Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232168
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114232168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Cetelem Slovensko a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, so sídlom
Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovanému: M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 5, T., o zaplatenie 1.610,54
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/25/2015-94 zo dňa
17.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola
zamietnutá výrokom II. vo vzťahu k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty z 01.09.2011 a vo výroku III. o trovách konania.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Z právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 01.09.2011 je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14,52 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 16.09.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Z právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 01.09.2011 je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
861,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 08.03.2015 až do
zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu
JUDr. Heleny Strachotovej vo výške 141,38 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške
92,74 eur a ostatných trov konania vo výške 48,64 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. a/

z.č. 129/2010 Z.z., § 39, 43a ods. 1, 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 53 ods. 9, § 451 ods. 2, § 517 ods. 1,
ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z.3. V časti odvolaním napadnutého výroku vychádzal zo zistenia, že tvrdenú zmluvu o revolvingovom
úvere (v prípade jej uzavretia) by súd považoval za neplatnú podľa § 39 OZ (Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.), z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa konaním žalobcu - dodávateľa
spotrebiteľovi prostredníctvom zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere podsúva, že je zároveň
oferentomďalšejúverovejzmluvy.Následnezaslanieúverovejkartyspotrebiteľovipotomzneužívanízke
právne vedomie spotrebiteľov o následkoch spojených s jej použitím a zároveň zneužíva neznalosť
nakladania spotrebiteľov s platobným prostriedkom iným ako sú hotovostné peniaze. Poskytované

kreditné karty na rozdiel od kariet debetných totiž nie sú kryté peniazmi na účte dlžníka v banke a teda sú
vlastne stále jeho dlhom. Dôvodom používania kreditných kariet je snaha finančných inštitúcii zarobiť na
požičiavaní peňazí. Spotrebiteľ má prístup k značným prostriedkom, ktoré nie sú jeho a ktoré zvádzajú
žiť na dlh. Takýto typ revolvingu označuje súd ako „vnútený revolving“. Vyššie uvedený dôvod neplatnosti
však podľa súdu nenastal, preto že k uzavretiu (a to ani neplatnému) zmluvy o revolvingovom úvere
nedošlo. Ako totiž vyplýva z listu žalobcu zo dňa 07.02.2012, tak ten sám časť 2. vyššie uvedeného

dokumentu nepovažuje za zmluvu ale za návrh zmluvy zo strany spotrebiteľa, ktorý listom zo dňa
07.02.2012prijíma.Jetedazrejmé,ževprípade,akzostranyadresátanávrhunauzavretiezmluvydôjde
k zmene výšky úverového rámca ako tomu došlo v tomto prípade (zo 600 eur na 900 eur), dochádza tým
k zmene podstatnej náležitosti Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne
preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy s takouto novou výškou úverového rámca, je potrebné túto odpoveď

chápať ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý písomne (nepostačuje úkon použitia karty
vedúci k jej aktivácii) pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu
nedošlo, preto treba mať za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorého zaplatenie je predmetom
tohto konania, uzavretá nebola. Vyššie uvedenému záveru neodporuje ani bod 1.3 časti 2. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pretože tam uvedené jednostranné zvýšenie aktuálneho úverového rámca

predstavuje novú ofertu. Toto ustanovenie vyššie uvedenému záveru ani odporovať nesmie vzhľadom
na ust. § 54 ods.1 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy, ktorý

je predmetom tejto časti rozsudku nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a
podľa Obchodného zákonníka ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451
ods.2 OZ aj plnenie bez platného právneho dôvodu. Žalovanému bola podľa ním zaslaného prehľadu
poskytnutá istina vo výške 1177 eur a vrátená bola ku dňu rozhodovania súdu suma 315,27 eur. Celú
zaplatenú sumu započítal súd na istinu a potom dlžná istina predstavuje výšku 861,73 eur. Pri plnení

z bezdôvodného obohatenia, čas plnenia určený nie je a preto sa posudzuje podľa § 563 OZ - Ak
čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Pri určení dátumu výzvy na
plnenie nemohol súd prihliadať na oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko nebolo
preukázané, že toto oznámenie sa dostalo do dizpozičnej sféry žalovaného (§ 45 ods.1 OZ - Prejav

vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde). Za výzvu na plnenie tak súd považuje
doručenie žaloby žalovanému dňa 06.03.2015, plniť sa malo dňa 07.03.2015 a od 08.03.2015 nastalo
omeškanie. Základná úroková sadzba ECB k začiatku omeškania je vo výške 0,05 % ročne a výška
úrokov z omeškania tak je 8,05% ročne.

