Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208121
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115208121.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,

usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému T. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, U., o zaplatenie 1.009 eur s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/137/2015-45 zo dňa 19.10.2015

r o z h o d o l :

PotvrdzujerozsudokvnapadnutomvýrokuII.vrozsahuprevyšujúcomsumu82,26euras5,25%úrokom
z omeškania ročne zo sumy 651,40 eura od 05.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšku tohto napadnutého
výroku rozsudok mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu 82,26 eura s 5,25 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 651,40 eura od 05.03.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
46,64%.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 657,56 eura spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 % zo sumy 88,42 eura od 05.03.2014 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Dlžná suma spolu s prísl. uvedené vo výroku č. I. sa povoľujú žalovanému splácať v mesačných
splátkach vo výške 50 eur splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Heleny Strachotovej
náhradu iných trov konania vo výške 18,50 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie v dôvodoch uviedol, že žalobca - v tom čase CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35
787 783, sa žalobou, súdu doručenou 07.04.2015, domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu
sumu 10.009 eur (správne 1.009 eur - pozn. odv. súdu) so 44,50 % zmluvným úrokom ročne zo sumy
763,44 eura od 04.03.2014 do zaplatenia a s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.009 eur od
05.03.2014 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená

dňa 22.06.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške778 eur. Pre jeho nesplácanie bol úver zosplatnený, žalovaný ho nezaplatil, splnenie tejto povinnosti
má mu preto uložiť súd.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy

zo dňa 22.06.2013 mal byť zaplatený v 30 mesačných splátkach po 46,44 eura, pričom splatnosť prvej
splátky bola 15.07.2013, konečná splatnosť 15.12.2015, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na
44,50 % ročne, RPMN mala uvedenú výšku 54,79 %, priemerná RPMN 48,52 % a celková čiastka k
zaplateniu predstavovala 1.302,30 eura. Listom zo 07.03.2014 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Na základe výzvy mal žalovaný

zaplatiť žalobcovi sumu 1.009 eur, ktorá pozostávala z úverovej istiny 763,44 eura, dlžných úrokov,
poplatkov a poistného vo výške 206,86 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 38,70 eura.
Na úhradu záväzku zo zmluvy žalovaný žalobcovi zaplatil 46,44 eura. Žalovaný uviedol, že uzavretie
zmluvy sprostredkoval v obchode NAY T.Q., ktorý uviedol nepravdivé údaje o jeho zamestnaní a príjme,
na základe čoho v predajni obdržal televízor.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal konanie s odbornou starostlivosťou pri

poskytovaní úveru, súdu nezaslal doklady, na základe ktorých bola overovaná bonita žalovaného,
následkom čoho je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa súdu prvej inštancie konaním s
odbornou starostlivosťou nie je uvedenie príjmu klienta bez jeho preukázania a bez požadovania
preukázania nákladov klienta na živobytie a prípadných záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu.
Konštatoval, že žalobcom predložená úverová zmluva neobsahuje rozpis splátok na ich jednotlivé

súčasti. Poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Taktiež mal za to, že nebol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, realizácia upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením,
dôsledkom čoho je neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Pri výpočte sumy, zaplatenie ktorej
uložil žalovanému, vychádzal z toho, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ku dňu rozhodovania súdu
mala byť zaplatená istina po 28. splátku splatnú 15.10.2015, skutočne zaplatená istina bola 44,36 eura,

dlžná istina predstavuje 651,38 eura. Čo sa týka poistného, nemožno ho zahrnúť pod poplatky, patrí
žalobcovi bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže žalobca požadoval poistné vo
výške 21,21 eura, teda poistné za 7 splátok splatných v období od 15.08.2013 do 15.02.2014 a podľa
úverovej zmluvy bolo poistné vo výške 6,99 % zo splátky bez poistenia, suma dlžného poistného tak
predstavuje 6,18 eura za splátky 2-8 zo sumy istiny 118,22 eura. Žalovanému uložil taktiež zaplatiť úrok

z omeškania od času požadovaného žalobcom, t.j. od 05.03.2014, k uvedenému dátumu bol žalovaný v
omeškaní so zaplatením istiny 88,42 eura, preto mu uložil zaplatiť úrok z omeškania len z tejto čiastky.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení vychádzal súd z Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, z § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a zo Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v rozhodnom období - § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1,
2, § 11 ods. 2.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku
a proti výroku o náhrade trov konania z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu závery súdu odporujú predloženým dôkazom.
Čo sa týka skúmania bonity klienta, žalovaný vo vyhlásení a poučení o ochrane osobných údajov
z 22.06.2013 uviedol údaje o svojom príjme a zamestnaní pričom prehlásil, že nezamlčal žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie jeho žiadosti, to že ním uvedené údaje sú pravdivé,
aktuálne a úplné. Expertný systém žalobcu vyhodnotil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský

úver, pričom realizoval aj dopyty do nebankových registrov. Na základe vstupných parametrov mal za
to, že ide o bezproblémové poskytnutie úveru. Taktiež bolo vyhovené ustanoveniu § 565 Občianskeho
zákonníka v plnej miere, nakoľko žalovaný neuhradil splátku ani za mesiac február 2014, ktorá bola
splatná 15.02.2014. K zosplatneniu došlo 04.03.2014, pred zosplatnením vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej čiastky, a to prípisom z 01.12.2013. Tvrdenie súdu o nepredložení dôkazov sa teda nezakladá na

pravde. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie. Uplatnil si taktiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§
34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), zistiac z výpisu z

Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 2435/B ex offo výmaz
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783 a z oznámenia spoločnosti BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA to, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a.s., v dôsledku čoho CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla a BNP PARIBASPERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom,
rozhodol uznesením č.k 19Co/87/2016-78 zo dňa 29.11.2016 v súlade s ustanovením § 64 CSP o
pokračovaní v konaní s nástupcom pôvodného žalobcu, prijímajúcim podľa § 65 ods.1 CSP stav konania

ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
Odvolací súd, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak
nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, následne preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle

zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP. Vzhľadom na odvolací dôvod spochybňujúci
správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie k predpokladom pre zosplatnenie úveru,
odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie na deň 09.03.2017, na ktorom zopakoval
v potrebnom rozsahu dokazovanie v súlade s § 384 ods. 1 a § 385 CSP a z výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru o opodstatnenosti odvolania, ale len sčasti.
5. Odvolaním neboli napadnuté výroky, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu

kvantifikovanú vo výroku I. rozsudku v lehote a za podmienok uvedených vo výroku III. rozsudku, u
výrokov I. a III. rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani
povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
6. Odvolacie dôvody žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku súdu prvej inštancie boli argumentačne
založenélennadvochtvrdeniach-tvrdeníonesprávnostizáverusúduobezúročnostiabezpoplatkovosti

úveruzdôvodunepreukázaniakonaniasodbornoustarostlivosťouatvrdeníonesprávnostizáverusúdu,
pokiaľ mal za to, že predpoklady pre zosplatnenie úveru neboli preukázané.
Zopakovaním dokazovania odvolací súd zistil relevantnosť tvrdenia zo žaloby o poskytnutí úveru
žalovanému za zmluvne dohodnutých podmienok. Sporným nebolo, že žalovaný na úhradu záväzku z
úverovej zmluvy zaplatil len čiastku 46,44 eura. Listom zo dňa 01.12.2013 bol žalovaný upozornený na

možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvaný k úhradám aktuálne dlžných čiastok úveru.
Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 04.03.2014 osobitnou písomnosťou žalobcu. Z
výsluchu žalovaného nevyplýva, že by rozporoval tvrdenia o poskytnutí úveru a o jeho nesplácaní, resp.
zaplatení len čiastky 46,44 eura, ani tvrdenie o doručení upozornenia o možnom vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Podľa žalovaného zmluvu uzatvoril so žalobcom prostredníctvom T.Q., s ktorým išli do

predajne NAY, tam pri pulte vypísali zmluvu, ktorú on podpísal. T.Q. namiesto neho uviedol, že zarába
700-800 eur, že je zamestnaný, čo nebola pravda, pretože je nezamestnaný, s manželkou žijú iba z
dávok v hmotnej núdzi, žiadne potvrdenie o mzde nepredkladal. T.Q. o ňom uviedol, že robí v nejakej
firme, čo nebola pravda. Sumu 46,44 eura zaplatil, domov prišiel šek na túto sumu. Za prostriedky z
úveru kúpil televízor, dal ho do záložne, pretože nemal deťom čo kúpiť na jedenie a za takto získané

peniaze potom kúpil stravu.
7. Prioritnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka nesprávneho posúdenia úveru ako úveru
bez úrokov a bez poplatkov, žalobca mal za to, že schopnosť žalovaného splácať úver posúdil, keďže
žalovaný vyplnil tlačivo s požadovanými údajmi.
Zo zákonnej úpravy, ustanovenia § 11 ods.2 veta druhá a tretia Zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, dôsledok spočívajúci
v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postihuje toho veriteľa, ktorý hrubo porušil povinnosť posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, za hrubé porušenie
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o

spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Zákon č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy.

Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou
ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana.
Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa

aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery
chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa
pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi
následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskejstigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011,
s.99).
Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav

zodpovedného úverovania.
8. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus et
all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru
musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.

V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v
tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,
ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej
situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

9. Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13 v kontexte s dôkazmi, ktoré
súdu prvej inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobca sa pri poskytovaní úveru
žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len, ako sám uviedol, s údajmi, ktoré mu
žalovaný uviedol vo vyhlásení o poučení o ochrane osobných údajov, tvrdenia vo vyhlásení neoverujúc.
Žalobca mal pritom, ako zo zákona vyplýva, pri posúdení konať s odbornou starostlivosťou.

10. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Najvyšší správny súd Českej
republiky charakterizoval odbornú starostlivosť ako povinnosť, ktorá je prejavom zásady profesionality
platnej pre oblasť obchodného práva, ktorá predpokladá vyššie nároky na obchodníkov, čo sa
týka ich vedomostí, znalostí a informovanosti (1Afs 94/2009 z 30.09.2009). Veriteľ musí náležite
zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal

úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať, nie sa uspokojiť len s jeho ničím nedoloženými
vyhláseniami. Informáciu o výške príjmu spotrebiteľa môže veriteľ overiť napríklad potvrdením o príjme
vystaveným zamestnávateľom, telefonickým overením u zamestnávateľa alebo výpisom z bankového
účtu spotrebiteľa kde bola príslušná suma pripísaná / 1 As 30/2015 z 1.4.2015/.
Odvolací súd sa s obsahom odbornej starostlivosti ako k nemu dospel Najvyšší správny súd Českej

republiky stotožnil. Takto definovaný obsah odbornej starostlivosti korešponduje aj s vymedzením
tohto pojmu v čl.2 písm.h/ Smernice č. 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, podľa ktorého odborná starostlivosť je úroveň
špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní
voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Stotožnil sa aj s potrebou verifikácie spotrebiteľom
poskytnutých informácií. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce
posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od
spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. V prevažujúcom rozsahu
sa stotožnil aj s príkladmo uvedenými prostriedkami umožňujúcimi overiť bonitu spotrebiteľa. Neosvojil

si však Najvyšším správnym súdom Českej republiky prezentovanú formu overenia telefonickým
zisťovaním u zamestnávateľa. Aj pri získavaní údajov umožňujúcich overiť bonitu spotrebiteľa musí byť
totiž rešpektovaná zásada primeranosti, osobitne s ohľadom na ochranu osobných údajov.
Odvolací súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou
vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver,

rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj vtedy, ak je povrchná, ak je
jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo
vzťahukvlastnýmzdrojom,ktorésúneodbornoustarostlivosťoupotenciálnenegatívneohrozenétaktiež.
Odvolacísúdspoukazomnauvedené vkontexte soskutkovýmstavomzistenýmzdôkazovvykonaných
v priebehu celého konania dospel k záveru o tom, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti overiť

úverovú schopnosť spotrebiteľa, žalovanému poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej
situácii, uspokojil sa s údajmi uvedenými treťou osobou do vyhlásenia podpísaného žalovaným, ktoré
boli nepravdivé, nepravdivosť by bol pritom ľahko zistil už z požiadavky na doloženie potvrdenia o
príjmeodtvrdenéhozamestnávateľa.Taktozapísanéinformácienavodilidojemoschopnostižalovaného
splácať úver. Postup žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa § 11 ods. 2

veta druhá a tretia zákona č. 129/2010 Z.z. ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa s dôsledkami, ktoré
z porušenia vyvodil súd prvej inštancie - o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
11. Čo sa týka argumentácie žalobcu k nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neexistencii,
nepreukázaní predpokladov pre predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka, zo spisu vyplýva, že žalobca súdu predložil nielen prehľadný výpis so štruktúrou kreditných
a debetných operácií, z ktorého je zrejmé, že počínajúc druhou dohodnutou mesačnou splátkou splatnou
15.08.2013 nebola uhradená žiadna ďalšia, ale aj výzvu datovanú dňom 01.12.2013, ktorou upozornil

