Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208095
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211208095.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BARDBYT, s.r.o., Moyzesova 7, 085 01
Bardejov, IČO: 36 476 633, zastúpeného JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, Andraščíkova 3, 085 01
Bardejov, proti žalovaným 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XX, bl. V 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomF.,P.XX,bl.Vzastúpenejžalovanýmv1/rade,ozaplatenie2.576,86eurasprísl.,taktooodvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/7/2012-272 zo dňa 17.06.2015

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu prevyšujúcom sumu 1.173,93 eura s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.576,86 eura od 19.07.2013 do 23.05.2016 a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 1.173,93 eura od 24.05.2016 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a
konanie zastavuje.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
potvrdzuje.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným, povinným spoločne a nerozdielne, náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a
v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.576,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 2.576,86 eura od 19.07.2013 do zaplatenia na účet bytového domu, číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 320,65 eura a
titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 44 eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa

Stašáka, advokáta, Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vdôvodochtohtorozhodnutiauviedol,žežalobcasapôvodnežalobou,súdudoručenoudňa01.12.2011,
domáhal toho, aby súd uložil žalovaným spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 736,74
eura spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 01.11.2011 do zaplatenia, nakoľko
žalovaní sú vlastníkmi bytu č. XX na P. ulici XX v F.. V súlade so zmluvou o výkone správy
sú povinní uhrádzať mesačné platby spojené s užívaním predmetného bytu, čo nezrealizovali za
obdobie mesiacov máj 2011 až október 2011, túto povinnosť má im preto uložiť súd. Podaním, súdu

doručeným 22.05.2013, doplneným 15.01.2014, žalobca navrhol pripustenie zmeny petitu žaloby z
dôvodu konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a správou za roky 2011 a 2012,
čím nedoplatok žalovaných predstavuje sumu 2.576,86 eura. Žiadal, aby súd uložil žalovaným túto
sumu zaplatiť spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.07.2013 do zaplatenia na účetbytového domu č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Súd uznesením č.k. 6C/7/2012-172 zo dňa 27.05.2014
zmenu žaloby pripustil.
Súd konštatoval, že žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 4Ro/246/2011-18, ktorý bol

na základe návrhu žalobcu pôvodne vydaný, uviedli, že žalobcovi nič nedlžia, pretože od začiatku
bol ich správcom SPRAVBYT, s.r.o. a žiadne rozhodnutie o zmene správcu vydané nebolo. Medzi
spoločnosťami BARDBYT, s.r.o. a SPRAVBYT, s.r.o. dlhodobo pretrvávajú problémy a keďže podľa ich
názoru sú súdy nečinné, vlastníci bytov v bytovom dome potvrdili za správcu spoločnosť SPRAVBYT,
s.r.o. Platby za poskytované služby platili na „službový“ účet vlastníkov bytového domu, žiadali preto

žalobu zamietnuť.

Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v prevažujúcom
rozsahu.Predbežnesazaoberalotázkou,ktojesprávcombytovéhodomuK4nauliciP.vF..Konštatoval,
že vlastníci bytov v bytovom dome V. na ulici P. v F. uzavreli so spoločnosťou SPRAVBYT, s.r.o.
dňa 08.11.1999 zmluvu o výkone správy, ktorá mohla zaniknúť buď dohodou zmluvných strán alebo

výpoveďou zmluvy o výkone správy podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. so šesťmesačnou výpovednou
lehotou,ktorázačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiacanesledujúcehopodoručenívýpovede.
Dňa 24.06.2004 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov v bytovom dome K4 na ul. P. v F., na ktorej
bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého bola schválená výpoveď správcovskej spoločnosti - SPRAVBYT,
s.r.o. a zároveň bol schválený nový správca - žalobca. Za výpoveď danú spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o.

hlasovalo 14 vlastníkov bytov a za Mesto Bardejov, ktoré bolo vlastníkom 27 bytov, bol na schôdzi
prítomný a za výpoveď hlasoval R.. T., ktorého k tomu splnomocnil primátor mesta Bardejov, čo potvrdil
svojim podpisom na prezenčnej listine a zároveň aj vo svojej výpovedi pred súdom vo veci vedenej pod
sp. zn. 1C 362/2005. Vzhľadom na to, že bytový dom K4 má 77 bytov, čo vyplýva zo zápisnice z členskej
schôdze zo dňa 24.06.2004, za výpoveď danú žalovanému hlasovala nadpolovičná väčšina (41 zo 77

