Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226700
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116226700.1

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. L. E. XX,
právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:
47 234 466, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 06.07.2004, a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej o žalobe podľa výroku II. tohto uznesenia.

II. Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému
žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy alebo o zákaze ďalšieho
uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2016 domáha voči žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky
zomzdyžalobkynevyplývajúcehozDohodyozrážkachzomzdyobsiahnutejvZmluveospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa
06.07.2004.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s právnym predchodcom
žalovaného, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. uzatvorila ako spotrebiteľ dňa 6.7.2004
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo
strany právneho predchodcu žalovaného poskytnuté žalobkyni finančné prostriedky vo výške 338,25
Eur. Žalobkyňa sa tak zaviazala vrátiť žalovanému, v pravidelných mesačných splátkach, istinu úveru

spolu s odplatou za poskytnutý úver. V bode C) predmetnej zmluvy si strany dohodli vydanie úverovej
karty, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úverový rámec vo výške 663,89 Eur (20 000 Sk).
Následne bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného postúpená na žalovaného, na základe
čoho sa žalovaný domáha od žalobkyne plnenia vyplývajúceho z tejto zmluvy. Súčasne s uzavretím
predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov dlžníka (bod F zmluvy), na základe ktorej dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne

v prospech žalovaného, teda k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobkyne.
Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. ReimanaPrešov, výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne a to na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, ktorú doručil na
mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobkyne. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného
dlhu žalobkyne voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, pričom zamestnávateľovi žalobkyne

predložil aj predmetnú zmluvu, ktorá obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je v súlade s §
53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako OZ) neplatná. Pričom zabezpečenie

zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala možnosť žalobkyňa odmietnuť,
považuje v zmysle § 37 ods. 1 OZ taktiež za neplatné. Žalobkyňa to odôvodnila tým, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom,
v dôsledku čoho predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takáto podmienka by bola platná jedine
v prípade jej individuálneho dojednania, teda ak by mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť jej obsah, čo
však žalobkyňa nemala, nakoľko predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná

a predložená žalobkyni bez možnosti zmeny jej obsahu. Žalobkyňa uvádza, že takéto konanie je v
priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej
došlovsúvislostisexistenciouSmerniceRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách.

4. Žalobkyňa poukazuje aj na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym
úkonom v zmysle § 551 ods. 1 OZ, nakoľko táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného
má za to, že samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka, vopred podpísanou dohodou o
zrážkachzomzdybezvyplneniadlžnejsumyabezurčeniapresnýchpravidielprejejurčeniepredstavuje

neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň uvádza, že ak sa vykonávajú
zrážkyvyššienežprivýkonerozhodnutia,ideoneplatnýprávnyúkon,čímniesúsplnenéatribútyurčitosti
právneho úkonu a podľa § 37 ods. 1 OZ je takýto právny úkon neplatný.

5. Ďalej uvádza, že žalobkyňa ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázala

vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, pričom predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
tak umožňuje postihnúť jej majetok bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom, nakoľko
dlžník tieto zrážky zo mzdy nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť. Žalobkyňa ako
spotrebiteľjetakvslabšejpozícii,pričompoukazujenadôvodnosťzvýšeniaochranyspotrebiteľaexoffo,
poukazujúc na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na čl. 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ako aj na postoj Komisie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozhodnutia viacerých súdov v
obdobných prípadoch.

6. Žalobkyňa uvádza, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj s poukazom na
ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako ZOS), a to aj napriek tomu, že v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy ustanovenie § 5a ods. 1 ZOS ešte nebolo platné a účinné, keďže
jeho neskoršie zakotvenie potvrdzuje dovtedy zaužívanú súdnu prax. Dodáva, že právny predchodca

žalovaného si taktiež nesplnil svoju notifikačnú povinnosť v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako ZoSÚ).

7. Žalobkyňa taktiež namieta výšku dohodnutej odplaty ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi,
keďže jej výška dosahuje mieru 21,90 %, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, ako

aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (rozsudok 5Cdo/26/2011 zo dňa 6.4.2012), na základe čoho považuje dohodu o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ za neplatnú.

8. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy jej boli poskytnuté dva
úverové produkty, jednak klasický úver (podľa časti B zmluvy), ako aj úverová karta (podľa časti C
zmluvy) a to v dôsledku vopred pripraveného formulára, nakoľko ak chcela žalobkyňa klasický úver
musela podpísať zmluvu ako celok. Žalobkyňa má za to, že individuálna písomná zmluva o vydaníúverovej karty nevznikla pre nedostatok slobodnej vážnej vôle žalobkyne uzavrieť takýto záväzok,
pričom poukázala aj na to, že táto časť zmluvy neobsahuje náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 ZoSÚ,
preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

9. Žalobkyňa má za to, že neodkladným opatrením, ktorým by vo veci súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami,
nakoľko na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ďalej nemohol vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo

k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor žalobkyne, k neoprávneným zásahom do majetku žalobkyne
a teda k porušovaniu jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok. Žalobkyňa
dodáva, že žalovaný na základe takto predloženej dohody o zrážkach zo mzdy môže od dlžníka vymáhať
značne premrštené sumy, na ktoré nemá absolútne žiaden právny nárok, pričom zamestnávateľ
žalobkyne je povinný tieto zrážky zo mzdy vykonávať až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí.

10. Žalobkyňa teda žiada súd, aby v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a na základe § 336 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), nariadil neodkladné opatrenie a to
bez uloženia povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už nariadením
neodkladného opatrenia môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie
po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne
upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto
rozhodnutieosvedčínaliehavosťpotrebytakéhotopostupuodrážajúcunemožnosťvyčkaťdokonečného

rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.

23. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2004, na základe
ktorej bola žalobkyni poskytnutá suma vo výške 10 190 Sk (338,25 Eur). Súčasťou tejto Zmluvy bola

aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na základe ktorej požiadal žalovaný zamestnávateľa
žalobkyne, aby začal realizovať mesačné zrážky zo mzdy. Túto skutočnosť mal súd preukázanú na
základe predloženej žiadosti žalovaného zo dňa 15.1.2015, ktorú doručil žalovaný zamestnávateľovi
žalobkyne a domáhal sa uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 945,67 Eur vyčíslenej
ku dňu 15.1.2015 vykonávaním zrážok zo mzdy dlžníka na účet veriteľa.

24. Súdposúdilvzťahmedzižalobkyňouaprávnympredchodcomžalovanéhoakospotrebiteľský,keďže
právny predchodca žalovaného poskytoval pôžičku v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa
vystupovala ako spotrebiteľ, čiže mimo výkonu svojho podnikania. Keďže žalobkyňa spochybnila
platnosť Dohody a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu
spotrebiteľského práva, súd považuje za nevyhnutné podrobiť predmetnú zmluvu súdnej kontrole, či

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti,
úžery a nekalosti.

25. Súd má za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé,
že žalovaný je v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa oprávnený vymáhať od

žalobkyne dlh zrážkami zo mzdy, ktorej platnosť bola žalobkyňou spochybnená. Žalobkyňa na základe
predmetnej Dohody stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe
skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel, vznikol by ťažko napraviteľný stav, kedy by na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy
boli žalovanému bezdôvodne poukázané zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky.

26. Neodkladným opatrením sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak sud má za
to, že za danej situácie je potrebné upraviť pomery strán v snahe predísť prípadnému neoprávnenému
zhoršeniu pozície, ujme a následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.

27. Preto súd rozhodol tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, avšak nakoľko
sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie nevykonávalo, súd má za to,
že je nevyhnutné podrobiť predmetnú zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy súdnej kontrole, preto
v súlade s § 336 ods. 1 veta prvá CSP, uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci
samej o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy alebo o zákaze ďalšieho uplatňovania dohody

o zrážkach zo mzdy.

28. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, a teda samotné konanie vo
veci samej nasledovať nemusí. Za predpokladu, že žalobkyňa v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia žalobu v zmysle výroku II. nepodá, súd toto uznesenie o neodkladnom opatrení v zmysle §

336 ods. 3 CSP aj bez návrhu zruší. Preto má súd za to, že je potrebné rozhodnúť týmto uznesením
aj o trovách konania.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).