Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209200869
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7209200869.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: T. poisťovňa so
sídlom v P., pobočka Q., IČO: XX XXX XXX, Z. námestie 1, Q. proti povinnému: J. s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, naposledy so sídlom v Q., J. trieda XX, o vymoženie 2.653,72 eura a trov exekúcie vedenej pred
súdnymexekútoromJ..MichalomMazúrom,Štúrova17,Košiceoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Košice II zo dňa 15.7.2015, č.k. 39Er/148/2009-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 15.7.2015, č.k.

39Er/148/2009-12 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi J.. R. R., so sídlom v Q., L. XX trovy exekúcie vo výške 43,81 eura,
a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.1.2009 bol vykonaním exekúcie poverený
súdny exekútor. Dňa 26.8.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko u povinného nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok vhodný na výkon exekúcie. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14
a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 43,81 eura. Na ich náhradu zaviazal

oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p. vyhovel sudca a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnemu exekútorovi

náhradu trov exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v čoho
dôsledku nesprávne rozhodol. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol vymazaný
z obchodného registra 28.6.2012, teda dva roky pred návrhom súdneho exekútora zo dňa 26.8.2014,

ktorým žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd výmaz povinného z obchodného
registra, teda stratu právnej subjektivity, vôbec pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nezohľadnil. Okremtoho žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností ustálil nemajetnosť povinného,
ktorý v čase rozhodovania súdu už tri roky neexistoval. Oprávnený poukázal na zásadu Exekučného
poriadku, že náklady exekúcie v zmysle § 200 uhrádza zásadne povinný. Z uvedenej zásady Exekučný

poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za splnenia zákonných
predpokladov (procesné zavinenie oprávneného), je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj
oprávnenému. Ako ďalej uviedol oprávnený, nemohol v roku 2009 predvídať, že povinný v roku 2012
stratí ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu spôsobilosť. Oprávnený o dôvode, ktorý by mohol
viesť k zastaveniu exekúcie, nemal v čase začatia exekučného konania vedomosť a s poukazom

na uplynulý čas od začatia exekučného konania až po výmaz povinného, nemohol ani pri náležitej
opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu zániku povinného. Na základe
uvedeného oprávnenému vyplynulo, že neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd
mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Účelom Exekučného poriadku je predovšetkým
zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Je nutné prihliadať
na skutočnosť, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania,

pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za
súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda
v podnikateľskom režime. Zároveň oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať
stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením

pri výkone exekúcie. Mal za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. V tejto súvislosti upriamil
pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008, sp. zn. II. ÚS 272/08.

5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..

7. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

8. V zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Nakoľkovzmyslevyššiecitovaného§470ods.2C.s.p.,právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval
otázku prípustnosti odvolania proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie podľa
právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 18.9.2015), t.j. podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.).

11. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom
odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu

napadnutého uznesenia.

12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.13. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu zastavenia exekúcie a podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v
zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

14. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny
poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit.

zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

17. Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťal možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto

rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.

19. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

20. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania, o náhrade ktorých sa vo veci opätovne rozhodne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).