vlastníkov), čo bolo v súlade s vtedy účinným znením § 14 zákona č. 182/1993 Z. z., na ktorý odkazovala
zmluva o výkone správy zo dňa 08.11.1999. Výpoveď s prezenčnou listinou bol spoločnosti SPRAVBYT,
s.r.o. osobne doručiť R.. T. dňa 29.06.2004, o čom svedčí prezenčná pečiatka spoločnosti SPRAVBYT,
s.r.o. s podpisom. Doručenie výpovede a prezenčnej listiny potvrdil aj samotný zástupca spoločnosti
SPRAVBYT,s.r.o.Zuvedenéhovyplýva,ževlastnícibytovúčinnevypovedaliSPRAVBYTU,s.r.o.zmluvu

o výkone správy, keď táto výpoveď spolu s prezenčnou listinou mala písomnú podobu, výpovedná lehota
začala plynúť dňom 01.07.2004 a uplynula dňom 31.12.2004, čo zodpovedná § 8 ods. 3 Zákona č.
182/1993 Z.z. účinného do 30.06.2004. To znamená, že k 01.01.2005 spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o.
nebola správcom bytového domu K4 na ul. P. XX v F.. Podľa súdu právny úkon výpovede, ktorá bola
spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. doručená dňa 29.06.2004 a za ktorú hlasovala nadpolovičná väčšina

vlastníkov bytov, bol prejavom ich vôle ukončiť právny vzťah medzi nimi a správcom založený zmluvou o
výkone správy. Žiadne z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 30.06.2004 totiž nevylučuje,
aby súdom zistený skutkový stav nemohol byť podkladom pre záver o tom, že zmluva o výkone správy
bola účinne vypovedaná ku dňu 31.12.2004.
Súd sa zaoberal aj okolnosťami uzavretia zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 17.12.2004 medzi

vlastníkmi bytov bytového domu K4 a novým správcom - žalobcom, ktorej účinnosť bola dohodnutá
k 01.01.2005, teda odo dňa, keď už uplynula výpovedná lehota výpovede danej vlastníkmi bytov
predchádzajúcemusprávcovi-SPRAVBYTU,s.r.o.Podľasúdudikcia§8aods.1a3zákonač.182/1993
Z. z. v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005 striktne umožňuje vypovedať zmluvu o výkone
správy len postupom podľa § 14 citovaného zákona. Tento rigorózny proces v zmysle § 14 vyžaduje,

podľa § 8a zákona len vypovedanie zmluvy o výkone správy. Jej uzavretie je s účinnosťou od 01.07.2004
determinované len písomnou formou a materiálnymi požiadavkami kladenými na jej obsah (§ 8a ods.
1). Žalobca teda s vlastníkmi bytov bytového domu K4 dňa 17.12.2004 s účinnosťou od 01.01.2005
platne uzavrel zmluvu o výkone správy, ktorá má písomnú podobu a jej obsah zodpovedá zákonným
požiadavkám.

Súd sa zaoberal aj ďalšou otázkou významnou pre konanie, okolnosťami vypovedania zmluvy o výkone
správy uzavretej medzi vlastníkmi bytového domu K4 a žalobcom ako správcom zo dňa 17.12.2004,
pričom k jej vypovedaniu malo dôjsť na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu K4 dňa 08.06.2010.
Neplatnosť uznesení prijatých na tejto schôdzi (aj výpoveď daná žalobcovi ako správcovi) je predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2C 18/2012, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne

skončené. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o výkone správy zo dňa 17.12.2004 nebola dosiaľ platne
vypovedaná, pretože výpoveď zo zmluvy o výkone správy zo dňa 17.12.2004, ktorá mala byť schválená
na schôdzi vlastníkov bytov dňa 08.06.2010 mu nikdy nebola doručená, túto skutočnosť potvrdil v
konaní vedenom pod sp. zn. 2C 18/2012 aj S. U., ktorý bol osobne žalobcovi doručiť prezenčnúlistinu preukazujúcu súhlas s výpoveďou danou žalobcovi, pričom nevedel preukázať, že žalobcovi bola
doručená aj výpoveď.

Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je správcom
bytového domu K4 na ulici P. XX v F. za obdobie rokov 2011 a 2012, teda za obdobie, za ktoré sa voči
žalovaným uplatňuje nárok. Žalovaní boli povinní platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v ich
vlastníctvenaúčetbytovéhodomuzriadenéhosprávcomvbanke,pričomvlastníkomtohtoúčtusúvšetci
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Týmto účtom je účet vedený v Prima banka Slovensko,

