 1.587 eur do zaplatenia, všetko v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania

rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, §517 ods. 1,
2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95Z.z., výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 257, § 262 ods. 1 -3 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že je nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi
bez právneho dôvodu, čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich
užívanie pritom žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili sami. Mali by však uhrádzať
sumu, ktorá zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2010,
resp. 2011. O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade ak majetok obohateného sa nezmenšil,
hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť

bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával
právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné. Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaní
užívajú priestory ako byt, preto súd vychádzal z hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po
zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaní
mali žalobcovi platiť v roku 2010, za 12 mesiacov to činí 1.593,31 Eur a rovnako v roku 2011, za 12
mesiacov to činí 1.593,31 Eur. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt

(v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou 69,02 m2 v S. O. je nájomné 144,94 eur, za byt
(v bytovom dome s 20 bytovými jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v S. O. je nájomné 128,79 eur a za
byt (v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou 75,21 m2 v S. O. je nájomné 149,79 eur. S
poukazomnauvedenésúdprvejinštanciepretokonštatuje,ženakoľkožalovaníužívajúakobytpriestory
o výmere 101 m2, nájomné požadované žalobcom vo výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný
rámec nájomného v obdobnej lokalite. Kým žalobca si titulom nájomného uplatňuje nárok na zaplatenie

sumy 132,77 Eur, čo pri výmere 101 m2 predstavuje cenu 1,3 Eur za m2, v obci S. O. (ako susediacej
obce mesta Z.) pri výmere 53,42 m2 je nájomné vo výške 127,18 Eur, čo predstavuje cenu nájomného2,38Eurzam2privýmere26,30m2acenenájomného46,78Eur,cenanájomnéhopredstavuje1,78Eur
za m2, čomu zodpovedá aj podiel výmery a výšky nájomného pri jednoizbových bytoch pri výmere 33,58
m2 suma 59,77 Eur a pri dvojizbových bytoch pri výmere 50,59 m2 suma nájomného 89,96 Eur. Ďalej

podľa zistenia súdu v meste Z. v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. 11/2013 pri bytových
domoch na D. Z.. XX, XX a XX bola cena nájomného určená vo výške 2,5 Eur/1 m2, pri bytovom dome
na ulici O. Z. č. 23 až XX vo výške 2,03 Eur/m2 a pri bytovom dome na ulici A. B. č. X a č. X vo výške
2,4 Eur/m2. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými boli dodané
službyichsprávcomBytovýmdružstvomvPrešove-dodávkatepla,teplejvody,vodnéastočnévúhrnnej

výške za rok 2010 za dodávku tepla 884,568 Eur, za teplú vodu 111,953 Eur a za vodné a stočné 89,213
Eur, t. j. spolu 1.085,73 eur a v roku 2011 za teplo 766,48 Eur, za teplú vodu 66,63 Eur a za vodné
a stočné 95,58 Eur, t. j. spolu 928,69 eur. Za tieto služby zaplatil žalobca hoci uvedené služby využili
a spotrebovali žalovaní. Žalovaní preto musia žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia
príslušnú sumu za tieto služby. V súvislosti s ich tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla a teplej vody
súd uvádza, že nie je možné to zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaní svoje tvrdenie

preukázali. Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaní boli jeho
nájomcami a teda išlo by o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu
právanazľavuznájomného.Anijedenztýchtopredpokladovvšaksplnenýnieje. Celkovetedažalovaní
majú žalobcovi zaplatiť 3.396,04 Eur (za rok 2010 nájomné 1.593,31 eur + energie 1.085,73 eur - záloha
870 eur = 1.809,04 eur a za rok 2011 nájomné 1.593,31 eur + energie 928,69 eur - záloha 935 eur =

1.587 eur). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodné žalobe vyhovieť. Žalovaní
sa dostali do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry (§ 563
OZ), teda od 31.5.2012, resp. 2.7.2012. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu ich
uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite predstavujú ročne
8,98 %, čo je menej ako to vyplýva zo spomínaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Namietali, že „sú zdravotne ťažko postihnutí.,
Žalovaný v 1/ rade stredne ťažkou astmou, ischemickou chorobou a fibriláciou srdca ako aj vysokým
krvným tlakom , ktoré mu spôsobil žalobca spolu so svojím právnym zástupcom a to vypnutím elektrickej
energie do bytu v roku 2003-2008. Tento byt mu bol pridelený na základe zmluvy zamestnávateľom

ZŤS Z. š.p. v roku 1986, ktorý užíval spolu so svojou rodinou bez žiadnych problémov a ktorý je
riadne zakreslený a zapísaný v projektovej dokumentácií pod číslom 101, čo je doložené do spisu
25C/37/2007 a nie je to nebytový priestor. Je vidieť, že sudca vedome neuviedol vo spise rozsudok
10C/573/00 zo dňa 06.02.2002 vydaný tým istým sudcom, ktorý vydal rozsudok 10C/574/00, kde uviedol
protichodné rozhodnutie ako uvádzal v roz. 10C/573/00 a potvrdené rozsudkom KS 2Co/458/01-71

zo dňa 06.23.2002. Vlastným zistením na mestskom úrade v Sabinove u hlavného kontrolóra Ing. N.
mesta Z., že konateľ fy. LONLER prevádzkuje budovu bez zmeny charakteru stavby , bez projektovej
dokumentácie a stavebného povolenia, čo je v rozpore so zákonom SR, čo potvrdzuje aj KR PZ SR v
Prešove zo dňa 24.09.2010 ako aj MV SR zo dňa 28.10.2010. Pocítil silnú zaujatosť voči svojej osobe
zo strany Prešovských súdov ako aj Prešovskej prokuratúry, ktorí zvýhodňujú konateľa L.. T. S.. Konateľ

