Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Rigáňová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202067
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414202067.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F..X. K., X.., bytom L. X, Bratislava,

zast. JUDr.Róbertom Madejom, PhD., advokátom, so sídlom Mýtna 42, Bratislava IČO: 42 129 231
proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO:47232480 o
zaplatenie 8762,61 EUR s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 8.762,61 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
212,44 € od 13.3.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 265,55 € od 13.4.2011 do zaplatenia, zo
sumy 240,26 € od 13.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 241,41 € od 13.6.2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9,50 % ročne zo sumy 217,27 € od 13.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 202,32 € od 13.8.2011

do zaplatenia, zo sumy 265,55 € od 13.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 217,27 € od 13.10.2011 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 240,26 € od 13.11.2011 do zaplatenia, zo
sumy 265,55 € od 13.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 241,41
€ od 13.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 253,48 € od 13.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 265,55 € od
13.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 229,34 € od 13.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 240,26 € od 13.5.2012
do zaplatenia, zo sumy 254,00 € od 16.6.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 240,26 € od 16.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 193,12 € od 16.8.2012 do zaplatenia, zo sumy

242,46 € od 16.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,27 € od 16.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 265,55
€ od 16.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 241,41 € od 16.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 227,61 € od
16.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 254,00 € od 16.2.2013 do
zaplatenia, zo sumy 239,00 € od 16.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 265,55 € od 16.4.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 265,55 € od 16.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 223,62
€ od 16.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 2000,29 € od 16.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 31.1.2014 na výzvu súdu doplneným v časti špecifikácie príslušenstva pohľadávky,
pričom v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie istiny 797,19 EUR súd konanie
v uvedenej časti uznesením č.k. 23Cpr 1/2014- 166 zo dňa 24.4.2015 zastavil, sa navrhovateľ
domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 8762,61 EUR s príslušenstvom pozostávajúcim
z príslušných úrokov z omeškania, titulom nevyplatenej dodatkovej zložky mzdy za obdobie od 1.2.2011
do 30.6.2013.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že, odporca mu ako zamestnávateľ za sporné obdobie nezaplatil
dodatkovú zložku mzdy, na ktorú vznikol počas trvania pracovného pomeru navrhovateľovi nárok
na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy podpísanej právnym predchodcom odporcu a
zamestnancom s účinnosťou od 1.5.2008.Navrhovateľ je názoru, že rozhodnutie zástupkyne štatutárneho orgánu RTVS X..F. I. o zmene
podmienok vyplácania dodatkovej zložky mzdy, ktoré nadobudlo platnosť a účinnosť dňa 27.1.2011 a je
súčasťou v januári 2011 účelovo prijatej novej Kolektívnej zmluvy, na základe ktorého mu zamestnávateľ

dodatkovú zložku mzdy prestal vyplácať, nemá silu meniť mzdové podmienky dohodnuté v individuálnej
pracovnej zmluve, resp. v dohode o zmene pracovnej zmluvy, kde sa zmluvné strany riadne dohodli na
mzdových podmienkach.
Kolektívna zmluva pracovné podmienky, v danom prípade mzdové podmienky, nemôže upravovať v
neprospech zamestnanca.

Odporca s návrhom nesúhlasil, tento žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Podmienky pre vyplácanie dodatkovej zložky mzdy upravovala Kolektívna zmluva z roku 2007,
nahradená Kolektívnou zmluvou v roku 2011, súčasťou ktorej bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa
RTVS zo dňa 27.1.2011 o vyplácaní dodatkovej zložky mzdy.
V období, za ktoré navrhovateľ dodatkovú zložku mzdy žiada doplatiť, bola platná Kolektívna zmluva

na rok 2011, táto nanovo upravila podmienky vyplácania predmetnej zložky mzdy, ktoré boli od počiatku
upravené len v Kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve upravené neboli. Táto zmena nezmenila
individuálne dojednané podmienky v pracovnej zmluve, nakoľko odporca nijakým spôsobom nesiahol
navrhovateľovi na základnú zložku mzdy. Výška dodatkovej zložky mzdy, ktorá bola v dohode o
zmene pracovnej zmluvy uvedená len deklaratórne, sa nezmenila, zmenili sa len podmienky vyplácania

