Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202965
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214202965.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu CD
Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňu 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti žalovanej R. W., bytom W. X, XXX XX O., štátna občianka SR, o zaplatenie 276 Eur
s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Konanie o nároku žalobcu na 0,19 % denný zmenkový úrok zo sumy 276,- Eur od 6.4.2011 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania nárok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Bardejov bol dňa 17.04.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive
A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie, alebo
nariadenie č. 861/2007“), ktorým žalobca navrhoval, aby súd vydal proti žalovanej rozsudok, ktorým
by ju zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 276 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne

zo sumy 276 Eur od 6.4.2011 do zaplatenia, s 6,00 % ročným úrokom zo sumy 276 Eur od 20.6.2011
do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 25.11.2010 na zmenkovú sumu 276 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 6.4.2011.

Podaním, doručeným súdu dňa 22.12.2015, skôr, než sa začalo pojednávanie, vzal žalobca časť svojho
nároku späť, pričom doslovne uviedol: „... navrhovateľ berie svoj návrh na začatie konania späť a
to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne, čím si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06%
denne. Teda navrhovateľ viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ale žiada súd priznať
zmenkový úrok len v časti 0,06% denne“. Súd podľa obsahu posúdil toto podanie žalobcu ako čiastočné

späťvzatie návrhu v časti, predstavujúcej nárok žalobcu na zaplatenie zmenkových úrokov vo výške
0,19% denne zo sumy 276 Eur od 6.4.2011 do zaplatenia a keďže toto podanie bolo súdu doručené
skôr, než sa začalo pojednávať, súd konanie v zodpovedajúcej časti zastavil aj bez súhlasu žalovanej.

Súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy, zapečatil ju a vydal o tejto skutočnosti úradný záznam,
ktorý sa nachádza v spise na č.l. 9., v súlade s § 138 ods. 5 a § 180a ods. 1 - 4 vyhlášky č. 543/2005 Z.z..Súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007, vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal ho
žalovanej spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovaná sa k doručenému návrhu
na tlačive osobitne nevyjadrila a na pojednávanie vo veci sa nedostavila.

Súd si pripojil kópiu zápisnice zo dňa 2.3.2015 v konaní 4C 71/2013, na ktorom vypočul zamestnanca
spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktorý s žalovanou I. S. v danom konaní uzavrel dňa 12.2.2010 zmluvu o
úvere a ktorý uviedol, že v spoločnosti Pohotovosť s.r.o. pôsobí od začiatku, to znamená už 14 rokov
ako pracovník obchodnej služby. Predmetom jeho činnosti je uzatváranie zmlúv o pôžičke. Na konkrétne

okolnosti uzavretia zmluvy o úvere s žalovanou zo dňa 12.2.2010 si už nepamätá, ale žalovanú pozná.
Vzala si od nich niekoľko pôžičiek. Všetky predtým splatila, až s touto nastali problémy. Spoločnosť
získava klientov tak, že firma realizuje celoplošný marketing a on v rámci tunajšieho okresu získava
klientov aj sám napr. formou inzercie, bilbordov. V súčasnosti má spoločnosť na Dlhom rade kanceláriu
a to je najlepšia forma reklamy, keď je to na dobre viditeľnom mieste, okolo ktorého denne chodí veľa
ľudí. Obvyklý postup pri uzatváraní obdobných zmlúv je nasledujúci - svedok napíše žiadosť, tá ide na

schválenie do pobočky v Prešove a ak je žiadosť schválená, prídu peniaze a on ich vyplatí. Pobočka
mu dá vedieť buď emailom alebo telefonicky a následne mu nabehnú peniaze na účet. Zároveň sa
uzatvára zmluva. Súčasťou zmlúv o úvere a obdobných zmlúv sú aj písomnosti, ktoré sa postupne počas
jednotlivých období menili. Štandardne to ale bolo najčastejšie - žiadosť, zmluva, rozhodcovská zmluva,
zmenka, informácie o úrokoch, RPMN a podobne. Všetky listiny sa podpisujú naraz pri prevzatí peňazí.

