Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220636
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113220636.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu M. A. Q., s.r.o., so sídlom B., X. 5,
D. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. A., s.r.o., sídlom B., X. 5, proti žalovaným 1)
I. O., bytom K. K., B. XX/XX, 2) V. O., bytom L. X. XXX, o zaplatenie 3.138,72 eur s príslušenstvom, o
odvolaní I. zastúpeného JUDr. T. proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 26. augusta 2014,

č.k. 27C/183/2013-113 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 05. novembra 2014,
č.k. 27C/183/2013-134 takto

r o z h o d o l :

D o p ĺ ň a sa výrok uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03. marca 2016 č.k.
4Co/11/2015-143 nasledovne:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. 5, D.: XX XXX XXX spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.171,16 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.138,72 eur od 07.08.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo výroku II. žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. 5) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 188 eur a v trovách
právneho zastúpenia 803,79 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. 5, domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby žalobcu v
celom rozsahu. Vo veci samej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s posúdením otázky výkladu ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je predmetom postúpenia
existujúca pohľadávka a cesia zo dňa 28.06.2011 je platná, považoval za nesprávny. Okrem veci samej

vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. 5) v podanom
odvolaní namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré považoval za
nezákonné a nespravodlivé. Poukázal na to, že ako občianske združenie aktívne vystupoval na obranu
spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť ochranu jeho práv. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie vyhodnotiť
ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a vedľajšieho účastníka
nemal zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v

prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v predbežne formulárových štandardných zmluvách dodávateľov a často pri nedostatkufinančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu
svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych
konaní.

3. Krajský súd v Trenčíne o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 03.03.2016 č.k.
4Co/11/2015-143, tak že podané odvolanie vedľajšieho účastníka (vo veci samej) odmietol, ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou pre absenciu súhlasu žalovaných 1/, 2/ s podaním odvolania.
O odvolaní vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. X

proti výroku II. o povinnosti spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/,2/ nahradiť žalobcovi trovy konania
však odvolací súd v uvedenom uznesení nerozhodol.

4. Vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O., so sídlom X., Z.. E. 5, v zákonnej
lehote podal návrh na doplnenie uznesenia č.k. 4Co/11/2015-143 z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol
o odvolaní voči výroku II. o náhrade trov konania.

5. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej
inštancie o náhrade trov konania rozhodoval.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 225 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), ak nerozhodol súd v
rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,

doplniť aj bez návrhu.

9. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

10. Odvolací súd považoval za potrebné primárne vyriešiť otázku procesného postavenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa O., ktoré z dôvodu zmeny procesných predpisov stratilo v prebiehajúcom
konaní postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Ako
právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, malo podľa
Občianskeho súdneho poriadku do 30.06.2016 rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 93

ods.4O.s.p.).SnástupomúčinnostinovejprávnejúpravyCivilnéhosporovéhoporiadku(od01.07.2016)
však inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.

11. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti

novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom
opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita ( lex posterior by rušil resp.

neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

12. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo resp. povinnosť Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa O. na náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016 je potrebné

posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.13. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v zmysle odvolania
podaného vedľajším účastníkom - Združením na ochranu občana spotrebiteľa O., spočívalo na právnom
posúdení otázky, či aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní podporoval neúspešných žalovaných

1/,2/, (spotrebiteľov) vznikla v zmysle v tom čase účinného zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi.

14. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (§
93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ustanovenie

§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Nebol tak daný žiaden zákonný podklad pre
zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s
účastníkom, ktorého podporoval. Záver o tom, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených
prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýval z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Pokiaľ teda Občiansky súdny

poriadok nevyhradil práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi
(napr. dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), bolo potrebné všetky
ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania,
považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité
aj v danom prípade, neviazali povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na žalobcu alebo žalovaného,

ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladalo uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trovy konania aj
vedľajšiemu účastníkovi.

15. Pokiaľ vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy
konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., bola takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho účastníka.

Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z princípu zodpovednosti za
výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej zodpovednosti za výsledok
konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviazalo účastníka a vedľajšieho účastníka
na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie
účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za

výsledok konania.

16. Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostával treťou osobou, mal
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a
preto pre prípad procesného neúspechu mal povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník

zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie správne uložil
povinnosť procesne neúspešným žalovaným ako i vedľajšiemu účastníkovi na ich strane - Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa O., solidárne zaplatiť žalobcovi vzniknuté trovy konania.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o povinnosti žalovaných

a vedľajšieho účastníka na ich strane nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania, podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).