Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202968
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4210202968.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX,
2/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom M., O. XX, zastúpení JUDr. Tiborom Šulákom,
bytom Hurbanovo, Jiráskova 2, proti žalovanej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XX, zastúpená
JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, F. Rákocziho 12, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 6C/102/2010-546 zo dňa
20. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 09.03.2010, pôvodne domáhali

určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom pomere parcely, ktorá sa dá vytvoriť znaleckým
posudkom a to z parciel nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných na LV č. XXX ako parcela
č. 875 záhrada a parcela č. 876 zastavané plochy a nádvoria. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi
nehnuteľností v M., vedené v Správe katastra Komárno v katastrálnom území M., pod parcelným číslom
877 o výmere 773 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudli v roku 1963 a je v ich spoluvlastníctve. Podľa
výpisu z pozemkovej knihy č. XXX pre kat. územie M. mala parcela č. 324 výmeru 878 m2, pričom
táto parcela bola neskôr dodatočne prečíslovaná na parcelu č. 877 a jej výmera je však 773 m2. V roku

1971 si dali vytvoriť geometrický plán na uvedenú parcelu, pričom vtedy mali na tomto pláne zachytené,
že majú na ňom ešte zakreslený okap, ktorý však v súčasnosti už nemajú zakreslený . Okrem toho
uviedli, že na nikoho nepreviedli nič z ich pozemku, a ani im nebol vyvlastnený, napriek tomu im z
pozemku chýba 105 m2. Podľa žalobcov predkovia žalovanej mali nadobudnúť susednú nehnuteľnosť
kúpou jednak od dedičky ako aj od Mesta Hurbanova v celkovej výmere 1.425 m2, čo vyplýva aj z
výpisu z evidencie nehnuteľností LV č. XXX vydaného dňa 14.02.1980. V súčasnosti je však výmera
pozemku žalovanej 1.449 m2. Boli toho názoru, že neexistuje žiaden právny úkon, na základe ktorého

by žalovaná nadobudla 24 m2 legálnym spôsobom. V súčasnosti sú vedené pozemky žalovanej pod
parcelnými číslami 875 a to záhrada o výmere 731 m2 a parcela č. 876 a to dom a dvor o výmere 718 m2.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o žalobe žalobcov rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 80 písm. c) OSP, § 126 ods. 1, § 134
ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého mal za
preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi a to každý v jednej polovici nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. území M. zapísaných na LV č. 3, parc. č. 877 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 733 m2,
stavba - dom súp. č. XXX na parcele registra CKN č. 877 s tým, že pred mapovaním mali žalobcovia
zapísanú nehnuteľnosť a to parcelu č. 323 plocha o výmere 878 m2 a po mapovaní, teda v roku 1985
na základe technicko-hospodárskeho mapovania (ďalej THM) boli pozemky prečíslované na parceluč. 877 zastavaná plocha o výmere 773 m2, a parc. č. 321/1 ostatná plocha ako časť, čo predstavuje
rozdiel vo výmere 105 m2 v neprospech žalobcov . Rovnako mal za preukázané, že žalovaná je
vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných na LV č. XXX a to parcela

registra CKN č. XXX zastavaná plocha o výmere 718 m2 a parcela č. 875 záhrada o výmere 712 m2,
spolu o výmere 1.430 m2 s tým, že pred mapovaním mala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia
na LV č. XXX zapísané nehnuteľnosti a to parcelu č. 321 zastavaná plocha o výmere 520 m2, parcelu
č. 322/1 záhrada o výmere 905 m2, spolu 1.425 m2, čo predstavuje na strane žalovanej rozdiel vo
výmere 5 m2 v neprospech žalovanej. Súd vo veci vychádzal zo znaleckého dokazovania, keď vo veci

najskôr bola ustanovená znalkyňa Ing. Yveta Strhanová, z odboru geodézie a kartografie za účelom
zamerania predmetných nehnuteľností účastníkov . Zo znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej č.
1/2012 vyplýva, že k zmene výmer oproti predchádzajúcemu stavu došlo na podklade mapovania THM ,
ktoré vykonával štát v katastrálnych územiach, kde dochádzalo k väčším zmenám v zákresoch nových
parciel na mape evidencie nehnuteľností v roku 1985. Podľa znalkyne výmera už pôvodnej parcely č.
323 bola určená nesprávne a podľa geometrického určenia mohla mať parc. č. 323 výmeru cca 808 m2

