Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206446
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814206446.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobkyne:
Mgr. N. R., C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. č. XXX/XX, t. č. U., A. R. č. XXX, proti žalovanému: Ing.
C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. č. XXX/XX, o vylúčenie bývalého manžela z užívania spoločného
bytu do vyporiadania BSM, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k.

8C/125/2014-100 zo dňa 3. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaného v y l u č u j e z užívania nehnuteľnosti, a to
bytu č. 29, ktorý sa nachádza na prvom poschodí, vo vchode č. 3 bytového domu sup. č. XXX, stojaceho
na pozemku parc. č. 541/305, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. R..

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia
žalovaného z užívania bytu, ktorý patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Okresný súd na
základe vykonaného dokazovania zistil, že zo strany žalovaného dochádzalo k násilnému fyzickému
a psychickému správaniu nielen voči žalobkyni, ale aj voči maloletým deťom, ktoré pochádzali z
ich manželstva. Na základe takéhoto správania bol aj zakázaný styk žalovaného ako otca s týmito

maloletými deťmi. Žalovaný bol trestne stíhaný za takéto správanie, avšak trestné stíhanie bolo voči
jeho osobe zastavené z dôvodu, že v dôsledku duševnej poruchy, ktorá sa u neho rozvinula po úraze
v roku 2008 nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, jeho protiprávnosť a
nevedel v dôsledku duševnej poruchy svoje konanie ovládať. Okresný súd zdôraznil, že ust. § 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného
z manželov k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ak dochádza k fyzickému

alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takýmto násilím voči druhému manželovi alebo voči blízkym
osobám, má sankčnú povahu. Keďže voči žalovanému nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť
pre duševnú poruchu, nebolo možné podľa okresného súdu toto zákonné ustanovenie aplikovať.
Uviedol, že iná situácia by bola vtedy, ak by si žalovaný takýto stav duševnej poruchy privodil svojim
zavinením. Ďalej poukázal na to, že po tom, ako žalobkyňa s deťmi opustila spoločnú domácnosť,
absolvovalžalovanýaajabsolvujepsychiatrickúliečbu,liečebnýrežimdodržiavaapoposlednejkontrole

bol jeho psychický stav bez výraznejších zmien. Ďalším dôvodom, pre ktorý zamietol žalobu bola
skutočnosť, že medzi účastníkmi prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k
predmetnému bytu, v ktorom sa otázka užívacieho práva k tomuto bytu vyrieši.

2. Rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal okresný súd na čas po
právoplatnom skončení veci.3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Uviedla,
že spoločnú domácnosť musela opustiť v roku 2011, z dôvodu domáceho násilia a CAN syndrómy

vyskytujúceho sa u oboch synov (syndróm týranej osoby). Poukázala na to, že žalovaný nebol zbavený
svojprávnosti, je preto schopný uvedomovať si dôsledky svojich neoprávnených konaní a ako každý
človek má nielen práva, ale aj povinnosti. Žalovaný deklaruje, že si nemôže nájsť bývanie pre nedostatok
finančných prostriedkov, no na druhej strane pri každom pojednávaní mal právneho zástupcu, ktorého
si ona dovoliť nemôže a vystupuje v konaní sama.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. pred
01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho

predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 CSP a po vykonaní pojednávania, vrátane
doplnenia a zopakovania dokazovania, podľa § 388 tento zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave,

ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateľa uvádza
žalobcu a na miesto odporcu žalovaného.

6. Žalobkyňa vo výpovedi pred odvolacím súdom zotrvala na skutočnostiach, ktoré uvádzala v podanom
odvolaní. Ďalej uviedla, že v súčasnosti spolu s deťmi obývajú malý 3-izbový byt, ktorý je však len

provizóriom. Žalobný návrh podala najmä v záujme maloletých detí, ktoré situáciu, že museli odísť zo
svojho dovtedajšieho bývania, kde mali školu a kamarátov, zle znášajú. Keďže žalovanému bol súdom
zakázaný styk s mal. deťmi, s týmito sa nestretáva, avšak navštívil školu, do ktorej deti chodia, aby sa
informoval na ich študijné výsledky. Dcéra žalovaného počas tejto návštevy videla a mala z toho traumu.
Násilné správanie žalovaného voči nej ako aj voči deťom, sa prejavovalo už pred rokom 2008, v ktorom

mal žalovaný vážny úraz a po ktorom sa jeho negatívne povahové črty ešte zvýraznili.