4. Proti výroku II., v časti ktorej bola žaloba zamietnutá a proti výroku o trovách konania podal
odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie v prípade revolvingového úveru uvádza, že ide
o neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa konaním žalobcu
- dodávateľa spotrebiteľovi prostredníctvom zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere podsúva, že
je zároveň oferentom ďalšej úverovej zmluvy. Následne zaslanie úverovej karty spotrebiteľovi potom

údajne zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov o následkoch spojených s jej použitím, pričom
dôvodom používania kreditných kariet je snaha finančných inštitúcii zarobiť na požičiavaní peniazi. Súd
I. inštancie ale posudzuje zmluvu, ktorá uzavretá nebola. V danom prípade nebola uzavretá zmluva o
klasickom spotrebiteľskom úvere, kde súčasne v časti .“C“ bola zmluva o revolvingu - išlo o staršie typy
zmlúv žalobcu a nejedná sa o tuto zmluvu. V danom prípade bola uzavretá dňa 1.9.2011 iba Zmluva o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ako samostatná zmluva a nie ako súčasť
zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere, ako uvádza súd. Právne posúdenie súdu I. inštancie je
teda podľa názoru žalobcu nesprávne. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí presne neuviedol,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojejargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn.
že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku
aj spravodlivé a presvedčivé. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne so

skutkovým ani s právnym posúdením veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil
vec prvoinštančnému súdu na nové konanie a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
aj trovy odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa ku odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 OSP a § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého bolo
rozhodnutie vydané v napadnutej časti (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke

Krajského súdu v Prešove dňa 10.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je viazaný odvolacím dôvodom (§ 390 ods. 1 CSP), ktorým je v tomto prípade nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

8. Tu je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie nezaložil svoje nerozhodnutie na zistení, že
zmluva o revolvingovom úvere je nekalá obchodná praktika, a teda absolútne neplatný právny úkon
z dôvodu, že žalobca zmluvou o klasickom spotrebiteľnom úvere vnucuje spotrebiteľovi ďalší úver
- revolving, tak ako to mylne uvádza v odvolaní žalobca, ale založil ho na zistení, že k uzatvoreniu
takejto zmluvy vôbec nedošlo, a to z dôvodu neprijatia návrhu zmluvy zo strany žalovaného v dôsledku

zmeny výšky úverového rámca, ktorý je podstatnou náležitosťou zmluvy. Takto formulované odvolanie je
zrejme dôsledok mechanického preberania záverov z odvolaní v iných konania, bez podrobnej znalosti
odôvodnenia tu napadaného rozhodnutia.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením vecí

odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom 1. inštancie. Súd
prvejinštancievyhodnotilobsahpripojenýchlistinnýchdôkazovvsúladesozásadouvoľnéhohodnotenia
dôkazov vyplývajúcou z vtedy platného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti, na základe čo dospel k správnym skutkovým záverom. Hodnotenie dôkazu je

vždy vecou súdu, nie účastníkov sporu. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky, ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné
hodnotenie dôkazu ako podľa účastníka, ktorý tento dôkaz predložil, resp. tento dôkaz navrhol vykonať.
Odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti zodpovedá kritériám vtedy platného a účinného ustanovenia

§ 157 ods. 2 OSP.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd sa nemohol stotožniť s vyčísleným nárokom
žalobcu zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty tak, ako sú tie
špecifikovanévžalobnomnávrhu,aužvôbecniesvyčíslenímuvedenýmvpodanízodňa15.4.2015,kde

boli okrem iného zarátané aj dlžné úroky z úveru, dlžné poistné z úveru, náklady spojené s uplatňovaním
pohľadávky. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že zmluva vôbec uzatvorená
nebola. Nároky žalobcovi z tohto dôvodu nevznikli. Preto žalobca nebol oprávnený časť žalovaným
hradených splátok započítať na úhradu nedôvodných nárokov, ale celé žalovaným hradené splátky mali
byť započítané na úhradu čerpanej istiny. Na základe toho, vznikla žalovanému zároveň povinnosť

v zmysle ustanovení §§ 451 a 457 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi predmet bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho vo forme ním čerpaných peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu. Z
výpisu odfinancovaných peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade (č. l. 39 spisu)
vyplýva, že žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z banky, ako aj priamo poskytnutými finančnými
prostriedkami, finančné prostriedky v celkovej výške 1.177- eur, pričom, ako to vyplýva z výpisu prijatých

splátok registrovaných na úverovom prípade (čl. 40) žalovaný žalobcovi vrátil sumu vo výške 315,27
eur. Žalovaný má teda voči žalobcovi povinnosť vrátiť sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi prijatými a
vrátenýmipeňažnýmiprostriedkami,t.j.sumu861,73-eursozákonnýmúrokomzomeškania.Vozvyšku
správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.11. Správnemu výroku vo veci samej v napadnutej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

12. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku,
ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá výrokom II vo vzťahu k zmene o revolvingovom
spotrebiteľskomúverevydaníkreditnejkartyz01.09.2011avýrokuIIIotrováchkonania,akoajvovýroku
o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému (odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.