(773 +15 +20) a nie 878 m2. Pokiaľ išlo o žalovanú a jej právnych predkov , tá mala pred mapovaním
na LV č. XXX zapísané nehnuteľnosti parc. č. 321 zastavaná plocha o výmere 520 m2, parc. č. 322/1
záhrada o výmere 905 m2 a po mapovaní v súčasnosti parcely registra C KN č. 876 zastavaná plocha
vo výmere 718 m2, parc. č. 875 záhrada vo výmere 712 m2, čo predstavuje rozdiel vo výmere 5 m2
v neprospech žalovanej. Súd z dôvodu nesúhlasu so znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej na

návrh žalobcov nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Štefanom Špačekom, odbor
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Znalec v znaleckom posudku porovnaním zistenia a záverov
uvedených v posudku Ing. Strhanovej konštatoval, že rozdiel je daný z dôvodu, že znalkyňa sa zrejme
nezaoberala skúmaním výmer pôvodných pozemkov a tak nezistila, že súčasná parcela č. 876 má
hranice posunuté do pozemku parc. č. 877 a pozemok parc. č. 665 má hranicu posunutú do pozemku

parc. č. 876. Znalec uviedol, že k zmene tvaru a rozmeru pozemkov došlo pri THM v roku 1985, kedy
sa nesprávne vytvoril súčasný právny stav. Z dôvodu námietok strán sporu súd vo veci vypočul znalca
Ing. Špačeka, ktorý vo výpovedi potvrdil, že parcela, ktorá je predmetom sporu, nebola menená od
založenia katastra operátu až do nového mapovania, nikto z pôvodného pozemku parcely č.
323 nekúpil, nerozčlenil, ani nepridal. Zmeny boli vykonávané k pozemkom parc. č. 321 ale z druhej

strany parcely. Hranica sa dá určiť z pôvodnej katastrálnej mapy, lebo nebola vedená a z geometrických
plánov, ktoré priebežne boli na ich pozemkoch robené. Znalec poukázal na to, že v pozemnoknižných
vložkách je druh výmer a tu ich výmeru porovnal s výmerou, pričom zistil, že výmera, ktorá je uvedená
na pozemnoknižnej vložke žalobcov, t. j. parc. č. 323 v žiadnom prípade nemôže dostať tú výmeru,
ktorá je tam uvedená. V súvislosti s výpoveďou znalca bola vypočutá aj znalkyňa Ing. Yveta Strhanová,

ktorá sa stotožnila so znalcom Ing. Špačekom v tom, že geometrické plány sú kreslené od vzniku
pozemkovej knihy. Ohľadne rozdielu v určení jej hranice a rozdielu Ing. Špačeka dodala, že to bolo
spôsobené inou technikou spracovania, pričom znalec Ing, Špaček bral do úvahy striktne podklady, na
základe ktorých boli hranice určené, to znamená pôvodné mapy a mapovanie THM a plus meranie a ona
ešte do týchto podkladov zahrnula aj geometrické plány, s ktorými porovnala ako bola uvedená hranica

toto obdobie od pozemkovej knihy až po mapovanie, akým spôsobom bola užívaná. V geometrických
plánoch sú uvedené dátumy, kedy boli merania vykonané a boli zamerané hranice, ktoré boli v tom
čase uznávané vlastníkmi za vlastnícke, nakoľko spor sa neviedol. Znalec Ing. Špaček vo svojom
stanoviskukznaleckémuposudkuč.10/2015zjúna2015uviedol,žeprispracovaníznaleckéhoposudku
postupoval tak, aby vychádzal z pôvodného právneho stavu, ktorý reprezentujú údaje pozemkovej knihy,

resp. pozemkovo knižných vložiek z dôvodu, aby eliminoval nedostatky a posuny hraníc, ktoré vznikli pri
vyhotovovaní geometrických plánov ale najmä pri THM v roku 1985. Podľa jeho zistení pozemok parc.
č. 323 na základe zákresu pozemnoknižnej mapy nemal výmeru 878 m2 , správne výmera pozemku
má byť podľa digitalizácie katastrálnej mapy 833 m2. Znalec poukázal na to, že pozemok parc. č.
323 sa skladá z časti A o výmere 24 m2, B výmera 36 m2 a C výmera 773 m2, spolu 833 m2. Diel

