Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 6C/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204411
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3214204411.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v
právnej veci navrhovateľa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Q. M. Q., právne
zastúpeného advokátom Pavlom Trnkom, Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou,
proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85
Bratislava, IČO 00166481, o náhradu škody vo výške 1 489,68 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. V tomto konaní koná za odporcu Generálna prokuratúra SR.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 489,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 1 489,51 eur od 25.07.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
konania vo výške 338,14 eur (z toho 20 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a 318,34 eur ako
náhradu trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 7.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1 489,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 1 489,68 eur od 25.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne uznesením ČVS:
ORP-923/2-OVK-TN-2009 zo dňa 27.7.2010 vzniesol navrhovateľovi obvinenie zo zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Sťažnosť

navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
uznesením zo dňa 20.8.2010 sp. zn. Pv 377/09-23 zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou pod sp. zn. Pv 377/09-31 dňa 18.11.2010 podal na navrhovateľa obžalobu pre vyššie
uvedený zločin. Okresný súd Bánovce nad Bebravou trestným rozkazom č. k. 1T/149/2010-116 zo
dňa 31.1.2011 uznal navrhovateľa vinným zo zločinu porušovania domovej slobody. Proti tomuto
trestnému rozkazu podal navrhovateľ odpor. Následne Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom

č. k. 1T/149/2010-260 zo dňa 10.7.2012 navrhovateľa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Proti predmetnému rozsudku podali
odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a poškodený. Krajský súd v Trenčíne
uznesením č. k. 23To/108/2012-287 zo dňa 3.10.2013 odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné
a odvolanie poškodeného zamietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/149/2010-260 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. 23To/108/2012-287 nadobudli právoplatnosť dňa 3.10.2013. V trestnom konaní bol navrhovateľ
nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si zvolil za advokáta Pavla Trnku so sídlom v Bánovciach nadBebravou, Novomeského 1322/16. V príčinnej súvislosti s vyššie označeným nezákonným rozhodnutím
a následným nezákonným postupom vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 1 489,68 eur, ktorá
predstavuje vynaložené náklady na právne zastupovanie advokátom Pavlom Trnkom v predmetnom

trestnom konaní. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 22.1.2014
požiadal o predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR.
Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 31.1.2014 postúpilo žiadosť navrhovateľa Generálnej prokuratúre
SR. Generálna prokuratúra listom zo dňa 13.2.2014 vrátila túto žiadosť Ministerstvu vnútra SR ako
orgánu, na ktorý bola žiadosť podaná, aby ju postúpil príslušnému orgánu. Ministerstvo vnútra SR

listom zo dňa 12.3.2014 opätovne postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu
prokuratúru SR s odôvodnením, že za príslušný orgán v tejto veci považuje Generálnu prokuratúru SR.
Následne Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 18.3.2014 postúpila túto žiadosť na Ministerstvo
spravodlivosti SR s odôvodnením, že nemožno určiť orgán príslušný na konanie v mene Slovenskej
republiky, preto musí v mene štátu konať Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti
SR listom zo dňa 31.3.2014 vrátilo predmetnú žiadosť Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že

túto nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR. Následne
Generálna prokuratúra SR právnemu zástupcovi navrhovateľa listom zo dňa 7.4.2014 oznámila, že
zotrváva na pôvodnom právnom závere, že nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať v mene
Slovenskej republiky.
Súd vydal dňa 21.11.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor. Uviedol v ňom,

že z návrhu na začatie konania nevyplýva, ktoré rozhodnutie považuje navrhovateľ za nezákonné,
a teda na základe ktorého nezákonného rozhodnutia má súd príslušný nárok priznať. Keďže pri
rozhodovaní súd nedisponoval súdnym spisom vedeným na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
pod sp. zn. 1T/149/2010, nie je možné dospieť k záveru, že trovy, ktoré si navrhovateľ vyúčtoval, je
možné považovať za účelne vynaložené trovy. Ďalej odporca uviedol, že Generálna prokuratúra SR

nie je orgánom, ktorý by mal konať v mene Slovenskej republiky, keďže ani jedno z navrhovateľom
označených rozhodnutí, ktoré by sa aj teoreticky mohlo považovať za nezákonné, nevydal štátny orgán
podľa osobitného predpisu v trestnom konaní.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrením k odporu uviedol, že za rozhodnutie, ktoré zakladá jeho nárok

na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, pokladá uznesenie prokurátora Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. Pv 377/09-23 zo dňa 20.8.2010, ktorým zamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že za neštandardné
pokladá to, ako sa Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR
postavili k predbežnému prerokovaniu jeho nároku.

