Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010374
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713010374.9

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. mája 2016, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Boženy Budziňákovej a Ľudmily Vallušovej
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
P. D. G. F. E. Q. X. O. Ý. - nar. XX.XX.XXXX Q. S., trvalo bytom S., J.. W.

Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý

- z pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Trestného zákona,

p r e t o ž e

- ako zástupca spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko a.s., IČO: 31 361 358 ponúkol v septembri 2008
S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. Č.. XX, E. F. možnosť výhodného investovania finančných
prostriedkov, pričom zhodnotenie finančných prostriedkov malo predstavovať 12% z investovanej sumy

ročne a výnosy jej mal vyplácať vo výške 1% z investovanej sumy mesačne a za týmto účelom mu S.
O. poskytla dňa 08.09.2008v Trnave finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 €, dňa
01.10.2008 v Trnave finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 €, v novembri 2008 v
Poprade finančné prostriedky vo výške 210.000,- Sk t.j. 6.970,70 €, dňa 07.02.2009 v Trnave finančné
prostriedky vo výške 1.570,- €, dňa 12.02.2009 finančné prostriedky vo výške 840,40 €, ktoré mu zaslala
na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa07.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 1.500,- €,

dňa 09.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 3.320,- €, dňa 10.03.2009 v Trnave finančné
prostriedky vo výške 1.000,- €, dňa 10.03.2009 finančné prostriedky vo výške 10.000,- €, ktoré mu
zaslala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 11.03.2009 finančné prostriedky vo výške 1.000,- €, dňa
11.03.2009 finančné prostriedky vo výške 3.200,- €, ktoré mu zaslala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
dňa 13.03.2009 vo Veľkom Slavkove finančné prostriedky vo výške 5.000,- €, začiatkom júna 2009
v Poprade finančné prostriedky vo výške 13.000,- €, dňa 15.06.2009 v Trnave finančné prostriedky

vo výške 500,- €, dňa 08.07.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 7.600,- €, dňa 24.10.2009
v Starej Turej finančné prostriedky vo výške 400,-€ a v decembri 2010 S. O. požiadal o zaslanie
finančných prostriedkov vo výške 3.500,- €, ktoré mali slúžiť ako provízia za sprostredkovanie predaja
osobného motorového vozidla zn. CHRYSLER PT CRUISER, EVČ PP 928 BE vo vlastníctve L. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, E. F. a ktorá bola klientkou S. O., po predaji vozidla jej mal
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť, pričom finančné prostriedky vo výške 3.500,- € mu S. O. zaslala

na doposiaľ nezistený účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., finančné prostriedky, ktoré prijal od S.
O. neinvestoval, tieto použil doposiaľ nezisteným spôsobom, výnosy jej nevyplácal, predaj osobného
motorového vozidla zn. CHRYSLER PT CRUISER, EVČ F. XXX W. nesprostredkoval a po naliehaní
S. O. jej do dnešného dňa vrátil celkovo 32.500,- €, čím uviedol S. O. do omylu a spôsobil je škodu
celkovo vo výške 64.380,19 €,

t e d a- pokračujúcim konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody

v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu zároveň u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej
dobe poškodenej S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. Č.. XX, E. F. škodu vo výške 31 880,19,-eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej S. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X. Č.. XX, E. F. škodu vo výške 31 880,19,-eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný P. D. v prípravnom konaní priznal, že od poškodenej S.N. O. prevzal finančné prostriedky
vo výške 10 840,--eur ako pôžičku, ktorú použil na úhradu dovolenky za svojich podriadených
zamestnancov i to, že od poškodenej S. O. prevzal aj motorové vozidlo zn. Chrysler PT Cruiser ev. č.

F. XXXBE patriace L. G. za účelom jeho predaja, ktoré sa mu však predať nepodarilo a preto vozidlo
vrátil. Obžalovaný poprel, aby za predaj vozidla prijal od poškodenej S. O. províziu vo výške 3 500,--
eur i to, aby od T. Š.S., H.. Š. Y. G. P. prevzal finančné prostriedky za účelom ich investovania a priznal
len to, že s týmito osobami bol síce v kontakte, ale len preto, že ho žiadali o pomoc pri vrátení peňazí,
ktoré požičali poškodenej S. O.. Obžalovaný zároveň poprel, aby U. O. Y. P. O. - rodičom poškodenej

prisľúbil vybavenie hypotekárneho úveru v Tatra banke, a.s., ale zároveň priznal, že s jeho vybavením
pomáhal poškodenej S. O.. Obžalovaný poprel, aby od poškodenej S. O. osobne prevzal finančné
prostriedky získané z predmetného hypotekárneho úveru, aj keď zároveň priznal, že v Žiline sa s rodičmi
poškodenej stretol a že im povedal, že jej dlhuje finančné prostriedky, nie však vo výške 64 380,19,--
eur. Obžalovaný ďalej tvrdil, že prostredníctvom svojej matky X. D. vrátil matke poškodenej P. O. sumu

