Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205053
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112205053.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci
navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09, IČO: 35 919 001,
proti odporcovi v 1. rade: Martin U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M. a odporcovi v 2. rade:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, o zaplatenie 351,52 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 45,82 EUR na č. účtu: F
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 351,52 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % p. a. zo sumy 351,52 € od 18.12.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 21 € titulom
zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35
919 00, sa domáhal žalobou zo dňa 14.02.2012, doručenou na súd dňa 16.02.2012, voči odporcovi v 1.
rade: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX M. a odporcovi v 2 rade: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, vydania
platobného rozkazu, na základe ktorého by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
351,52 € s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % z dlžnej sumy vo výške 351,52 € do zaplatenia a
trov konania.

Navrhovateľ v žalobe uviedol, že dňa 12.03.2010 došlo k dopravnej nehode motorovým vozidlom W.:

KE XXX FC, prevádzkovateľom ktorého bol odporca v 1. rade, a to na komunikácii R2 I/50 km: 434,100.
Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, následkom čoho vznikla
škoda na majetku navrhovateľa vo výške 608,87 €.
Navrhovateľ si listom č. 12103/31643/40202/2010 zo dňa 30.08.2010 uplatnil u odporcu v 2. rade, ako
poisťovateľa odporcu v 1. rade, náhradu škody v celkovej výške 608,87 €. Predmetný list bol odporcovi v
2. rade doručený dňa 03.09.2010. Dňa 20.10.2010 bol navrhovateľovi doručený list odporcom v 2. rade,

ktorý mu oznámil, že mu poukázal na jeho účet dňa 12.10.2010 časť náhrady škody v celkovej výške
257,35 € s tým, že mu neuhradil celú vzniknutú skutočnú škodu vo výške 608,87 €, ktorá pozostáva zo
sumy vo výške 296,11 €, ktorú mu nepriznal z titulu amortizácie a zo sumy, ktorá pozostáva zo sumy
vo výške 55,41 €, ktorú mu nepriznal z titulu nepriznaných prestojov.
Navrhovateľ sa odvolával na ust. § 4 ods. 2 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonovplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomčase,(ďalejlen"zákonoPZP"),podľaktorého,malpoistenýz
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázanénároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a na ust. §
15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi.

Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoj nárok na náhradu poškodených
zvodidiel, a preto považuje postup odporcu v 2. rade za neopodstatnený.
Navrhovateľ zároveň poukázal na ust § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), v zmysle ktorého, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré
spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť

správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do
pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Vzmysleust.§8ods.2vyhláškyč.35/1984Zb.,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách,
poškodenézvodidlásúsúčasťoucestnýchkomunikácií.Občianskyzákonníkvust.§120presnedefinuje
pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa ust. § 427 ods.1 zákona Občianskeho zákonníka, zodpovedajú fyzické a právnické osoby
vykonávajúcedopravuzaškoduvyvolanúosobitnoupovahoutejtoprevádzky.Podľaods.2predmetného
ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla. Poškodený pritom nemusí
preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného

prostriedku.
Odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a odporca v
2. rade ako poisťovateľ odporcu v 1. rade, sú povinní nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou
na zvodidlách ako súčasti cestnej komunikácie, ktorej správcom je v zmysle ust. § 3d ods. 5 písm. a)
zákona č. 135/1961 Zb. navrhovateľ, nakoľko táto povinnosť vyplýva z vyššie cit. ust § 9 ods. 6 zákona

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý je právnou normou lex specialis vo
vzťahu k ust. § 442 a 443 Občianskeho zákonníka.
Existenciou špeciálnej zákonnej úpravy je súčasne v týchto prípadoch vylúčená možnosť uplatňovania
akéhosi diskutabilného zhodnotenia súčastí diaľnic, ciest, alebo miestnych komunikácií ich opravou,
ktoré bolo protiprávnym konaním škodcu vnútené poškodenému, keď za predpokladu zohľadnenia

amortizácie, by bola povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu
neodôvodnene prenášaná na samotného poškodeného a neprípustne by ho tým voči škodcovi
znevýhodňovala.
Významná je v takýchto prípadoch aj skutočnosť, že poškodený pri výkone svojich povinností
vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 1 zákona č.135/1961, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych

komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať
pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej
siete2i) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky, ako správca komunikácie jednoznačne sleduje verejný záujem.
Navrhovateľ si voči odporcovi v 1. rade a voči odporcovi v 2. rade uplatnil aj úroky z omeškania, nakoľko

sa dostali do omeškania s platením dlhu.

Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Európska centrálna banka stanovila na obdobie od 13.05.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1,00
% .
Navrhovateľ si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po

7. dni od doručenia výzvy na zaplatenie odporcovi v 1. rade, ktorá mu bola doručená dňa 10.12.2010,
t.j. od 18.12.2010.

K žalobe sa vyjadril odporca v 2. rade vyjadrením zo dňa 04.10.2012 a v ktorom uviedol, že listom zo
dňa 05.10.2010 oznámil navrhovateľovi výšku poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti, ktorá

predstavovala sumu 257,35 €, pričom v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti mu nepriznal tzv.
prestoje v sume 55,41 ako aj mieru opotrebenia poškodených vecí, tzv. amortizáciu, v sume 296,11 €.
Poukázal na tzv. opotrebenie, nakoľko v zmysle zákona o PZP sa uhrádzajú len skutočné náklady, t.j.
priame a primerané náklady, znížené o amortizáciu materiálov vynaložené na odstránenie poškodeniaa pri určení miery opotrebenia vychádzal z obsahu vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v nadväznosti na ust. § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, je potrebné pri
určení výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.

Odporca v 2. rade zdôraznil, že v prípade, ak by mieru opotrebenia nezohľadňoval, nebolo by možné
hovoriť o cene veci v čase poškodenia a poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode
prišiel a teda výška škody sa musí určiť tak, aby ten kto za škodu zodpovedá, mal povinnosť nahradiť
poškodenému škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia a poškodený
(navrhovateľ), teda nemôže dostať náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena novej veci,

pretože by sa obohatil na jeho úkor, nakoľko sa jednalo o opotrebovanú vec, ktorú sa užívala už niekoľko
rokov.
Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto potrebné od tejto čiastky odpočítať
čiastku, zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred poškodením.
Odporca v 2. rade tvrdil, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia
iba v tom prípade, ak by došlo k poškodeniu celkom novej veci.

Odporca v 2. rade sa na základe uvedených skutočností domnieva, že pri výpočte výšky poistného
plnenia postupoval správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodenej veci a prihliadol na mieru jej
opotrebenia a jeho postup má oporu v ust. § 443 Občianskeho zákonníka.
Odporca v 2. rade sa vyjadril aj k uplatnenému nároku navrhovateľa - náhrady tzv. prestojov a tento
jeho nárok považuje za neodôvodnený, pretože z listín, ktoré boli pripojené k žalobe nie je možné

určiť, na základe akého právneho titulu sa navrhovateľ domáha ich úhrady a tzv. prestoje nie je možné
považovať za akýsi druh pasívneho pracovného výkonu, v dôsledku čoho sa potom navrhovateľ potom
z tohto titulu nemôže domáhať ich úhrady.
Motorové vozidlá, za použitie ktorých sa navrhovateľ domáha náhrady za ich tzv. pasívny pracovný
výkon sú vozidlami, ktoré sú využívané práve len na daný účel, t.j. v spojitosti údržbou cestnej siete na

území Slovenskej republiky.
Motorové vozidla, resp. stroje ktoré navrhovateľ použil na odstraňovanie následkov dopravnej nehody
nemali byť v danom čase používané ani na výkon inej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, a teda
nemali byť z dôvodu uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a tretím subjektom použité
na činnosti v prospech tejto nekonkretizovanej tretej osoby za dohodnutú odplatu, na základe ktorej by

potom došlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa.
Odporca v 2. rade žiadal preto žalobu navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

Kvyjadreniuodporcuv2.radezodňa04.10.2012,savyjadril navrhovateľvyjadrenímzodňa03.12.2013
a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom odporcu v 2. rade, keď mu nepriznal tzv. prestoje v sume

55,41 € ako aj mieru opotrebenia materiálov v sume 296,11 € a opätovne poukázal na ust. § 9 ods.
6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého subjekt, ktorý
spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t. j v tomto
prípade navrhovateľovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám a ďalej

poukázal na zásadu špeciality (lex specialis) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) vo k Občianskemu zákonníku - k ust. § 442 a 443, ktorý predstavuje lex generalis.
Z ust. § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu
ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.

Navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.04.2009 sp. zn. 24Co/145/2008,
ktorý sa zaoberal rovnakou vecou len s rozdielnymi účastníkmi na strane odporcu. Krajský súd
deklaroval že: "Porovnajúc citované ust. § 442a 443 Občianskeho zákonníka a ust cit. § 9 ods. 6
cestného zákona dospel odvolací súd k záveru, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo

vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis. Osobitné
ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a
vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ust. cit. § 9 ods. 6 cestného zákona pritom
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez

akéhokoľvek obmedzenia. ...".
34Cb/22/2012 - 117Navrhovateľ nemal možnosť voľby, či si nechá vec opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne
ponechá neopravenú, ale bol povinný v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. vzniknuté poškodenie
odstrániť.

NavrhovateľďalejpoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.11Co/41/2007zodňa27.02.2008,
kde sa zaoberal otázkou opravy použitej veci a ktorý dospel k podobným záverom a ktorý o.i. uviedol, že
"..nebol dôvod, aby časť nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať navrhovateľ ako poškodený,
ktorý nehodu nezavinil ...".

Navrhovateľ zároveň poukázal rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co 289/09 zo dňa 07. 10.
2010, v ktorom je uvedené, že: "Odvolací súd zastáva názor, že je pre vyriešenie spornej otázky výšky
poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením

komunikácie do pôvodného stavu."

Navrhovateľ ako podporný argument uvádza Nález Ústavního soudu ČR zo dňa 19.03.2008 vo veci sp.
zn. II. ÚS 2221/07, ktorý deklaroval, že: "Pokud obnovení púvodního majetkového stavu není možné
jinak než za použití nových náhradních dílú, oprava byla provedena účelné a směrovala jen k odstranění

následku škodné události, nelze přenášet povinnost k úhradě náklad na uvedení věci do púvodního
stavu na poškozeného a neodúvodněne jej znevýhodňovat oproti škúdci. V neposlední rade je třeba
vzít v úvahu i to, že poškozenému ono diskutabilní tzv. zhodnocení vozidla v podstatě bylo protiprávním
jednáním vnuceno....".

Navrhovateľ poukázal na právnu teóriu a to, že v súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody.
Majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom
škody) a poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky
negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. (Komentár k Občianskemu zákonníku C. I.).
Za týchto okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené

na nové získanie veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase spôsobenia škody.
(Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené a prepracované vydanie, 2. zväzok,
2006, strana 308).

Navrhovateľ sa vyjadril k pojmu "prestoj", ktorý predstavuje účasť vozidiel/mechanizmov navrhovateľa

na odstraňovaní vzniknutej škody, pričom ide o celkovú dobu, počas ktorej je účasť vozidla/mechanizmu
pri odstraňovaní následkov škody nutná, avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Prípadné
neuznanie nároku na prestoje by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov
škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov, by navrhovateľ musel vykovať mnoho jázd s tým istým
výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody.

Navrhovateľvtejtosúvislostipoukazujenaskutočnosť,žepredmetompodnikanianavrhovateľajeokrem
iného aj zabezpečovanie prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľnic a podľa technického predpisu TP
7/2000, je povinný vykonávať súvislú údržbu, ktorá sa vykonáva denne, je preto zrejmé, že by vozidlá
boli využité pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa.
Navrhovateľ uviedol, že odhliadnuc od toho odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do

pôvodnéhostavunebolomožnéinak,lenzapoužitianovýchdielovzvodidielzodpovedajúcichaktuálnym
normám. Opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena
dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Poškodenému žalobcovi tzv. "zhodnotenie" zvodidiel
bolo protiprávnym konaním odporcu v 1.rade vnútené.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.03.2015. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil,
predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené dňa 05.01.2015, neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil,pretosúd pojednávalvjehoneprítomnostivzmysleust.§101ods.2O.s.p.Pojednávania
sa zúčastnil odporca v 1.rade a právna zástupkyňa odporcu v 2. rade.
Odporca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko dopravnú nehodu,