Na pojednávaní dňa 15.4.2015 poverený zástupca odporcu uviedol, že trvá na námietke, že Generálna
prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý by mal konať v mene štátu. Prvostupňový súd po podaní obžaloby
túto nepovažoval za nedôvodnú ani za nezákonnú a najskôr rozhodol trestným rozkazom, ktorým síce
neprávoplatne, ale uznal navrhovateľa za vinného v zmysle podanej obžaloby. Až po podanom odpore

a vykonanom hlavnom pojednávaní prvostupňový súd rozhodol tak, že navrhovateľa spod obžaloby
oslobodil. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že v tomto prípade
je pasívne legitimovaná jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností iba Generálna prokuratúra SR.
Zákon č. 514/2003 Z. z. v prípadoch, kedy vyvstanú pochybnosti o subjekte, ktorý vo veciach náhrady
škody má zastupovať Slovenskú republiku, v § 4 ods. 2 označuje za príslušný orgán vo veciach náhrady

škody Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej uviedol, že postup prokuratúry pod sp. zn. Pv 377/09 bol
v celom rozsahu v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ako aj ďalších právnych predpisov.
Dôkazná situácia v jednotlivých fázach trestného konania neodôvodňovala a ani neumožňovala iný
postup,nežakýzvolildozorujúciprokurátor,atočiužvprípaderozhodovaniaosťažnostiprotiuzneseniu
o vznesení obvinenia, kedy na postup podľa § 206 a následne na postup podľa § 193 Trestného poriadku

je potrebná vyššia miera pravdepodobnosti, ale nie úplná a jednoznačná nepochybnosť o spáchaní
skutku,pričomanipozamietnutísťažnostiprotiuzneseniuovzneseníobvinenianebolivtrestnomkonaní
zistené také skutočnosti, ktoré by prokurátorovi umožnili postupovať podľa zákona inak než podľa § 234
Trestného poriadku, teda podaním obžaloby, nakoľko k zastaveniu trestného stíhania je možné pristúpiť
iba v prípade, kedy je jednoznačne a nepochybne preukázaný niektorý z dôvodov zastavenia trestného

stíhania, taxatívne uvedených v § 215 Trestného poriadku, čím sa prípravné konanie v trestnom konaní
odlišuje od konania pred súdom v uplatňovaní zásady in dubio pro reo.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä:
uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom ČVS: ORP-923/2-OVK-
TN-2009, sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-923/2-OVK-TN-2009, uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. Pv 377/09-23, obžaloba sp. zn. Pv 377/09-31, trestný
rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/149/2010-116, odpor proti trestnému rozkazu,
rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/149/2010-260, odôvodnenie odvolania
Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, odvolanie poškodeného L. L., uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 23To/108/2012-287, vyúčtovanie odmeny advokáta - potvrdenie obhajcu zo 14.12.2013,

osvedčenie o evidencii vozidla obhajcu, osvedčenie o registrácii pre DPH obhajcu, žiadosť o predbežné
prerokovanienárokupodľazák.č.514/2003Z.z.,príjmovépokladničnédokladyobhajcunasumy347,65
eur, 100,- eur, výpis pohybov na účte vo VÚB banke a faktúra obhajcu č. 2011/033, výpis z účtu vo VÚB
banke a faktúra obhajcu č. 2011/053, výpis z účtu vo VÚB banke a faktúra obhajcu č. 2012/029, výpis
pohybov na účte vo VÚB banke a faktúra obhajcu č. 2012/041, výpis pohybov na účte vo VÚB banke
a faktúra obhajcu č. 2013/021, postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (list Ministerstva