20 000,--eur a že z týchto finančných prostriedkov suma 10 840,--eur predstavovala sumu pôžičky,
ktorú si predtým od poškodenej požičal za účelom úhrady dovolenky. Obžalovaný uviedol aj to, že
poškodená S. O. mu pritom bola dlžná finančné prostriedky v celkovej výške 21 660,--eur, ktoré jej
postupne on poskytol vo forme pôžičiek. Obžalovaný nevedel uviesť prečo poškodenú S. O. žiadal, aby
na účet S. P. zaslala čiastku 3 200,--eur a dodal len to, že túto sumu poškodenej požičal a že týmto

spôsobom uhradil pohľadávku vyplývajúcu zo vzájomného obchodného vzťahu s S. P.. Obžalovaný
na týchto tvrdeniach zotrval aj pri konfrontácii s poškodenou S. O. a dodal, že od septembra 2008 do
decembra 2009 od poškodenej prijal finančné prostriedky vo výške okolo 11 000,--eur a že do roku 2010
poškodenej požičal on sám finančné prostriedky vo výške okolo 20 000,--eur alebo dokonca až vo výške
32 500,--eur. Obžalovaný tieto skutočnosti potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, opätovne popierajúc,

aby sa voči poškodenej S. O. dopustil podvodného konania takým spôsobom, ako mu to kládla za
vinu obžaloba a dodajúc, že poškodenej sám požičiaval rôzne sumy a na rôzne účely, pretože bola
jeho rodinná známa. Obžalovaný na svoju obranu uviedol aj to, že výpovede a tvrdenia poškodenej sú
účelové a voči nemu použité s úmyslom poškodiť mu v zamestnaní, keďže v spoločnosti OVB Allfinanz
Slovensko, a.s., pracovali istý čas obaja a on získal na jej úkor provízie potom, čo poškodenej znížil

pracovnú pozíciu v spoločnosti.
Poškodená S. O. v prípravnom konaní tvrdila, že počas doby trvania jej zamestnaneckého pomeru v
spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, a.s. obžalovaný pracoval vo funkcii finančného sprostredkovateľa
a že jej ponúkol výhodnú možnosť investovať finančné prostriedky a následne ich aj zhodnotiť vo výške
12% z investovanej sumy ročne a vo výške 1% mesačne a že z tohto dôvodu si okrem iných spotrebných

úverov vybavila v mesiaci september 2008 vo VÚB, a.s. Trnava úver vo výške 200 000,--Sk, z ktoréhoobžalovanému dňa 08.09.2008 osobne odovzdala hotovosť v sume 100 000,--Sk a v mesiaci november
2008 ďalšiu hotovosť vo výške 50 000,--Sk. Poškodená tvrdila, že dňa 12.12.2009 na účet obžalovaného
zaslala sumu 840,40,--eur a dňa 10.03.2009 aj sumu 10 000,--eur. Poškodená ďalej uviedla, že z

rovnakého dôvodu bol hypotekárny úver vybavený aj v Tatra banke, a.s. a to vo výške 56 430,--eur,
ktorý bol vyplatený na účet jej otca U. O. vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 53 008,44,--
eur, keďže predmetný úver bol ručený rodinným domom jej rodičov i to, že obžalovanému postupne
v období od 07.02.2009 do decembra 2010 v Poprade, v Trnave, či na iných miestach buď osobne
alebo prostredníctvom zaslania peňazí na jeho účty, čísla ktoré jej obžalovaný zasielal prostredníctvom

SMS správ, mu poskytla ďalšie finančné prostriedky v sumách 1 570,--eur, 1 500,--eur, 3 320,--eur,
1 000,--eur, 1 000,--eur, 3 200,--eur, 5 000,--eur, 500,--eur, 7 600,--eur a 400,--eur, ktoré obžalovaný
použil okrem iného aj na zaplatenie poriadkovej pokuty, či dovolenky. Podľa tvrdenia poškodenej v
mesiaci december 2010 na účet obžalovaného, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. zaslala aj ďalšie
finančné prostriedky v sume 3 500,--eur, ktoré boli určené ako jeho provízia za sprostredkovanie predaja
osobného motorového vozidla zn. Chrysler PT Cruiser ev. č. F. XXXBE, patriaceho L. G.. Poškodená

