Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010013
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1614010013.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci

obžalovaného D. T. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b), písm. c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 08. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný D. T. nar. XX. XX. XXXX v W. R., trvale bytom W. R.,
V E. XXX/XX, nezamestnaný

s a u z n á v a v i n n ý m

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich synov D. T., nar. XX. XX. XXXX,
P. C., nar. XX. XX. XXXX a J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., K. W., R. XXX, vyplývajúcej mu z
ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Malacky spisovej
značky 8P/292/2009 zo dňa 17. 03. 2011, právoplatným dňa 23. 04. 3011, ktorým bol zaviazaný

prispievať na výživu každého zo synov vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona v danom čase mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám starej matky U. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., P. č. XXXX/XX, prechodne bytom G.,
K. W., R. XXX, si túto povinnosť neplnil od 30. 10. 2012 až doposiaľ, s výnimkou úhrad obvineného
poskytnutých prostredníctvom ďalšej osoby spolu vo výške 69 €, ako aj úhrady výživného poukázanej
obvineným v mesiaci január 2014 vo výške 30 €, v dôsledku čoho mu vznikol od 30. 10. 2012
až doposiaľ na výživnom dlh voči oprávnenej osobe U. C. vo výške najmenej 1.603,83 €, pričom v
rozhodnom období nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, od roku 2012 bol spolu posudzovanou

osobou pre účely poberania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, peniaze na živobytie si zabezpečoval brigádnickou neevidovanou prácou spoliehajúc sa
na nepreukázanie výšky príjmov, naviac tak konal aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného
súdu E. spisovej značky 1T/24/2011 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 11.03.2011 odsúdený pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, a tohto konania sa dopustil, hoci bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Malackách podala dňa 21.1.2014 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1Pv
346/13/1106-9 na obž. D. T. za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne U. C., prečítal výpoveď obžalovaného, prečítal výpoveď
svedkyne E. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.
zn. 3T/163/2010 zo dňa 17. 01. 2011, 1T 24/2011 zo dňa 28.2.2011, rodnými listami maloletých detí,
potvrdeniami o návšteve školy, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne,

správou obce W. R., odpisom z registra trestov a úradným záznamom vyšetrovateľa.

Dňa 05.09.2014 obžalovaný písomne ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a požiadal,
aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného
poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 30. 10. 2013 vypovedal, že obvinenia voči nemu sa nezakladajú
na pravde, o svojej vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom vie, je si vedomý vyživovacej
povinnosti a všetky podlžnosti má ku dňu konania výsluchu vyrovnané. Je zamestnaný ako brigádnik,
chodí po stavbách, kde pracuje ako pomocný pracovník, chodí robiť do Rakúska a tak dokáže zarobiť

zhruba 200 € mesačne. Stáleho zamestnávateľa nemá, na úrad práce sa hlásiť nechodí, lebo bol
vyradený pre nespoluprácu. Býva v spoločnej domácnosti s družkou A., ktorá je nezamestnaná a so
spoločným synom F., pričom príjem domácnosti pozostáva z prídavku na dieťa a dávok v hmotnej núdzi v
sume 185 €, spolu majú za mesiac 385 €. Z príjmu domácnosti platí elektriku 20 €, výživné na maloletého
syna F. v sume 100 € a na tri maloleté deti mu už peniaze neostávajú. Dlh za obdobie od 30. 10. 2012

neexistuje, od roku 2012 dáva na výživné na svoje deti 100 € do ruky sestre E. W., ktorá peniaze odnesie
U. C.. Odovzdávanie peňazí nepodpisuje na žiaden papier, všetci traja sú ústne dohodnutí, takto to
funguje a preto nevie, prečo si to naňho U. C. vymyslela, že neplatí výživné, keď má všetko uhradené.
Neverí,žebyE.W.peniazeU.C.nedávala.SU.C.mázlývzťah,nestretávajúsa,neznášaho,pretoplatí
výživné takýmto spôsobom. Za deťmi nechodí už viac ako rok, má problémy so svokrovcami. Ovocie,

ktoré deťom v minulosti posielal po sestre sa mu vracali späť, darčeky na vianoce a sviatky neposiela,
lebo potom nemá z čoho žiť. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Svedkyňa U. C., do rúk ktorej bol obžalovaný povinný platiť výživné pre maloletých synov uviedla, že
zo strany obžalovaného neprišlo k žiadnej úhrade výživného, a to ani po podaní obžaloby. Tvrdenie

obžalovaného, že dlh na výživnom je uhradený sa nezakladá na pravde. E. W., sestra obžalovaného,
jej pri stretnutí dala 10 € s tým, že sú rodina tak nech deťom kúpi sladkosti. Toto sa opakovalo 4 - krát.
Túto drobnú hotovosť brala ako pozornosť E. W., ktorou ona sama obdarovala maloleté deti. Neplnením
vyživovacej povinnosti deti netrpeli, lebo sa o ne riadne stará, na ich výživu im prispieva aj ich matka,
ktorá je zamestnaná, a tak deti tým, že obžalovaný neprispieval na ich výživu nijako netrpeli. Obžalovaný

sa s deťmi dlhodobo nestretáva, o deti nejaví záujem a nijakým spôsobom ich nekontaktuje. Občas o ne
prejaví záujem sestra obžalovaného E. W., ktorá im občas prispeje drobnou finančnou čiastkou. Nevie,
prečo odporca vo svojich výpovediach uvádza, že dlh na výživnom má uhradený. Nechce mu ublížiť,
ale nie je pravdou, že by výživné na deti platil.