C je súčasný tvar a rozmer pozemku parcely č. 877. Rozdiel medzi touto výmerou a výmerou, ktorá
je na liste vlastníctva na pozemok parc. č. 877 vznikol tým, že bola nesprávne určená hranica medzi
pozemkami parc. č. 877 a č. 876. Žalobcovia s ohľadom na znalecké dokazovanie a výpovede znalcov
navrhli, aby sa znalci vyjadrili k tomu, na úkor koho je o 80 m2 viac na parcele č. 665 než je právny stav.
Súd prvej inštancie tento návrh žalobcov zamietol ako nedôvodný, pretože by , išlo o dokazovanie nad

rámec vykonania dokazovania, vzhľadom na predmet konania, keďže išlo o parcelu č. 665, ktorá sa
nachádza v susedstve nehnuteľností žalovanej a táto samotná parcela nie je ani predmetom konania
týkajúceho sa určovacej žaloby žalobcov.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, stotožňujúc sa zo závermi znalca Ing.
Špačeka v jeho znaleckom posudku , vo veci ustálil , že súčasná parcela č. 876 má hranice posunuté
do pozemku parcely č. 877 a pozemok parcely č. 665 má hranicu posunutú do pozemku parcely

č. 876. V danom prípade prvý zápis vlastníckych vzťahov v prospech žalobcov bol do evidencie
nehnuteľností vykonaný pod číslom zmeny 1/1964 a prvý zápis vlastníckych vzťahov v prospech
žalovanej, resp. právnych predchodcov bol vykonaný pod č. zmeny 33/1970. V oboch prípadoch
nebol ako technický podklad použitý geometrický plán, ale identifikácia parciel. Ako ďalej vyplýva aj
zo znaleckého posudku, mapovanie THM sa vykonávalo v celom katastrálnom území a hromadne

na základe štátnych objednávok. Vlastnícka hranica bola stanovená, vykreslená a na tvare miesta
vyšetrená pri mapovaní po dome žalobcov. Ďalej bolo zistené , že pri preberaní mapovania THM bolo už
zrovnávacom zostavení pri mapovaní THM uvedené, že rozdiel, zmenšenie pozemku o 105 m2 žalobcov
sa nachádza v parcele č. 1321 po mapovaní. Parcela registra C KN č. 1321/1 nebola zapísaná na list
vlastníctva a nebola ani riešená v geometrickom pláne č. 243-248-01-94, ktorým bola usporiadaná cesta
cez Hurbanovo. Vlastníctvo k predmetnej časti je zapísané v registri E KN ako pôvodná nehnuteľnosť

č. 542/2, LV č. XXXX a ako vlastník je vedené Mesto M.. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaná
užíva nehnuteľností zapísané na LV č. XXX v rovnakom rozsahu ako jej právni predchodcovia s tým,
že hranice medzi pozemkami strán sporu sa nemenili a k nezhodám došlo až v roku 2009 potom ako
žalobcovia postavili nový plot a vybudovali nový okapový chodník. Podľa názoru súdu aj keď na strane
žalobcovdošlokzmenšeniuvýmeryparcelyč.877oprotipôvodnejvýmeryparcelyč.323,voveci nebolo

preukázané, že žalovaná zasiahla nejakým spôsobom do vlastníckeho práva žalobcov. Takýto zásah
nebol potvrdený ani znaleckým dokazovaním. Okrem toho znalec Ing. Špaček vo svojej výpovedi dodal,
že pôvodnú parc. č. 323 nikto nekúpil, nerozčlenil, zmeny boli vykonané k pozemku parcely č. 321, ale z
druhejstrany, zčohotiežvyplýva,žektomu,žejezmenšenávýmeraparcelyžalobcovinedošlokonaním
zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Pokiaľ aj súčasná parcela č. 876 má hranice

posunuté do pozemku parcely č. 877 a pozemok parcely č. 665 má hranicu posunutú do pozemku
parcely č. 876 súd poukázal na to, že takýto stav je dlhodobý z hľadiska užívania nehnuteľností a preto
možno konštatovať, že žalovaná nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX užívala so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľne v tom, že je ich vlastníkom. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali
aj na susednú parcelu zo strany žalovanej a to parcelu č. 665, u ktorej došlo k rozdielu vo výmere 80