dodatkovej zložky mzdy a keďže navrhovateľ podmienku krátenia tejto zložky mzdy splnil, bola mu
krátená vo výške 100 % , t.j. nebola ani odňatá a nebolo pozastavené ani jej vyplácanie. Z uvedeného
dôvodu odporca vyjadril nesúhlas s názorom navrhovateľa, že predmetná zmena nemá silu meniť
mzdové podmienky, ktoré boli dohodnuté v pracovnej zmluve, nakoľko zmenou boli upravené
podmienky kolektívnej zmluvy a pôvodné individuálne dojednania pracovnej zmluvy zostali zachované.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi -
pracovnou zmluvou, dohodami o zmene pracovnej zmluvy, dohodou o skončení pracovného pomeru,
výzvou na zaplatenie dodatkovej zložky mzdy, odpoveďou na výzvu, výplatnými lístkami za obdobie od
januára 2011 do júna 2013, ako aj rozsudkami Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9CoPr 13/2014- 307 zo

dňa 26.3.2015, 9Co 424/2013-332 zo dňa 9.10.2014 a 14CoPr 8/2014-317 zo dňa 26.5.2015.

Odporca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami - dohodou o zmene
pracovnej zmluvy, Kolektívnou zmluvou na rok 2007 s dodatkami, Kolektívnou zmluvou na rok 2011,
rozhodnutím Generálnej riaditeľky.

Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie vyššie označenými listinami navrhnutými účastníkmi
konania, oboznámil sa s vyjadreniami zástupcov účastníkov a mal preukázaný tento skutkový stav
podstatný pre rozhodnutie vo veci:

Na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10.8.2007 vznikol medzi navrhovateľom ako zamestnancom
a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do
práce 13.8.2007. Účastníci zmluvného vzťahu okrem iného dohodli, že mzdové zaradenie, platobné
podmienky a spôsob odmeňovania zamestnanca budú stanovené v súlade s ustanoveniami §-u 118 a
nasl. Zákonníka práce a dohodou o mzde zamestnanca, ktorá je ako aj jej zmeny súčasťou zmluvy.

Účastníci zároveň dohodli splatnosť mzdy mesačne pozadu vždy do 12.dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Počas trvania pracovného pomeru boli účastníkmi
konania uzatvorené spolu 3 dodatky o zmene pracovnej zmluvy, konkrétne dňa 1.10.2007, dňa
30.4.2008 a 22.6.2009.
V dohode o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.4.2008, pričom predmetná dohoda nadobudla

účinnosť dňom 1.5.2008 a ako zo znenia dohody vyplýva, táto bola reakciou na uzatvorenie dodatku
č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007 účinného od 1.5.2008, ktorým sa menila Spoločná
kolektívna zmluva na rok 2007 v celej V. časti o odmeňovaní zamestnancov, zmluvné strany dohodli,
že odmeňovanie zamestnanca bude stanovené v súlade so Zákonníkom práce a Spoločnou kolektívnou
zmluvou. Taktiež dohodli, že mzda bude pozostávať z dvoch zložiek. Zo základnej zložky mzdy, ktorá

bude poskytovaná podľa odpracovaného času alebo výkonu a z dodatkovej zložky mzdy, ktorá je
podmienečnou súčasťou mzdy. Podľa bodu 3. uvedenej dohody podmienky vyplácania mzdy, krátenia
dodatkovej zložky mzdy, zdôvodnenie krátenia dodatkovej zložky mzdy a informovanosť zástupcov
odborov rieši Spoločná kolektívna zmluva. V bode 5. dohody bola dohodnutá základná zložka mzdyvo výške 40.000,- Sk a dodatková zložka mzdy - za dodržania podmienky nekrátenia vo výške 8.000,-
Sk, s tým, že mzda bude splatná pozadu za mesačné obdobie a to ku dňu dohodnutému v Spoločnej
kolektívnej zmluve.

