Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205004
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614205004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. č. XX, štátny občan Z., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra
SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 940,76 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/205/2014-60 zo dňa 14.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 940,76 eur s
úrokom z omeškania, ďalej sumu 71,39 eur s úrokom z omeškania a trovy konania. Rozsudok odôvodnil
tým, že na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku bolo proti žalobcovi
začaté trestné stíhanie pre zločin neodvedenia dane a poistného a že prokurátor Okresnej prokuratúry
Z. podal na žalobcu ako obvineného obžalobu. Z rozsudku Okresného súdu Svidník bolo preukázané,
že žalobca bol oslobodený spod obžaloby. Žalobcu v priebehu prípravného konania a v konaní pred
súdom zastupoval advokát Advokátskej kancelárie Z., M.. L. S. na základe plnomocenstva. Obhajca si

trovy obhajoby riadne vyúčtoval, jeho odmena a hotové výdavky tvorili sumu 940,76 eur a žalobca tieto
trovy obhajcovi uhradil. Z listu zo 07.02.2014 vyplýva, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
požiadal žalovanú, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku
podľa zákona 514/2003 Z.z., pretože v súvislosti s jeho obžalobou v trestnom konaní mu vznikla škoda
spočívajúca v zaplatených trovách obžaloby. Súd mal za preukázané, že žalobca má nárok na náhradu
škody spočívajúcu v zaplatených trovách obhajoby, pretože ku škode u žalobcu došlo v trestnom

konaní. Trestné stíhanie sa začalo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, následne
bolo voči nemu podaná prokurátorom obžaloba a trestné konanie skončilo tým, že žalobca bol spod
obžalobyoslobodený.Zuvedenéhomalsúdzapreukázané,ženaúsekutrestnéhokonania,ktorézačína
vydaním uznesenia o začatí stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť
tak vyšetrovať policajného zboru, ako aj prokurátor. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol spod obžaloby
oslobodený, súd za orgán verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, považoval Generálnu prokuratúru
SR s poukazom na zákon 412/2012 Z.z.. Pokiaľ ide o výšku nároku, táto pozostáva z trov právneho

zastúpenia na jednotlivých úkonoch, ktoré vyplatil žalobca svojmu právnemu zástupcovi. Súd priznal
žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky ako náklady spojené s uplatneným pohľadávky - trovy právneho
zastúpenia za návrh na predbežné prerokovanie nároku, spolu 71,39 eur. Výrok o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil
tým, že Okresný súd Svidník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu

posúdeniu, najmä v otázke konania za štát. Okresný súd Svidník v odôvodnení ustálil, že titulom pre
nárok na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie v rozsahu uznesenia a vznesení obvinenia. Následne
však oprávnenie konať v mene štátu odvodil v skutočnosti, že orgány prokuratúry podali obžalobu na
súd. Otázkou teda zostáva, čo je titulom pre náhradu škody, či ide o nezákonné rozhodnutie tak ako
ho definoval Okresný súd Svidník (uznesenie o vznesení obvinenia) alebo je titulom nesprávny úradný

postup v rozsahu podania obžaloby zo strany prokuratúry (avšak nesprávnosť takéhoto postupu nebola
súdom preskúmavaná ani preukázaná). Generálna prokuratúra SR poukázala na skutočnosť, že nie je
príslušná vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady na postup
podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona 514/2003 Z.z.. Toto ustanovenie je bez zmeny odo dňa nadobudnutia
účinnosti zákona a jeho výklad a dlhoročná aplikácia nespôsobovala žiadne problémy. Zákon 412/2012
Z.z. upravil znenie len vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR a na príslušnosti prokuratúry konať za štát nič

nezmenil. Ani úvaha o tom, že podanie obžaloby zakladá príslušnosť prokuratúry nemá oporu v zákone.
Poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 písm. m) zákona 514/2003 Z.z. a uviedol, že je nesporné, že oblasť
trestného konania bola a je oblasťou verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej
moci. Je nesporné, že zákonodarca mal v úmysle zachovať kontinuitu a efektívnosť predsúdneho a
súdneho konania, t.j. zámerom zákonodarcu bolo a stále je, aby orgán, ktorý žiadosť o náhradu škody

predbežne prerokoval, aj konal za štát pred súdom.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Ak proti žalobcovi bolo začaté trestné
stíhanie a následne bol spod obžaloby oslobodený, je správny záver o tom, že žalobcovi vznikla škoda

vynaložením finančných prostriedkov na svoju obhajobu. Napokon ani žalovaný v podanom odvolaní
túto skutočnosť nespochybňuje, spochybňuje záver súdu prvej inštancie, ktorý orgán má konať za štát.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za štát v tomto prípade mala konať
Generálna prokuratúra SR.

4. Škodu v trestnom konaní môže spôsobiť súd, prokurátor, vyšetrovateľ alebo poverený príslušník
Policajného zboru, prípadne aj viacerí z nich. V konaní proti štátu podľa zákona 514/2003 Z.z. je
potrebné, aby za štát konal štátny orgán určený v súlade s § 4 tohto zákona.

5. V čase vznesenia obvinenia bolo účinné ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z..

podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR za štát konať nemôže z toho dôvodu,
že po vznesení obvinenia prokurátor podal obžalobu na súd. Za štát v tomto prípade nemôže konať

ani Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože súdy nevydali žiadne nezákonné rozhodnutie, súdy žalobcu
oslobodili spod obžaloby.

6. Aj keď v žalobe sa ako prvé rozhodnutie uvádza rozhodnutie o vznesení obvinenia, je správny aj
záver súdu prvej inštancie o tom, že vo veci bola podaná aj obžaloba a že podaním obžaloby prokurátor

na seba preberá zodpovednosť za následky trestného stíhania. Otázku zákonnosti rozhodnutia či už
vznesenia obvinenia alebo podania obžaloby je treba hodnotiť objektívne, a to podľa výsledku konania.
Pokiaľ bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nemožno obžalobu považovať za zákonnú, aj keby
tomu skutková a dôkazná situácia dovtedy svedčila. Aj obžaloba je teda v tomto prípade nezákonným
rozhodnutím.

7. Pokiaľ v tomto prípade za štát nemôže konať Ministerstvo vnútra SR ani Ministerstvo spravodlivosti
SR, je len logickým dôsledkom, že v takomto prípade musí štát zastupovať Generálna prokuratúra SR,
ktorá škodu spôsobila podaním nezákonnej obžaloby. Neexistuje iný orgán štátu, ktorý za štát v danejveci môže konať. Generálnej prokuratúre bola doručená aj žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a
preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.