Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221607
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314221607.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001 254 524,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený: Bartošík Šváby,
s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: H. F., R.. XX.X.XXXX, D.
Ž. XXX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie 1.259,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 9.9.2014, doručenou súdu 11.9.2014 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie istiny 1.259,45 Eur s príslušenstvom (zmluvný úrok 16,5% ročne; zákonný úrok z omeškania
9% ročne) a trov konania. Žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom
organizačnej zložky zahraničnej banky mBank SPÓLKA AKCYJNA, ktorá okrem iného poskytuje
spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru “mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX - XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver. Úver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou

16,50 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. K 20.2.2012 bola
suma dlžnej istiny 3.259,45 Eur. V období od 21.2.2015 žalovaný 28 splátkami čiastočne splatil dlžnú
sumu, a to celkovo 2.000 Eur, a teda dlžná suma bola vo výške 1.259,45 Eur. Žalobca viackrát vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu z dôvodu omeškania žalovaného. Žalobca v Zmysle zmluvy, bodu 2.3.5
všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný
zákonník (ďalej len „ObchZ“) od Zmluvy odstúpil. Žalobca je toho názoru, že má právo žiadať vrátenie
dlžnej sumy, spolu s úrokom 16,50 % ročne (v zmysle bodu 5.1 Zmluvy) a s úrokom z omeškania. Úver

mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver/úverový rámec, ktorý poskytuje žalobca ako banka
spôsobom povoleného prečerpania finančných prostriedkov na úverovom účte. Úrok dlžník platí len z
čerpaných prostriedkov z úverového účtu (bod 6.1 Zmluvy). Dlžník neplatí úrok z kladného zostatku na
úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte kedykoľvek a opakovane použiť
(bod 6.3 Zmluvy). Vzhľadom na túto skutočnosť, akékoľvek sumy pripísané na účet sa stávajú súčasťou
istiny pohľadávky. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalobca je oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov
na ťarchu úverového účtu (bod 6.5 Zmluvy). Istina pohľadávky žalobcu pozostáva z pohybov na účte z

dôvodu čerpania úveru žalovaným, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5 Zmluvy, zo splátok (ak boli
vykonávané), prípadne z automatických splátok úveru (ak by dlžník úver aktívne nesplácal vôbec v
zmysle bodu 2.3.4 písm. a) VOP, žalobca mohol prijať opatrenia k uspokojenie svojej pohľadávky), ďalej
poplatkov v zmysle Sadzobníka pokút a poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 VOP (bod 1.1 Zmluvy).Podľa žalobcu je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru a teda posledný stav
na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. V zmysle bodu 2.3.8 VOP sa všetky záväzky
žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy stali splatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi celý úver spolu

s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy. Tieto sumy sú v zmysle Zmluvy
považované za sumy v omeškaní. Žalobca od zmluvy odstúpil 4.10.2011. Podľa žalobcu je Zmluva
spotrebiteľskou zmluvou. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v §§
52 - 62 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) však automaticky neznamená,
že na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv sa majú aplikovať výlučne ustanovenia

OZ. Účelom právnej ochrany spotrebiteľa je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v právnych vzťahoch, nie však
zásadným spôsobom meniť právnu kvalifikáciu právnych vzťahov. Narušil by sa tým princíp právnej
istoty v zmluvných vzťahoch. Žalobca je toho názoru, že Zmluva, ako aj všetky práva a povinnosti z
nej vyplývajúce sa riadia predovšetkým ObchZ, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené
v §§ 52 až 62 OZ. Je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObchZ, je zmluva o úvere
takzvaným absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Žalobca poukazuje na

§ 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení, na základe ktorého
je spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný zaplatiť veriteľovi istinu
a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať. Rovnaká právna úprava by sa
mala aplikovať aj v prípade odstúpenia zo strany veriteľa. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania. Tento
nárok nie je obmedzený žiadnym ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch,

v platnom znení. Žalobca odstúpil od Zmluvy v 2011. V zmysle bodu 2.4.7 VOP, sa za deň doručenia
považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte, preto je možné tvrdiť, že doručenie s istotou
nastalo najneskôr 31.12.2011. Žalobca nedisponuje dokladom preukazujúcim doručenie odstúpenia od
Zmluvy, a teda si žalobca nárokuje úrok z omeškania až od 1.1.2012. Žalobca k žalobe doložil aj výpis
z obchodného registra organizačnej zložky zahraničnej osoby, splnomocnenie zahraničnou osobou,

žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička z 3.12.2008, Zmluvu z 3.12.2008 a jej prílohy:
harmonogram splátok, obchodné podmienky pre produkt mPôžička, sadzobník poplatkov platných
od 1.1.2009, formulár o zmluvných podmienkach, výpis z účtu vedený žalobcom pre žalovaného z
27.2.2012, odstúpenie od Zmluvy z 4.10.2011, návrh úhrady dlhu v súvislosti s odstúpením od Zmluvy
z 4.10.2011.