Súd ďalej zistil, že právny predchodca odporcu Slovenská televízia s príslušnými odborovými orgánmi
dňa 25.6.2007 uzavreli Spoločnú kolektívnu zmluvu na rok 2007 s účinnosťou od 1.7.2007, ktorá
upravovala individuálne vzťahy ako aj kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami,
vrátane poskytovania mzdy. Kolektívna zmluva sa vzťahovala na všetkých zamestnancov, odmeňovanie

bolo upravené v V. časti zmluvy a to tak, že individuálne mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne so
zamestnancom v pracovnej zmluve, pričom splatnosť mzdy je k 12.dňu v mesiaci. Spoločná kolektívna
zmluva nadobudla účinnosť 1.7.2007, účinnosť trvala do 31.12.2007, avšak s tým, že ak zmluvné strany
neuzatvoria novú kolektívnu zmluvu, platnosť a účinnosť Spoločnej kolektívnej zmluvy na rok 2007
bude predĺžená až do uzatvorenia nových dohôd formou kolektívneho vyjednávania.

Dodatok č.3 k Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007, ktorý bol prijatý dňa 3.4.2008 s účinnosťou
od 1.5.2008 nanovo upravil V. časť kolektívnej zmluvy o odmeňovaní zamestnancov a mzdové
podmienky ako jednotlivé zložky mzdy, výšku a podmienky poskytovania. Podľa uvedeného dodatku
mzda pozostávala z dvoch zložiek a to zo základnej zložky mzdy, ktorá bola poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo výkonu a z dodatkovej zložky mzdy vyplácanej ako súčasť mesačnej mzdy

vždy, pokiaľ nadriadený zamestnanca nenavrhne jej krátenie, krátenie dodatkovej zložky mzdy sa teda
viazalo len na plnenie pracovných úloh zamestnanca, pričom zdôvodnenie krátenia musel urobiť priamy
nadriadený v písomnej forme na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorého sa krátenie mzdy týka a bol
povinný zdôvodnenie predložiť aj zástupcom odborov v prípade, že o to požiadali. Pomer základnej a
dodatkovej zložky mzdy bol stanovený v pracovnej zmluve v pomere 5:1, dodatková zložka mzdy sa

pritom dopočítala do navýšenej mesačnej mzdy. V pracovnej zmluve bolo povinnosťou zamestnávateľa
písomne dohodnúť celkovú sumu mesačnej mzdy, ktorá pozostávala zo základnej zložky mzdy a
dodatkovej zložky mzdy ako aj dohodnúť podmienky jej poskytovania.

Dňa 26.1.2011 odporca s odborovými orgánmi uzavreli Kolektívnu zmluvu na obdobie od 26.1.2011 do

31.12.2013 s účinnosťou do 26.12011, ktorá upravovala individuálne ako aj kolektívne vzťahy medzi
odporcom a zamestnancami, pričom rušila platnosť a účinnosť všetkých kolektívnych zmlúv právnych
predchodcov odporcu vrátane dodatkov, zrušená tak bola platnosť a účinnosť aj Spoločnej kolektívnej
zmluvy na rok 2007. Mzdové podmienky boli v IV. časti novej kolektívnej zmluvy upravené tak, že v
mzdovej oblasti sa odporca zaviazal uplatňovať mzdový predpis - Mzdový poriadok RTVS, ktorý je

súvisiacim interným predpisom kolektívnej zmluvy, ktorá v prechodných ustanoveniach VII. časti ods. 1
stanovila, že ak je v pracovných zmluvách zamestnancov okrem základnej zložky mzdy dohodnutá aj
dodatková zložka mzdy, vyplatenie dodatkovej zložky je možné na základe rozhodnutia Generálneho
riaditeľa po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov dočasne pozastaviť alebo
vôbec nevyplatiť.