ďalej uviedla, že obžalovaný predaj motorového vozidla nesprostredkoval a že finančné prostriedky vo
výške 3 500,--eur jej nevrátil, hoci ona predmetné motorové vozidlo L. G. vrátila. Poškodená ďalej tvrdila,
že obžalovanému v mesiaci november 2008 poskytla aj ďalšie finančné prostriedky v celkovej sume
210 000,--Sk, patriace T. Š. Y. B. Š., za účelom ich investície a ďalšieho zhodnotenia vo výške 12% z
investovanej sumy ročne a vo výške 1% mesačne a že z rovnakého dôvodu obžalovanému v mesiaci

jún 2009 poskytla aj finančné prostriedky v sume 13 000,--eur patriace G. P. i to, že predmetné finančné
prostriedky obžalovaný neinvestoval tak, ako jej prisľúbil a ona ich bola nútená vrátiť T. Š., B. Š. Y.
G. P.. Predmetné skutočnosti poškodená potvrdila aj pri konfrontácii s obžalovaným P. D. dodajúc, že
obžalovaný jej z poskytnutých finančných prostriedkov vrátil čiastku 24 000,--eur alebo 26 000,--eur,
pričom sumu 20 000,--eur jej vrátila matka obžalovaného P. D., nie obžalovaný, ktorý jej zvyšnú časť

finančných prostriedkov neuhradil ani doposiaľ, vyhovárajúc sa pritom napr. na to, že stratil číslo jej účtu,
že bol odcestovaný, že ich vráti osobne a pod. Na hlavných pojednávaniach poškodená S. O. zotrvala na
vyššie uvedených skutočnostiach a dodala, že v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, a.s., pracovala
ako finančný poradca od 01.01.2007 do 01.02.2012, že zamestnanie jej pomohol vybaviť obžalovaný
P. D., s ktorým sa poznali a boli rodinní známi i to, že obžalovaný jej nikdy bližšie nekonkretizoval

spôsob, ktorým chcel poskytnuté finančné prostriedky zainvestovať alebo zhodnotiť, ako aj to, že o
poskytnutí finančných prostriedkov obžalovanému neboli vyhotovované písomné doklady. Poškodená
poprela, aby mala záujem svojimi výpoveďami krivo či nepravdivo obžalovaného obviniť alebo poškodiť
mu v zamestnaní, poukazujúc pritom na e-mailovú korešpondenciu s obžalovaným, na predmetné
výpisy z jej účtu, vedeného vo VUB banke, a.s., na výpisy z účtu jej rodičov, vedeného v Slovenskej

sporiteľni, a.s. i na výpisy z účtu G. P., vedeného v Tatra banke, a.s., resp. ďalšie listinné dôkazy, ktoré
predložila v prípravnom konaní či v konaní pred súdom v podobe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
uzatvorenej s VÚB Banka, a.s. zo dňa 01.10.2008 na sumu 6 000,--Sk, zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru uzatvorenej s VÚB Banka, a.s. zo dňa 02.09.2008 na sumu 200 000,--Sk, zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru uzatvorenej s VÚB Banka, a.s. zo dňa 06.09.2011 na sumu 4 530,--eur, zmluvy o

poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenej s VÚB Banka, a.s. zo dňa 21.02.2013 na sumu 6 890,--eur,
ďalej v podobe správ a potvrdení Tatra banky, a.s., potvrdenia o jej príjmoch počas zamestnania v OC
Kaufland a výpisov zo študentského pôžičkového fondu počas jej vysokoškolského štúdia.
Výpovede poškodenej S. O., čo do tvrdení, že obžalovanému požičala finančné prostriedky patriace jej
rodičom, korešpondovali s výpoveďami svedkov U. O. Y. P. O.. Obaja svedkovia a vo všetkých svojich

výpovediach potvrdzovali, že na požiadanie poškodenej S. O. - ich dcéry v roku 2009 v Tatra banke,
a.s. požiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru v celkovej výške 56 430,--eur, ktorý im bol schválený
a vyplatený na ich účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v konečnej sume 53 008,44,--eur i to, že
z predmetného účtu S. O. postupne odovzdala obžalovanému za účelom jeho prefinancovania alebo
jeho ďalšieho zainvestovania celkovo čiastku vo výške 26 000,--eur. Obaja svedkovia potvrdili aj to,