následkom ktorej došlo ku škode na zvodidlách navrhovateľa nezavinil, pretože sa musel vyhnúť inému
motorovémuvozidlu,ktoréhovšakvodičzmiestanehodyodišiel.Akbytaknekonal, došlobykohrozeniu
na životoch. Odporca v 1.rade potvrdil, že privolal políciu, avšak keďže nedovidel na EČV, polícii sa
nepodarilo stotožniť osobu, ktorá viedla motorové vozidlo, v dôsledku ktorého došlo k nehode. Nadôkaz svojich tvrdení, že nehodu nespôsobil, predložil súdu do spisu výpis z evidenčnej karty vodiča,
kde je uvedené, že mal evidovaný len jeden priestupok a to iba v roku 2005. Od vtedy mu nebola
uložená žiadna pokuta za priestupok. Z týchto dôvodov žiadala žalobu voči jeho osobe zamietnuť

ako nedôvodnú a v prípade úspechu vo veci, žiadal, aby mu súd priznal trovy konania titulom hotových
výdavkov - cestovné.

Právna zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomného
vyjadreniazodňa04.10.2012ažiadalasúd,abyžalobuzamietolakonedôvodnú.Ďalejuviedla,žeajkeď

sú rôzne rozhodnutia v týchto veciach v ich neprospech ako poisťovne, má za to, že ku každému prípadu
treba pristupovať individuálne. V danom prípade je potrebné, aby súd vzal do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré uviedli v písomnom vyjadrení, a to, že je potrebné vychádzať z výšky škody v čase poškodenia. Z
týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť voči odporcovi ako nedôvodnú a v prípade úspechu vo veci,
žiadala, aby mu súd priznal trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného
registra navrhovateľa a odporcu v 2. rade, záznamom dopravnej nehody č. p. ORP - ODI- ODN -
154/2010, hlásením o škode spôsobenej na majetku navrhovateľa prevádzkou dopravných prostriedkov
neznámym páchateľom, zo dňa 20.08.2010, listom navrhovateľa adresovaného odporcovi v 2. rade,
č. 12103/31643/40202/2010 zo dňa 30.08.2010, výpočtom škody navrhovateľom zo dňa 04.10.2010,

oznámením o poistnom plnení poisťovne - odporcu v 2. rade, zo dňa 05.10.2010, Prílohou k oznámeniu
o poistnom plnení poisťovne - odporcu v 2. rade, zo dňa 05.10.2010, výpočtom poistného plnenia
navrhovateľomzodňa04.10.2010,výpisomzúčtunavrhovateľazodňa12.10.2010,fotodokumentáciou,
výzvou na zaplatenie náhrady škody zo dňa 30.11.2010 adresovanej navrhovateľom odporcovi v 1.rade,
evidenčnou kartou odporcu v 1. rade, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom

odporcu v 1.rade, prednesom právnej zástupkyne odporcu v 2. rade a zistil nasledovný stav:

Súd zistil zo záznamu dopravnej nehody č. p. ORP - ODI- ODN - 154/2010, že k dopravnej nehode
došlo dňa 12.03.2010, motorovým vozidlom W.: KE XXX FC, ktorého prevádzkovateľom a aj vodičom
bol U. U. (odporca v 1. rade), ktorý narazil do

34Cb/22/2012 - 118

zvodidiel vpravo z dôvodu, že mu doposiaľ neznámy vodič nezisteným motorovým vozidlom vytvoril
náhlu prekážku na ceste a ktorý následne z miesta nehody odišiel.

Súd zistil z vyčíslenia škody navrhovateľom, že škoda bola vyčíslená na základe nehody zo dňa
12.03.2010 - materiál v celkovej výške 370,14 €.

Súd zistil z vyčíslenia škody navrhovateľom, že škoda bola vyčíslená na základe nehody zo dňa
12.03.2010 - dopravné náklady v celkovej výške 195,59 €.

Súd zistil z vyčíslenia škody navrhovateľom, že škoda bola vyčíslená na základe nehody zo dňa
12.03.2010 - mzdové náklady v celkovej výške 43,14 €.

Súd zistil zo záznamu o prevádzke stroja zo dňa 15.03.2010 objem výkonov stroja.

Súd zistil zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 16.03.2010, že boli vykonané
práce - oprava zvodidiel.

Súd zistil z fotodokumentácie rozsah poškodenia zvodidiel.

Súd zistil z hlásenia o škode spôsobenej na majetku navrhovateľa prevádzkou dopravných prostriedkov,
neznámym páchateľom, zo dňa 20.08.2010, že k nehode došlo dňa 12.03.2010 v dôsledku ktorej bol
poškodený majetok navrhovateľa - zvodidlá a to motorovým vozidlom EČV: KE XXX FC, ktorého
prevádzkovateľom a aj vodičom bol U. U. (odporca v 1. rade) a škoda bola vyčíslená vo výške 608,87 €.