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 2 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne E. W. (sestry
obžalovaného) z prípravného konania, ktorá uviedla, že obžalovaný si plní vyživovaciu povinnosť tak,
že ju poprosí, aby peniaze osobne odovzdala U. C.. Peniaze jej odovzdáva do ruky, bez svedkov a bez
podpisu. Takto je peniaze odovzdávala asi rok, mesačne jej dávala spolu cca 100,- eur, vždy po menších
čiastkach po 10, 20, 30 eur. Nepovedala jej, že sú to peniaze od obžalovaného.Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/292/2009 - 53 zo dňa 17. 03. 2011, právoplatným dňa 23.
04. 2011, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona v danom

čase mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám starej matky U. C., počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Z ďalších listinných dôkazov súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn.
3T/163/2010 zo dňa 17. 01. 2011, 1T 24/2011 zo dňa 28.2.2011, rodné listy maloletých detí, potvrdenia
o návšteve školy maloletými deťmi, správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnej poisťovne,

správu obce W. R., odpis z registra trestov a úradný záznam vyšetrovateľa.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru
súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr zákona, pretože bolo preukázané, že
obžalovaný ako otec mal. D., P. a J. si neplnil vyživovaciu hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine,
ktorá výška mu bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím OS Malacky sp.zn. 8P/292/2009, čím
za obdobie od 30.10.2012 až doposiaľ (do vyhlásenia rozsudku) spôsobil dlh na výživnom vo výške
1.603,83 €. Skutok tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bol preukázaný výpoveďou

svedkyne U. C., tiež listinnými dôkazmi ako právoplatným súdnym rozhodnutím určujúcim vyživovaciu
povinnosť obžalovaného voči mal. deťom. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajú v tom, že výživné
má riadne uhradené, nakoľko toto platil prostredníctvom svojej sestry E. W., ktorej každý mesiac dával
100,- eur na výživné pre deti, je vyvrátená svedeckou výpoveďou U. C., ktorá poprela, že by jej sestra
obžalovaného platila do rúk výživné pre maloleté deti. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď E. W., ktorá

je sestrou obžalovaného, súd vyhodnotil túto ako nedôveryhodnú, nakoľko sa jedná o osobu blízku
obžalovanému. Naviac obžalovaný má uloženú povinnosť platiť výživné do rúk starej matky detí U. C..
Úmyselnézavineniebolopreukázanétým,žeobžalovanýhocivedelotom,žemávyživovaciupovinnosť,
tútozákonnúpovinnosťsivedomeneplnil.Zavinenieobžalovanéhosúdvyhodnotilakonepriamyúmysel.
Je vinou a zodpovednosťou obžalovaného, že nevyvinul dostatočné úsilie smerujúce k jeho riadnemu

zamestnaniu s pravidelným príjmom, z ktorého by bol schopný prispievať na výživné svojim maloletým
deťom pravidelne a nanajvýš rovnomernou sumou. Napriek tomu, že obžalovaný príležitostne pracuje
ako brigádnik a mesačne zarobí do 200 €, na výživu svojho maloletého syna F. zo súčasného vzťahu
prispieva sumou 100 € mesačne, no na výživné svojich troch ostatných maloletých detí neprispel v
rozhodnom období žiadnou sumou a neučinil tak ani do vyhlásenia rozsudku. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zák., pretože bolo preukázané že obžalovaný úmyselne, najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách a tohto konania sa dopustil, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, preto súd kvalifikoval skutok podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

b), písm. c) Trestného zákona.

Keďže neplnenie vyživovacej povinnosti trvalo aj po podaní obžaloby dňa 21. 01. 2014, súd upravil
skutkovú vetu rozsudku a upravil výšku dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od
podania obžaloby, kedy obžalovaný dlhoval 1.034,10 € uplynulo do vyhlásenia rozsudku 7 mesiacov

(február až august), súd k dlžnej sume pripočítal sumu 569,73 € (27,13 € x 3 maloleté deti = 81,39 € x 7
mesiacov = 569,73 €), t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku bol obžalovaný povinný zaplatiť sumu 1.603,83 €.
Súd len poznamenáva, že do dlžného výživného nezapočítal 7 dní mesiaca september 2014, nakoľkosplatnosť výživného za mesiac september ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte nenastala, táto nastane až
uplynutím 15. dňa v mesiaci.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 8
krát súdne trestaný, z toho pri dvoch odsúdeniach sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Trestným
rozkazomOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/163/2010zodňa17.01.2011muboluloženýtrestodňatia
slobody podmienečne vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 01.02.2013 a povinnosť
v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Trestným rozkazom OS Malacky sp. zn. 1T/24/2011 mu

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky
do 1.2.2015, zároveň bol trest uložený trestným rozkazom OS Malacky sp. zn. 3T/163/2010 zrušený.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného poriadku bol súd povinný zistiť a prihliadnuť na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom žiadne takéto okolnosti nezistil.

Zvyššieuvedenýchskutočnostísúdvychádzalpriúvaháchodruhuavýmeretrestuadospelkzáveru,že
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia prevažne k podmienečným trestom odňatia slobody, ktoré sa
evidentne minuli svojmu účinku, je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody,
atoajspoukazomna§49ods.2Trestnéhozákona,nakoľkoobžalovanýspáchaltrestnýčinvskúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Pri trestnej sadzbe uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktorá

je jeden až päť rokov, súd pri zohľadnení závažnosti konania obžalovaného, dĺžky páchania trestného
činu a osoby obžalovaného uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
a to vo výmere 15 mesiacov. Trest odňatia slobody zohľadňuje závažnosť následku trestného činu a je
dostatočným nástrojom individuálnej a generálnej prevencie. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný

čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.

Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral
na záverečnú poradu, a tiež ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné
výživné podľa osobitného predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin

nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za
poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.