že keď sa s obžalovaným stretli v októbri 2011 v Žiline za účelom vrátenia poskytnutých predmetných
finančných prostriedkov, obžalovaným im prisľúbil ich vrátenie v mesačných splátkach po 500,--eur a v
celkovej výške 25 000,--eur. Z ich výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaný finančné prostriedky nevrátil
a že matka obžalovaného X. D. im niekedy pred Vianocami 2011 na účet U. O., vedený v Slovenskej
sporiteľni, a.s. zaslala sumu 500,--eur a v mesiaci máj 2010 na účet P. O., vedený v Slovenskej

sporiteľni, a.s. ďalšiu sumu vo výške 20 000,--eur. Aj z ich výpovedí vyplývalo, že obžalovaný sa vráteniu
poskytnutých finančných prostriedkov vyhýbal pod rôznymi výhovorkami a zatajovaním sa. Ich tvrdenia a
svedecké výpovede sa okrem výpovede poškodenej zhodovali aj s listinnými dôkazmi v podobe výpisov
z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s..Tvrdenia svedkov U. O. Y. P. O. zodpovedali svedeckej výpovedi X. D. - matky obžalovaného, podľa
ktorej na požiadanie obžalovaného P. D. na účet P. O. - matky poškodenej S. O., vedený v Slovenskej
sporiteľni, a.s. zaslala v máji 2010 čiastku 20 000,--eur a listinnému dôkazu v podobe príkazu na úhradu

predmetnej finančnej čiastky.
Výpovede poškodenej S. O., čo do tvrdení, že obžalovanému požičala finančné prostriedky patriace
iným osobám za účelom ich investovania a zhodnotenia, korešpondovali aj s výpoveďou svedkyne T.
Š., H.. Š., ktorá zhodne s poškodenou uvádzala, že na podnet obžalovaného, súvisiaceho s výhodnou
investíciou finančných prostriedkov odovzdala poškodenej S. O. spolu so svojou matkou B. Š. sumu

vo výške 210 000,--Sk i to, že poškodená prisľúbila ich zhodnotenie vo výške 12% z investovanej
sumy ročne a vo výške 1% mesačne a aj ich vyplácanie. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená
S. O. jej vyplatila ich výnos vo výške 560,--eur a že neskôr sa vyplácanie výnosov a vrátenie
investovaných peňazí „skomplikovalo“, o čom telefonicky informovala aj obžalovaného, ktorý jej potvrdil,
že finančné prostriedky vo výške 210 000,--Sk síce od poškodenej S. O. prevzal, ale že investované
finančné prostriedky sú „blokované“. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný i napriek jej opakovaným

výzvam finančné prostriedky poskytnuté mu prostredníctvom poškodenej nevrátil, vyhovárajúc sa pritom
na rôzne okolnosti i to, že poskytnuté finančné prostriedky jej boli vrátené až poškodenou S. O.,
resp. jej matkou P. O. v mesiaci máj 2010 vo výške 100 000,--Sk a v priebehu roka 2011 vo výške
110 000,--Sk. Svedkyňa T. Š. predmetné skutočnosti potvrdila aj pri konfrontácii s obžalovaným P.
D. i na hlavnom pojednávaní dodajúc, že v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, a.s., pracovala i

ona, že poškodenou S. O. prisľúbenému vyplateniu výnosov z poskytnutých finančných prostriedkov
uverila i to, že mala vedomosti o tom, že finančné prostriedky sú prostredníctvom poškodenej S.
O. poskytnuté obžalovanému P. D.. Výpovediam svedkyne zodpovedali aj listinné dôkazy v podobe
čestného prehlásenia T. Š. a čestného prehlásenia B. Š..
Výpovede poškodenej S. O., čo do tvrdení, že obžalovanému požičala finančné prostriedky patriace

iným osobám za účelom ich investovania a zhodnotenia, korešpondovali aj s výpoveďami svedkyne
G. P., ktorá potvrdila, že v mesiaci máji 2009 odovzdala poškodenej časť hotovosti vo výške 13 000,--
eur, získanej z tzv. americkej hypotéky, ktorú si vybavili spoločne s manželom F. P. v Tatra banke, a.s..
Svedkyňa potvrdila aj to, že predmetné finančné prostriedky mal obžalovaný následne investovať i to,
že v hotovosti jej mal byť z investovaných peňazí vyplácaný zhodnotený 1 % mesačný výnos, k čomu

došlo iba v prvých 3 mesiacoch, kedy jej poškodená vyplatila 3-krát hotovosť vo výške po 130,--eur.
Svedkyňaďalejuviedla,žekeďnedošlokďalšiemuvyplácaniusľúbenýchvýnosov,požiadalapoškodenú
S. O. i obžalovaného P. D. o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, pričom obžalovaný jej
potvrdil, že síce od poškodenej S. O. prevzal finančné prostriedky a aj ich investoval, ale banka, do ktorej
peniaze investoval mala skrachovať a že musia s vyplatením investovaných finančných prostriedkov

