Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203918
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203918.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, J., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, o zaplatenie 54,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 17C/113/2013-139 zo dňa 16.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o čiastočnom zastavení konania, o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej a o priznaní náhrady trov
konania Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 vo výške 59,55 eur.

Sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 nepriznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 758,-

eur od 24.2.2010 do 24.6.2010, zo sumy 158,53 eur od 25.6.2010 do 19.6.2011 a zo sumy 54,23 eur
od 20.6.2011 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 59,55 eur s DPH v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa
28.3.2013 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z. z. o európskom konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu zmenkovú sumu 54,23 eur s príslušenstvom presne špecifikovaným v dôvodoch rozsudku.
Nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 31.8.2009 na zmenkovú sumu 902,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne od 24.2.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - H., J..S..Z.. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu žiadnu sumu a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenkoválistina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na
platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 čiastočne zobral
návrh späť, a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si žalobca uplatnil len zmenkový

úrok vo výške 0,06 % denne. Keďže žalobca zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne späť pred prvým pojednávaním, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

3. Prvoinštančný súd zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že listina je označená ako zmenka, je
vystavená v Humennom dňa 31.8.2009 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: H.,

J..S..Z.. O.: XX XXX XXX, T. sumu 902,13 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 24.2.2010. Splatné H.,
J..S..Z.., T.. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľom je žalovaná.
Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi H.Z., J..S..Z.., T. (predchádzajúci veriteľ) a žalovanou, číslo zmluvy
XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2009 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur a žalovaná
sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 286,- eur, t.j. celkovo zaplatiť

sumu 686,- eur v 7-mesačných splátkach po 98,- eur počnúc od 10.10.2009 na účet veriteľa. V zmluve
o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

4. V dôvodoch rozsudku sa ďalej uvádza, že predmetom konania je spor zo zmenky. Keďže žalobca si
výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky, súd musel zistiť,

či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že
predložená zmenka je vlastnou zmenkou a spĺňa všetky náležitosti podľa tohto právneho predpisu. Z
pripojeného exekučného spisu zistil, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z
toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu, si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu uplatnil plnenie voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - H. Z

uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 22.6.2011 č.k. XXEr/XX/XXXX vyplýva, že súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto
prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o
ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto
prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo exekučné

konanie uznesením exekučného súdu zastavené.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj
iné exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie
dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je

preto potrebné použiť, okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. Konštatoval, že
návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, a to dokonca z indosovanej
zmenky podľa zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi
žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od

dlžníka plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu.
Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to
bez možnosti súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). V tejto súvislosti súd poukázal na
rozsudok Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti

Geraldovi Feichterovi), v ktorom samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia,
napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení
veci poukázal aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt

(čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ H. ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú
indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je
možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal preskúmať v
súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, a hlavne z dôvodu, že
nadobudoltietozmenkyodsubjektov(vtomtoprípadeH.),oktorýchjevšeobecneznáme,žepredmetom

ichčinnostijeposkytovanieúverovalebopôžičiek.Vtomtokonkrétnomprípadesúdposúdilzaabsolútne
neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj následne vystavenú samotnú zmenku. Prvoinštančný
súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to podľa článku
2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sajedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zároveň
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to predovšetkým

podľa § 53 ods. 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o
vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského vzťahu, v
neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie.

Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť
indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany H., J..S..Z.. na žalobcu CD Consulting,
čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať jeho práva. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania,
ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv

(ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Taktiež je zrejme, že tento právny úkon, a to dohoda o vyplnení zmenky
a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho
zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa
obísť právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek
obísť vyššie uvedené ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu

ochranu práv a povinností spotrebiteľa, a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd poukázal aj na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť
úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka.
Zároveň NS SR konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky.

6. Prvoinštančný súd uzavrel, že v tomto prípade je zrejmé, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie,
že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne
neopodstatnená a neprípustná. Súd preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa
článku 5 Nariadenia nasledujúceho s poukazom na bod 13 preambuly Nariadenia a článok 4 odsek 4

Nariadenia, návrh žalobcu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do
30.6.2016). Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný
si trovy neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného účastníka priznal trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,55 eur.

8. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť,
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal

dokazovanie o. i. aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani
žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz svojich nárokov platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950
Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne. V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia

koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval
a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tomsmere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky, teda
neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46

ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou H., J..S..Z.. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z

účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie

je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho
vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej
značky5Obo/3/2008zodňa22.10.2008.Jesíceprípustnézaurčitýchokolnostíuplatňovaťtzv.kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým

žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávne
rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia

vykonané bez návrhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní súd vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
aj v tomto konaní. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010
sp. zn. 5Co/16/2010, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že má za to, že súdu už poskytla jasné a primerané
informácie a dôkazy o tom, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský úver. Aj laikovi je už na prvý pohľad
jasné, že zmenka je súčasťou zmluvy o úvere a podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd
povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Z pôvodnej

korešpondencie je jednoznačne jasné, že sa jednalo o neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné. Aj
napriek týmto všetkým skutočnostiam bol už tento úver vrátený so 100 % prirážkou a ak má byť úprimná,
tak možno aj ten podpis na zmenke by si rada overila, či je skutočne jej. Tento spor sa ťahá už príliš
dlho a stál ju už veľa síl. V závere dodala, že ju čaká náročná operácia vo R. Z. Ú., takže nemá ani
možnosť ani čas sa primerane odvolať.

10. K odvolaniu žalobcu zaslalo vyjadrenie aj Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica
(ďalej len „Združenie“), ktoré uviedlo, že s vyhodnotením dôkazov so skutkovými závermi z nich
vyplývajúcimi, ako aj s aplikáciou príslušných právnych noriem zo strany súdu prvej inštancie sa v celom
rozsahu stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne a právne správne

potvrdil. Zároveň si v prípade, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, uplatnil voči žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v sume 30,22 eur s DPH. Vo vyjadrení poukázal na to, že v zmysle
platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania a to aj v každom
druhu konania a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah s tým, že ak
príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah sa musia aplikovať právne normy spotrebiteľského

práva. Poukázal na to, že zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd v konaní preskúmal, je zrejmé, že
zmenka, ktorá bola podkladom žalobného návrhu, slúžila na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti a obsahoval viacero neprijateľných podmienok. Už samotným
vystavením blankozmenky, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si povinný bez akýchkoľvek
pochybností zhoršil svoje zmluvné postavenie. Dojednanie v zmluve, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa

vyplniť blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Združenie má
za to, že nový majiteľ zmenky bol pri jej nadobúdaní v zlej viere, nakoľko právny vzťah pôvodného
majiteľa zmenky a žalobcu vzbudzuje oprávnené pochybnosti, že tento ju nadobudol len preto, aby
zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne námietky. Naďalejmá za to, že zabezpečenie nároku zmenkou je neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku čoho
je táto zmenka absolútne neplatná. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky je neplatný právny
úkon v dôsledku obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Ncb/115/2013-23 zo dňa
6.6.2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci sp. zn. 43Cob/222/2015,
Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 7Co/339/2014 a na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR 8/2015 zo dňa 20.10.2015.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle § ustanovení
378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že:
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd následne preskúmal napadnutý rozsudok. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom
17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného
práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok
„odvolanie“ (§ 355 a nasl. CSP) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva

Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

14. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či
zrušenie napadnutého rozsudku.

15. V prejednávanej veci je predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia nárok zo
zmenky uplatnený žalobcom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o
európskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporu.Uvedenázmenkabolavystavenádňa31.8.2009
na sumu 902,13 eur pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX. Uvedené

číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom H., J..S..Z.., a žalovanou. Zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 31.8.2009. Podľa nej veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 400,- eur. Žalovaná sa
zaviazala splatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 286,- eur. Žalobca sa žalobou
podanou na súde dňa 28.3.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 54,23
eur s príslušenstvom.

16. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.11.2014 poprela pohľadávku
uplatnenú žalobcom, keď uviedla, že jej poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa 31.8.2009 bol
už dvojnásobne, a teda neprimerane preplatený. Ďalej uviedla, že z pôvodnej korešpondencie je
jednoznačne jasné, že sa jednalo o neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné. Aj napriek týmto všetkým

skutočnostiam bol tento úver vrátený so 100 % prirážkou.

17. Podanie žalovanej zo dňa 29.11.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 18.12.2014. Žalobca v podaní
označenom ako „odpoveď na vyjadrenie odporcu“ zo dňa 22.12.2014 uviedol, že odporca proti
indosovanej zmenke nie je oprávnený vznášať námietky. Ďalej sa vyjadroval najmä k charakteru

zmenky, poukázal na to, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo
právo navrhovateľa. Tvrdil, že navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom. Voči forme a obsahuzmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Ku kauzálnym námietkam žalovanej,
uvedenej vo vyjadrení zo dňa 29.11.2014 sa vôbec vecne nevyjadril.

18.Zpredloženéhospisujeďalejzrejmé,žesúdI.inštanciedávalpríležitosťúčastníkomkonaniavyjadriť
sa k listinným dôkazom, keď im súčasne s výzvou zo dňa 14.12.2015 zaslal zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky, na základe ktorých bola zmenka vystavená, a umožnil im vyjadriť sa k týmto listinným
dôkazom vyjadriť sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca
podaním zo dňa 7.1.2016, v ktorom opätovne poukázal na charakter zmenky, ktorá je cenným papierom,

samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. K výzve súdu sa vyjadrila aj žalovaná,
ktorá vo svojom podaní zdôraznila, že jej bol dňa 31.8.2009 poskytnutý úver vo výške 400,- eur, ona
tromi splátkami tohto úveru zaplatila celkom k 25.6.2011 sumu 804,30 eur. Konštatovala, že nároky z
tejto zmluvy o úvere boli už niekoľkokrát predmetom súdu a vždy bolo exekučné konanie zastavené v jej
prospech. Poukázala taktiež na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a skutočnosť,
že zmenka v rámci spotrebiteľského úveru spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci prvoinštančný súd sám i bez procesnej
iniciatívyúčastníkovrealizovalexoffoprieskumuplatnenýchzmenkovýchnárokovajzpohľadusamotnej
kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol priestor účastníkom konania, aby sa k týmto

dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym
procesným právom.

20. Súd prvej inštancie sa síce vo svojom rozhodnutí nezmienil o obrane žalovanej a reakcii žalobcu
na ňu tak, ako je to popísané v predchádzajúcom texte, avšak vada v rozsudku spočívajúca v

nereagovaní na obranu žalovanej nemala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia o zamietnutí
žaloby. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

21. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého:

22. „ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

23. K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí
o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd
podobneakosúdprvejinštanciezdôrazňujeznenie§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vovýške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie

tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného
textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia,
k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Žalobca pritom neopodstatnene nereagoval v konaní na obranu žalovanej, že
všetky záväzky z úverovej zmluvy splnila.

24. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd
i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a
postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech

niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

25. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS

C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať
a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS.

26. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku v celosti, z odvolania však nevyplýva, že by odvolateľ mal
výhrady voči výške prisúdenej náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. Napriek tomu odvolací súd
preskúmal aj tento výrok napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že je potrebné upresniť tento výrok,
pretože v rozsudku súdu prvej inštancie - v poslednom výroku - je uvedené, že žalobca má zaplatiť

právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia vo výške 59,55 eur s DPH v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ale podľa dôvodov rozsudku je v uvedenej sume 59,55
eur už započítané aj zvýšenie o 20 % DPH. Preto odvolací súd upresnil výšku priznanej náhrady trov
konania Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. tak, aby z neho bolo zrejmé, že priznaná náhrada trov
konania už v sebe zahŕňa aj uvedenú sumu DPH.

27. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím
konaním nevznikli, preto im odvolací nárok na náhradu trov konania nepriznal. Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane
žalovanej, po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1.7.2016, v konaní nevystupuje

ako intervenient, preto mu nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania za úkony
advokáta realizované po 1.7.2016. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám
a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).