Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Er/1821/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4699898989
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4699898989.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: W. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX
XX H. - U S., o vymoženie sumy 2655,51 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany,

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči povinnému.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany poverením zo dňa 12.11.1999, číslo 5406 003951 poveril súdneho exekútora
na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.11.1999, v zmysle § 45
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C/45/1997-18 zo dňa 22.5.1997

2. Dňa 2.5.2016 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „ochrana pred veriteľmi a
zastavenie exekúcií“, v ktorom povinný uviedol, že je osobou ZŤP, exekúcie sú staré aj 20 rokov a nie
je u neho predpoklad, že by ich splatil. Povinný je bezmajetný a jeho zdravotný stav sa zhoršuje.

3. Oprávnený dňa 5.9.2016 k návrhu povinného uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného
konania z dôvodu, že povinný nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného

nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a rovnako nepreukázal ani dôvody neprípustnosti
exekučného konania. Exekučné konanie proti povinnému je vedené od roku 1999, povinný mal
dostatočne dlhý čas na uspokojenie pohľadávky veriteľa, mal možnosť požiadať o splátkový kalendár, z
dlžnejsumypovinnýdosiaľničneuhradilaoprávnenývočipovinnémuevidujeajinépohľadávky.Povinný
mal taktiež možnosť brániť sa proti exekúcii námietky, ktoré však nepodal. Povinný nijakým spôsobom
nespochybnil nárok oprávneného. Návrh povinné hop je neopodstatnený a zastavenie exekúcie by bolo

predčasné a upieralo by oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia ústavného práva na súdnu ochranu
a oprávnený by bol poškodený na svojich právach.

4. Súdny exekútor sa k návrhu povinného nevyjadril, len predložil súdu doklady a vykonanom šetrení
majetku povinného z decembra 2016, a to lustráciu zo Sociálnej poisťovne, výpis z registra FO, zoznam
vozidiel subjektu - povinného, lustráciu cez katastrálny portál.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (EP) účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak

exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného
z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie
niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku.
Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku

povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V
opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho
exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je
povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
Aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná

exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom, nemožno ňou
postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú, že súdny exekútor je povinný
predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na

zastavenie exekúcie, že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené
podmienky na jej pokračovanie a podobne.
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá
inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce
z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v

budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa
17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy.

7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez

toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno

exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu
práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).

8. Súd podanie povinného posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekučného konania
z dôvodu nemajetnosti.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie aj v roku 2012
z dôvodu zlého zdravotného stavu a nemajetnosti. Uznesením zo dňa 25.4.2014 bol jeho návrh nazastavenie exekúcie zamietnutý, nakoľko existoval majetok, ktorý môže byť predmetom exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2014.
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z exekučného spisu a

súdnym exekútorom vykonaného šetrenia majetku povinného a po jeho preštudovaní dospel k názoru,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom,
ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
Zo súdneho spisu a exekučného spisu vyplýva, že povinný nebol zistený ako vlastník nehnuteľností
na území Slovenskej republiky. V súčasnej dobe je povinný nezamestnaný, je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím, poberá invalidný dôchodok vo výške 266,60 eur mesačne. Povinný je
vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 206 a držiteľom dvoch vozidiel zn. Nissan.

9. V súvislosti s posúdením majetkových pomerov povinného súd súčasne uvádza, že pre rozhodovanie
o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase
rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v

budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný
možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených
skutočností). V tejto veci sa majetkové pomery povinného dlhodobo nezmenili (exekučné konanie sa
začalo ešte v roku 1999 a exekúcia napriek tomu nebola úspešná) a zlepšenie majetkových pomerov
povinného vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav nemožno ani očakávať. Pri rozhodovaní súd prihliadal

aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania.

10. Vzhľadom na to, že bola zistená nemajetnosť povinného, ktorá dlhodobo spôsobuje, že exekúciu nie
je možné vykonať, ako aj vzhľadom na dlhodobú neúspešnosť pri jej vymáhaní, súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. c) a g) EP, § 58 ods. 1 EP a § 235 ods. 2 EP.

Exekučné konanie sa začalo v roku 1999, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie,
t. j. pred 1.2.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods.
2 EP), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP (z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie), keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002 a nemožno ho
preto v tejto veci aplikovať.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže

súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený
na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

16. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.19. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania
nezavinila. Súd má preto za to, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a efektívnosti

ďalšieho vymáhania pohľadávky s poukazom na jej výšku a zjavnú dlhodobú neúspešnosť pri jej
vymáhaní, nemožno posúdiť za zastavenie exekúcie zavinením oprávneného, resp. povinného, preto
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.

20. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 196
EP, § 197 ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu
trov exekúcie. Súdnym exekútorom bola vo veci vykonaná exekučná činnosť, za ktorú patria exekútorovi
podľa Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
trovy exekúcie, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie.

21.Novelaexekučnéhoporiadkuvykonanázákonomč.32/2002Z.z.,ktoroubolozavedenéustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v prechodných ustanoveniach (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku)
upravila, že exekučné konania začaté do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučné
konanie v tejto veci sa začalo v roku 1999, exekučný súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie súdneho exekútora aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 (nie

ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ktorý je účinný až od 1.2.2002).

22. Exekučný poriadok v znení účinnom k 31.1.2002 bol založený na princípe, podľa ktorého trovy
exekúcie znáša povinný a iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu
trov zaviazať oprávneného. Iný výklad - rozporný s ustanovením § 203 Exekučného poriadku účinného

k 31.1.2002, nie je akceptovateľný. Takú interpretáciu a aplikáciu právneho predpisu, ktorá je v zrejmom
rozpore s jeho znením, nemožno považovať za legitímny výklad (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.II.ÚS272/08z22.10.2008).Zustanovenia§203Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom
do 31.1.2002 vyplývalo, že oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade, ak
mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

23. V tejto veci súd dospel k záveru, že oprávnený zastavenie exekúcie (z dôvodu nemajetnosti
povinného a ani dlhodobej neúspešnosti vymáhania pohľadávky) nezavinil a nemohol pri podaní návrhu
ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že po viac ako 17 rokoch od začatia exekučného konania nedôjde
k vymoženiu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu a trov exekúcie. Súd má preto za to, že na to,

aby mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods.
1 EP v znení účinnom do 31.1.2002 nie sú splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na uvedené súd o
náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má
nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.