vnútra SR adresovaný Generálnej prokuratúre SR z 31.1.2014), odpoveď Generálnej prokuratúry z
13.2.2014, opätovné postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (list Ministerstva vnútra SR
adresovanýGenerálnejprokuratúreSRz12.3.2014),postúpeniežiadostiMinisterstvuspravodlivostiSR,
vrátenie postúpenej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody z Ministerstva spravodlivosti SR
Generálnej prokuratúre SR, odpoveď Generálnej prokuratúry SR na žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku (list adresovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa zo 7.4.2014), ako aj oboznámením listín
z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1T/149/2010
vrátane vyšetrovacieho spisu, z neho najmä: zaslanie plnej moci (fax obhajcu z 29.7.2010), plná
moc obhajcovi z 27.7.2010, zápisnica o výsluchu obvineného (pokračovanie) z 30.7.2010 (za účasti
obhajcu), záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 27.10.2010, zápisnica o hlavnom pojednávaní

z 8.12.2011, zápisnica o hlavnom pojednávaní z 11.1.2012, zápisnica o hlavnom pojednávaní z
18.5.2012,zápisnicaohlavnompojednávaníz22.6.2012,zápisnicaohlavnompojednávaníz10.7.2012,
zápisnica o verejnom zasadnutí z 3.10.2013.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Vyšetrovateľ OR PZ Trenčín

uznesením pod ČVS: ORP-923/2-OVK-TN-2009 z 27.7.2010 vzniesol obvinenie navrhovateľovi pre
prečin porušovania domovej slobody. Navrhovateľ podal dňa 30.7.2010 proti tomuto uzneseniu
sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením pod sp. zn. Pv
377/09-23 z 20.8.2010 zamietol. Prokurátor dňa 18.11.2010 pod sp. zn. Pv 377/09-31 podal na
navrhovateľa obžalobu. Okresný súd Bánovce nad Bebravou trestným rozkazom č. k. 1T/149/2010-116

uznal navrhovateľa vinným. Navrhovateľ podal proti trestnému rozkazu odpor dňa 18.3.2011.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 1T/149/2010-260 z 10.7.2012 navrhovateľa
oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora Krajský súd v Trenčíne
uznesením č. k. 23To/108/2012-287 zamietol, súčasne tým istým uznesením zamietol odvolanie
poškodeného. Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/149/2010-260 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/108/2012-287 nadobudol právoplatnosť 3.10.2013.
Splnomocnením zo dňa 27.7.2010 navrhovateľ ako obvinený splnomocnil na svoju obhajobu advokáta
Pavla Trnku. Advokát Pavol Trnka podal v mene obvineného sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia, zúčastnil sa na výsluchu obvineného v Dubnici nad Váhom dňa 30.7.2010 od 13:00 do
13:45 hod., ďalej na preštudovaní spisu na Okresnom riaditeľstve PZ Trenčín, pracovisko Dubnica na

Váhom dňa 27.10.2010 od 9:00 do 9:25 hod., podal v mene obvineného odpor proti trestnému rozkazu,
zúčastnil sa na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou dňa 8.12.2011 od 9:00
do 14:50 hod., na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou dňa 11.1.2012, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
dňa 18.5.2012 od 9:30 do 11:00 hod., na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

dňa 22.6.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, na hlavnom pojednávaní Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou dňa 10.7.2012 od 9:00 do 14:45 hod. a na verejnom zasadnutí Krajského súdu
v Trenčíne dňa 3.10.2013 od 9:00 do 9:40 hod. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podal dňa 24.1.2014 na Ministerstve vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (dátum
podania tejto žiadosti aj jej totožnosť so žalobou podanou na tunajšom súde preukazuje list Ministerstva

vnútra SR - Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Ministerstvo vnútra SR postúpilo
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Generálnej prokuratúre SR, tá žiadosť vrátila Ministerstvu
vnútra SR, ktoré ju opätovne postúpilo Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR žiadosť
postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré jej žiadosť vrátilo a napokon Generálna prokuratúra SRlistom zo 7.4.2014 odpovedala právnemu zástupcovi navrhovateľa, že zotrváva na stanovisku, že nie je
orgánom, ktorý by mal v danej veci konať v mene štátu, avšak ďalej už žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku nepostúpilo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovštátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru a (1.) prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

(2.) vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak

škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní. Poznámka pod čiarou 4) odkazuje na § 38 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v

mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba je vo

svojom základe dôvodná.

