Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/430/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229513
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114229513.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. X., bytom

N., Q. XXX/XX, 2. T. M., bytom W., M. A. XXXX/XX, obaja právne zastúpení advokátska kancelária V..
Štefan Slováčik so sídlom Nitra, Farská 34 proti odporcom:1. J. K., bytom N., M. XX, 2. D. K., bytom N.,
M. XX, o zaplatenie sumy X.XXX,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade
sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16.12.2013 do zaplatenia a
náhradu trov konania v sume 847,69 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 180,- eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 617,95 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľov, a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd zaviazal odporcov k zaplateniu sumy 3.000,- eur
s príslušenstvom a to z titulu bezdôvodného obohatenia sa na strane odporcov, s ktorými uzatvorili dňa
7.9.2013 v postavení budúcich kupujúcich zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej bola kúpa predaj
nehnuteľnostivobciE.-H.zadohodnutúkúpnucenu95.000,-eurazáväzokúčastníkovzmluvyuzatvoriť
budúcu kúpnu zmluvu po schválení hypotekárneho úveru navrhovateľom najneskôr do 15.10.2013,
pričom schválenie úveru bolo po rôznych ťažkostiach s navrhovateľom dosiahnuté, avšak čerpanie nie
a to z dôvodu okolnosti na strane odporcov - budúcich predávajúcich, pričom nastala medzi časom

podstatná zmena okolností, z ktorých pri uzatváraní spomínanej zmluvy vychádzali a nebolo možné
pristúpiť k podpisu finálnej kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov - nesplnenie záväzku odporcov
zabezpečiť výmaz tiarch z LV v termíne do 20.9.2013, preto úverujúca banka navrhovateľom nepovolila
čerpanie úveru a pre nemožnosť plnenia zmluvy, ktoré bolo zapríčinené správaním sa odporcov im
zaslali odstúpenie od budúcej kúpnej zmluvy a ukončili jej platnosť. V návrhu uviedli, že viacerými
platbami zaplatili zálohu na kúpnu cenu odporcom spolu vo výške 3.000,- eur, a to platbami vo výške
500,- eur dňa 28.8.2013, 9.9.2013 300,- eur, dňa 10.9.2013 500,- eur, dňa 12.9.2013 vo výške 1.700,-

eur.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal návrhu vyhovieť s poukazom na preukázaný nárok navrhovateľov
v zmysle ktorého došlo na strane odporcov k bezdôvodnému obohateniu tým, že po zániku budúcej
kúpnej zmluvy si ponechali zálohu na kúpnu cenu vo výške 3.000,-- eur , ktorá im bola vyplatená zo
strany navrhovateľov a preto majú nárok na jeho vrátenie. Poukázal na platné odstúpenie od zmluvy,
pričom návrh na nahradenie prejavu vôle nebol podaný a nárok na zmluvnú pokutu by mali odporcovia

podľa čl. 4 bod 4.1 iba v prípade, ak by nedošlo k úhrade kúpnej ceny alebo k uzatvoreniu finálnej kúpnej
zmluvy až po zavkladovaní záložnej zmluvy, ku ktorej zavkladovaniu nikdy nedošlo a preto nemajú
odporcovia nárok na zmluvnú pokutu s tým, že podľa čl. 5 bod 5.2 si náklady s vyhotovením budúcej
a riadnej zmluvy znášal každý účastník v polovici a odporcovia sa od posledného pojednávania zbavilinehnuteľnosti, pretože predali byt a nič navrhovateľom nezaplatili. Ďalej uviedla, že zo strany budúcich
predávajúcich nedošlo k naplneniu podmienok predpokladaných zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a
preto nebola uzatvorená finálna kúpna zmluva, navrhovatelia odstúpili od budúcej kúpnej zmluvy, avšak