7. Odvolací súd opakoval dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred okresným súdom a zistil nasledujúci
skutkový stav:

8. Žalobkyňa a žalovaný boli manželia, z ich manželstva pochádzajú 3 maloleté deti: I. N., nar.
XX.XX.XXXX, Q. B., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX. Už počas trvania manželstva
sporových strán bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/116/2011-32 zo dňa
9. decembra 2011 o zverení maloletých detí do výchovy a starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť platiť výživné. Následne rozsudkom toho istého súdu č. k. 5P/43/2011-157 zo dňa 13.

novembra 2012 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného, ktoré uzatvorili dňa 03.08.1996 rozvedené.
Maloleté deti boli naďalej ponechané v starostlivosti žalobkyne a otcovi bola uložená povinnosť platiť
výživné. V tomto rozsudku bolo rozhodnuté aj o zákaze styku žalovaného s maloletými deťmi, proti
ktorému podal žalovaný odvolanie. Následne bolo opätovne o úprave styku žalovaného s maloletými
deťmi rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/43/2011-233 zo dňa 12.12.2013,

ktorým bol styk žalovaného s deťmi zakázaný. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že deti vyjadrili
odmietavý postoj ku kontaktu s otcom , ktorý bol umocňovaný nepredvídateľnosťou jeho reakcií, ktoré
tieto nedokážu odhadnúť. S odkazom na závery znaleckého posudku Stely Jančárovej okresný súd
uviedol, že pre maloleté deti by bolo zaťažujúce čo i len náhodné stretnutie s ich otcom.

9. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/39/2013-63 zo dňa 20. januára 2014 bol daný za
žalovaného ako otca súhlas žalobkyne ako matke, aby došlo k podaniu návrhu na zmenu priezviska
maloletých detí z priezviska H., H. na priezvisko R., R.. V tomto rozsudku sa rovnako ako v
predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného súdu Námestovo konštatuje odmietavý postoj maloletých
detí k otcovi a skutočnosť, že uvedené priezvisko im pripomína traumy z obdobia spoločnej domácnosti.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že aj po tom, ako odišla zo spoločnej domácnosti ju žalovaný
kontaktoval a navštívil ich v novom bydlisku, kde došlo k incidentu, na základe ktorého musela vyhľadať
lekárske ošetrenie. Zo správy Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, príjmovej chirurgickejambulancie vyplýva, že dňa 25.06.2012 sa podrobila žalobkyňa vyšetreniu pre bolestivosť ľavého
ramena, na ktorom sa objavili hematómy a jeho hybnosť bola čiastočne obmedzená.

11. Z trestného spisu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4Nt/4/2013 mal krajský súd preukázané,
že Uznesením OR PZ Dolný Kubín zo dňa 18.09.2011 bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie
za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť jednak vo vzťahu k žalobkyni,
ako aj k ich maloletým deťom. Trestné stíhanie žalovaného bolo zastavené rozhodnutím Okresnej
prokuratúry Námestovo zo dňa 31.12.2012 z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť

trestne zodpovedný. Bolo mu však uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, a to
uznesením Okresného súdu Námestovo, č. k. 4Nt/4/2013-243 zo dňa 25. júna 2013. Žalovaný zahájil
ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu u MUDr. Z. K. dňa 09.10.2013. Na ambulantné kontroly
chodil nepravidelne, ordinované lieky neužíval. Lekárka preto navrhla zmenu ochrannej ambulantnej
psychiatrickej liečby na ústavnú formu, a to čo v najskoršom termíne, ako to vyplýva z jej návrhu zo dňa
01.10.2014. Z následnej správy zo dňa 30.04.2015 vyplýva, že došlo k zmene prístupu žalovaného k

nariadenej liečbe. Lekárka konštatuje, že termíny kontrol dodržiava a lieky užíva, ale má tendenciu k
svojvoľným zmenám ich dávkovania. Okresný súd uznesením č. k. 4Nt/4/2013-272 zo dňa 25. augusta
2015 návrh na zmenu spôsobu výkonu ochrannej liečby na ústavnú, zamietol. Zo znaleckého posudku
č. 128/2012 vyhotoveného MUDr. Svetozárom Drobom a MUDr. Jurajom Lexmanom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)

vyplynulo, že u žalovaného bola preukázaná porucha osobnosti, išlo o afekt emočnej instability,
impulzívny typ, pričom pred dopravnou nehodou v roku 2008 rozpoznávacia ako aj ovládacia zložka
pri jeho konaní bola zachovaná. Následne po úraze došlo k ťažkej organickej zmene osobnosti, čím
sa vylúčili akékoľvek rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti vo vzťahu k rozpoznaniu nebezpečnosti
konania žalovaného pre spoločnosť, ako aj pre jeho protiprávnosť.