V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení
obvinenia, ktoré sa skončilo zastavením alebo oslobodením spod obžaloby. Ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (predtým

zákona č. 58/1969 Zb.) zásadne právo na náhradu škody vrátane náhrady nákladov na trovy obhajoby
(R 35/1991, R 70/1994). Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom sa v konaní o náhrade škody nevyžaduje rozhodnutie o
nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhaniaalebo právoplatný oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm. a), b) alebo c) Trestného
poriadku (ide o kvázi-nezákonné rozhodnutie). Na takýto prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu,
ktorá je danému prípadu najbližšia, a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím.

Zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného

orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
194/2010). Je teda možné súhlasiť s argumentáciou odporcu, že uznesenie o vznesení obvinenia
nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (ako to konštatuje
aj Ústavný súd SR v náleze pod sp. zn. II. ÚS 163/2013). Podobne možno prisvedčiť odporcovi, že
vyšetrovateľ (ale aj prokurátor) môže zastaviť trestné stíhanie len za predpokladu, že je spoľahlivo a

mimo akúkoľvek pochybnosť zistené, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci; teda najmä v prípadoch, keď môže byť sporná právna kvalifikácia
skutku, ktorý bol zistený v trestnom konaní, samotné vznesenie obvinenia a zamietnutie sťažnosti proti
vzneseniu obvinenia nemožno považovať za pochybenie orgánov činných v trestnom konaní. Ako však
už bolo uvedené vyššie, zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu

na zavinenie či porušenie právnej povinnosti konkrétnym orgánom verejnej správy. Teda aj keď trestné
stíhanie sa v čase, keď bolo vedené, javilo ako zákonné, v súlade s ustálenou judikatúrou ho treba
považovať za nezákonné (uplatňuje sa fikcia nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania) práve
v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku.

K námietke Generálnej prokuratúry SR, že príslušné na zastupovanie štátu v tomto konaní je buď
Ministerstvo vnútra SR alebo Ministerstvo spravodlivosti SR a nie Generálna prokuratúra SR, súd
uvádza: Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstve vnútra SR. Po
niekoľkonásobnej výmene stanovísk Ministerstva vnútra SR, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva
spravodlivosti SR už Generálna prokuratúra SR nepostúpila vec inému orgánu podľa § 4 ods. 3 a §

15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Poškodená osoba nemôže byť "rukojemníkom" medzi orgánmi
verejnejmocivichnegatívnomkompetenčnomkonflikte.Ajkebyvtakomprípadenavrhovateľnesprávne
označil orgán konajúci v mene štátu, bolo by odmietnutím spravodlivosti, ak by súd z tohto dôvodu
žalobu zamietol (ak je správne označený štát ako odporca). V prípade kompetenčného konfliktu orgánov
konajúcich v mene štátu je súčasťou rozhodovania súdu o žalobe aj rozhodnutie, ktorý orgán je príslušný

konať v danej veci v mene štátu. K tomu je potrebné uviesť, že by bolo v rozpore s účelom zákona,
ak by poškodená osoba bola nútená oddelene uplatňovať škodu spôsobenú vyšetrovateľom resp.
povereným príslušníkom PZ, prokurátorom, prípadne súdom - pôsobenie týchto orgánov v trestnom
konaní treba posudzovať ako jeden súvislý celok. Na úseku trestného konania od jeho začatia po
podanie obžaloby vykonáva pôsobnosť vyšetrovateľ resp. poverený príslušník PZ, ale aj prokurátor,

ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v tomto úseku trestného konania (§ 230 ods. 1
Trestného poriadku) a môže dávať vyšetrovateľovi resp. poverenému príslušníkovi PZ záväzné pokyny.
Tunejdeoposudzovanievykonávaniaprokurátorskéhodozorusúdomvcivilnomkonaní.Totoposúdenie
implicitne urobil súd v trestnom konaní, keď oslobodil obvineného spod obžaloby, k čomu sa viaže,
ako bolo už vyššie uvedené, fikcia nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania. Vo všeobecnosti

vo veciach náhrady škody spôsobenej vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra
SR, a neskôr v konaní pred súdom aj Ministerstvo spravodlivosti SR. V posudzovanej veci prokurátor
zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím je v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. vylúčené zastúpenie štátu Ministerstvom vnútra SR.

