Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115202196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s.,sosídlomMlynskéNivy44/a,Bratislava,zastúpenéhoJakubčák,AK,s.r.o.,sosídlomMichalská14,
Bratislava, proti žalovanému S. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. N. Y. X., K., t. č. na neznámom
mieste, zastúpenému opatrovníčkou D. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu I. J. Y., o zaplatenie
430,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.11.2015, č.
k. 11C/39/2015-115 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 417,27
eur s prísl., a nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 25,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo preukázané, že medzi účastníkmi
konania platne bola uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu, pričom žalovaný si nesplnil svoju

povinnosť a neuhradil nedoplatky za odobraný plyn. Žalobca bol preto nútený prerušiť mu distribúciu
plynu a na základe toho vyúčtoval vo vzťahu k žalovanému náklady v zmysle platného cenníka, preto
bolo dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 417,27 eur v celom rozsahu vyhovieť.

3. Pokiaľ ide o sumu 13,- eur, túto súd prvej inštancie žalobcovi nepriznával a v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú, keďže žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov za upomienky. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti vec právne posúdil podľa zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Zákon teda predpokladá
presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie
povinností zo zmluvy, nemožno priznávať viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku
za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov zapadá do definície neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nakoľko nepochybne zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi účastníkmi je
zmluvou spotrebiteľskou. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.

3 O.s.p., keď vyhodnotil, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti. Pri rozhodovaní o náhrade
trov však poukázal na rozhodujúce pravidlo o náhrade iba účelne vynaložených trov, čo sa samozrejme
vzťahuje aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom. Je potrebné rozlišovať právo na právnu
pomoc a právo na náhradu trov konania spojených so zastupovaním. Obe veci síce spolu súvisia, aleje potrebné ich posudzovať oddelene. Za účelne vynaložené trovy sa považujú tie, ktoré sú nevyhnutné
k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva na súde. Posúdenie tejto otázky sa odvíja od charakteru
konkrétneho sporu. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade ide o tzv. typovú žalobu, ktorá sa

používa v množstve obdobných sporov a v jej obsahu sa menia len čísla a sumy príslušných faktúr. Ide o
skutkovo a právne jednoduchú vec a zo spisu nevypláva, že by nastala skutočnosť, ktorá by vybočovala
z tohto typového konania. Nemožno opomenúť, že ide o pohľadávku zo zmluvy, kde jednou stranou
je spotrebiteľ a pri zohľadnení týchto skutočností súd prvej inštancie nepovažoval trovy právneho
zastúpenia žalobcu za účelne vynaložené a v tejto súvislosti mu priznával len náhradu súdneho poplatku

zo žaloby.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom
rozsahu vyhovené a aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania, alternatívne navrhol v tejto časti
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstata nesprávnosti rozhodnutia

v napadnutom rozsahu podľa žalobcu spočíva v nesprávnom určení nároku žalobcu voči žalovanému
v neodôvodnení rozhodnutia súdu odňatím možnosti konať pred súdom a nepredvídateľnom postupe
konajúceho sudcu. Zdôrazňuje, že medzi stranami sporu vznikol zmluvnú vzťah, na základe ktorého
vznikli účastníkom tak práva aj povinnosti. Kritériom na nárok strán voči sebe navzájom je existencia a
trvanie zmluvného vzťahu. Pokiaľ ku skončeniu zmluvného vzťahu nedôjde, odberateľ môže odoberať

plyn a dodávateľ má nárok na odplatu za odobratý zemný plyn, ako aj na ďalšie poplatky. Poukázal v tejto
súvislosti na výzvy na zaplatenie pohľadávky adresované vo vzťahu k žalovanému. V priebehu celkom
19 kalendárnych mesiacov bolo žalovanému zaslaných 5 upomienok, čo nie je možné považovať za
neštandardný postup. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či požadovanú náhradu nákladov súd považoval za
škodu alebo nie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou nákladov, sledovania úhrad žalovaného,

nákladov vyhotovenia upomienky, nákladov obálky a kancelárskeho papiera, nákladov podania zásielky
na poštovú prepravu, nákladov poštovného, pričom je zrejmé, že tieto aj ostatné náklady žalobcu vznikli
a tento ich uhradil, pričom uvedené súviselo len s tým, že žalobca porušil svoje platobné povinnosti. Súd
nezdôvodnil svoj postup v tom, akým postupom konkrétnu zmluvnú podmienku posúdil. Z jeho záveru
však vyplýva, že to asi urobil. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by tento pokiaľ ide o poukaz na §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vykonal akékoľvek skúmanie nerovnováhy, jej stupňa, neprospechu
spotrebiteľa a možných nákladov žalobcu, pričom je zrejmé, že tento tieto náklady znášal. Rozsudok je
v tejto časti nezdôvodnený. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o trovy konania
a má za to, že rozhodnutie je nejasné. Upozorňuje na to, že súd prvej inštancie nepriznal ani náhradu
tzv. režijný paušál, hoci je úplne nepochybné, že žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi náklady,

ktoré režijný paušál pokrýva, vznikli. Rozsudok je v tejto časti postihnutý aj vadou nepreskúmateľnosti
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu súdu, najmú v súvislosti so zamietnutím návrhu vo
vzťahu k istine 13,- eur a jej príslušenstva, príp. záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo vzťahu
k výroku o náhrade trov konania. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, či tento trovy právneho zastúpenia
žalobcovi priznať chce alebo nechce. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či postupoval podľa § 150 ods. 1 alebo

ods. 2 O.s.p.. Osobitne namieta žalobca tú skutočnosť, že súd v priebehu konania neoboznámil žalobcu
sosvojoumožnouúvahouoneprijateľnejzmluvnejpodmienke.Vzmysletýchtodôvodovžalobcanavrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby a o
trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 9.11.2011 bola uzatvorená písomná zmluva o
dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako
odberateľom, ktorou poskytoval žalobca dodávky zemného plynu na odberné miesto v K., H. N. Y. X,
č. bytu XXX.

8. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalobca nepochybne vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskejčinnosti. Nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10 . Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu

k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno
chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,

ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore
s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v

skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok

je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa
odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s

administratívnouagendou(poplatkyzavýzvyapoplatkyzaupomienky),predstavujúplnenia,ktoréniesú
v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací
súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle
ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), veriteľ nemá
nárok na plnenie z takejto podmienky.

12. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania strán je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval v zmysle
ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 s tým, že zohľadňoval len charakter žaloby
ako typovej a nie charakter sporu ako drobný spor. Pri rozhodovaní o trovách konania platí zásada
zodpovednosti strany za výsledok v spore vyplývajúca z ust. § 142 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016,

§ 255 ods. 1 C.s.p.. Právo na náhradu trov konania je viazané na účelnosť vynaložených trov. Trovy
konania vzniknuté zastupovaním advokáta v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní
mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložená na riadnebránenie práva na súde. V tomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje
procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

13. Problematikou posudzovania účelnosti trov právneho zastúpenia sa zaoberal aj Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.7.2014, ktorý poukazoval na to, že v prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v §
142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri

posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer podobných veciach alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku

a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v
rámci aplikácie práva.

14. So zreteľom na uvádzané odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval

nevyhnutnosť uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia a účelnosť jej vynaloženia a správne
rozhodol, ak náklady právneho zastúpenia žalobcu advokátom nepovažoval za účelné po ustálení, že
sa jednalo o typovú vec, jednoduchú po skutkovej a právnej stránke, k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza typovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška
dlhu.

15. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovanému v tomto štádiu konania
trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).