12. Napriek takémuto konštatovaniu znalcov a psychiatrov však nemožno, podľa krajského súdu,
bagatelizovať a nevšimnúť si dopad tzv. výchovného procesu a vzájomného spolužitia na žalobkyňu, ako
aj na maloleté deti. Žalobkyňa v konaní poukázala na to, že opustila spoločnú domácnosť vzhľadom k
tomu,žespolužitiesožalovanýmsanegatívneprejavovalonapsychikeasprávanídetí.Tietoskutočnosti

vyplývali z odôvodnení rozsudkov Okresného súdu Námestovo vo veci rozvodu manželstva žalobkyne a
žalovaného, ako aj z rozhodnutia o zákaze styku žalovaného s deťmi. V trestnom konaní bol vyhotovený
znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológie Mgr. Zuzanou Tomáškovou č. 20/2012. Znalkyňa
tento posudok vypracovávala s takmer ročným odstupom od udalostí, pre ktoré bolo začaté trestné
stíhanie na žalovaného. Už v tomto období maloleté deti spolupracovali s odborníkmi psychológmi a títo

sa im snažili pomôcť. Došlo k ich odpútaniu od žalovaného, tento s nimi neprichádzal do kontaktu, ktorá
skutočnosť sa následne prejavila aj v záveroch tejto znalkyne, ktorá ustálila, že u detí sa neprejavoval
syndróm týranej osoby. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto závery boli ovplyvnené
uvedenou zmenou situácie maloletých detí.

13. Vychádzajúc z takto opakovaného dokazovania, na základe ktorého mal odvolací súd preukázané,
že žalovaný sa dopúšťal psychického aj fyzického násilia voči žalobkyni, ako aj voči maloletým
deťom, ktoré pochádzali z ich manželstva, krajský súd na rozdiel od okresného súdu, dospel k
záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne. Nestotožnil sa s úvahami okresného súdu, že s
prihliadnutímnazdravotnýstavžalovaného,ktoréhovýsledkombolotakétozávadnésprávanienemožno

aplikovať ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (citovaného v napadnutom rozsudku). Uvedené
ustanovenie slúži na obmedzenie užívacieho práva jednému z manželov v dome alebo v byte, ak je
tam neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu sa
malo touto právnou úpravou (doplnenou zákonom č. 526/2002 Z. z.) prispieť k obmedzovaniu násilného
správania sa manželov pri riešení nezhôd o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového

spoluvlastníctva a tak, ako to uviedol aj prvostupňový súd, ide o občianskoprávnu sankciu v prípadoch,
keď toto ustanovenie nebude mať dostatočný výchovný účinok pre páchateľov násilia. Vzhľadom
na zdravotný stav žalovaného, ktorý ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, týkajúcich sa
jeho zdravotného stavu, v rámci trestného konania, nepostačovala na zmenu jeho správania ani
hrozba prípadnej občianskoprávnej sankcie v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za právne

významnú skutočnosť pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nepovažoval krajský súd okolnosť,
že voči žalovanému bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, z
dôvodu jeho nepríčetnosti. To, že neboli naplnené zákonné predpoklady na trestné stíhanie žalovaného,
nie je podmienkou pre uplatnenie ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepochybne správanie sažalovaného, pre ktoré by mohol byť vylúčený z užívania bytu existovalo. Dokonca pre uvedené správanie
v dôsledku závažnej duševnej choroby bolo uložené žalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou, ktorému sa najskôr podroboval nepravidelne, neskôr sa jeho postoj k liečbe zlepšil

a túto disciplinovane plnil.

14. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa aj žalovaný mali v rovnakom rozsahu
právo predmetný byt užívať. Odvodené právo bývania mali k tomuto bytu aj ich 3 maloleté deti. Pre
správanie sa žalovaného, ktoré síce bolo ovplyvnené jeho duševnou poruchou, však realizovať toto

právo užívania bytu žalobkyňa ani tri maloleté deti nemohli a boli nútené tento byt opustiť. V konaní
však nebolo preukázané, že by duševná porucha žalovaného bránila tomuto v možnosti zabezpečenia
si iného bývania, že by bol odkázaný na bývanie v spornom byte. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa
ako matka snažila chrániť maloleté deti pred negatívnym dopadom takéhoto správania sa žalovaného
a bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a hľadať náhradné formy bývania nielen pre seba, ale aj
pre tri maloleté deti. Krajský súd preto nevidí v uplatnení nároku žalobkyne na vylúčenie žalovaného

z užívania predmetného bytu rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevie
rozpoznať následky takéhoto svojho negatívneho správania.

15. Ako už krajský súd konštatoval, na základe opakovaného dokazovania vykonaného v odvolacom
konaní mal jednoznačne preukázané, že boli naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146

ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda zo strany žalovaného dochádzalo k fyzickému ako aj psychickému
násiliu tak voči žalobkyni, ako aj voči ich maloletým deťom a nie je možné ich ďalšie spolužitie v
spoločnom byte. Žalobnému návrhu preto v celom rozsahu vyhovel a rozsudok okresného súdu zmenil
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. Žalobkyni priznal krajský súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred
súdom druhej inštancie, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnom rozhodnutí vo veci, ktorým sa konanie konči samostatným uznesením.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).