Pokiaľ ide o prípadné zastúpenie štátu Ministerstvom spravodlivosti SR, ako to požadovala Generálna
prokuratúra SR, podľa názoru konajúceho súdu na to neexistuje dôvod, keďže v tomto prípade nedošlo
k vydaniu žiadneho právoplatného súdneho rozhodnutia, s výnimkou oslobodzujúceho rozsudku, teda
škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom. Ministerstvo spravodlivosti nie je príslušné
konať v mene štátu ani podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže podľa posúdenia konajúcim

súdom kompetenčný konflikt medzi orgánmi verejnej správy v skutočnosti neexistuje: Z vyššie uvedenej
argumentácie vyplýva, že ani Ministerstvo vnútra SR ani Ministerstvo spravodlivosti SR nie sú príslušné
konať v mene štátu a že jediným orgánom príslušným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR,teda v danom prípade nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., že
príslušný orgán nemožno určiť podľa odseku 1.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou odporcu, že navrhovateľ nevymedzil v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie súdu titul uplatňovanej náhrady škody (ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné). Ako
už bolo uvedené vyššie, vedenie trestného stíhania, ktoré je ukončené zastavením alebo oslobodením
spod obžaloby, predstavuje špecifický prípad zodpovednosti štátu, kde ani právna teória nie je jednotná
v tom, či ide výlučne o nezákonné rozhodnutie (uznesenie o vznesení obvinenia), alebo (aj) o nesprávny

postup (celé vedenie trestného stíhania). Preto nemožno ani od navrhovateľa požadovať jednoznačnú
právnu kvalifikáciu. Podľa posúdenia súdom navrhovateľ dôvody, pre ktoré požaduje náhradu škody
(titul) dostatočne vymedzil skutkovo, pričom právne posúdenie je vecou súdu.

V danom prípade navrhovateľovi vznikla škoda rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, t.
j. uznesením ČVS: ORP-923/2-OVK-TN-2009 z 27.7.2010, ako aj uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. Pv 377/09-23 z 20.8.2010 o zamietnutí sťažnosti
obvineného. Tieto dve uznesenia je potrebné posudzovať spoločne, ako jeden celok, keďže sťažnosť je
opravným prostriedkom proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 185 ods. 1 Trestného poriadku). Škoda
ďalej navrhovateľovi vznikala aj v dôsledku pokračovania v trestnom konaní a podania obžaloby, čo
je rozhodnutie prokurátora sui generis. Spôsobená škoda je v priamej príčinnej súvislosti so všetkými

týmito rozhodnutiami, pretože k škode (spočívajúcej v trovách obhajoby pri úkonoch trestného stíhania)
by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani vtedy, ak by uznesenie
o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom zrušené. Ak súdna prax,
ako bolo uvedené vyššie, ustálila pre prípad oslobodenia spod obžaloby fikciu nezákonnosti uznesenia
o vznesení obvinenia, potom je potrebné za takisto nezákonné považovať aj uznesenie o zamietnutí

opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia (pritom, ako už tiež bolo
uvedené vyššie, nejde o konštatovanie skutočnej nezákonnosti daných rozhodnutí od momentu ich
vydania, ale o objektívnu zodpovednosť za ich vydanie, ak neskôr došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby).

Keďže súd zistil nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia v spojitosti s uznesením o zamietnutí
sťažnosti obvineného (vyslovenú implicitne oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom) a súčasne súd zistil splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (pričom súčasne zistil totožnosť predbežne prerokovaného nároku
s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní, aj totožnosť skutkového zdôvodnenia), súd považoval

nárok navrhovateľa vo svojom základe za dôvodný.