2. 13.10.2014 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril či trvá na vydaní platobného rozkazu aj so zmluvným
úrokom 16,50 % z 1.259,45 Eur od 19.7.2014 do zaplatenia, nakoľko zmluvné úroky je možné priznať do
splatnosti či odstúpenia od zmluvy v zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4Obo 143/1998 a rozhodnutia
KS Prešov, sp. zn. 3Co/85/2013. Súd vydal platobný rozkaz 27.11.2014, č.k. 34Ro/283/2014-69, ktorým

uložil žalovanému, aby do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu
1.259,65 Eur s príslušenstvom a trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor.

3. Podaním z 23.12.2014, doručeným súdu 29.12.2014 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu,
v ktorom uvádza, že je pravdou, že si od žalobcu požičal 3.12.2008 sumu vo výške 3.319,39 Eur (v

tom čase 100.000 SKK), ktorú splácal pravidelne do mája 2009. Od novembra 2011 začal žalovaný
znovu dlh splácať, pričom podľa evidencie, ktorú vedie mu zostáva zaplatiť 2.504,27 Eur a k 23.12.2014
žalovaný zaplatil 2.625 Eur. Žalovaný prestal platiť z vážnych zdravotných dôvodov od 4.5.2009, bol
práceneschopný až do júna 2010 a od augusta 2010 bol žalovanému priznaný invalidný dôchodok
106,90 Eur mesačne. Žalovaný má dve deti a nemal z čoho splácať danú pôžičku. Žalovaný sa pokúšal

viackrát telefonicky spojiť so žalobcom, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Sumu, ktorú požaduje žalobca
nevie zaplatiť a preto navrhuje splácať dlh mesačnými splátkami. Žalovaný predložil súdu potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti z 4.5.2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku z 1.12.2010 a rozpis jednotlivých splátok spolu s poštovými poukazmi. Podaním z 23.12.2014,
doručeným súdu 29.12.2014 žalovaný podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v platobnom

rozkaze. Podaním z 30.12.2014, doručeným súdu 2.1.2015 žalobca podal na súd návrh na opravu chyby
v platobnom rozkaze.

4. Nakoľko žalovaný podal odpor, podľa § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok,
platného v danom čase, platobný rozkaz sa zrušil a súd nariadil pojednávanie na 27.4.2015. Podaním z

24.4.2015 žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu vyjadrenia žalovaného, že má záujem
splácať dlžnú sumu a teda sa pokúsi so žalovaným dospieť k mimosúdnej dohode. Pojednávanie bolo
z požadovaného dôvodu odročené na 9.9.2015. V podaní z 12.5.2015, doručeným súdu 14.5.2015,
žalovanýuviedol,žepopojednávaní,ktorébolovytýčenéna27.4.2015opakovanekontaktovalprávnehozástupcu žalobcu s tým, že im oznámil, že súhlasí s mimosúdnym vyrovnaním a požiadal ich, aby
mu poslali presnú výšku istiny k 27.4.2015, ktorá mala byť podľa žalovaného 809,45 Eur a splátkový
kalendár. Ku dňu podaniu však žalovaný nebol žalobcom vôbec kontaktovaný. Žalovaný ďalej uviedol,

že naďalej bude splácať sumu 50 Eur. Podaním z 3.9.2015 žalobca požiadal o odročenie pojednávania,
ktoré bolo vytýčené na 9.9.2015 z dôvodu prebiehajúceho rokovania smerujúceho k uzatvoreniu dohody
medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu práceneschopnosti zákonného
sudcubolopojednávanievytýčenéna9.9.2015odročenénaneurčito.Ďalšiepojednávaniebolovytýčené
na 13.6.2016 s tým, že žalobca bol vyzvaný, aby predložil celý prehľad splácania úveru, ako boli splátky

účtované (istina a úroky, poplatky) a tiež, aby žalobca súdu oznámil či došlo k čiastočným úhradám
žalovaného odo dňa podania žaloby.

5. Podaním z 9.6.2016 žalobca odpovedal na výzvu súdu, doplnil podanie a zároveň ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní, ktoré súd vytýčil na 13.6.2016. Žalobca uviedol že, nakoľko od podania žaloby
žalovaný vykonával mesačné splátky, žalobca uskutočnil kroky smerujúce k mimosúdnemu vyriešeniu

sporu. Žalobca k 31.5.2016 kontaktoval emailom žalovaného s návrhom na uzavretie súdneho zmieru,
žalovaný však do dňa podania na predložený návrh nereagoval. Žalobca ďalej uviedol, že výška, počet
a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, boli určené v harmonograme splátok, ktorý tvoril
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Výška a počet splátok boli vypočítané za predpokladu, že dlžník bude
splácať presne v zmysle harmonogramu. Harmonogram splátok teda predstavoval ideálny stav, kedy by