pred odstúpením zaplatili odporcom zálohu na kúpnu cenu vo výške 3.000,- eur, v dôsledku čoho sa
odporcovia bezdôvodne obohatili, avšak napriek viacerým výzvam a pokusom o mimosúdne urovnanie
veci nevrátili navrhovateľom uhradenú zálohu.
Navrhovateľka v 2.rade uviedla, že mali záujem nehnuteľnosť kúpiť a taktiež im bol prisľúbený úver
od sporiteľne, pričom čakali na jeden doklad od odporcov ohľadne vyčíslenia zvyšku úverov, ktoré

nehnuteľnosť zabezpečovala, pričom prvé potvrdenie bolo nedostatočné, odporkyňa v 1.rade prišla vo
veci záložného práva až 25.11., ale oni chceli uzatvoriť zmluvu do 15.10.2013 s tým, že hypotéku mali
schválenú už 12.11.2013 a i keď mali ešte lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy už to nestihli, pretože
znalec nemal dostatočné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, odporcovia nemali stavebné
povolenia, čo ich všetko zdržalo, potvrdenia boli nedostačujúce pre banku, ktorá neuvoľnila peniaze.
Poukázala na to, že odporcovia dom predali, odporkyňa doklad antidatovala z novembra 2013, pretože

banka dala určité potvrdenie až zo dňa 19.11.2013, ale návrh na vklad bol 25.11.2013 a dom dávali aj
cez ďalšie realitné kancelárie napriek tomu na predaj. Ďalej uviedla, že posledná platba z účtu odišla dňa
12.9.2013, teda číslo účtu mali, zmenu záložného práva vybavovala odporkyňa v 2.rade až 25.11.2013
a keďže prvé potvrdenie banka neakceptovala, tak odstúpili od zmluvy ústne aj písomne. Náklady
odporcov nesúviseli s kúpou a predajom domu, pričom oni mali schválený hypotekárny úver a čakali len

na potvrdenie z UniCredit Bank.

Odporca v 1.rade uviedol, že bol celý čas v Českej republike, podpísal zmluvu o budúcej zmluve, pričom
kúpna zmluva mala byť uzavretá do 15.10., potvrdil, že nedošlo k jej uzavretiu a že dom predali avšak
nie navrhovateľom.

Odporkyňa v 2.rade uviedla, že suma 3.000,- eur mala pozostávať z dvoch vkladov a to 500 a 2.500,--
eur, potrebovala 500,- eur ako zálohu za zaplatenie za zrub a zvyšných 2.500,- eur bolo až po podpise
budúcej zmluvy začiatkom septembra. Potvrdila, že neprišlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, bol iba
prvotný návrh zmluvy s tým, že mali vyplatiť kúpnu cenu vo výške 40.000,- eur z predaja bytu a 52.000,-

eur z hypotekárneho úveru. Potvrdila, že nevrátili sumu 3.000,- eur, pretože oni splnili podmienky, ktoré
požadovala od nich sporiteľňa a sumu nevrátili aj z titulu zmluvnej pokuty ako bolo v zmluve uvedené
a boli utvrdené aj ich zástupcom JUDr. Drdošom, že majú nárok na pokutu 1.000,- eur, pre odstránenie
tiarch z nehnuteľností urobili všetko a zaplatili aj poplatok za zrýchlený vklad vo výške 266,- eur, 300,-
eur zaplatili zálohu za zrub, kde mali mať ďalšie bývanie. O túto sumu prišli a keďže nevyplatili zvyšných

9.700,- eur a prišli aj o spomenutú zálohu. Potvrdila, že dom predali v máji v roku 2014, pričom na
uzavretie zmluvy bolo treba doložiť iba riadnu kúpnu zmluvu sporiteľni, ďalej uviedla, že poplatok 266,-
eur sa týkal pozemku, ktorý chceli kúpiť a keďže neprišlo k predaju domu, tak pozemok nekúpili, taktiež
mala náklady na znalecký posudok na spomenutý pozemok, ktorý chceli kúpiť vo výške 60,- eur, o ktoré
taktiež prišla., znášala cestovné vo výške 30,- eur, za diaľničnú známku 30,- eur ako aj do Prievidze