Na otázku samosudcu či svedok pri podpise zmluvy osobitne oboznamoval a upovedomoval klientov o
obsahu zmlúv a písomností, svedok uviedol, že klient to má na stole, môže si to prečítať. On klientov
neupovedomuje a neoboznamuje, ak však niekto o to požiada, tak mu to vysvetlí. Veľmi málo klientov ho
požiadalo o vysvetlenie. Navyše on má 80 % klientov, ktorí ho navštevujú za účelom poskytnutia peňazí
opakovane, pravidelne. On klientom vysvetlí, že musia platiť načas a vtedy nebudú žiadne problémy,

resp. keď už nejaké problémy nastanú, tak hľadajú riešenia, ktoré im vychádzajú v ústrety. Na otázku
samosudcučivobdobnýchzmluváchoúvere,akájepredmetomtohtokonania,svedokvysvetlilklientom
čo je to zmenka, svedok uviedol, že nie. Jeden z tisíca klientov sa opýta. On nevysvetľuje, keď sa ho
niekto neopýta. Mal za celé obdobie čo pôsobí v spoločnosti Pohotovosť iba jeden prípad, keď klient
odmietol podpísať zmenku a tak mu nevyplatil peniaze. Na otázku samosudcu či je podpísanie zmenky

nevyhnutným predpokladom poskytnutia peňazí, svedok uviedol, že áno. Na otázku samosudcu čo by
nastalo, ak by niekto odmietol podpísať zmenku, svedok uviedol, že by mu neboli vyplatené peniaze. Na
otázku samosudcu čo by nastalo v prípade, ak by za svedkom prišiel klient, ktorý by žiadal o poskytnutie
finančnej sumy a nejakú časť zmluvy by namietal, alebo žiadal by doplnenie zmluvy prípadne úpravu
zmluvy, svedok uviedol, že oni idú do rizika, poskytujú peniaze. Spoločnosť vystavuje potrebné doklady,

klient si môže akurát vybrať rozhodcovský súd, inak však musí súhlasiť s našimi tlačivami. Z praxe
vie, že každý to podpíše automaticky, podstatné sú pre neho rýchle peniaze a nezaujíma sa o zmluvné
podmienkyvčaseuzavretiazmluvy.uviedol,že- robímesjednoduchýmiľuďmi.Zároveňsvedokuviedol,
že v iných obdobných konaniach by vypovedal zhodne.

Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia č. 861/2007, následne skúmal právomoc
slovenských súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom
k cezhraničnému sporu, rozhodné právo. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi
kritériamipriposudzovaní,čiideokonaniepodľatohtonariadenia,jeskúmanie,čiideocezhraničnýspor,

či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu
2.000 Eur a či žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie
spĺňa všetky nariadením požadované kritériá. Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu doručenia
tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t.j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovanej, ktorá
má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom

3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom,
preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval
právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy
daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou
republikou Komisii a to v zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne

príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Bardejov. Keďže v
uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na
daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné
strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb.o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia
č. 861/2007.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, výpisom z Obchodního rejstříka ČR, do
ktorého je žalobca ako právnická osoba zapísaný, zmenkou, spisom 7 Er 260/2012, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.11.2010 uzavreli žalovaná ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 150 Eur, pričom dlžník

sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 102 Eur, všetko v 6- ch
mesačných splátkach po 42 Eur, počnúc dňom 1.1.2011.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25.11.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doposiaľ nezaplatila
žiadnu sumu. Žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku voči žalovanej predložil súdu originál
zmenky vystavenej žalovanou dňa 25.11.2010 a výpis z obchodného registra žalobcu.

Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal voči žalovanej ako dlžníkovi na Stálom rozhodcovskom súde

písomný návrh na začatie konania, na základe čoho predmetný rozhodcovský súd rozsudkom spisová
značka SR 07409/11 zo dňa 9.8.2011 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 276 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 276 Eur od 6.4.2011 do
zaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy276Eurod20.6.2011dozaplateniaanahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 142,21 Eur. Predmetný rozsudok bol vydaný na základe

vyššie uvedenej zmenky. Na základe tohto exekučného titulu veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. spísal pred
exekútorom návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanej, ktorý dňa 7.10.2010 podal na tunajšom súde
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného rozhodcovského
rozsudku. Veci bola pridelená spisová značka 7Er 260/2012. Uznesením Okresného súdu Bardejov
č.k. 7Er 260/2012 - 15 zo dňa 17.12.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. na odvolanie sa

oprávneného odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil. Okresného súdu Bardejov č.k. 7Er 260/2012
- 34 zo dňa 15.10.2013 súd exekučné konanie zastavil. Súd posúdil právny vzťah medzi veriteľom
ako dodávateľom a dlžníčkou ako spotrebiteľkou ako spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 258/2001 Z.z., Smernicu Rady
93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C 240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA

c/a Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C - 168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa
María mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C -40/2008 zo
dňa 6.10.2009 Asturcom telecominicaciones SL c/a Cristine Rodrigezovej Nogueirovej a uviedol, že v
súd v záujme ochrany spotrebiteľa v konaní o žiadosti o udelenie poverenia je nútený ex offo preskúmať
zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom konštatoval neprijateľnú

podmienku v Všeobecných zmluvných podmienkach a to dohodu o rozhodcovskej doložke, pretože tá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemohol ju ovplyvniť, pretože bola súčasťou zmluvy, ktorú mohol iba ako celok
prijať alebo ako celok odmietnuť. Súd takúto rozhodcovskú doložku preto považoval za neplatnú, na jej

základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nemôže byť platným exekučným titulom.

VeriteľPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,zaktoréhopodpisovalkonateľspoločnosti, indosovaltútozmenku,pričom
nadruhústranuzmenkyvpísal:namiestonásnaradCDConsultings.r.o.,Kčervenémudvoru3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 52 odsek 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písmeno a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom

vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/, k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k dôkazom aleboukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,
ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom ( dôkaz - výpis z Obchodného registra SR, do ktorého je prvý majiteľ zmenky zapísaný),
bol tu reálny predpoklad ( vzhľadom na vedomosť súdu o činnosti veriteľa z iných súdnych konaní), že
právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu. V

zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania ( a to aj v
každom druhu konania), bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd
príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 14.03.2013 ( alebo rozhodnutie ESD sp.zn.
C-76/10), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako

spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako
spotrebiteľa. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu
potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, si súd v tomto konaní zabezpečil exekučný spis, vedený pod spisovou značkou 5Er
605/2011, súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uvedená na originály zmenky a ktorá bola uzavretá medzi

žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil takéto postavenie
predmetných subjektov. Je preto na mieste záver, že súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému
vzťahu aj v takom prípade, ak sa uplatňuje právo z indosovanej zmenky. Umožňuje mu to priamo
zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k zmenkovému zákonu v postavení špeciality a lex specialis
deroigat lex generali ( v tomto prípade aj lex posterior derogat legi priori). Prednosť má teda zákon o

spotrebiteľských úveroch.

Právny predchodca žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa
25.11.2010 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým

spôsobom. Žalovaná je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri

jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného.
Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie
tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom

sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné
finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým
spôsobom a ktorý ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými

prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp.
zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ,
právny predchodca žalobcu, ktorý mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky skryté
pod tzv. poplatok. Súd následne z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o

spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle
zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť
spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej
zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom
tohto konania. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná
jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z
nerovnováhy vyjednávacej sily (charakterizovanej sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti
znalostí (u profesionála väčšie skúsenosti s predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktoráje sprevádzaná spravidla aj lepšou znalosťou práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach
spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver).
Systém ochrany zavedený aj smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v

nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným
predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade žalovaná
podpísala zmluvu o úvere, spolu so zmenkou tak, ako jej tieto písomnosti boli predložené, bez znalosti
obsahu písomností, bez znalosti predmetných právnych inštitútov ( úver, zmenka, rozhodcovská doložka

a pod.), ktoré jej neboli vysvetlené, bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď zamestnanca prvého majiteľa zmenky a
zároveň veriteľa v konaní 4C 71/2013 ( ktorého výpoveď súd v tomto konaní prečítal), ktorý uviedol, že
pokiaľ by žalovaná nebola podpísala spoločne s úverovou zmluvou aj zmenku, neboli by jej vyplatené
peniaze. Inými slovami - uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním zmenky.

Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú
pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy,
ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá
umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K tomu, aby mohla byť zaistená smernicou
zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce medzi spotrebiteľom a poskytovateľom

narovnané iba pozitívnym zásahom, ktorý je vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám.
Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej zmluvnej klauzuly i bez návrhu.
Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z úradnej povinnosti predstavuje
prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol zneužívajúcou podmienkou
viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok v zmluvách uzatváraných

medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Ako už bolo vyššie uvedené, v rámci úverovej zmluvy je neplatné ustanovenie všeobecných zmluvných
podmienok, ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky a na základe ktorej bola zmenka vyplnená,
uplatnená pred rozhodcovským súdom a následne indosovaná na žalobcu. Takáto zmenka vôbec

nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek
nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky
náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade
spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb.,

ktorý je prekonaný nielen zmenou spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou
súdov. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému
vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v

rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako tomu došlo v tomto
prípade (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať

akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007).
Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej
bola Dohoda o vyplnení zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej
dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe
zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom

k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť
na žalobcu. Navyše dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok
vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom
ovplyvniť, čo súd zistil výsluchom zamestnanca veriteľa na pojednávaní dňa 2.3.2015 ( konanie 4C
71/2013). Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku,

v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení
veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre
spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvodyjej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ
nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú
uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení

všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj
v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje
možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky
nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu

uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za
obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

V zmysle predmetného zákonného ustanovenia teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol v prípade
platnosti tejto spotrebiteľskej zmluvy vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 195 Eur ( 150 Eur plus 30%).
To, že vyplnil zmenku na sumu 276 Eur znamená porušenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. . Zmenku

takto vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec ju nesmel ďalej postupovať.