žalovaný platil každú splátku riadne a včas. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne a v dohodnutých splátkach, nemožno sa ním riadiť. Splácanie poskytnutého úveru spolu
s úrokmi a poplatkami v dohodnutých termínoch bolo základnou povinnosťou žalovaného v zmysle
bodu 7.5 písm. b) Zmluvy, pričom v zmysle bodu 8.3 Zmluvy bol žalovaný v prípade nesplácania úveru
povinný uhradiť aj úroky z omeškania a iné poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov. Sadzobník

poplatkov je v zmysle bodu 11.4 Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a každý jeden poplatok,
ktorým bolo možné započítať na ťarchu úverového účtu bol v sadzobníku poplatkov špecifikovaný.
Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že právo žalobcu pripisovať úroky z úveru a poplatky k
úverovej istine nepochybne vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný hrubo porušil svoje zmluvné povinnosti
tým, že poskytnutý úver spolu s úrokmi a poplatkami neuhrádzal v dohodnutých zmluvných termínoch.

Žalobca v podaní opisuje mechanizmus akým malo dôjsť zo strany žalovaného k čerpaniu a splácaniu
úveru a akým spôsobom si žalobca uplatnil zmluvný úrok a úrok z omeškania. Žalobca doplnil svoju
právnu argumentáciu a uviedol, že zo zákonnej definície zmluvy o úvere podľa ObchZ vyplýva, že jej
ekonomickým dôvodom je umožnenie užívania peňazí zo strany dlžníka za odplatu, ktorou je dohodnutý
alebo zákonom stanovený úrok. Ide o kogentné ustanovenie, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu

odchýliť. Uvedený právny názor má oporu aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5 Cdo/120/2010 z 27.3.2012. Žalobca ďalej poukázal na názor právnickej akademickej obce,
v zmysle ktorého normatívne usporiadanie bude postupovať od zákona o spotrebiteľských úveroch
ako lex specialis k obchodnému zákonníku ako lex generalis až po občiansky zákonník ako základ
súkromnoprávnej úpravy v otázkach, ktoré Obchodný zákonník nerieši. Žalobca ďalej poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/4/2012 z 27.3.2013, v zmysle ktorého
„hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok je v danom prípade zmluva o
úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.... Následne aj na otázku premlčania
žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto
Krajský súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným včítane otázky premlčania posúdil podľa

ustanovení občianskeho zákonníka aplikoval na vec nesprávny právny predpis.“ Žalobca poukázal aj
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 M Cdo/9/2014 z 24.3.2015, v ktorom
Najvyšší súd vyslovil totožný právny názor. Žalobca uviedol, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ určuje,
že zmluvné podmienky stanovené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od OZ v neprospech
spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie však vylučuje iba určité zmluvné dojednania, nie príslušné zákonné

ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na danú spotrebiteľskú zmluvu. Žiadne ustanovenie OZ neupravuje akým
spôsobom má alebo nemá byť splatený úver s úrokom v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy a to
z jednoduchého dôvodu a to, že OZ úverovú zmluvu ako absolútny obchod vôbec neupravuje a preto
ani nemôže pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom upravovať následky odstúpenia od zmluvy zo
strany veriteľa z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka. V zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v rozsudku z 31.3.2010 sp. zn. 2 SŽO 258/2009, „každý typ zmluvy môže mať povahu
spotrebiteľskej zmluvy a preto takúto povahu môže mať aj zmluva uzatvorená i podľa Obchodného
zákonníka, teda i predmetná úverová zmluva...“. Žalobca predložil uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 14Co/41/2014 z 4.11.2014, v ktorom Krajský súd uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou,podľa ktorej by sa mali účinky odstúpenia od zmluvy o úvere odvádzať od ustanovenia § 48 ods. 2 OZ.
V opačnom prípade by sa veriteľom využijúc oprávnenie danému zákonom (odstúpiť od zmluvy podľa
§ 5 zákona číslo 258/2011 Z.z.), ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho

postavenia ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 11Co/111/2014 z 24.9.2015, „napriek novele občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z.
je tento právny úkon treba posudzovať v čase pred platnosťou novely OZ s poukazom na zásadu
zákazu retroaktivity, teda podľa stavu platného v roku 2011.“, „dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy
sa nemôžu líšiť podľa toho, či k odstúpeniu dôjde zo strany dodávateľa alebo zo strany spotrebiteľa.

Dôsledky musia byť vždy rovnaké, keď ide o rovnaký právny inštitút.“. Žalobca uviedol, že napriek tomu,
že si je plne vedomý skutočnosti, že s účinnosťou od 1.4.2015 sa spotrebiteľské zmluvy posudzujú podľa
ustanovení OZ a to aj vtedy, ak by sa mali inak použiť normy obchodného práva, má žalobca za to, že
výlučná aplikácia ustanovení OZ na všetky spotrebiteľské zmluvy je v rozpore so zásadou právnej istoty
akozákladnýmprincípomprávnehoštátu.Včaseuskutočneniaprávnehoúkonu,ktorýmžalobcaodstúpil
od Zmluvy však žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že by malo prísť k bezdôvodnému obohateniu.