čakať. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaný sa v ďalšom období pri urgovaní vrátenia finančných
prostriedkov vyhováral pod rôznymi výhovorkami i to, že poskytnuté finančné prostriedky jej boli
vrátené až poškodenou v mesiaci máj 2010. Jej tvrdenia sa zhodovali aj s listinnými dôkazmi v podobe
korešpondencie s obžalovaným i v podobe jej prehlásenia.
Svedkyňa U. S. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní sa k okolnostiam skutku, či k žalovanému

konaniu obžalovaného P. D. nevedela vyjadriť a uviedla len to, že má vedomosť, že jej dcéra O. O.
odovzdala poškodenej S.É. O. určité finančné prostriedky. Svedkyňa však nevedela uviesť kde, kedy
a akú sumu.
Svedok S. P. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom sa k okolnostiam žalovaného skutku, či
konaniu obžalovaného P. D. taktiež nevedel vyjadriť a tvrdil len to, že nemá vedomosť o tom kto mu

dňa 11.03.2009 zaslal na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s. čiastku 3 200,--eur dodajúc, že sa iba
domnieva, že peniaze mu zaslal obžalovaný P. D., ktorému predtým poskytol finančnú pôžičku. Jeho
výpovedi korešpondoval listinný dôkaz v podobe výpisu z jeho účtu vedeného v Tatra banke.
Svedkyňa L. G. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom k okolnostiam skutku týkajúcich sa
motorového vozidla zn. Chryzler PT Cruiser uvádzala, že osobné motorové vozidlo zn. Chrysler PT

Cruiser ev. č. F. XXXBE v októbri 2009 odovzdala poškodenej S. O., ktorá ho chcela odkúpiť, k čomu
však nedošlo a motorové vozidlo jej bolo v júli 2010 vrátené. Svedkyňa osobu poškodenej S. O. v
ďalšej časti svojej výpovede popísala ako podvodníčku aj preto, že poškodená od nej vymáhala
vrátenie pôžičky vo výške 300 000,--Sk, hoci si od nej nikdy žiadne peniaze nepožičala. Predmetné
tvrdenia svedkyne však súd vyhodnotil ako nehodnoverné s poukazom nato, že svedkyňa mala dôvod

vypovedať v prospech obžalovaného a v neprospech poškodenej, čo robilo jej výpoveď nespoľahlivou
a neobjektívnou. Svedkyňa L. G. pracovala v rovnakej spoločnosti ako obžalovaný a poškodená,
s obžalovaným P. D. mala a má dobrý vzťah, čo obaja vo svojich výpovediach ani nevyvrátili a na
druhej strane s poškodenou S. O. mala vzťahy narušené, aj vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zoboznámeného podstatného obsahu spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 20C 92/2012 a rozhodnutia
zo dňa 18.01.2013, právoplatného dňom 06.11.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 3Co 163/2013.

Svedkyňa O. P. - bývalá priateľka obžalovaného P. D. bližšie vedomosti o okolnostiach žalovaného
skutku nemala, potvrdila však, že poškodená opakovane kontaktovala obžalovaného vo veci vrátenia
peňazí vo výške okolo 30 000,--eur, ktoré mu požičala za účelom ich zhodnotenia v spoločnosti OVB
Allfinanz Slovensko, a.s. i to, že obžalovaný mal poškodenej pomôcť s predajom motorového vozidla
zn. Chryzler za províziu 3 500,--eur, ktorá mala byť použitá v súvislosti s prepravou vozidla loďou.