Takáto dohoda o vyplnení zmenky je zároveň aj neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 OZ, pretože
žalovaná nemala inú možnosť, ako podpísať zmenku, v opačnom prípade by s ňou veriteľ neuzatvoril
úverovúzmluvu.Spotrebiteľkabolatedazostranydodávateľaprinútenávyplniťzmenku,akonevyhnutnú

podmienku uzavretia zmluvy, pretože v opačnom prípade by nedostala peniaze. Povinnosť súdov
vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež
povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných
noriem a ústavných zásad“). Súd takisto poukazuje i na nález Ústavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom
o.i. ku kritériu zjavnej nespravodlivosti uvádza, že považuje za neakceptovateľné, aby sa prípadnej

súdnej ochrany dostávalo subjektom, ktoré evidentne poškodzujú práva svojich klientov. Ustanovenia
zmlúv alebo zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane ich modifikáciu, v sebe zahŕňajú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane
klienta, kedy nebude dotknutá iba jeho sféra právna, ale hlavne sféra osobná.

Súd uvádza, že postup veriteľa tým, že indosoval zmenku na žalobcu až následne potom, čo zistil,
že práva z exekučného titulu ( rozhodcovský rozsudok), podkladom pre vydanie ktorého bola tá istá
zmenka ( z akej uplatňuje svoj nárok žalobca v tomto konaní), obchádza zákon, ktorým je poskytnutie
práv tým subjektom, ktoré ho uplatňujú na základe právneho dôvodu a je v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka. Tento právny úkon - indosovanie zmenky na žalobcu je teda v celom

rozsahu neplatný pre obchádzanie zákona. Ako inak totiž možno právne kvalifikovať konanie veriteľa
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý v čase indosácie zmenky na žalobcu vedel, že z takejto zmenky nemôže
právne uplatňovať akékoľvek nároky, o čom právoplatne rozhodol súd a veriteľ napriek tomu tú istú
zmenku ďalej postupoval.

K námietkam žalobcu, že nemá vedomosť o iných vzťahoch žalovaného a pôvodného vlastníka zmenky,
žalobca netvrdil skutočnosti o inom vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, nie je teda
nositeľom dôkazného bremena, súd je v sporovom konaní povinný prihliadať len na také tvrdenia, ktoré
sú produkované účastníkmi konania, zmenka je samostatným a abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy a nie je možné ju podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenku, zmenkový

záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný a celkom nezávislý od
zabezpečovanej pohľadávky, súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský
vzťah, súd uvádza, že aj keď je iného názoru o vedomosti žalobcu o tomto právnom vzťahu
veriteľ - dlžník, nariadil vo veci pojednávanie a oboznámil celý exekučný spis so všetkými súvisiacimi
písomnosťami, ktoré sú potrebné pre ujasnenie postupu súdu a právneho vzťahu, ktorý je v tomto

konaní dôležitý. Súd opätovne poukazuje na to, že žalobca nadobudol od prvého majiteľa zmenky v
počte mnoho tisíc kusov a vzhľadom na to, že sa jedná o podnikateľov ( pričom žalobca mal pôvodne
v predmete podnikania činnosť ekonomických poradcov a jej bývalý konateľ pôsobí v spoločnostiach
Lawyer partners a.s., Two lawyers s.r.o., TOP INNOVATIONS s.r.o. a Lawyers group s.r.o., ktoré mali,
alebo majú vo svojej činnosti okrem iného aj vymáhanie súdnych a mimosúdnych pohľadávok, činnosť

organizačného a ekonomického poradcu, faktoring a forfaiting), je podľa názoru súdu na mieste
konštatovanie, že vzťahy prvého majiteľa zmenky a žalovanej boli žalobcovi známe aj pred začatím
tohto konania a že veriteľ indosovaním zmenky, vystavenej žalovanou, podľa názoru súdu postupoval
v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žiaden z účastníkov nie je povinný v spotrebiteľskom vzťahuvznášať akékoľvek námietky, súd k nim prihliada ex offo. Súd má k dispozícii súdny materiál exekučného
konania, v ktorom už raz zastavil exekučné konanie na základe tej istej zmenky, z akej žalobca
vychádza pri uplatňovaní svojho nároku v tomto konaní. Tá istá zmenka a rovnako spotrebiteľský