V uvedenom čase nebola ešte do ustanovenia § 52 ods. 2 OZ začlenená posledná veta v znení, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny úkon vykonaný
v roku 2011 by nemal byť posudzovaný podľa novej aktuálnej právnej úpravy a to nielen s poukazom
na zásadu zákazu retroaktivity. Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z

3.4.1996 sp. zn. PL ÚS 36/1995, podľa ktorého „V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada,
podľa ktorej ten kto konal, respektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis
(jeho noriem) nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu
alebo niektorého jeho ustanovenia.“. Vzhľadom tomu, že k odstúpeniu od Zmluvy došlo pred účinnosťou
uvádzanej novely OZ, na základe ktorej sa všetky spotrebiteľské zmluvy posudzujú podľa ustanovení

OZ, je žalobca názoru, že by predmetná zmluva mala byť posúdená podľa pôvodného stavu, a teda
podľaprávnehostavuplatnéhovčaseuskutočneniaodstúpenia,hocsijevedomýabsencieprechodných
ustanovení pred aplikáciu novely OZ. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Žalobca uvedeným podaním zároveň zobral svoj
nárok z časti späť s tým, že žiadal súd o vydanie rozhodnutia, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

159,45 Eur s príslušenstvom. Žalobca podaním z 9.6.2016 tiež zmenil žalobu v časti špecifikácie
uplatneného zmluvného úroku 16,50 % ročne, zákonného úroku z omeškania 9% a trov konania.

6. 13.6.2016 bolo pojednávanie odročené za účelom rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí žaloby. Súd
uznesením č.k. 5C/82/2015-156 z 27.6.2016 konanie v časti istiny 1.100 Eur zastavil; uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 20.7.2016. Súd nariadil pojednávanie na 23.2.2017. Žalovaný bol poučený o
možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 zákona č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podaním z 16.2.2017 žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že požiadal súd, aby vec prejednal v neprítomnosti žalobcu
a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Na pojednávaní 23.2.2017 bol prítomný iba

žalovaný. Súd poukázal na to, že vec bude posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a posúdi či zmluva a jej prílohy spĺňajú všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalejsasúdbudezaoberaťargumentácioužalobcu,ktorýsaodvolávanapotrebuaplikácieObchodného
zákonníka a bude skúmať či z hľadiska toho, že žalovaný je spotrebiteľom, nie je potrebné aplikovať
preferenčnú úpravu OZ. Ďalej sa súd bude zaoberať aj inštitútmi, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa

a ktoré by súd mal brať do úvahy ex offo. Na pojednávaní predstúpil žalovaný, ktorý vzniesol námietku
premlčania voči celému nároku. Žalovaný ďalej uviedol, že od 10.11.2011 zaplatil sumu 3.475 Eur a
k tomu ešte zaplatil v roku 2008 a 2009 sumy, ktoré dokladuje podaním, ktoré týmto predložil krátkou
cestou súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že to čo zaplatil žalobcovi prevyšuje pohľadávku žalobcu. Žalovaný
predložil súdu zoznam splátok, ktoré uskutočnil počnúc 10.11.2011 do 9.5.2016 spolu s dokladmi, ktoré

preukazujú tieto splátky, ďalej poštové poukazy o úhradách v 2008 a 2009. Na otázku súdu, že nakoľko
v spise sa nenachádza dôkaz o doručení odstúpenia od Zmluvy, či si žalovaný pamätá či a za akých
okolností mu bolo odstúpenie doručené, žalovaný uviedol, že si na túto okolnosť nepamätá. Nakoľko súd
nerozhodol v uznesení o čiastočnom späťvzatí žaloby aj o pripustení zmeny žaloby v časti špecifikácie
zmluvného úroku 16,50% ročne, zákonného úroku z omeškania 9% ročne a trov konania, súd pripustil

zmenu žaloby pred vyhlásením rozsudku dňa 20.3.2017.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru
mPôžička z 3.12.2008, so Zmluvou z 3.12.2008 a jej prílohami (harmonogram splátok, obchodnépodmienky pre produkt mPôžička, sadzobník poplatkov platných od 1.1.2009, formulár o zmluvných
podmienkach), výpisom z účtu vedenom žalobcom pre žalovaného z 27.2.2012, odstúpením od Zmluvy
z 4.10.2011, návrhom úhrady dlhu v súvislosti s odstúpením od Zmluvy z 4.10.2011, s rozpisom úhrad,

ktoré predložil žalovaný vrátane poštových poukazov, ďalej s rozhodnutiami všeobecných súdov a
Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal žalobca a dospel k nasledovným záverom.

8. Súd svoje rozhodnutie, ktoré sa viaže k zhodnoteniu skutkových okolností, odôvodňuje aplikáciou
nasledovných ustanovení právnych predpisov: § 48 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54, §

107 ods. 1, § 451, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ (účinný v čase uzatvorenia Zmluvy), § 52 ods. 2 v
znení zákona 102/2014 Z.z., § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch,
účinný v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ).