ohľadne zrubu mala náklady na cestovné 60,- eur a taktiež odporca v 1.rade musel docestovať z
Českej republiky pre overenie plnomocenstva, teda mal ušlý zisk, ktorý predstavoval asi 200 eur. Ďalej
sa vyjadrila, že sumu 1.084,-- eur bola ochotná poukázať navrhovateľom na účet, avšak neobdržala
oznámenie čísla účtu, keďže s touto sumou navrhovatelia nesúhlasili. Potvrdila, že k podpisu kúpnej
zmluvy neprišlo, UniCredit Banka vystavovala listinu dňa 25.11.2013 ako súhlas s mimoriadnou splátkou

a so zriadením záložného práva ako ďalšieho v poradí pre sporiteľňu, pričom oni všetko predložili.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s zmluvou o budúcej
kúpnej zmluve, s výpisom z LV č. XXXX, s vkladovými bankovými dokladmi z UniCredit Bank, s
bankovým dokladom z VÚB, s odstúpením od budúcej kúpnej zmluvy z 2.12.2013, s listom JUDr. Ivana

Drdoša, s kúpnou zmluvou, so súhlasom s mimoriadnou splátkou úveru od UniCredit Bank, so žiadosťou
o vrátenie dokladov, s emailová komunikáciou, s návrhom na vklad záložného práva, s odpoveďou na
predžalobnú výzvu, s oznámením, s inzerciou, s kópiou príjmového pokladničného dokladu a dospel k
tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Účastníci konania uzatvorili dňa 7.9.2013 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde na strane budúcich
predávajúcich boli odporcovia a na strane budúcich kupujúcich navrhovatelia s tým, že predmetom
zmluvy boli nehnuteľnosti M.j zapísané na R., na ktorých viazli ťarchy a to záložné právo v prospech
UniCredit Bank Slovakia a.s. podľa V 5811/09 zo dňa 10.11.2009 s tým, že budúci predávajúci sazaviazali najneskôr do 20.9.2013 predložiť na Správu katastra Nitra kvitanciu o zrušení ťarchy. Budúcu
kúpnu zmluvu sa zaviazali účastníci podľa článku II. uzatvoriť bez zbytočného odkladu potom ako bude
budúcim kupujúcim poskytnutý hypotekárny úver zo strany VÚB, a.s. najneskôr však do 15.10.2013.

Podľa čl. III sa dohodli na spôsobe úhrady kúpnej ceny a to prvá časť 500,- eur na účet odporkyne
v 2.rade v UniCredit Bank Slovakia a.s. v celosti dňa 28.8.2013 a druhá časť vo výške 2.500,- eur
taktiež na účet odporkyne v 2.rade v celosti po podpise zmluvy teda 9.9.2013, tretia časť kúpnej ceny
vo výške 40.000,- eur do 15.10.2013 a zostávajúca časť 52.000,- eur do 31.10.2013. Podľa čl. IV.
bod 1 brali budúci predávajúci na vedomie, že pre poskytnutie hypotekárneho úveru na zabezpečenie

splatenia úveru budúcimi kupujúcimi je potrebné uzatvoriť s príslušným peňažným ústavom zmluvu
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti a v prípade, že po vkladovaní záložnej zmluvy nedôjde
k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy alebo nedôjde k úhrade plnej kúpnej ceny zo strany budúcich
kupujúcich najneskôr do 31.10.2013, majú právo budúci predávajúci od zmluvy odstúpiť a budúci
kupujúci sa zaviazali im zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur. Sumu 3.000,- eur zaplatili
navrhovatelia odporcom viacerými platbami a to dňa 28.8.2013 vo výške 500,- eur, 9.9.2013 vo výške