Svedkyňa osobu obžalovaného P. D. v ďalšej časti svojej výpovede popísala ako podvodníka a klamára,
poukazujúc pritom na to, že obdobným spôsobom ako poškodenú S. O. oklamal a podviedol aj ju. Jej
výpoveď sa zhodovala s listinnými dôkazmi v podobe čestného prehlásenia zo dňa 29.09.2015 a s
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré svedkyňa predložila súdu.
Z dokazovania vykonaného súdom v rámci prečítania ďalších listinných dôkazov zabezpečených buď
prípravným konaním alebo súdom samotným bolo okrem vyššie uvedeného zistené aj to, že podľa

správ spoločnosť OVB Allfinanz, a.s. Bratislava spolupracovala s obžalovaným P. D. na základe zmluvy
o sprostredkovaní ako finančným agentom od 01.03.2004. Podľa tejto zmluvy obžalovaný vykonával
okrem iného aj sprostredkovanie finančných služieb pre rôzne spoločnosti napr. banky, poisťovne,
sporiteľne a ďalšie finančné inštitúcie a že priamo investovať jemu alebo firme zverené financie nemohol,
akoajto,žesospoločnosťouOVBAllfinanz,a.s.Bratislavaspolupracovalaod01.01.2007do15.06.2012

aj poškodená S. O. v pozícii sprostredkovateľa finančných služieb a že bola podriadenou obžalovaného
P. D..
Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2013 vyplýva, že voči poškodenej
S. O. bolo uznesením Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2013 zo dňa 30.07.2013 zastavené
trestné stíhanie pre skutok, ktorého sa mala dopustiť dňa 20.10.2010 tým, že ako osoba spolupracujúca

so spoločnosťou OVB Allfinanz, a.s. Bratislava spísala s Q. M. protokol o sprostredkovaní finančnej
služby v sektore prijímania vkladov, ponuku služieb a prijatie ponuky a súhlas a následne 21.10.2010 od
menovaného aj čiastku 4 000,--eur za účelom ich investovania ako investičný vklad na produkt poisťovne
Allianz, avšak finančné prostriedky nesprostredkovala, použila ich pre vlastnú potrebu a na nezistený
účel a právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona preto, že

skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 20C 92/2012 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 20C 92/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 163/2013
bola L. G. uložená povinnosť zaplatiť poškodenej S. O. ako navrhovateľke sumu 9 000,--eur s prísl. do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s poukazom na to, čo súd uviedol pri svojom konštatovaní

o účelovosti tvrdení svedkyne L. G..

Takto vykonané a vyššie uvedeným spôsobom vyhodnotené dokazovanie viedlo súd k záveru, že
žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný P. D. tým, že ako zástupca spoločnosti OVB Allfinanz
Slovensko a.s., IČO: 31 361 358 ponúkol v septembri 2008 S. O., nar. XX.XX.XXXX, W. Q. X. Č.. XX,

E.. F., možnosť výhodného investovania finančných prostriedkov, zhodnotenie finančných prostriedkov
malo predstavovať 12% z investovanej sumy ročne a výnosy jej mal vyplácať vo výške 1% z investovanej
sumy mesačne, za týmto účelom mu S. O.Á. poskytla: dňa 08.09.2008 v Trnave finančné prostriedky vo
výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 €, dňa 01.10.2008 v Trnave finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk,
t.j. 1.659,70 €, v novembri 2008 v Poprade finančné prostriedky vo výške 210.000,- Sk t.j. 6.970,70 €,

dňa 07.02.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 1.570,- €, dňa 12.02.2009 finančné prostriedky
vo výške 840,40 €, ktoré mu zaslala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 07.03.2009 v Trnave finančné
prostriedky vo výške 1.500,- €, dňa 09.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 3.320,- €, dňa
10.03.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 1.000,- €, dňa 10.03.2009 finančné prostriedky vo
výške 10.000,- €, ktoré mu zaslala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 11.03.2009 finančné prostriedky

vo výške 1.000,- €, dňa 11.03.2009 finančné prostriedky vo výške 3.200,- €, ktoré mu zaslala na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 13.03.2009 vo Veľkom Slavkove finančné prostriedky vo výške 5.000,-
€, začiatkom júna 2009 v Poprade finančné prostriedky vo výške 13.000,- €, dňa 15.06.2009 v Trnave
finančné prostriedky vo výške 500,- €, dňa 08.07.2009 v Trnave finančné prostriedky vo výške 7.600,-
€, dňa 24.10.2009 v Starej Turej finančné prostriedky vo výške 400,-€, v jednom prípade požiadal S. O.