9. Súd mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným 3.12.2008 zmluvu o poskytnutí
hotovostného úveru „mPôžička", na základe ktorej mal poskytnúť žalovanej úver 100.000 SKK (3.319,39

Eur). Zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu (aj keď uzavretú podľa ObchZ), v ktorej je veriteľ
bankou a jeho predmetom činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov a preto pri právnom posúdení
zmluvy, je potrebné aplikovať ZoSÚ. Skutočnosť, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou nebola sporná
medzi stranami sporu. Žalobca argumentoval poukazovaním na potrebu aplikácie zákona č. 129/2010
Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení. Uvedený zákon však nebol účinný v čase uzatvorenia

Zmluvy,ktorásamaodkazujenaZoSÚ.Súdmalzanesporné,žežalovanýcelkovočerpalsumu3.409,40
Eur. Uvedená suma je nad úverový rámec, ale súd mal nesporné, že žalovaná túto čiastku skutočne
čerpala. Súd má za preukázané, že ku dňu skončenia dokazovania žalovaný splatil celkovo 3.883,98
Eur. V Zmluve bola dohodnutá konečná splatnosť úveru 4.12.2013, úroková sadzba 16,5% ročne, ročná
percentuálna miera nákladov 17,81%, celkové náklady spojené s úverom 47.614,53 SKK/1.580,50 Eur,

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 19,29%. I keď zmluva neobsahuje niektoré
náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, je Zmluva platná, nakoľko bol žalovanému podľa výpisu z účtu ako
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal podľa výpisu čerpať.
Keďže žalovaný nesplácal žalobcovi svoj záväzok, žalobca odstúpil od Zmluvy. Žalobca nedisponuje
dokladom preukazujúcim doručenie odstúpenia od Zmluvy, ale uviedol, že odstúpenie z 4.10.2011 bolo

doručené žalovanému najneskôr 31.12.2011. Podľa bodu 2.4.7 VOP sa za deň doručenia považuje tretí
deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Súd v tomto ohľade, z hľadiska posúdenia účinkov odstúpenia
od Zmluvy vychádzal z dátumu, ktorý je v danom konkrétnom prípade pre žalovaného ako spotrebiteľa
priaznivejší.Žalovanýuviedol,žesinepamätáokolnostidoručenia,alenesporoval,žežalobcaodZmluvy
odstúpil. Na základe uvedeného súd vyvodil, že Zmluva odstúpením od nej zanikla. Keďže Zmluva bola

platným odstúpením zo strany žalobcu zrušená, povinnosťou dlžníka je vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie. Súd vyhodnotil námietku žalovaného ohľadne premlčania nároku za opodstatnenú podľa §
107 ods. 1 OZ a to v časti istiny. V prípade, že Zmluva zanikla najskôr 4.10.2011 a najneskôr 31.12.2011
(tak ako uviedol žalobca), čo žalovaný nesporoval, tak žalobca mal podať žalobu najneskôr do dvoch
rokov od účinkov odstúpenia od Zmluvy, ktoré realizoval žalobca. Žalobca podal žalobu 11.9.2014,

teda žaloba bola podaná po viac ako dvoch rokov od času kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Aj v prípade, že by nárok žalobcu v časti istiny
nebol premlčaný, napríklad z dôvodu, že účinky odstúpenia by sa mali vyhodnotiť podľa ustanovení
ObchZ, nárok žalobcu v časti istiny by musel súd zamietnuť z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku
žalovaný splatil väčšiu sumu ako čerpal z titulu Zmluvy, preto nárok z titulu bezdôvodného obohatenia

nie je ďalej dôvodný. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti istiny zamietol. Úroky z omeškania sa
premlčujú vo všeobecnej premlčacej dobe (rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Obdo 36/2010). K omeškaniu
žalovaného došlo dňom nasledujúcim po doručení odstúpenia od Zmluvy. Súd z hľadiska priznania
nároku vychádzal z výšky zákonných úrokov z omeškania a z dátumu 1.1.2012, od ktorého si žalobca
uplatnil úroky z omeškania. Súd mal za preukázané, že k 1.1.2012 žalovaný splatil 583,64 Eur a

teda suma bezdôvodného obohatenia bola vo výške 2.825,76 Eur. Uvedenú sumu žalovaný na ďalej
priebežne splácal aj podaní žaloby. Súd nepriznal úroky z omeškania tak ako si ich vyčíslil žalobca,
nakoľko sa nestotožnil s výškou istiny, z ktorej si nárok na úroky z omeškania uplatnil a ani s časovým
rozpätímuvedenýmvpetite.Súdjeviazanýnávrhomanemôžeprisúdiťviac.Niejepovinnosťoužalobcu,
aby presne určil presné znenie výroku rozsudku a súd môže tento petit meniť, pokiaľ neprisúdi viac a zo

