Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217906
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115217906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: B., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom S. proti žalovaným: 1. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., 2. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. v konaní o zaplatenie 2 602 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2 602 Eur
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.2.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo svojej žalobe zo dňa 9.7.2015 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade
zaplatiť jej sumu 2 602 Eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a
zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobkyni.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou domu na Z., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXXX v katastrálnom území W.. V jednom z bytov v dome sú nájomcovia žalovaní.

3. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 5.3.2011 mal mať predmetný byt výmeru obytnej plochy
50 m2 a vedľajšej plochy 12 m2. Pri uzatváraní zmluvy vychádzala žalobkyňa z nájomnej zmluvy
s predošlým vlastníkom, pričom skutočnú výmeru bytu, ktorého nájomcami sú žalovaní zistila pri
príležitosti vybavovania stavebného povolenia na rekonštrukciu domu. Žalovaní tak užívajú byt o výmere
nie 62 m2, ale 95,4 m2. Užívaním plochy bytu mimo rámec nájomnej zmluvy bez platenia nájomného
tak vzniká žalovaným bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasledujúcich OZ, pretože neplatením sa

majetok žalovaných zväčšil. Za žalované obdobie od 10.7.2013 do 9.7.2015 žiadala žalobkyňa zaviazať
žalovaných na zaplatenie sumy 2 602 Eur. Túto sumu určila nasledovne: 33,40 m2 x 38,98 Eur x 2 roky
= 2 602 Eur.

4. Úrok z omeškania žiadala priznať žalobkyňa vo výške 8,15 % ročne. Všetky údaje týkajúce sa
výšky bezdôvodného obohatenia ako určila výšku bezdôvodného obohatenia boli určené v konaniach, v
ktorých bola žalobkyňa voči žalovaným na Okresnom súde Košice I a to spisových značiek 40C/24/2008,

15C/149/2011 a 12C/290/2013.

5. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v konaní na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou
40C/24/2008 mal súd za preukázané, že žalovaní užívajú byt o výmere 95,40 m2, pričom na základenájomnej zmluvy mali užívať len 62 m2 a tak bez právneho dôvodu užívajú výmeru 33,40 m2. V tomto
konaní bol ustanovený súdny znalec H., ktorý v znaleckom posudku určil ročné nájomné za rok 2008
vo výške 38,98 Eur za meter štvorcový. Na základe tohto znaleckého posudku bolo rozhodnuté aj vo

vyššie citovaných súdnych sporoch.

6.Žalovanív1.av2.radesapočassúdnehokonanianezdržiavalinaadresesvojhotrvaléhopobytuvS.,
preto im v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016 ustanovil súd opatrovníčku. Opatrovníčka
prevzala žalobu spolu s uzneseniami o poučeniach dňa 3.2.2016.

7.Napojednávanieurčenénadeň16.9.2016súdpredvolalžalovanýchv1.av2.radezadresyuvedenej
v registri obyvateľov SR, podľa ktorej súd zistil, že naďalej majú trvalé bydlisko v S..

8. Predvolania zasielané žalovaným v 1. a v 2. rade sa vrátili súdu dňa 16.8.2016 ako nevyzdvihnuté
v odbernej lehote z pošty. Preto súd podľa § 180 CSP s poukazom na § 106 ods. 1 písm. a) CSP

pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne

územie W. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou meštianskeho domu na Z., súpisné číslo XX
na parcele č. XXX.
11. Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako
nájomcom zo dňa 5.3.2001 súd zistil, že žalobkyňa prenechala žalovanému v 1. rade do užívania byt
č. X nachádzajúci sa na X. poschodí v budove na ulici Z. o výmere obytnej plochy 50 m2 a vedľajšej

plochy o výmere 12 m2. Byt mal nájomca užívať spolu so svojou manželkou a to žalovanou v 2. rade
a so svojimi deťmi X. a S..

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I spisovej značky 40C/24/2008 súd zistil, že podľa
znalca H. má predmetný byt podlahovú plochu 87,40 m2, pričom k bytu patrí aj balkón o výmere 8 m2.

Z uvedeného vyplýva, že plocha bytu spolu s príslušenstvom, ktorú užívajú žalovaní je 95,4 m2 a nie
je ako je uvedené v nájomnej zmluve, kde sa uvádza podlahová plocha bytu s príslušenstvom 62 m2.
Menovaný znalec určil, že výška bezdôvodného obohatenia za 1 m2 ročne je 38,98 Eur. Žalobkyňa má
preto právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 602 Eur. Túto sumu súd určil výmerou
podlahovej plochy, ktorú užívajú bezdôvodne žalovaní v 1. a v 2. rade a to 33,40 m2 x 38,98 Eur ročne

za 1 m2 x 2 kalendárne roky = 2 602 Eur.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto právnych predpisov:

14. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,

čo podľa práva má plniť sám.

16. Podľa ustanovenia § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý v § 3 ods. 1 uvádza,
že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V danom prípade bolo súdu preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou domu na Z., ktorý

je zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie S.. Je nepochybné aj to, že žalovaní v 1. a v 2.
rade užívali byt v tomto obytnom dome o výmere 95,4 m2 aj v období od10.7.2013 do 9.7.2015 , i keď
v zmluve o nájme bytu uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola stanovená výmera bytu
62 m2. Bezdôvodné obohatenie vzniklo žalovaným v 1. a v 2. rade užívaním bytu o výmere 33,40 m2.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 58/2010 a jeho
doplnku č. 68/20114 vypracovaným znalcom H..

21. Žalobkyňa má právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 602 Eur za obdobie od
10.7.2013 do 9.7.2015 vo výške 2 602 Eur, preto súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie
tejto sumy žalobkyni.

22. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle ustanovenia § 563 OZ, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade opatrovníčka žalovaných
prevzala žalobu dňa 3.2.2016, žalovaní mali tak vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni dňa 4.2.2016,
v omeškaní sú teda od 5.2.2016. V tento deň bola výška úroku z omeškania 5,05 % ročne, preto súd

žalobkyni priznal zo žalovanej sumy 5,05 % ročný úrok z omeškania od 5.2.2016 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Žalobkyňa totiž žiadala priznať 8,15 % ročný
úrok z omeškania od podania žaloby, t. j odo dňa 9.7.2015.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

26. V danom prípade mala žalobkyňa neúspech len v nepatrnej časti, preto jej súd priznal plnú náhradu

trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.