m2, ktorá výmera zodpovedá rozdielu medzi právnym stavom, ktorý mala mať táto parcela a skutočným
stavom, pričom ide podľa žalobcov o tých 80 m2, ktorá výmera chýba do ich parcely. Žalobcovia preto na
pojednávaní dňa 30.10.2015 upresnili, že svojou žalobou o určenie vlastníckeho práva voči žalovanej
sa domáhajú určenia vlastníctva k výmere 80 m2. Podľa názoru súdu žalobcovia nepreukázali naliehavý
právny záujem na zisťovaní a určení na úkor koho je v parcele č. 665 o 80 m2 viacej ako je právny stav,

keďže vlastnícke právo k tejto parcele patrí tretej osobe, ktorá nie je ani stranou sporu. Z uvedených
dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Rozsudoksúduprvejinštancie napadlivzákonnejlehoteodvolanímžalobcovia,ktorížiadalirozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že parcela č. 877 nie je identická
s parcelou č. 323 a taktiež parcela č. 876 nie je identická s parcelou č. 321 a parcela č. 665 nie je
identická s parcelou č. 320. Parcely č. 876 , 877 a 665 vznikli až na základe ROEPU a ďalej na základe
geometrických plánov vyhotovených na požiadanie žalovanej alebo jej právnych predchodcov. Preto
parcela č. 877 nemôže mať hranicu posunutú do parcely č. 876 a taktiež parcela č. 665 nemôže mať

posunutú hranicu do parcely č. 876. Tieto parcely boli vytvorené geodetmi bez právneho titulu a teda
nezodpovedajú právnemu stavu tak ako vlastníci nadobudli parcely podľa pozemkovej knihy. Mali preto
za to, že časť parcely č. 323 podľa pozemkovej knihy patria žalobcom o výmere 80 m2 je v parcele č. 876
a časť parcely č. 321 podľa pozemkovej knihy je v parcele č. 665 , kde tiež ide o 80 m2, Z identifikácie
parcely č. 323 , z ktorej vyplýva, že táto pozostáva z parcely č. 877 a zvyšok plochy vo výmere 102

m2 sa nachádza vo verejnom priestranstve a to na ulici. Znalci vo výpovediach uviedli, že vo verejnom
priestranstve je 25 m2, a teda zvyšok musí byť u žalovanej. Preto považovali identifikáciu parcely č. 323
za podvod. Mali za to, že žalovaná si nechala na katastri vyznať jej vlastnícke právo na ich pozemok bez
akéhokoľvek právneho titulu nadobudnutia. Poukázali na to, že okap, ktorý patrí k domu a ktorého boli
vlastníkmi a neprestali užívať , mala žalovaná vydržať oprávnenou a dobromyseľnou držbou. Právny

predchodcovia žalovanej časť parcely užívanej ako okap , nadobudli kúpou v roku 1963. V teda tam
plot ešte bol a následne, keď začali stavať uvedený plot odstránili, čo bolo asi v roku 1965. Plot medzi
ich parcelou je vybudovaný na mieste, kde to vymeral p. W., teda nie tam kde mal byť. Urobil to na
základe geometrického plánu z roku 1969 vyhotoveného pre právnych predchodcov žalovanej. O tomtogeometrickom pláne sa dozvedeli až na pojednávaní v tejto veci. Aj znalci v konaní uviedli, že žalovaná
zasiahli do ich vlastníckych práv, avšak každý z nich uviedol inú plochu. Nesúhlasili preto so záverom
súdu , že žalovaná resp jej právny predchodcovia užívali spornú časť pozemku dobromyseľne, pretože

títo bez akéhokoľvek titulu obsadili pozemok žalobcov, ktorý užívali ako okap svojho domu, ktorý takto
užívali už aj ich právni predchodcovia. Okrem toho poukázali, že na mape má každý dom označený
okap , či už ide o dom žalovanej, alebo dom susedov z druhej strany, iba ich dom okap nemá. Podľa
názoru žalobcov si žalovaná nechala osvedčiť vlastnícke právo aj na časti ich pozemku užívanom ako
záhrada . Porovnaním pozemkovej knihy z roku 1888 a 1901 , je zrejmé, že došlo k zásahu aj do tej časti

ich parcely, ktorú majú ohradenú, o čom doložili opätovne aj fotografie. Plot, ktorý si vybudovali ešte v
roku 1971 je na základe novej katastrálnej mapy na parcele žalovanej a plocha, ktorú si takto žalovaná
nechala pripísať na katastri je od 0,4m do 1,1 m široká a dlhá približne 20 m . Uvedené pritom nevzhliadli
v konaní ani znalci ani súd prvej inštancie , ktorý vo veci vykonal aj obhliadku miesta. Doteraz pritom
zápisnicu o obhliadke nedostali. Na základe ROEP im bola zobratá aj časť záhrady, ktorú majú riadne
ohradenú a užívajú ju, pričom ide o ďalších 15 m2, Záhrada je ohradená od roku 1971 predtým mohla byť