na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 39 spisu). K samotnému zosplatneniu úveru
žalobca pristúpil až ku dňu 04.03.2014, čo žalovaný nerozporoval.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Postup žalobcu, ako vyplýva zo spisu, zodpovedá zákonnému predpokladu pre riadne zosplatnenie
úveru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
žalobca môže žiadať len zaplatenie splátok splatných ku dňu jeho rozhodnutia (t.j. 2. až 28. splátku z
celkového počtu 30), nebola jeho kvantifikácia správna a zodpovedajúca listinným dôkazom. Ako už
bolo uvedené, žalovaný okrem prvej dohodnutej splátky splatnej 15.07.2013, zaplatenej s meškaním

niekoľkých dní, nezaplatil žalobcovi žiadnu ďalšiu. Pokiaľ ho žalobca listom z 01.12.2013 na meškanie
upozornil so súčasným upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru, realizoval spôsobom
súladným so zákonom svoje oprávnenie veriteľa smerujúce k splatnosti svojej pohľadávky voči dlžníkovi.
Znamená to teda, že odvolacia námietka vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu oprávnenia žalobcu
vyhlásiť splatnosť úveru bola relevantnou.

12. Žalobca poskytol žalovanému úver 778 eur, ktorý mal zaplatiť v 30 splátkach po 46,44 eura splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.07.2013. Okrem splátok mal uhrádzať aj poistné 6,99 % z
jednotlivých splátok. Súd prvej inštancie správne vypočítal, že do dňa, keď veriteľ pristúpil k splatnosti
úveru, predstavovala suma poistenia z istiny splátok 2-7 (poistné za tieto splátky žalobca žiadal) sumu
8,26 eura. Žalovaný by mal teda žalobcovi zaplatiť istinu 778 eur a poistné z 2. až 8. splátky (ako už

bolo uvedené, poistné z prvej splátky žiadané nebolo) čo predstavuje 8,26 eura (suma istiny 2. až 8.
splátky je 118,22 eura, 6,99 % poistné je 8,26 eura). Žalovaný mal teda žalobcovi zaplatiť 786,26 eura
(778 + 8,26), zaplatil 46,44 eura, rozdiel ktorý by mal žalobcovi zaplatiť je 739,82 eura. Keďže súd prvej
inštancie uložil žalovanému zaplatiť len sumu 657,56 eura, rozdiel ktorý by mal žalovaný žalobcovi ešte
zaplatiť tak predstavuje 82,26 eura.

Žalobca žiadal aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 05.03.2014 do zaplatenia. Súd prvej
inštancie uložil žalovanému zaplatiť úrok z omeškania od uvedeného dátumu len zo súm tvoriacich istinu
splátok splatných do času, od ktorého žiadal žalobca úrok z omeškania, túto sumu vypočítal na 88,42
eura. Správna suma, s úhradou ktorej žalovaný meškal, však predstavuje čiastku 723,99 eura. Ide o
rozdiel medzi sumou istiny úveru 778 eur a sumou poistného z istiny 2. až 8. splátky úveru (poistné z

prvej splátky 1,01 eura predmetom konania nebolo), čo predstavuje, ako už bolo uvedené, čiastku 8,26
eura, spolu 786,26 eura. Žalovaný žalobcovi zaplatil 46,44 eura, mešká preto s úhradou čiastky 739,82
eura. Súd prvej inštancie uložil zaplatiť úrok z omeškania len zo sumy 88,42 eura, rozdiel predstavuje
651,40 eura.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte súm, ktoré má žalovaný žalobcovi zaplatiť, súd

prvej inštancie pochybil, okrem pochybenia pri kvantifikácii dôvodne uplatneného nároku však vo zvyšku
rozhodol správne, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to v
rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku a podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v rozsahu, ako vyplýva z
výroku tohto rozsudku.
13. V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov na súde

prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech v rozsahu 73,32 %, neúspech v rozsahu
26,68 %, má preto nárok na náhradu trov v rozsahu 46,64 %.
Kvantifikáciu trov následne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP zrealizuje súd prvej inštancie.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 2 a § 257 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu 76,60 %, neúspech v
rozsahu 23,40 %, z hľadiska pomeru úspechu k neúspechu mal by mať žalovaný voči žalobcovi nárok
na náhradu odvolacích trov. Odvolací však žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
majúc za to, že pre nepriznanie náhrady trov žalovanému existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v jeho participácii na zavádzaní žalobcu pri poskytovaní informácií o vlastných príjmových

a osobných pomeroch, ktoré môže vykazovať aj znaky inej ako občianskoprávnej protiprávnej činnosti.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.