Súd zistil z oznámenia navrhovateľa zo dňa 30.08.2010, adresovaného odporcovi v 2. rade, že
navrhovateľ mu zaslal doklady k náhrade skutočnej škody vo výške 608,87 €, na základe nehody zo
dňa 12.03.2010, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla EXX.XX.XXXX,Súd zistil z výpočtu poistného plnenia odporcu v 2.rade navrhovateľovi zo dňa 04.10.2010, že cena za
faktúru (materiál) je vo výške 370,14 €, doprava je vo výške 195,59 € a mzda je vo výške 43,14 €, spolu
608,87 €, z ktorej bola odpočítaná suma vo výške 296,11 € za opotrebenie materiálu 80 % a suma

vo výške 55,41 € za odpočet pracovných výkonov pasívnych, na základe čoho bolo poistné plnenie
vypočítané vo výške 257,35 €.

Súd zistil z oznámenia o poistnom plnení poisťovne - odporcu v 2. rade, zo dňa 05.10.2010, že
navrhovateľovi poukazuje poistné plnenie vo výške 257,35 €, ktoré bolo vyčíslené ako nárok na náhradu

skutočnej výšky škody, podľa vyhlášky č.492/2004 Z.z. a podľa zákona o PZP.

Súd zistil z Prílohy k oznámeniu o poistnom plnení poisťovne - odporcu v 2. rade, zo dňa 05.10.2010, že
skutočná škoda bola vypočítaná na základe faktúry za opravu poškodenej veci vo výške 608,87 €, a z
tejto sumy bola odpočítaná suma vo výške 296,11 € za opotrebenie materiálu 80 % a suma vo výške
55,41 € za odpočet pracovných výkonov pasívnych, na základe toho bolo poistné plnenie vypočítané

vo výške 257,35 €.

Súd zistil z bankového výpisu navrhovateľa, že dňa 12.10.2010 mu uhradil odporca v 2. rade, sumu vo
výške 257,35 €.

Súdzistilzvýzvynazaplatenienáhradyškodyzodňa30.11.2010,adresovanejnavrhovateľomodporcovi
v 1. rade, že navrhovateľ ho vyzýva na zaplatenie náhrady škody vo výške 351,52 €.

Súd zistil z doručenky adresovanej navrhovateľom odporcovi v 1.rade, že výzva na zaplatenie náhrady
škody zo dňa 30.11.2010, bola odporcovi v 1.rade doručená dňa 10.12.2010.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vec posudzoval podľa ust. zákona.:

Podľa us. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa us. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisovniejetýmdotknutá."Nazákladeuvedenéhojeosvedčené,žezaspôsobenúškoduzodpovedá
prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u odporcu.
Podľa us. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné."

Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej

osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Podľa ust. § 4 ods.1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods.2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa ust. § 4 ods.4 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak

ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 5 ods.1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,akpoistnázmluva

neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu - písm.
a) až j).

Podľa ust. § 5 ods.2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,akpoistnázmluva

neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený
a) bez súhlasu poisťovateľ a uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia,
ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,
b) sa zaviaže uhradiť
premlčanú pohľadávku,

c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.

Podľa ust. § 15 ods.1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody

priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 9 ods. 6 zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon - Zákon č. 135/1961 Zb.
úplné znenie, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže
spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie
náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa

nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 8 ods.2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách (cestný zákon), súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä
mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie
sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné

múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie
zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,
zásnežky,cestnázeleň,odpočívadlá,odstavnépruhyaplochyprezastávkyhromadnejverejnejdopravy,
dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy astanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné
ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy
križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú

umiestnené na na cestnom pozemku.
Podľa § 3d ods.5 písm. a) zákona o pozemných komunikáciách - cestný zákon - Zákon č. 135/1961 Zb.
úplné znenie, správu pozemných komunikácií vykonávajú,
a) ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest
vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná

diaľničná spoločnosť.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z.,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu a počas

konania, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými
tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil.
Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu navrhovateľom tvrdených skutočností,
a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:

V konaní nebolo sporné, že dňa 12.03.2010 došlo k dopravnej nehode na komunikácii R2 I/50 km: 434,
100, spôsobenej vozidlom W.: KE XXX FC, ktorého prevádzkovateľom bol odporca v 1.rade, ktorý bol
v tom čase poistený na základe povinného zmluvného poistenia u odporcu v 2. rade a že na majetku
navrhovateľa vznikla skutočná škoda vo výške 608,87 €.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si listom č. 12103/31643/40202/2010 zo dňa 30.08.2010,

uplatnil u odporcu v 2. rade, ako poisťovateľa odporcu v 1. rade, náhradu škody v celkovej výške 608,87
€ a to v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

V konaní nebolo sporné, že odporca v 2. rade poukázal na účet dňa 12.10.2010 časť náhrady škody v
celkovej výške 257,35 € a zároveň mu oznámil, a že mu neuhradil časť uplatnenej škody a to vo výške,

ktorá pozostáva zo sumy vo výške 296,11 €, ktorú mu nepriznal z titulu amortizácie zvodidiel a zo sumy,
ktorá pozostáva zo sumy vo výške 55,41 €, ktorú mu nepriznal z titulu nepriznaných prestojov.

V konaní bolo sporné, či navrhovateľovi prináleží náhrady škody v uplatnenej výške, t.j. v sume 351,52
€ a teda či odporca v 2. rade mal právo odpočítať z poistného plnenia sumu v celkovej výške 296,11 €.

Súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré by bol odporca v 2. rade oprávnený za odporcu v 1. rade nenahradiť
nárok na náhradu skutočnej škody v celej uplatnenej výške na základe uzatvorenej zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V konaní bolo preukázané, že odporca v 2. rade uhradil navrhovateľovi dňa 12.10.2010 sumu vo výške
257,35 € výške na základe požiadavky navrhovateľa z titulu refundácie náhrady škody v zmysle ust.
§ 813 Občianskeho zákonníka.

Súd skúmal, či sú zvodidlá považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických

predpisov prijatých u navrhovateľa ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách - cestný zákon súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty
(nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie

sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné
múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie
zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,
zásnežky, ......... a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.Uvedeným ustanovením je stanovené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6
cestného zákona "Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže
spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie

náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa
nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám", deklaruje nárok navrhovateľa voči
odporcovi u ktorého bol poistený škodca na základe povinného zmluvného poistenia.

Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách - cestný zákon - Zákon č. 135/1961 Zb.

úplné znenie, navrhovateľ ako správca pozemných komunikácií - diaľnic, má povinnosť odstrániť bez
prieťahov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií.

V Smernici TP 07/2000 na údržbu diaľnic bod 3.7. 1. je uvedené, že údržba oceľových a betónových
zvodidiel zahrňuje kontrolu stavu i čistenie a výmenu poškodených častí, doplňovanie a údržbu
spojovacieho materiálnu a obnovu náterov. Kontrola stavu a čistoty oceľových zvodidiel sa vykonáva

pravidelne jedenkrát týždenne. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené
časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v danom prípade zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon)
je vo vzťahu k ustanoveniam ust. § 442 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka lex specialis a ktorý má

prednosť pred úpravou lex generalis, nakoľko sa týka právnej úpravy v určitom právnom odvetví a
upravuje špeciálne otázky - náhradu škody. Pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu
úpravu náhrady škody, má prednosť pred všeobecným zákonom.

Súd vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje navrhovateľ ako správca komunikácií, a

preto je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní
poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej
premávky. Vzhľadom na to, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne
zodpovedať stanoveným parametrom, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu
použitie starých opravených zvodidiel. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol vykonať opravu

inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové.

Súd je toho názoru, že uvedením zvodidiel do pôvodného stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich
charakteru, navrhovateľ nezískal žiadny prospech, nezväčšil sa mu majetok a ani ho nezhodnotil.

Súd má za to, že odporca v 2. rade neoprávnene neuznal navrhovateľovi náhradu za prestoje,
ktoré predstavujú aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu a ktoré bezprostredne súvisia s
odstraňovaním následkov vzniknutej škody. Neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo v rozpore
so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody.

Súd mal v konaní preukázané na základe vykonaného dokazovania, že navrhovateľ si túto zákonnú
povinnosť splnil a bez prieťahov odstránil závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do
pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odstránenie poškodenia
a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo teda vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľ ako poškodený znášal

časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a aby bol znevýhodnený voči škodcovi.
Podľa ustálenej judikatúry poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa
eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Skutočnú škodu možno vymedziť
ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej
udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.Zaskutočnúškodumožnopovažovaťnapr.nákladypotrebné
pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.

Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi v 2. rade
nárok na náhradu celej skutočnej škody vo výške 608,87 € a teda t.j. aj na

časť nevyplatenej sumy poistného plnenia ako náhrady škody vo výške 351,52 €, nakoľko navrhovateľ
neoprávnene odpočítal sumu vo výške 296,11 € za opotrebenie materiálu a suma vo výške 55,41 €
za odpočet pracovných výkonov pasívnych.Z dôvodu omeškania sa odporcu v 2. rade s úhradou peňažného nároku voči navrhovateľovi, si
navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 351,52 € od 18.12.2010 až
do zaplatenia, t.j. od odo dňa nasledujúceho po 7. dni od doručenia výzvy na zaplatenie odporcovi v 1.

rade, ktorá mu bola doručená dňa 10.12.2010, t.j. od 18.12.2010, čo bolo neskôr, ako bolo oznámenie
odporcu v 2.rade o vyplatení len časti náhrady škody adresované navrhovateľovi.

Navrhovateľ si voči odporcovi v 2. rade uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého,

je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Európska centrálna banka
stanovila na obdobie od 13.05.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1,00 %.

Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % od 18.12.2012 do až zaplatenia.

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade je v celom rozsahu dôvodný, keďže navrhovateľ
preukázal právny základ ním uplatneného nároku na vyplatenie náhrady škody (poistného plnenia) v
celej uplatnenej výške.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi v 2. rade, ktorý mal plný úspech vo veci voči nemu, náhradu

trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 21 € podľa pol. 2 písm.a/
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov o trovách konania voči odporcovi v 2. rade, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti toho rozsudku.

Súd sa v konaní ďalej zaoberal dôvodmi, pre ktoré by mal byť odporca v 1. rade zaviazaný spolu
s odporcom v 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu
skutočnej škody v celej uplatnenej výške, resp. dôvodmi pre ktoré by mať zaviazaný nahradiť
navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody v celej uplatnenej výške sám.

Súd mal v konaní preukázané, že odporca v 1. rade neporušil svoju povinnosť, ktorá by zakladala právo
odporcu v 2. rade na nenahradenie celého poistného plnenia/náhrady škody za odporcu v 1. rade, a
to v zmysle ust. § 10 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ust. § 4 ods.1, 2 a 4 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanovuje, že
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody za ktorú poistený zodpovedá, vzniknutej

napr. poškodením veci, a ku ktorej došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti.

V ust. § 5 v ods.1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sú uvedené
taxatívneprípady,kedypoisťovateľnenahradízapoistenéhoškoduavods.2cit.§5súuvedenéprípady,

kedy je poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť.

Podľa ust. § 15 cit. zákona, si poškodený (navrhovateľ), mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi (odporcovi v 1. rade) čo v danom prípade navrhovateľ, na ktorého prešlo
právo z poškodeného na náhradu škody, učinil.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by
oprávňovala odporcu v 2. rade na nenahradenie celého uplatneného nároku na náhradu škody za
odporcu v 1. rade podľa ust. § 5 v ods.1 a ods.2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistenízodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a ani nebola preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mal byť odporca v 2. rade
zaviazaný navrhovateľovi na náhradu škodu skutočnej škody v celej uplatnenej výške spoločne a

nerozdielne s odporcom v 1. rade, resp. dôvodmi pre ktoré by mať zaviazaný nahradiť navrhovateľovi
uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody v celej uplatnenej výške sám.

Súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný.

Súd z týchto dôvodov žalobu voči odporcovi v 1. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal odporcovi v 1. rade, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu cestovného
vo výške 45,82 EUR, tak ako si ich vyčíslil v podaní zo dňa 13.03.2015.

Súd nepriznal odporcovi v 1. rade náhradu za stratený deň dovolenky, ktorý pripadol na deň
pojednávania a ktorého sa odporca v 1. rade zúčastnil, nakoľko odporca v 1. rade súdu nepredložil
výpočet hodinovej mzdy a súd nepovažuje tento výdavok za účelné bránenie práva. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať
od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma
predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov
na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedený úkon navrhovateľa považuje
za nadbytočný.

Z týchto dôvodov o trovách konania odporcu v 1. rade , rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).