žaloby je zrejmé aký nárok si žalobca uplatňuje. Súd priznal zákonné úroky z omeškania vždy z aktuálnej
dlžnej sumy istiny do nasledujúcej splátky. Súd však vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorá spočívala
v tvrdení, že splatil sumu nad rámec svojho záväzku a ktorú súd vyhodnotil ako kompenzačnú námietku
spôsobilú k započítaniu a to v rozsahu sumy rozdielu medzi skutočným čerpaním úveru (3.409,40 Eur) asumou splátok zo strany žalovaného (3.883,64 Eur). Zákonné úroky z omeškania súd určil nasledovne:
9%úrokzomeškaniaročnezosumy2.825,76Eurod1.1.2012do12.1.2012,9%úrokzomeškaniaročne
zo sumy 2.725,76 Eur od 13.1.2012 do 20.2.2012, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.675,76 Eur od

21.2.2012 do 19.3.2012, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.625,76 Eur od 20.3.2012 do 12.4.2012,
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.575,76 Eur od 13.4.2012 do 9.5.2012, 9% úrok z omeškania
ročne zo sumy 2.425,76 Eur od 10.5.2012 do 12.6.2012, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.325,76
Eur od 13.6.2012 do 18.7.2012, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.225,76 Eur od 19.7.2012
do 10.8.2012, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.175,76 Eur od 11.8.2012 do 11.9.2012, 8,75%

úrok z omeškania ročne zo sumy 2.075,76 Eur od 12.9.2012 do 11.10.2012, 8,75% úrok z omeškania
ročne zo sumy 1.975,76 Eur od 12.10.2012 do 13.11.2012, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy
1.875,76 Eur od 14.11.2012 do 11.12.2012, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.775,76 Eur
od 12.12.2012 do 10.1.2013, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.675,76 Eur od 11.1.2013 do
12.2.2013, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.625,76 Eur od 13.2.2013 do 13.3.2013, 8,75%
úrok z omeškania ročne zo sumy 1.575,76 Eur od 14.3.2013 do 10.4.2013, 8,75% úrok z omeškania

ročne zo sumy 1.525,76 Eur od 11.4.2013 do 10.5.2013, 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.475,76
Eur od 11.5.2013 do 11.6.2013, 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.375,76 Eur od 12.6.2013 do
10.7.2013, 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.275,76 Eur od 11.7.2013 do 14.8.2013, 8,5% úrok
z omeškania ročne zo sumy 1.175,76 Eur od 15.8.2013 do 11.9.2013, 8,5% úrok z omeškania ročne zo
sumy 1.125,76 Eur od 12.9.2013 do 10.10.2013, 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.075,76 Eur

od 11.10.2013 do 13.11.2013, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.025,76 Eur od 14.11.2013 do
27.12.2013, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 975,76 Eur od 28.12.2013 do 9.1.2014, 8,25% úrok
z omeškania ročne zo sumy 925,76 Eur od 10.1.2013 do 14.2.2014, 8,25% úrok z omeškania ročne zo
sumy 875,76 Eur od 15.2.2014 do 10.3.2014, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 825,76 Eur od
11.3.2014 do 14.4.2014, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 775,76 Eur od 15.4.2014 do 15.5.2014,

8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 725,76 Eur od 16.5.2014 do 11.6.2014, 8,15% úrok z omeškania
ročne zo sumy 675,76 Eur od 12.6.2014 do 18.7.2014, 8,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 625,76
Eur od 19.7.2014 do 14.8.2014, 8,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 575,76 Eur od 15.8.2014 do
9.9.2014, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 525,76 Eur od 10.9.2014 do 10.10.2014, 8,05% úrok
z omeškania ročne zo sumy 475,76 Eur od 11.10.2014 do 20.11.2014, 8,05% úrok z omeškania ročne

zo sumy 425,76 Eur od 21.11.2014 do 17.12.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 375,76
Eur od 18.12.2014 do 20.1.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 325,76 Eur od 21.1.2015
do 19.2.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 275,76 Eur od 20.2.2015 do 18.3.2015, 8,05%
úrok z omeškania ročne zo sumy 225,76 Eur od 19.3.2015 do 20.4.2015, 8,05% úrok z omeškania
ročne zo sumy 175,76 Eur od 21.4.2015 do 20.5.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 125,76

Eur od 21.5.2015 do 19.6.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 75,76 Eur od 20.6.2015 do
22.7.2015, 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 25,76 Eur od 23.7.2015 do 19.8.2015. Žalobcovi by
tak prináležal zákonný úrok z omeškania vo výške 451,66 Eur. Súd však mal za preukázané, že žalovaný
zaplatil žalobcovi viac ako skutočne čerpal a to sumou 474,58 Eur. Nakoľko táto suma prevyšuje nárok
žalobcu, súd nárok v časti zákonných úrokov z omeškania zamietol.