vzťah s ňou súvisiaci je potrebné preskúmať aj v tomto konaní a súd tak učinil. Pri spotrebiteľskom
záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky
a jej prísnej formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu
spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich
naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a
plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k európskemu
právu vo svetle zásady lojality môže byť naplnený iba tak, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a
zmluvný titul, podľa ktorého sa postupník (v tomto prípade spoločnosť z Českej republiky ktorá zmenku
nadobudla) plynúcich nárokov domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí súd
venovať žalovaným nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti ako v prípade obchodnej zmenky. V

opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu
k Európskej únii. Uvedenú logiku potreby skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11 Česká spořitelna (14.3.2013), kde súd na účely posúdenia nárokov
zo zmenky musel preskúmať celý titul jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov. V súvislosti s
použitím zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských zmluvách Komisia zastáva názor,

že podľa § 4 ods. 7 v aktuálnom období platného zákona, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo
zmluvyospotrebiteľskomúverezmenkualebošek,musísiveriteľpočínaťtak,abybolizachovanévšetky
práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Teda úver poskytnutý
na základe úverovej zmluvy sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Vyplnením blankozmenky
a požadovaním ďalšieho neodôvodneného plnenia si veriteľ nesplnil zákonnú povinnosť počínať si tak,

aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Zákonná povinnosť pritom prirodzene zaťažuje aj ďalšieho majiteľa zmenky, a to bez ohľadu na
to, že ide o indosáciu zmenky. Teda ani v tomto smere nemôže ísť o dobromyseľnosť veriteľa, ktorý mal
a musel v čase postúpenia vedieť o zákonnej povinnosti zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa podľa
zákona. Podľa názoru súdu sa jedná o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú spoločnosť.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, každopádne by
táto samotná formálnosť nemala vychyľovať práva, plynúce zo zmenkových vzťahov, v prospech jednej
zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je potrebné brať do úvahy najmä za situácie, kedy zmenková
prax inklinuje k využívaniu zaisťovacej funkcie zmeniek. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú síce
formálne v rovnom postavení, ale faktická situácia môže byť odlišná a v tomto prípade aj odlišná bola,

kedy na jednej strane vystupoval profesionálny podnikateľa a na druhej strane neinformovaný dlžník.
Navyše často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých
nie je možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve, čo pre nich môže mať fatálny dôsledok
v podobe vzniku dlhovej špirály. ÚSČR vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že
súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po

ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo
požadovať Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v
oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. (Rozsudok ústavného súdu

ČR : IV.ÚS 457/10). Napriek tomu, že žalovaná v konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná,
súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súduSRzo16.januára2013,sp.zn.6MCdo9/2012,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.marca2012,

sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon

o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné,
že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý
z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v
tejtooblasti,munemôžebyťnaujmu.Účelomspotrebiteľskéhoprávajeposkytnúťspotrebiteľoviochranuv prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje
zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex
offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné,

zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C -
419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny
dvorvkonanípriuplatneníprávazozmenkyzúradnejmociskúmalpostavenieodporcuakospotrebiteľa.
Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu

ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera
vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 -
II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise
Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11
skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o
skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku

prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. V zmysle článku 5 citovaného nariadenia môže súd
vytýčiť pojednávanie aj v prípade, ak o to žiadny účastník nepožiada, ak to považuje za vhodné. Je to
právo súdu postupovať tak v zmysle citovaného nariadenia a žiaden z účastníkov nemôže toto právo
súduobmedziťtým,že nežiadapojednávanievytýčiť.Vzmyslečlánku9ods.1predmetnéhonariadenia,
súd určuje určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré

sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov, je len na ňom, aký spôsob, rozsah a postup pri dokazovaní zvolí.
Podľa článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok
alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie rozsudku. Súd potreboval objasniť
spotrebiteľský vzťah, ktorý súvisí s nárokom žalobcu, za týmto účelom pojednávanie nariadil, žalobcu s
tým oboznámil a umožnil žalobcovi aj žalovanej vyjadriť sa k všetkému, čo súd považoval za potrebné

oboznámiť a vykonať v rámci dokazovania. Umožňovalo mu to jednak nariadenie 861/2007 ako aj O.s.p.,
subsidiárne použiteľný vo svojich ustanoveniach §§ 120 a nasl.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§155C.s.p.askutočnosti,ževcelomrozsahuúspešnejžalovanej
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.