v decembri 2010 o zaslanie finančných prostriedkov vo výške 3.500,- €, ktoré mali slúžiť ako provízia za
sprostredkovanie predaja osobného motorového vozidla zn. CHRYSLER PT CRUISER, ev.č. F. XXX W.
vo vlastníctve L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, ktorá bola klientkou S. O., po predaji vozidla jej
mal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť, finančné prostriedky vo výške 3.500,- € mu S. O. zaslala nadoposiaľ nezistený účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom finančné prostriedky, ktoré prijal od
S. O. neinvestoval, tieto použil doposiaľ nezisteným spôsobom, výnosy jej nevyplácal, predaj osobného
motorového vozidla ev.č. F. XXX W. nesprostredkoval, po naliehaní S. O. jej do dnešného dňa vrátil

celkovo 32.500,- €, čím uviedol S. O. do omylu a spôsobil je škodu celkovo vo výške 64.380,19 €.
Pri ustálení predmetného skutkového stavu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a záveru, že
žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný P. D. bolo súdom vychádzané predovšetkým z
výpovede poškodenej S. O., z výpovedí svedkov U. O., P. O., T. Š., G. P., U. S., S. P., O. P. a vyššie
citovaných listinných dôkazov, ale aj z výpovede samotného obžalovaného P. D., pretože predmetné

dôkazy boli vo vzájomnej zhode, nadväzovali na seba a nesvedčili pre také relevantné rozpory, ktoré
by spochybňovali ich dôveryhodnosť.
Obžalovaný P. D. priznal, že si od poškodenej S. O. v žalovanom období požičal finančné prostriedky
v rôznych sumách a na rôzne účely, s výnimkou ich ďalšieho investovania a zhodnotenia i to, že
poškodenej S. O. ešte finančné prostriedky aj dlží, aj keď namietal ich výšku s poukazom nato, že jeho
matka vložila na účet P. O. - matky poškodenej sumu 20 000,--eur a nato, že poškodenej vrátil dokonca

čiastku vo výške 32 500,--eur.
Poškodená S. O., ako pracovne podriadená obžalovanému uverila tomu, že vzhľadom na jeho
postavenie v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, a.s. a jeho pracovnú náplň má možnosti výhodne
investovať finančné prostriedky, ktoré mu poskytla sama alebo zo zdrojov iných osôb, tomu, že
obžalovaný má a bude mať aj možnosť požičané finančné prostriedky výhodne zhodnotiť a vyplatiť jej i

osobám, ktorých finančné prostriedky mu zverila, spolu s dohodnutým ročným a mesačným výnosom a
poškodená uverila aj tomu, že obžalovaný jej vráti aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu poskytla ako
províziu za sprostredkovania a predaja osobného motorového vozidla alebo na zaplatenie dovolenky
pre svojich podriadených alebo pokuty, či iný účel, aj keď túto vieru poškodenej v obžalovaného možno
označiť za nekritickú a naivnú. Možnosť vidiny poškodenej dosiahnuť zisk pre seba alebo svojich

najbližších obžalovaný podľa súdu jednoznačne využil vo svoj prospech a obohatil seba na jej úkor,
zneužijúc pritom jej dobromyseľnosť alebo naivitu pri poskytovaní finančných prostriedkov na predmetné
účely.
Samotná spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, a.s., vo svojich vyjadreniach pritom potvrdzuje, že
sprostredkovatelia, medzi ktorých patrili tak obžalovaný ako aj poškodená, nesmú od klientov prijímať

žiadne platobné prostriedky a nesmú žiadne finančné prostriedky získané od klientov sami investovať,
keďže spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko, a.s. nie je finančnou inštitúciou, o čom museli vedieť tak
obžalovaný ako aj poškodená.
Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj okolnosti, ktoré vyplynuli tak z výpovede O.A. P. ako
aj z ňou predložených listinných dôkazov na obsah, ktorých súd poukázal v predchádzajúcich častiach

tohto rozhodnutia, resp. z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T 81/2007, ktorým bol obžalovaný
P. D. uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006 a podľa ktorého sám obžalovaný tvrdí, že v období roku 2004 začínal rozbiehať svoje
podnikateľské aktivity, že v danom období nikde nepracoval, že nemohol splácať úver vo výške 130
000,--Sk, ktorý získal od VÚB, a.s. pobočka Trnava na základe falošného potvrdenia o jeho zamestnaní

vo firme Italtec-Ivan Kulich, Trnava a že bol vo finančnej tiesni, ktorá mu nedovolila dohodnuté splátky
splácať, pričom podľa potvrdenia OVB Allfinanz Slovensko, a.s. mal v tejto spoločnosti spolupracovať
na základe zmluvy o sprostredkovaní už od 01.03.2004 až doposiaľ, čo podľa názoru súdu poukazuje
na motív a pohnútku konania obžalovaného v tejto trestnej veci - a to jeho snahu získať na úkor
poškodenejfinančnéprostriedkyapoužiťichnasvojúčel,resp.riešiťtýmsvojuosobnúfinančnúsituáciu,