10.Vzhľadomnavyššieuvedené,súdpovažujezapodstatnézdôvodniťprečovdanomprípadeaplikoval
ustanovenia OZ a nie ObchZ v zmysle argumentácie žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že
uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah
založený medzi veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi

režimom ObchZ, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj
v obchodnoprávnych vzťahoch. Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci

nepochybnespotrebiteľskouzmluvou,sanemôžeodchýliťodobčianskoprávnejúpravyvotázkach,ktoré
sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v ObchZ. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava.
Uvedené vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/480/2015 z 26.9.2016. Bolo pretomožné uzavrieť, že Zmluva má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového
vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov. Aj Ústavný

súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením
OZ na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v ObchZ nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa. Novela OZ vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnenímustanovenia§52ods.2OZ),ženavšetkyprávnevzťahy,vktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z

autentickéhovýkladuzákonodarcuvyplýva,žeOZbudepoužitý,pokiaľideajoposudzovaniesúvisiacich
otázok akou je premlčanie, ručenie, zmluvná pokuta, uznanie záväzku a podobne, aj keby sa na
právny režim mala použiť právna úprava ObchZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na
1.4.2015, vo svetle tohto ustanovenia je potrebné rovnako vykladať prednostné použitie OZ v prípade
spotrebiteľských zmlúv aj do uvedeného termínu. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi
stranamizaloženýpredmetnouZmluvoujenevyhnutnéposudzovaťpodľaZoSÚ,vzneníúčinnomvčase

uzavretia Zmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d) ObZ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je ZoSÚ, ako i ust.§ 52 a nasledujúce
OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je ObchZ, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
stranami posudzovať podľa ustanovení OZ a príslušných ustanovení ZoSÚ. Vo vzťahu k rozhodnutiu

NS SR sp. zn. 7 M Cdo/9/2014, súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, III. ÚS 194/2016-10 z
12.4.2016 s tým, že Najvyšší súd SR rozhodnutím, na ktoré poukazuje žalobca, rozhodoval v čase pred
účinnosťou novelizovaného znenia § 52 ods. 2 OZ (teda pred 1.4.2015). Sťažovateľ práve v konaní pred
Ústavným súdom SR namieta rozhodnutia Najvyššieho súdu SR po tomto dátume, kedy podľa názoru
sťažovateľa „retroaktívne“ aplikovali citovaný novelizovaný predpis. Ústavný súd SR o.i. konštatoval, že

nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov.

11. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu viažucim sa k zmluvným úrokom a poplatkom. Súdny dvor
EÚ rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok k

zabráneniu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu
cieľa,ktorýmjeukončeniepoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmi.Táto
možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená
účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o
svojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnenímalebopreto,žejeodradenýodichuplatňovania

zdôvodovnákladov,ktorébymalozanásledoksúdnekonanie.Súdtakmusíajprinečinnostispotrebiteľa
dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch
strán (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 z 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 z 16.11.2010). Súd bol teda povinný a tiež oprávnený ex offo aplikovať súdnu kontrolu
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú
vždy, ak je to na prospech strany, spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Súd ako nekalé podmienky
vyhodnotil bod 5.6 Zmluvy: „Zmena výšky úročenia Úveru, uskutočnená v súlade s ustanovením bodov
5.2, 5.3, 5.4 a 5.5. vyššie nie je zmenou podmienok tejto zmluvy a nevyžaduje sa uzavretie dodatku

v písomnej forme.“; bod 8.3 písm. b) Zmluvy: „Nesplácanie Úveru Dlžníkom v súlade s podmienkami
zmluvy môže mať nasledovné záväzky: ..povinnosť Dlžníka platiť iné poplatky podľa sadzobníka
poplatkov mBank..“; bodu 9.6: „V prípade neuhradenia ktorejkoľvek čiastky Úveru, príslušenstva a/alebo
poplatkov v dohodnutom termíne je Dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania,
ktoré sú ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 30% ročne.“; bod 9.9. Zmluvy: „..je Dlžník je povinný

bez zbytočného odkladu uhradiť mBank nasledujúce náklady a poplatky: a) náklady na upomienku, b)
náklady na výzvu na úhradu, c) súdne trovy, d) náklady exekučného konania, e) náklady procesného
zastúpenia.“; bod 10.1 Zmluvy: „Pre zabezpečenie pohľadávok mBank voči Dlžníkovi vyplývajúcich
z tejto zmluvy sa zmluvné strany v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov dohodli na Dohode o zrážkach zo mzdy Dlžníka, a to pre prípad, že Dlžník

bude v omeškaní so splácaním Úveru, resp. poruší svoje povinnosti z tejto zmluvy.“; bod 2.3.10 VOP:
„Úhradu pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere mBank započítava v nasledovnom poradí na: a)
náklady spojené s vymáhaním pohľadávok mBank, b) poplatky za upomienky, c) provízie a bankové
poplatky, d) úroky z omeškania z istiny v omeškaní, úroky z omeškania z dlžných súm v omeškaní, e)vymáhateľné úroky za zúčtovacie obdobia, f) istinu v omeškaní.“; bod 2.4.1 VOP: „Za činnosti súvisiace
s obsluhou Úveru si mBank účtuje poplatky a provízie uvedené v sadzobníku poplatkov mBank.“, bod
2.4.4 VOP: „Dlžník je povinný na každú žiadosť mBank predložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdiť

jeho ekonomicko - finančnú situáciu a taktiež na základe žiadosti mBank zriadiť dodatočné právne
zabezpečenie poskytnutého úveru.“, bodu 2.4.7 VOP: „Odmietnutie prevzatia zásielky, alebo vrátenia
zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie. Za deň doručenia zásielky sa považuje
tretí deň odo dňa uloženia oznámenia o zásielke na pošte dlžníka.“. Neprijateľné podmienky zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. K bodom 8.3 b), 9.9 Zmluvy, bodu 2.4.1 VOP, ide o podmienky

neurčité a nezrozumiteľné a preto ide o právne úkony neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Zo Zmluvy nie
je zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť, žalobca tak mohol účtovať žalovanému viaceré, resp. akékoľvek
poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ
by pritom nemal podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Právny
úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení

spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 OZ v nadväznosti na § 39 OZ právnym úkonom
neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými
mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z
neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku. K bodu 5.6 Zmluvy,
tento je v rozpore s § 40 ods. 1 a 2 OZ, kedy písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Keďže spotrebiteľská zmluva pre svoju platnosť vyžaduje písomnú podobu a musí mať
predpísané náležitosti v zmysle zákona, súd má zato, že je v rozpore so zákonom vykonávať zmeny
úrokovej sadzby kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy bez riadnej písomnej zmluvy uzavretej so
žalovaným s tým, že o zmenách úrokovej sadzby bude žalovaný iba informovaný. K bodu 9.6 Zmluvy

jednak, nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou
pohľadávky (rozsudok NS SR z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo 4/94) a tiež, stanovený úrok z omeškania je
pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd má za to, že ak sa ustanovuje
v § 54 ods. 1 a 2 OZ zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych,
voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech

spotrebiteľa a preto je podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná. K bodu
10.1 Zmluvy, spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad. K bodu 2.3.10 VOP, pri úvere ide o odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov,

za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok, ktorý je cenou poskytnutých peňazí. Dlžník tak dôvodne
predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky
istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby žalovaného najskôr na istinu a potom na
zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv poplatky a náklady súvisiace s úverom, potom úroky z
omeškania, a až následne úrok a istinu súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 OZ a ak banka

zúčtovala časť plnení žalovanej na údajné sankcie, poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala
poplatky žalovanej aj v rozpore s § 4 ods. 4 ZoSÚ, kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. K bodom 2.4.4 a 2.4.7, súd
konštatuje, že ide o podmienky, ktoré podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a ZoSÚ taxatívne
stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto
náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
ho začal čerpať a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. i) ZoSÚ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je
svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.
Zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Neobstála námietka

žalobcu, že príloha Zmluvy (harmonogam splátok) delila splátku na splátku istiny a úroku. Zmluva, resp.
jej príloha však neobsahovala údaj, aká časť splátky sa započítavala na poplatky. Zo zmluvy je zrejmé,
že žalovaný mal platiť poplatky podľa sadzobníka. Ak teda absentovala náležitosť, akú časť splátky má
žalobca započítať aj na poplatky, nemožno uzavrieť, že Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti.Zmluva teda nespĺňa podmienku podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a preto sa v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K nároku žalobcu na úrok z poskytnutého úveru
za čas po jeho zosplatnení, súd v súlade s konštantnou súdnou praxou (NS SR sp. zn. 4Cbo/143/98, ÚS

SR,sp.zn.IV.ÚS476/2012)konštatuje,žeúrokyzúveruprináležiaveriteľovilenzačasdosplatnostidlhu
a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Pokiaľ veriteľ pristúpil
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie úrokov z úveru. Teda zmluvný úrok by mohol patriť žalovanému iba do splatnosti dlhu.
Uplatnený nárok žalobcu v časti zmluvných úrokov a poplatkov teda súd zamietol.

13. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa 255
ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa 256 ods. 1
CSP,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Podľa
257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd napriek tomu, že žalobca vzal žalobu z časti späť (v rozsahu 1.100 Eur) z dôvodu plnenia žalovaným

po podaní žaloby, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov, ktorého súd vyhodnotil
ako hodné osobitného zreteľa. Z prednesu žalovaného na pojednávaní má súd za zo, že žalovaný vôbec
nemal vedomosť o výške dlžnej istiny a príslušenstva, v členení na úroky, úroky z omeškania a poplatky,
a to napriek tomu, že žalobcu vyzýval, aby mu tieto oznámil. Žalobca ani v rámci dokazovania uvedené
neustálil. Súd vzal tiež do úvahy osobný stav žalovaného, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku.

Napriek uvedenému sa žalovaný snažil splácať dlh v pravidelných splátkach a aktívne sa bránil v rámci
konania.Žalovanýbolúspešnývzamietajúcejčastivýrokurozsudku,nakoľkovšakdoposiaľžalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).