pár mesiacov neohradená z dôvodu, že plot tam bol opotrebovaný a po jeho odstránení sa čakalo na
vymeranie geodetom. V tomto smere poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR V /1989 týkajúci
sa dobromyseľnosti držiteľa . Aj s ohľadom toto rozhodnutie nepovažovali žalovanú za dobromyseľnú
a oprávnenú držiteľku. Namietali, že súd nezohľadnil vo veci ich argumenty. Argumentovali tiež tým, že
matka žalovanej nadobudla parcelu č. 321 a 322 , pričom parcela č. 876 bola vytvorená geodetmi na

žiadosť žalovanej a jej matky a je v nej časť i ich nadobudnutej parcely č. 323 podľa pozemkovej knihy.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcov nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 20.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec
po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu
žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom pomere parcely, ktorá

sa vytvorí znaleckým posudkom a to z parciel nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných na LV č.
XXX ako parcela č. 875 záhrada a parcela č. 876 zastavané plochy a nádvoria s tým, že podľa doplnenia
žaloby (č.l. 48 spisu) , ide určenia vlastníckeho práva vo výmere 60 m2. Žalobu odôvodnili tým, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v M., vedené v Správe katastra O. v katastrálnom území M.,
pod parcelným číslom 877 o výmere 773 m2, pričom podľa výpisu z pozemkovej knihy č. XXX pre kat.

územie M. mala parcela č. 324 výmeru 878 m2 a táto parcela bola neskôr dodatočne prečíslovaná
na parcelu č. 877 avšak s výmerou 773 m2. Okrem toho uviedli, že na nikoho nepreviedli nič z ich
pozemku, a ani im nebol vyvlastnený, napriek tomu im z pozemku chýba 105 m2.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, a to najskôr znalkyňou

Ing. Yvetou Strhanovou a neskôr aj znalcom Ing. Štefanom Špačekom. Z vykonaného znaleckého
dokazovania znalcami vyplynulo, že súčasná parcela č. 876 má hranice posunuté do pozemku parcely
č. 877 a pozemok parcely č. 665 má hranicu posunutú do pozemku parcely č. 876. Zo znaleckého
dokazovania bolo ďalej zistené aj to, že vlastnícka hranica medzi stranami sporu podľa zápisov vpozemkovej knihe v evidencii nehnuteľností katastra nehnuteľností nebola menená na podklade právnej
listiny, danej na zápis stranami sporu , resp. ich právnymi predchodcami, čo znamená, že pôvodná
hranica zakreslená v mape pozemkovej knihy bola stále vedená ako vlastnícka. V danom prípade prvý

zápis vlastníckych vzťahov v prospech žalobcov bol do evidencie nehnuteľností vykonaný pod číslom
zmeny 1/1964 a prvý zápis vlastníckych vzťahov v prospech žalovanej, resp. právnych predchodcov bol
vykonaný pod č. zmeny 33/1970. V oboch prípadoch nebol ako technický podklad použitý geometrický
plán, ale identifikácia parciel. Ako ďalej vyplynulo aj zo znaleckého posudku, mapovanie THM sa
vykonávalo v celom katastrálnom území a hromadne na základe štátnych objednávok. Vlastnícka

hranica bola stanovená, vykreslená a na tvare miesta vyšetrená pri mapovaní po dome žalobcov. Ďalej
znaleckým dokazovaním bolo zistené, že pri preberaní mapovania THM bolo už zrovnávacom zostavení
pri mapovaní THM uvedené, že rozdiel, zmenšenie pozemku o 105 m2 žalobcov sa nachádza v parcele
č. 1321 po mapovaní.
10. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaná nijakým spôsobom nezasiahla do vlastníckeho práva žalobcov. Navyše je treba

zohľadniť skutočnosť, že ak by ja v minulosti došlo k nejakému posunu hraníc medzi spornými parcelami
žalovaná užívala a aj užíva nehnuteľností zapísané na LV č. XXX v. rovnakom rozsahu ako jej právni
predchodcovia a tieto užívali v dobrej viere a dobromyseľne, bez spochybňovania ich vlastníckeho
práva žalobcami od roku 1960 na základe kúpnych zmlúv, pričom nezhody nastali až v roku 2009
potom, ako žalobcovia postavili nový plot a vybudovali nový okapový chodník. Pokiaľ súčasná parcela

