Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3113012170.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného M. H., pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák., vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/134/2013, na neverejnom zasadnutí dňa 27. februára 2017 v
Bratislave, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2016, sp. zn.

2To/89/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M. H. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 9. apríla 2015, č. k. 2T/134/2013-278 bol obvinený M. H. uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v bode 1) a prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 2 Tr. zák. v bode 2) na tom skutkovom základe, že

1/ v období od mesiaca september 2010 do mesiaca september 2012 vrátane, spôsoboval svojej
manželke I. H., trvale bytom M. XXXX/XB, U. v mieste ich spoločného trvalého bydliska a neskôr aj v
mieste prechodného pobytu na adrese G. X, U., psychické utrpenie tým spôsobom, že na ňu vulgárne
kričal, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, citovo ju vydieral, v noci ju bezdôvodne budil, sledoval ju a v

jej mobilnom telefóne jej prezeral SMS správy a telefónne hovory, čím svojim konaním sa u I. H. prejavil
a ešte stále prejavuje tzv. syndróm týranej ženy,

2/ ako otec I. H., nar. XX. B. XXXX a M. H., nar. XX. G. XXXX, je povinný v zmysle § 62 Zákona o
rodine a následne na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín, číslo 31P/283/2012-29 zo dňa 10.
októbra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. novembra 2012, ktorým sa nariadilo predbežné

opatrenie, prispievať na výživné mesačne na I. sumou 40,- Eur mesačne a na M. sumou 30,- Eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky I. H., trvale bytom U., M. XXXX/XB a ďalej
na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, číslo 31P/283/2012-87, zo dňa 10. decembra 2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06. marca 2014 a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, číslo
5CoP/3/2014, zo dňa 19. februára 2014, je povinný prispievať na I. sumou 90,- Eur mesačne a na M.
sumou 70,-Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky I. H., nar. XX. T. XXXX,

trvale bytom U., M. XXXX/XB, pričom ako povinný si neplní riadne vyživovaciu povinnosť na obe deti za
obdobie od decembra 2013 až do súčasnej doby (máj 2014 vrátane), pričom v mesiaci február uhradil
sumu 70,- Eur a v mesiaci marec uhradil sumu 70,- Eur, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v sume
spolu 620,- Eur, v sledovanom období povinný nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade
práce, soc. vecí a rodiny Trenčín, nie je posudzovaný ako osoba v hmotnej núdzi, v stíhanom období
bol zamestnaný v spoločnosti C. s. r. o., T. a od 20. decembra 2013 do 24. februára 2014 v spoločnostiK. s. r. o., T. S., kde pri nástupe do zamestnania nenahlásil vyživovaciu povinnosť a pracovný pomer v
spoločnosti K. s. r. o. bol ukončený z dôvodu opakovaného porušenia pracovných predpisov, a do dňa
hlavného pojednávania mu vznikol dlh na výživnom 3.830,- Eur.

Za to obvinenému uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák., podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe odvolania obvineného M. H. (smerujúcemu proti výroku o vine v bode 1/ a výroku a treste)
a prokurátora (smerujúceho proti výroku o treste) proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu
Trenčín, Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 03. marca 2016, sp. zn. 2To/89/2015 rozhodol tak,

že podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému podľa § 208 ods. 2 Tr. zák.
účinného do 31. decembra 2015 s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods.
1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasnepodľa§42ods.2Tr.zák.zrušilvýrokotreste,ktorýbolobvinenémuuloženýtrestnýmrozkazom

Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/12/2015, zo dňa 12. marca 2015, právoplatným dňa 28. marca
2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 319 Tr. por. krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol obvinenému M. H. a jeho obhajcovi doručený 24.
mája2016podalobvinenýprostredníctvomzvolenéhoobhajcu14.septembra2016dovolaniezdôvodov
podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. odôvodnil tým, že nebol vypočutý ním navrhnutý
svedok a súd nevzal do úvahy správu neziskovej organizácie B., n. o. a krajský súd sa nevyporiadal
s námietkou obvineného, že z rozsudku súdu prvého stupňa nie je absolútne zrejmé, o akej obžalobe
a akej prokuratúry prvostupňový súd rozhodoval, nakoľko došlo k spojeniu dvoch trestných vecí
na spoločné konanie s tým, že uvedené skutočnosti musia byť minimálne v odôvodnení rozsudku

uvedené. Namietal tiež, že skutková veta obžaloby, ktorú v plnom rozsahu prevzal prvostupňový súd
do odsudzujúceho rozsudku, je absolútne nedostatočná a nie je zrejmé, akého skutku sa mal odsúdený
dopustiť v mesiaci september 2010, keď tento dátum vyplýva len z výsluchu poškodenej, kedy sa mali
začať problémy v rodine. Súdna prax vyžaduje presnú časovú definíciu spáchaného skutku ohraničenú
preukázaným spáchaním trestného činu. Súd sa nezaoberal preukázanou skutočnosťou, že v roku 2011