Pokiaľ ide o výšku nároku navrhovateľa, ten uplatňoval len náhradu trov trestného konania. Súd z listín
predložených navrhovateľom (faktúr, výpisov z účtu a príjmových dokladov) zistil, že navrhovateľ zaplatil
svojmu obhajcovi za zastupovanie v trestnom konaní spolu 1 611,47 eur. Súd preskúmal vynaloženie

trov trestného konania, ich výpočet a ich účelnosť a dospel k takémuto výpočtu účelne vynaložených trov
trestného konania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len "vyhláška"):

úkon právnej služby právny základ odmeny odmena režijný paušál (§ 16 ods. 3)
prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom 27.7.2010 § 12 ods. 3 písm. b),

§ 14 ods. 1 písm. a)
90,17 eur
7,21 eur
sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 30.7.2010 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. b)

90,17 eur
7,21 eur
účasť na výsluch obvineného dňa 30.7.2010 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c)
90,17 eur

7,21 eur
preštudovanie vyšetrovacieho spisu 27.10.2010 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c)
90,17 eur7,21 eur
odpor proti trestnému rozkazu z 18.3.2011 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. b)

92,63 eur
7,41 eur
účasť na hlavnom pojednávaní na OS Bánovce n.B. 8.12.2011 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c) 2 x 92,63 eur = 185,26 eur (nad 4 hod.)
7,41 eur

účasť na hlavnom pojednávaní na OS Bánovce n.B. 11.1.2012 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c) 95,37 eur : 4 = 23,84 eur (odročené bez prejednania)
7,63 eur
účasť na hlavnom pojednávaní na OS Bánovce n.B. 18.5.2012 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c)
95,37 eur

7,63 eur
účasť na hlavnom pojednávaní na OS Bánovce n.B. 10.7.2012 § 12 ods. 3 písm. b),
§ 14 ods. 1 písm. c) 2 x 95,37 eur = 190,74 eur (nad 4 hod.)
7,63 eur
účasť na verejnom zasadnutí na KS v Trenčíne 3.10.2013 § 12 ods. 3 písm. b),

§ 14 ods. 1 písm. c)
97,62 eur
7,81 eur

SPOLU

1 046,14 eur
74,36 eur

Vzhľadom k tomu, že obhajca vykonával úkony právnej služby mimo svojho sídla, patrí mu aj náhrada

cestovného [§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky] a náhrada za stratu času počas cesty na úkony (§
17 ods. 1 vyhlášky).

Pri náhrade cestovného súd vychádzal z priemernej spotreby benzínu 6,6 l/100 km podľa osvedčenia o
evidencii vozidla obhajcu, ktoré predložil navrhovateľ a z priemernej ceny 95-oktánového benzínu podľa

Štatistického úradu SR (keďže navrhovateľ resp. jeho obhajca nepredložili súdu doklady o kúpe benzínu
v dňoch, keď obhajca cestoval na úkony trestného konania, prípadne bezprostredne pred týmito dňami).
Súd cestovné náklady obhajcu vypočítal takto:

Cestovné náhrady (bez DPH) za cesty z Bánoviec nad Bebravou do Dubnice nad Váhom dňa 30.7.2010

(výsluch obvineného) a dňa 27.10.2010 (preštudovanie vyšetrovacieho spisu) pri vzdialenosti Bánovce
nad Bebravou - Dubnica nad Váhom a späť 60 km, pri priemernej cene benzínu (v obidva uvedené dni)
1,268 eur/l vrátane DPH, čo je 1,057 eur/l bez DPH, pri priemernej spotrebe vozidla 6,6 l/100 km a pri
základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur predstavujú: 2 x (60 km x 6,6 l/100km x
1,057 eur/l + 60 km x 0,183 eur/km) = 30,33 eur (na rozdiel od navrhovateľa, ktorý použil pri výpočte

cenu benzínu 1,075 eur/l, a dospel tak k sume 30,47 eur).

Cestovné náhrady (bez DPH) za cestu z Bánoviec nad Bebravou do Trenčína dňa 3.10.2013 (verejné
zasadnutie Krajského súdu v Trenčíne) pri vzdialenosti Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť 62
km, pri priemernej cene benzínu 1,490 eur/l vrátane DPH, čo je 1,242 eur/l bez DPH (navrhovateľ

však uviedol nižšiu cenu, a to 1,218 eur/l bez DPH, preto súd použil navrhovateľom uvedenú cenu), pri
priemernej spotrebe vozidla 6,6 l/100 km a pri základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183
eur predstavujú: 62 km x 6,6 l/100km x 1,218 eur/l + 62 km x 0,183 eur/km = 16,33 eur.