spolu s jeho právnym zástupcom koná protiprávne, a zároveň sa bezdôvodne obohacujú, prieťahmi v
súdnych konaniach, (rozsudok sp. zn. 25C 37/2007), ktorý potvrdzuje to, že ide o úmyselné prieťahy na
súdoch, lebo tento spor už mohol byť ukončený. Súd nebral do úvahy ani žiadosť o vykonanie výpočtu
úhrady nájmu SOI SR. Byt nezodpovedá kategórii, ktorú uvádza konateľ, lebo nespĺňa dané kritéria
na byt 1 triedy, porušením stavebného zákona a to neoprávneným zásahom do zariadenia slúžiaceho

na vykurovanie priestorov. Vo vykurovacom období byt dosahuje teplotu 7-14°C. Nemôže podpísať
druhu zmluvu o nájme, pokiaľ tá prvá nebola zrušená a za tento byt som si podľa dohody s bývalým
zamestnávateľom odpracoval dohodnutú časť 10 rokov, a doteraz platí za teplo a teplú vodu 105 eur.
Ďalej uviedol, že dňa 8.10. 1999 podal žiadosť o odkúpenie bytu, ale v tejto žiadosti mu nebolo vyhovené
z dôvodu, že si konateľ svojvoľne zmenil na katastri dokumentáciu a z môjho bytu urobil nebytový

priestor, aj napriek tomu, že v kúpno-predajnej zmluve je uvedený byt č. 101 a zároveň je to zapísané
na katastrálnom úrade ako byt a nie nebytový priestor. To potvrdzuje aj odbor výstavby na mestskom
úrade v Z.. Poukázal na to, že p. S. je bielym koňom a nie vlastníkom nehnuteľnosti. Súdy úmyselne
podporujú toto obohacovanie sa M.. Z. a p S.. Preto žiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok Okresného
súdu v Prešove zo dňa 20.09.2016 sp. zn. 10C/167/2012 v celom rozsahu..“

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu označil argumentáciu žalovaných za irelevantnú a
nepravdivú.6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalovanými, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané
v napadnutej časti (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených

v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

7. V ust. § 188 CSP (predtým § 122 ods. 1 OSP) sa premieta princíp priamosti a bezprostrednosti,
zásada verejnej kontroly súdnej veci a zásada ústnosti. Súd vykonáva dôkazy tak, že číta listiny

alebo oboznamuje sa s obsahom listín, vypočúva osoby, vypočúva svedkov, ohliada veci, prípadne
vykonáva iné dôkazy na pojednávaní. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Preto hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu, ktorý vyžaduje
ust. § 191 CSP. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania
nevyplynuli. Podľa ust. § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Podľa ust. § 220
CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Podľa ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa ust. § 191 ods. 1
CSP dôkazy súd hodnotí podľa úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Úvaha súd podľa ust. 191

ods. 1 CSP (predtým § 132 OSP) neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov. Úvaha musí byť opretá o
zistené skutočnosti. Hodnotenie dôkazov musí mať dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a musí
byť v súlade so zásadou formálnej logiky. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje
rozhodnutie však postavil na dôkazoch, (i) ktoré sa v spise buď vôbec nenachádzajú, (ii) alebo o ktorých
nie je zrejme, ako sa do spisu dostali, (iii) alebo o vykonaní ktorých v spise absentuje záznam.

8. V bode 5. rozsudku sa súd prvej inštancie odvoláva na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 23.04.1986,
a v bode 15. rozsudku na VZN mesta Z.. 11/13, ktoré sa však v spise vôbec nenachádzajú.

9. V bode 13. rozsudku sa súd prvej inštancie odvoláva na podklady predložené žalobcom - prehľad

nájomnéhoaslužiebspojenýchsužívanímbytuvmesteS.(čl.132-134).Zozápisnicezpojednávaniazo
dňa 20.09.2016, ani z obsahu ostatného spisového materiálu však nevyplýva, aby takéto listinné dôkazy
boli žalobcom skutočne aj na uvedenom pojednávaní, resp. v priebehu konania súdu predložené.

10. V bode 14. rozsudku sa súd prvej inštancie odvoláva aj na sumár úhrad za užívanie obdobných

priestorov v meste Z. (čl. 131). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.09.2016 vyplýva (str. 3-4
zápisnice), že takáto listina žalobcom predložená bola. Absentuje však záznam o tom, či tento dôkaz
bolo vykonaný, a ak áno, či postupom podľa § 204 CSP.

11. Odvolávanie sa na iné rozhodnutia súdov ( bod 6. rozsudku súdu prvej inštancie), nie je vykonanie

dôkazu listinou, ide o oboznámenie sa s právnym názor vysloveným v inej veci. Žiaduce však je, aby sa
takéto rozhodnutie potom v spise aj hmotne nachádzalo.

12. Na pojednávaní dňa 20.09.2016 uznesením súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaných na
vykonanie dôkazov (čl. 4 zápisnice). Z odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie však nevyplýva, aké

dôvody ho k takémuto postupu viedli.

13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zrušil

napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.14. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle
zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Súd prvej inštancie sa zároveň riadne vyporiada s

odvolacími námietkami žalovaných.

15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.