č. 876 má hranice posunuté do pozemku parcely č. 877 a pozemok parcely č. 665 má hranicu
posunutú do pozemku parcely č. 876, súd prvej inštancie správne ustáli, že takýto stav je dlhodobý z
hľadiska užívania nehnuteľností , a preto možno konštatovať, že žalovaná aj jej právny predchodcovia
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX užívali so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne
po dobu viac ako 10 rokov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti v stave ako ich

užíva žalovaná nadobudli jej právni predchodcovia -rodičia ešte v roku 1960. V užívaní nehnuteľností
právni predchodcovia žalovanej ani žalovaná neboli nijakým spôsobom rušení až do roku 2009 t.j.
v čase, keď nesporne uplynula vydržacia doba. Najneskôr k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanej
došlo na základe zák. č. 501/1991 Zb. (novela OZ) s účinnosťou od 1. 1. 1992. Právni predchodcovia
žalovanej začali sporné nehnuteľnosti užívať v roku 1960. Občiansky zákonník zák. č. 40/1964 Zb.

účinný od 1. 4. 1964 vydržanie vlastníckeho práva neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho
právo takýmtospôsobombolazavedenáažnovelouvykonanouzákonomč.131/1982Zb.,účinnouod1.
apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov)
a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou

od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k
pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom
1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda
držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke
právo k pozemku vydržaním.
11. K vydržaniu vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej bola splnená aj ďalšia zákonná
podmienka a to spôsobilý predmet vydržania a dobromyseľnosť nadobúdateľov, ktorí odvodzujú svoje
vlastnícke právo od kúpnej zmluvy, na základe ktorej začali nehnuteľnosti užívať v takom stave, v akom

ich žalovaná užíva doposiaľ. Je preto treba vychádzať z toho, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo
v takom rozsahu ako ho užíva najneskôr k 1. 1. 1992 V priebehu konania žalobcovia poukazovali
na susednú parcelu zo strany žalovanej a to parcelu č. 665 a žiadali , aby v konaní bolo zisťované,
na úkor koho je v parcele č. 665 o 80 m2 viacej ako je právny stav , súd prvej inštancie správne
návrh na vykonanie tohto dokazovania zamietol, pretože táto parcela netvorila predmet konania a

vlastnícke právo k tejto parcele patrí tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu. Podľa názoru odvolacieho
súdu neobstojí ani formulácia žalobného petitu zo strany žalobcov, ktorí ani na základe vykonaného
znaleckého dokazovania nedokázali špecifikovať presne petit žalobného návrhu tak aby presne
vyjadroval určenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom tohto konania. Takéto určenie má význam z
toho hľadiska, aby bolo v konaní nesporne určený okruh žalovaných t.j. všetci vlastníci parciel, ktorých

sa neoprávnený zásah do vlastníckeho práv žalobcov týka. Správne žalovaná v konaní poukázal na
to, že bolo povinnosťou žalobcov presne identifikovať vo vzťahu, ku ktorým parcelám, a v akej výmere
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysvetlil, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zamietol . Súd prvej
inštancie správne zohľadnil skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli ako aj z prednesu strán ,

neopomenul žiadne skutočnosti, ktoré by boli prevedenými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania
najavo. Rovnako tak z hľadiska hodnotenia dôkazov a poznatkov , ktoré vyšli vykonaným dokazovaním
najavo, nie je z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti , pravdivosti a eventuálne vierohodnosti logický
rozpor.

13. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nebolo zistené a preukázané žiadne zasahovanie zo strany
žalovanej do vlastníckeho práva žalobcov, preto správne rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu
zamietol. Námietky žalobcov v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu sú totožné s tými, ktoré
namietali aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Odvolací súd preto v ďalšom poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia , s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje za potrebné

tieto dôvody opakovať. Z ďalšími argumentmi žalobcov odvolací súd nepovažoval za potrebné sa
vyporiadavať a to z ohľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery, keď rovnako ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v konaní žalobcovia nepreukázali zásah do vlastníckeho práva zo strany
žalovanej.
15. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré

odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).