Náhrady za stratu času počas ciest dňa 30.7.2010 Bánovce nad Bebravou - Dubnica nad Váhom

(polhodina) a späť (polhodina) a dňa 27.10.2010 Bánovce nad Bebravou - Dubnica nad Váhom
(polhodina)aspäť(polhodina)predstavujúspolu4polhodinyx12,02eurzakaždúpolhodinu=48,08eur.Náhrady za stratu času počas cesty dňa 3.10.2013 Bánovce nad Bebravou - Trenčín (polhodina) a späť
(polhodina) predstavujú spolu 2 polhodiny x 13,01 eur za každú polhodinu = 26,02 eur.

Spolu všetky účelne vynaložené trovy trestného konania, spočívajúce v trovách obhajoby, predstavujú
bez DPH: 1 046,14 eur (odmena za úkony právnej služby) + 74,36 eur (režijný paušál) + 30,33 eur
(cestovné za cesty 30.7.2010 a 27.10.2010) + 16,33 eur (cestovné za cestu 3.10.2013) + 48,08 eur
(náhrady za stratu času počas ciest 30.7.2010 a 27.10.2010) + 26,02 eur (náhrada za stratu času počas
cesty 3.10.2013) = 1 241,26 eur. Keďže navrhovateľ preukázal, že jeho obhajca bol v čase poskytovania

týchto právnych služieb platiteľom DPH (predložil osvedčenie o registrácii pre DPH obhajcu) a že
obhajcovi zaplatil aj DPH, patria mu tieto trovy zvýšené o DPH 20 %, teda v sume 1 241,26 eur x 1,2
= 1 489,51 eur.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že trovy trestného konania, ktorých náhradu uplatňoval
navrhovateľ v tomto konaní, navrhovateľ svojmu obhajcovi riadne zaplatil a boli vynaložené účelne v

sume 1 489,51 eur. Vo zvyšnej časti (0,17 eur) súd návrh zamietol z dôvodu vyššie uvedenej korekcie
výpočtu cestovných nákladov obhajcu.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak súd
rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola Ministerstvu
vnútra SR doručená 24.1.2014 (ako to vyplýva z listu Ministerstva vnútra SR z 31.1.2014) a keďže
odpovede Ministerstva vnútra SR a ďalších orgánov, ktorým bola žiadosť postúpená (Ministerstva
spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúry SR) nie je možné pokladať za oznámenie vo veci samej

(že nehodlajú náhradu vyplatiť), keďže v nich išlo výlučne o otázky príslušnosti na takéto konanie, súd
sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že úrok z omeškania treba počítať od uplynutia šesťmesačnej
lehoty od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu vnútra SR (podľa § 15 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinky podania žiadosti zostávajú zachované aj keď žiadosť bola podaná
nepríslušnému orgánu). Keďže žiadosť bola podaná dňa 24.1.2014, šesťmesačná lehota uplynula dňom

24.7.2014, teda prvým dňom omeškania je deň 25.7.2014. Keďže základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky k 25.7.2014 bola 0,15 %, preto výška úrokov z omeškania je 5,15 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.), keď neúspech navrhovateľa v rozsahu 0,17 eur považoval za neúspech v nepatrnej časti, a

preto priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, pričom pri výpočte tarifnej odmeny advokáta
použil ako základ výšku priznaného plnenia, t. j. 1 489,51 eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 20 eur a v trovách právneho zastúpenia vypočítaných
takto:
- za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 13.1.2014, žaloba zo 6.11.2014,

vyjadrenie k odporu z 23.2.2015, účasť na pojednávaní 15.4.2015) - odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
4 x 71,37 eur = 285,48 eur,
- 2 x režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) k úkonom právnej služby vykonávaným v r. 2014 - 2 x 8,04
eur = 16,08 eur,
- 2 x režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) k úkonom právnej služby vykonávaným v r. 2015 - 2 x 8,39

eur = 16,78 eur.
Spolu odmena právneho zástupcu navrhovateľa a režijný paušál predstavuje 285,48 eur + 16,08 eur +
16,78 eur = 318,34 eur.kanc.:

- opíš a doruč rozsudok
" PZ navrhovateľa
" odporcovi

- kal. 20 dní

V Bánovciach nad Bebravou 14.5.2015 R.Svitana, sudca

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.