300,- eur, dňa 10.9.2013 vo výške 500,- eur a dňa 12.9.2013 vo výške 1.700,- eur, ktorá skutočnosť
nebola v konaní spochybňovaná. N. odstúpili od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 2.12.2013, ktoré
odstúpenie bolo doručené odporkyni v 2.rade 5.12.2013. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.4.2014 boli
odporcovia vyzývaní na vrátenie sumy 3.000,- eur najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy. Ďalšia výzva
im bola adresovaná zo dňa 18.8.2014. Z emailovej komunikácie zo dňa 18.1.2014, ktorú adresovala

odporkyňa v 2.rade navrhovateľke v 2.rade bolo zistené, že mala vedomosť o odstúpení od kúpnej
zmluvy označenú ako výpoveď a zároveň tam uviedla, že nemá peniaze, bude ich mať až po predaji
domu, teda inú možnosť nemá, takže buď počkajú alebo urobia to, čo uznajú za vhodnú, pričom s
odstúpením od zmluvy nepočítala, preto zálohovú platbu použila na to, čo uznala za vhodné. Listom zo
dňa 23.5.2014 splnomocnený zástupca odporcov zasielala odpoveď na predžalobnú výzvu právnemu

zástupcovinavrhovateľovohľadnevráteniasumy3.000,-eur,vktoromuviedol,žeodporcoviasacítiabyť
poškodení konaním navrhovateľov a boli súčinní pri realizácii úkonov voči bankám a vznikli im náklady
v dôsledku nedôvodného odstúpenia zo strany navrhovateľov na vypracovanie znaleckého posudku
vo výške 60,- eur, na kúpnu cenu za zrub , ktorí chceli kúpiť vo výške 300,- eur, právny poplatok na
podanie návrhu na urýchlený vklad záložného práva 266,- eur, náhrada cestovného a ušlej mzdy 200,-

eur, nakoľko tri krát menili navrhovatelia banku a kvôli tomu musel odporca v 1.rade viackrát cestovať z
Českej republiky a podpisovať záložné zmluvy, 1.000,- eur na zmluvnú pokutu pretože tento záväzok nie
je ničím podmienený, neviazal sa na poskytnutie alebo neposkytnutie hypotekárneho úveru s poukazom
na čl. IV bod 1.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľaodseku2tohtozákonnéhoustanoveniabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje

sa v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie a môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané. O obohatení je možné hovoriť vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty
tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sajeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu
je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti ( jej časti) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu,

teda jeho majetkový stav sa nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý
zakladá právo veci užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pokiaľ
jej výška nie je stanovená predpisom, súd ju určí podľa § 136 O.s.p., ktoré sa opiera o jeho voľnú úvahu.
Táto úvaha musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.

Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v
danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci, vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrada porovná s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za
obvyklých okolností, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy.

Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorého by mohol teoreticky
dosiahnuť vlastník veci, ale iba ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový
stav a lebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ktorá je inštitút podľa ktorej sa strany

dohodnú, že v dohodnutej lehote uzatvoria v zmluve uvedenú kúpnu zmluvu. V tomto prípade mala
byť kúpna zmluva uzavretá do 15.10.2013. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve a bankových dokladov
vyplýva, že navrhovatelia poukázali spolu zálohu odporcom vo výške 3.000,- eur a to na uhradenie
budúcej kúpnej ceny. Od zmluvy o budúcej zmluvu nie je možné platne odstúpiť. Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve sa ukončuje dátumom, do ktorého má byť uzavretá riadna zmluva, pričom je možné sa

do jedného roka domáhať nahradenia prejavu vôle, teda zmluvy uvedenej v zmluve o budúcej zmluve.
Medzi účastníkmi konania ani k podania návrhu o nahradenie prejavu vôle, ani k uzavretiu riadnej kúpnej
zmluvy nedošlo, pričom nehnuteľnosť bola následne odporcami predaná. Teda plnenie zo zmluvy o
budúcej zmluve, ktorej účinnosť skončila dňom 15.10.2013 došlo na strane odporcov k bezdôvodnému
obohateniuohľadnesumy3.000,-eur,ktorúsumubolipovinnínavrhovateľombezodkladnevrátiť.Článok