Na základe rozhodnutia zástupkyne štatutárneho orgánu RTVS X..F. I., ktoré nadobudlo platnosť a
účinnosť dňa 27.1.2011, vyplácanie dodatkovej zložky mzdy bolo stanovené tak, že ak bola v pracovnej
zmluve dohodnutá základná zložka mzdy 1050, EUR a viac, dodatková zložka mzdy sa nevyplatí vôbec,
pri základnej zložke mzdy vo výške od 900,- do 1049,99 EUR sa nevyplatí 80% dodatkovej zložky mzdy,

pri základnej zložke mzdy vo výške od 700,- do 899,99 EUR sa nevyplatí 50% dodatkovej zložky mzdy a
pri základnej zložke mzdy vo výške od 550,- do 699,99 EUR sa nevyplatí 20% dodatkovej zložky mzdy.

Navrhovateľovi dohodnutá zložka mzdy za obdobie od 1.2.2011 do 30.6.2013 nebola vyplatená, rozdiel
medzi nárokom na brutto mzdu vrátane dodatkovej zložky mzdy a reálne poskytnutou brutto mzdou za

dané obdobie predstavuje celkovo sumu 8762,61 EUR.
V roku 2011 od februára do decembra vznikol rozdiel vo výške 2609,29 EUR, od januára do decembra
2012 rozdiel predstavoval 2905,31 EUR a v roku 2013 od januára do 30. júna rozdiel medzi nárokom
na brutto mzdu a reálne poskytnutou brutto mzdou vznikol vo výške 3248,1 EUR.
V konečnom dôsledku uzavretím dohody zo dňa 17.6.2013 pracovný pomer navrhovateľa u odporcu

skončil dňa 30.6.2013, pred podaním návrhu na súd navrhovateľ odporcu písomne vyzval k doplateniu
dlhu titulom nevyplatenej dodatkovej zložky mzdy, odporca v písomnej odpovedi na výzvu nárok
považoval za nedôvodný a neopodstatnený.Zistený skutkový stav súd po právnej stráne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa ust. §-u 43 ods. 1, písm. d) Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so

zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v
kolektívnej zmluve.

Podľaust.§-u43ods.3Zákonníkapráce Aksúpracovnépodmienkypodľaodseku1písm.d)aodseku2
dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť

odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

Podľa ust. §-u 54 cit.zák. pohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa ust. §-u 119 ods. 2 veta prvá cit.zák. mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Podľa ust. §-u 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných

za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa ust. §-u 231 ods. 1, 2 Zákonníka práce Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom
kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky

zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi
alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov
výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo
iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a

uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Podľa ust. §-u 2 ods. 1 zák.č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy 1) upravujú
individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti
zmluvných strán.

Podľa ust. §-u 4 ods. 2, písm. a), b) cit.zák. Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá
a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b) upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Podľa ust. §-u 517 ods.1 veta prvá a ods.2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že
návrh je dôvodný.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dodatkovej zložky mzdy za sporné obdobie ako
nárokovateľnej zložky mzdy dohodnutej v dohode o zmene pracovnej zmluvy, ktorú uzavreli s právnym

predchodcom odporcu dňa 30.4.2008 a bolo v nej dohodnuté, že mzda zamestnanca pozostáva z dvoch
zložiek- základnej a dodatkovej za dodržania podmienky nekrátenia, dodatkovej vo výške 8000,- Sk s
tým, že podmienky vyplácania a krátenia dodatkovej zložky mzdy rieši kolektívna zmluva. Po prijatí
dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve a uzavretím vyššie uvedenej dohody o zmene pracovnej
zmluvy mal teda navrhovateľ mzdové podmienky upravené čiastočne podľa pracovnej zmluvy a z časti

podľa kolektívnej zmluvy, pričom takúto kombináciu mzdových podmienok nie je možné akceptovať.
Ak mali navrhovateľ i odporca v úmysle meniť pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve
( v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2008) podľa iných podmienok, mali zmenu riešiť
dohodou o zmene pracovnej zmluvy.Odňatie nároku na zaplatenie dodatkovej zložky mzdy je potrebné považovať za zmenu dohodnutého
obsahu pracovnej zmluvy, tento nárok zamestnancovi patrí za dodržania podmienok nekrátenia, a len
sám zamestnanec môže a v danom prípade navrhovateľ mohol svojim konaní ovplyvniť poskytnutie

dodatkovej zložky mzdy, prípadne stratu nároku na poskytnutie tejto zložky mzdy.