pretože v zápisnici o svojom výsluchu zo dňa 10.04.2013 totiž ešte aj v apríli 2013 uvádza svoj čistý
mesačný príjem len vo výške 200,--eur. Obžalovaný pôsobil v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko,
a.s., ako finančný agent v zmysle zákona č. 186/2009 Zb.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve a od januáru 2013 v postavení okresného riaditeľa a mal tak k dispozícii celý informačný
systém potrebný pre sprostredkovanie finančných služieb a teda aj možnosti konať navonok vo vzťahu

k poškodenej ako osoba, ktorej v týchto otázkach možného zhodnotenia poskytnutých financií ona
dôverovala.
V kontexte vyššie uvedených výpovedí poškodenej a svedkov potom neobstojí obrana obžalovaného
a jeho tvrdenia, že poškodená v predmetnom konaní nepredložila žiadny písomný doklad o poskytnutí
finančných prostriedkoch za účelom ich ďalšieho investovania a zhodnotenia, že od poškodenej

neprevzal províziu za predaj osobného motorového vozidla zn. Chrysler a ani to, že od poškodenej
neprevzal ďalšie finančné čiastky, resp. to že požičané peniaze poškodenej vrátil.
ZhľadiskaprávnejkvalifikáciesúdkonanieobžalovanéhoP.D.vyhodnotilakokonanie,ktorépovšetkých
stránkach naplnilo znaky pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestnéhozákona, pretože pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného

obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
značnú škodu dopúšťa sa zločinu podvodu.
Toto ustanovenie Trestného zákona poskytuje trestno-právnu ochranu rôznym právam fyzických osôb,
právnických osôb a štátu majetkovej povahy.
Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, cudzím majetkom sa

rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu.
Obohatením sa rozumie neoprávnene rozmnoženie majetku páchateľa, alebo niekoho iného.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva teda v tom, že páchateľ seba alebo iného obohatí a
spôsobí mu tak na cudzom majetku značnú škodu tým, že
a/ uvedie niekoho do omylu,
b/ využije niečí omyl.

Osobou, ktorú páchateľ uvádza do omylu alebo osobou, ktorej omyl využije je poškodený alebo ďalšia
osoba.
Uvedením do omylu sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci.
Pri využití omylu iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v

príčinnom vzťahu k nemu konal tak, aby uvedený omyl využil vo svoj prospech.
Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi
omylom určitej osoby /resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností/ a jej uskutočnenou
majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na
cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej, čo vykonané dokazovanie

obžalovanému Mariánovi Liptovskému jednoznačne preukázalo.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona je potrebné škodu vzniknutú na majetku poškodenej Terézii
Konečnej a čiastku 64 380,19,--eur potrebné považovať za škodu značnú, pretože táto prevýšila sumu
dosahujúcu najmenej stonásobok sumy 266,--eur.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd potom konanie obžalovaného P. D. kvalifikoval ako konanie plne

trestne zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil.
Obžalovaný P. D. má v registri trestov tri záznamy, doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T 81/2007, vo veci sa na neho hľadí, akoby odsúdený

nebol, v evidencii priestupkov má viacero záznamov za porušenie pravidiel cestnej premávky, posledný
záznammázapriestupokspáchanýdňa28.02.2016,zmiestatrvaléhobydliskajeobžalovanýhodnotený
len všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol súd tak na všeobecné ako i na individuálne zásady
platné pri ukladaní trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred

samotným páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky
na jeho výchovu k vedeniu riadneho života a aby uložený trest súčasne iných páchateľov odradil od
páchania trestných činov a vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd zároveň vzal
do úvahy i to, aby uložený trest postihol iba páchateľa trestného činu, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, formu

zavinenia, pohnútku, prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, bez zistení akejkoľvek
z nich a dospel k záveru, že u obžalovaného sa dosiahne účel trestu aj uložením podmienečného trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 /troch/ rokov, s jeho odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním, spolu s povinnosťou
nahradiť poškodenej S. O. spôsobenú škodu v rámci povinnosti uloženej mu podľa § 51 ods. 4 písm. c/

Trestného zákona a že na prevýchovu, či nápravu obžalovaného iný druh alebo výmera trestu odňatia
slobody nie je potrebná.
O nároku poškodenej S. O. súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku a
obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť poškodenej škodu vo výške 31 880,19,--eur a so zvyškom jej
nároku na náhradu škody ju odkázal na občianske súdne konanie.

- pokračujúcim konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.