IV. bod 1 zmluvy treba čítať v celom jeho znení, pretože tento článok sa netýka zmluvnej pokuty ako takej
pre akýkoľvek prípad, navyše v tomto článku sa uvádza, že v prípade, že po vkladovaní záložnej zmluvy
nedôjdekuzavretiubudúcejkúpnejzmluvy,alebonedôjdekúhradeplnejkúpnejcenyzostranybudúcich
kupujúcich najneskôr do 31.10.2013, majú budúci predávajúci právo od zmluvy odstúpiť a budúcim
kupujúcim vzniká povinnosť zaplatiť budúcim predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur, preto

zmluvná pokuta vo výške 1.000,- eur v uvedenom ustanovení zmluvy o budúcej zmluve sa týkala iba
predpokladu, že po vkladovaní záložnej zmluvy bol opodstatnený nárok budúcich predávajúcich na
zmluvnú pokutu, avšak ku vkladu záložnej zmluvy v danom prípade nedošlo. Teda zmluvná pokuta
uvedená v článku IV. bod 1 sa netýka zmluvnej pokuty ako takej pre akýkoľvek prípad, ale iba za
podmienok tam uvedených. Všetky položky ktoré si v rámci obrany odporcovia započítali z dôvodu, aby

ponížili nárok navrhovateľov na vrátenie bezdôvodného obohatenia sú neopodstatnené a neprijateľné
pre súd. Bezdôvodné obohatenie vzniká momentom, okamihom, že plnenie nebolo oprávnené, a k
tomuto došlo v danom prípade v deň po účinnosti zmluvy o budúcej zmluve, teda 16.10.2013, po
ktorom dni boli odporcovia povinní vrátiť navrhovateľom sumu 3.000,- eur. Celá argumentácia odporcov
bola pre súd neprijateľná, ich prípadné výdavky s kúpou nimi vyhliadnutého pozemku a podobne

sú právne irelevantné ohľadne nároku navrhovateľov na vrátenie zálohy kúpnej ceny pôvodne takto
kvalifikované a teda v tomto prípade už ide o bezdôvodné obohatenie. Odporcami uvádzané nároky v
rámci obrany boli pre súd neprijateľné, nepreukázané a neopodstatnené, a preto súd na ne neprihliadol.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov bol podaný dôvodne a v tomto
smere súd poukazuje aj na emailovú komunikáciu zo strany odporkyne v 2.rade, ktorá v emailovej

správe nepopierala nárok na vrátenie predmetnej sumy. Je pochopiteľné, že v súvislosti s rokovaním,
vybavovaním potrebných náležitostí ohľadne uzavretia či už budúcej kúpnej zmluvy alebo riadnej kúpnej
zmluvy obom stranám vznikajú určité výdavky, tieto však vznikajú nielen na jednej strane, ale aj na
druhej, preto argumentácia odporcov ohľadne výdavkov aj v súvislosti s cestovaním odporcu v 1.rade,
so stratou na zárobku a podobne je neopodstatnená.

Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel a priznal navrhovateľom sumu 3.000,- eur s príslušenstvom
a to zákonným úrokom z omeškania odo dňa 16.12.2013, tak ako žiadali.Súd priznal úrok z meškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., v ktorej výške mu súd úrok z omeškania aj priznal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne úspešným navrhovateľom
priznal náhradu trov konania vo výške 847,69 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 180,-
euraztrovprávnehozastúpeniavovýške617,95eurza5úkonovprávnejpomociato4úkonypo121,17
eur + 20 % DPH spolu 145,40 eur, úkony (19.3.2014 - prevzatie a príprava, podanie návrhu 8.10.2014,
porada s klientmi 26.11.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.3.2016) a štvrtina úkonu za pojednávanie

dňa 26.11.2015 vo výške 36,35 eur (30,29 eur + 20 % DPH) + 2x režijný paušál 8,04 + 20 % DPH =
19,30 eur, 2x 8,39 eur + 20 % DPH = 20,14 eur + 1 x 8,58 eur + 20 % DPH = 10,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.