Rozhodnutie Generálnej riaditeľky ako aj nová kolektívna zmluva sú v rozpore so znením pracovnej
zmluvy, prijatím novej kolektívnej zmluvy resp. dojednaním v novej kolektívnej zmluvy stratil navrhovateľ
možnosť dodatkovú zložku mzdy nadobudnúť, pričom jej krátenie, neposkytnutie nespôsobil. Zo znenia

pracovnej zmluvy, že dodatková zložka mzdy zamestnancovi patrí za dodržania podmienok nekrátenia
vyplýva, že zamestnanec len vlastným konaním môže spôsobiť, že zamestnávateľ bude oprávnený
pristúpiť ku kráteniu dodatkovej zložky mzdy.

Z právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov nesporne vyplýva zásada, na základe ktorej kolektívna
zmluva upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom vždy výhodnejšie ako sú upravené

pracovné podmienky v pracovnej zmluve a z toho dôvodu nemôže mzdové podmienky, ktoré boli
individuálne dohodnuté, nerešpektovať odňatím dohodnutého mzdového nároku z pracovnej zmluvy.
Kolektívna zmluva nemôže upravovať pracovné podmienky v neprospech zamestnanca. V danom
prípadealenovákolektívnazmluvanespornemenilamzdovépodmienkydohodnutévpracovnejzmluve,
nakoľko odňala nárok na vyplatenie dodatkovej zložky mzdy za iných podmienok ako bolo dohodnuté

v pracovnej zmluve.

Súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti dospel k názoru, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie
dodatkovej zložky mzdy za obdobie 1.2.2011 do 30.6.2013 v rozsahu ako uplatnil v priebehu konania
úpravou návrhu, pričom v priebehu konania odporca súhlasil so spôsobom výpočtu, s vyčíslením výšky

nároku (vyjadrenie povereného zástupcu odporcu v zápisnici z pojednávania dňa 7.5.2015) a sporným
bol len základ nároku, teda otázka, či kolektívna zmluva môže rušiť prípadne meniť mzdové nároky
zamestnancov individuálne dojednané v pracovnej zmluve.
Súd v uvedenom smere dáva do pozornosti, že na Okresnom súde Bratislava IV boli už v skutkovo
a právne totožných veciach vedených pod sp.zn. 24Cpr 2/2013 a 24Cpr 4/2013 konania právoplatne

skončené , pričom konajúci súd dospel k rovnakému právnemu názoru, s ktorým sa stotožnil aj v
odvolacích konaniach Krajský súd v Bratislave.

Nakoľko sa so zaplatením dodatkovej zložky mzdy za každý príslušný mesiac v spornom období dostal
odporca do omeškania, súd s poukazom na ust. §-u 517 ods. 2 OZ zaviazal odporcu k zaplateniu

príslušenstva pohľadávky vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy dohodnutej na základe
kolektívnej zmluvy na rok 2007, kedy bola splatnosť dohodnutá k 12.dňu kalendárneho mesiaca a od
1.12.bolasplatnosťdohodnuták15.dňupríslušnéhokalendárnehomesiaca. Výškuúrokovzomeškania
stanovuje nar.vl.č. 87/1995 Z.z. v znení č. 586/2008 Z.z.

O trovách konania súd rozhodne podľa §-u 167 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 O.s.p.

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané, datované, v
dostatočnom počte rovnopisu a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.,( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.