si osvojil syna poškodenej, pričom z vyjadrení poškodenej učinených v konaní o osvojení vyplýva, že
nemohlo dochádzať ku konaniu zo strany obvineného opisovaného v odsudzujúcom rozsudku. Pre
obvineného je nepochopiteľné, z akého dôvodu súd odmietol vykonať výsluch I. I., ktorý vypovedal
v prípravnom konaní, nie na hlavnom pojednávaní. Krajský súd prejudikoval a predpokladal výpoveď
tretej osoby, čo je nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Obvinený ďalej namieta vysporiadanie

sa súdu prvého stupňa s dôkazom - Záverečnou správou akreditovaného subjektu B. n. o., ako
aj konštatovanie krajského súdu, že okresný súd túto správu do úvahy vzal, keď okresný súd túto
skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol.

Obvinený ďalej v dovolaní poukázal na to, že súd na hlavnom pojednávaní nevypočul znalca PhDr. C.

D., ktorý vypracoval posudok, napriek tomu, že obvinený žiadal jeho osobné vypočutie, čo mu však
bolo zamietnuté a teda záver o vine bol vyvodený len na základe výpovedí poškodenej a jej rodinných
príslušníkov.Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený odôvodnil tým, že predchádzajúci obhajca
vo svojom návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 7. mája 2014, rozsiahlo spochybňuje spôsobilosť znalca
vypracovať znalecký posudok, a to z dôvodov nezapísania v zozname znalcov ku dňu vypracovania

znaleckého posudku, ako aj z dôvodu zdravotnej indispozície znalca, pričom tejto skutočnosti sa žiaden
súd nevenoval a odsúdený má za to, že tento dôkaz nebol získaný zákonným spôsobom, znalecký
posudok bol podaný neoprávnenou osobou a prihliadnutím na jeho závery bol porušený zákon v
neprospech obvineného.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený M. H. odôvodnil v podstate tým, že z
rozsudku nie je zrejmé, akého skutku sa mal dopustiť v mesiaci september 2010, keď tento dátum
vyplýva len z výsluchu poškodenej, kedy sa mali začať problémy v rodine, tieto však ani poškodená
neoznačila ako konanie obvineného napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu,
pričom skutková veta v bode 1) je tak všeobecná, že z nej nie je zrejmé, či obvinený naplnil skutkovú
podstatu trestného činu alebo len priestupku.

Na základe týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 3. marca 2016, sp.
zn. 2To/89/2015, bol porušený zákon, a to v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok krajského súdu a okresného súdu vo výroku o treste a podľa § 388 ods. 1 Tr. por.

prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor príslušnej prokuratúry s tým, že v zmysle konštantnej
judikatúry najvyššieho súdu, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., predpokladá nie
akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len tie prípady, kedy toto právo obvineného bolo porušené

zásadným spôsobom a skutočnosť, že nedošlo v rámci súdneho konania k výsluchu svedka, výsluch
ktorého obvinený navrhoval, nie je porušením práva na obhajobu a už vôbec sa nejedná o zásadné
porušenie práva na obhajobu, rovnako tak ďalšie skutočnosti obvineným uvádzané. Poukázal tiež
na to, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý nemá žiadnu nadradenú hodnotu nad
inými zabezpečenými dôkazmi a podlieha, tak ako všetky dôkazy, ich prevereniu, zhodnoteniu v

komparácii s dôkaznou hodnotou iných vecných i listinných dôkazov. Zabezpečené ďalšie dôkazy
majú vplyv na závery znaleckého posudku PhDr. C. D. a tieto potvrdili skutočnosti týkajúce sa týrania
svedkyne poškodenej. K dôvodom dovolania, týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia zisteného
skutkového stavu prokurátor uviedol, že ustálená judikatúra ani Trestný zákon nehovorí výslovne aká
dlhá doba ponižujúceho a pohŕdavého správania sa voči druhej osobe je potrebná na to, aby takéto

spoločnosťou neakceptovateľné správanie vyvolalo u poškodenej osoby stav, kedy pociťuje takéto
konanie ako príkorie, ktorý je následne objektivizovaný vyjadrením znalca z odboru psychológie. Všetky
argumenty uvádzané odsúdeným v jeho dovolaní v predmetnej trestnej veci, a teda aj jednotlivé
vyselektované dôvody pre možné podanie dovolania, sú v skutočnosti iba snahou o revíziu skutkového
stavu, teda sú latentným vyjadrením nespokojnosti odsúdeného so skutkovými zisteniami, s ktorými sa

na podklade vykonaného dokazovania stotožnil tak prvostupňový súd, ako aj súd odvolací.

Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odsúdeného M. H., v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) Tr. por.
pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo
podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané prostredníctvom
obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v
zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.),

že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred
podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Je pritom
zrejmé, že dovolanie smerovalo len proti časti rozsudku týkajúceho sa uznania viny v bode 1/.

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané

obvineným M. H. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa chápe ako
vytvoreniepodmienokpreplnéuplatnenieprocesnýchprávobvinenéhoajehoobhajcuazákonnýpostuppri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.
Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného,
charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich,

pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe
nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž
jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť
uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä
vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej

obhajoby.

Dovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu obvineného uplatnenému podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. por. uvádza, že obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na porušenie zákona, teda že bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, avšak skutočnosti, ktoré uvádza, obsahovo
podstatu definovanú predmetným ustanovením nenapĺňajú. Obvinený poukazuje na nevypočutie ním

navrhnutého svedka, nevzatie do úvahy správy neziskovej organizácie, nevypočutie znalca na hlavnom
pojednávaní, ako aj neodôvodnenie spojenia jeho trestných vecí na spoločné konanie, či znenie
skutkovejvetyavkonečnomdôsledkunamietahodnotenievykonanýchdôkazov,čovecnenezodpovedá
porušeniu práva na obhajobu. Rovnako tak tento dovolací dôvod nenapĺňa skutočnosť, že nebolo
vyhovené všetkým návrhom obvineného na vykonanie dokazovania. Rovnako tak nemôže uvedený

dovolací dôvod zahŕňať skutočnosť, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, že došlo k
spojeniu veci, keďže táto skutočnosť vyplýva zo spisu, obsahom ktorého je uznesenie o spojení vecí,
ktoré je aj riadne odôvodnené. Pokiaľ ide o správu neziskovej organizácie B. n. o., je zrejmé, že túto
súdy brali do úvahy práve pri ukladaní trestu obvinenému, ktorému bol v konečnom dôsledku ukladaný
trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák. a odvolací súd na to

vo svojom rozhodnutí poukázal.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., tento sa úspešne uplatní v prípadoch,
keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp.
neboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných

nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho,
že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade
nemožno vyvodzovať ani zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol obvinený,
prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Obvinený poukazuje na to, že v
priebehu konania bola spochybnená spôsobilosť znalca PhDr. C. D. vypracovať znalecký posudok, a

to z dôvodu nezapísania v zozname znalcov ku dňu vypracovania znaleckého posudku (22. decembra
2012), ako aj z dôvodu jeho zdravotnej indispozície.

Znalec PhDr. C. D. bol zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v odbore: Psychológia,
odvetvie: Klinická psychológia dospelých od 8. decembra 1993 a vyčiarknutý bol ku dňu 17. októbra

2015. Preto tvrdenie obvineného nie je správne. Je pravdou, že zo spisu vyplynula skutočnosť, že
znalec PhDr. C. D. nemohol byť z dôvodu zlého zdravotného stavu a dlhodobej pracovnej neschopnosti
z dôvodu operácie chrbtice, na hlavnom pojednávaní vypočutý a znalecký posudok bol prečítaný so
súhlasomprokurátoraaobvinenéhovsúlades§268ods.2Tr.por.Zospisunevyplynulitaképochybnosti
o zdravotnej spôsobilosti znalca, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť znaleckého posudku a len

nesúhlas s jeho závermi nie je dôvodom nezákonnosti tohto dôkazu.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený obvineným v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.,
dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či

skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby
zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa
iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou
správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť
a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu

trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia
(podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má
zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Tr. por. Neslúži k revízii skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a
jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a
úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Nie je

možné, sa s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., domáhať
preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať
len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne
ustanovenia trestného zákona. So zreteľom na uvedené, obvinený nie je oprávnený podať dovolanie
pre nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia, a navyše skutok tak, ako bol ustálený oboma súdmi
nepripúšťa inú právnu kvalifikáciu, než ktorá bola použitá, t. j. zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák.
Skutkovávetajedostatočneurčitáavyplývazvykonanéhodokazovania,rovnakoakozávažnejšíspôsob
konania obvineného - páchanie tohto trestného činu po dlhší čas - teda v priebehu 2 rokov, čo v prípade
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby neznamená, že musí psychické či fyzické násilie,
ponižujúce či iné konanie vyvíjať denne. Postačuje aj opakovanie sa v určitej forme v rámci časového

obdobia tak, aby jednotlivé čiastkové útoky neboli oddelené príliš dlhým časovým úsekom, čo by malo
vplyv na subjektívne vnímanie poškodenej. Skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní preto nie sú
spôsobilé naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pretože jeho dovolanie spočíva na
inom hodnotení dôkazov a na inom skutkovom stave, než ktorý bol zistený okresným i krajským súdom
v prerokúvanej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinený skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní,
nenaplnil ani jeden z ním uvádzaných dovolacích dôvodov v zmysle ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie
obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.