a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Skutočnosť, že žalovaní tieto úhrady neplatili, bol žalobca ako správca v
zmysle zákona povinný sledovať a v prípade zistenia nedoplatkov bol povinný tieto vymáhať. Žalobca
preto dôvodne podal žalobu. Ak žalovaní plnili na účet spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o., ktorú považovali
za správcu bytového domu, toto ich tvrdenie nemohol súd považovať za dôvod pre zánik ich záväzku
voči žalobcovi. Ak plnili spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. bez právneho dôvodu alebo na základe právneho
dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, nie je tým dotknutý ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd preto uložil žalovaným zaplatiť sumy, zaplatenie ktorých uplatnil na súde žalobca, vrátane úroku
z omeškania, ktorý však mal dôvodný len v rozsahu, v akom ho žalovaným uložil zaplatiť. Žalobca
požadoval úrok z omeškania vo vyššom rozsahu úrokovej sadzby, než na akú mal nárok v zmysle
právnych predpisov, preto v prevyšujúcej časti, ako z jeho rozhodnutia vyplýva, žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v

rozhodnom období, t.j. od 01.04.2010 do 29.02.2012 a od 01.03.2012 do 30.09.2014 - § 6 ods. 2, 3,
§ 8 ods. 3, § 8a ods. 6, § 8b ods. 1, 2 písm. e), § 10 ods. 1, 6, § 14 ods. 1, 2, 3, podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - § 3, § 10c.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní majúc za to, že je potrebné, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, resp. aby mu vec vrátil na nové
prejednanie. Podľa žalovaných vo veci je množstvo pochybení súdu, a to tak procesnoprávnych ako
aj hmotnoprávnych. Zásadným procesným pochybením je prekážka litispendencie. Žalobca podal
najprv na súd žalobu 01.12.2011 o zaplatenie 736,74 eura s prísl., následne podal návrh na zmenu
petitu, ktorú súd pripustil uznesením z 27.05.2014. Uplatnený nárok sa tak predmetom konania stal

až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení zmeny petitu dňa 27.05.2014. Ten istý žalobca -
BARDBYT, s.r.o. Bardejov podal na súd aj žalobu pod zp. zn. 5C/89/2014 voči žalovaným o zaplatenie
sumy 2.576,86 eura s prísl. Táto suma bola predmetom konania od začiatku roka 2014 od podania
žaloby, t.j. podstatne skôr, ako vo veci 6C/7/2012, kde je uznesenie z 27.05.2015. Od začiatku roka
2014 sa tak viedlo na okresnom súde konanie, kde predmetom konania je tá istá suma, z toho istého

titulu, za to isté obdobie a medzi tými istými účastníkmi, aká bola následne požadovaná v rámci zmeny
návrhu v konaní pod sp.zn. 6C/7/2012. Konanie na ten istý predmet sa viedlo minimálne do 30.09.2015,
kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o späťvzatí návrhu vo veci 5C/89/2014. Toto konanie sa viedlo
a bolo stále vedené aj ku dňu 15.06.2015, kedy okresný súd vyhlásil rozhodnutie vo veci, teda ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré je napadnuté odvolaním, sa viedli samostatné konania na tú istú

sumu. Ide o prekážku litispendencie, ktorú nemožno odstrániť, preto súd musí po jej zistení konanie v
ktoromkoľvek štádiu zastaviť. Právo žalovaných na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že súd sa
odvoláva a v odôvodnení poukazuje na dôkazy, ktoré v skutočnosti nevykonal. Doslovne cituje z dôkazu,
ktorý nebol vôbec oboznámený, a to opakovane. Vo veci boli navrhnuté viaceré návrhy na doplnenie
dokazovania, súd o nich vôbec nerozhodoval a nebral ich do úvahy. Napríklad vychádza z viacerých

rozhodnutí súdov, najmä cituje konanie sp.zn. 1Cb/55/2008, nebol však celý tento spis oboznámený.
Súd účelovo cituje časti výpovedí vytrhnutých z kontextu. Pokiaľ sa súd zaoberal schôdzami 24.06.2004
a 08.06.2010, nevenoval vôbec pozornosť zvolávaniu schôdzí. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí
byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dobe minimálne
10 dní predo dňom konania schôdze. V konaní tak musí byť jednoznačne preukázané, že žalobca

splnil všetky zákonné podmienky a je právne, a aj v skutočnosti, novým správcom. Opak znamená,
že správcom zostáva spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o. Bardejov. Čo sa týka výpovede zmluvy o výkone
správy z 24.06.2004, z pripojenej prezenčnej listiny vlastníkov vyplýva, že podpísané osoby vyslovujú
súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy. Toto podanie bolo SPRAVBYTU doručené 29.06.2004.
Z podpisov na tejto listine je zrejmé a nepochybné, že viaceré podpísané osoby vôbec neboli na

schôdzi. Na prezenčnej listine sú podpísaní aj nájomcovia, došlo k falšovaniu podpisov osôb. Existujú
dve listiny s podpismi, žalovaní preto tvrdia, že SPRAVBYTU, s.r.o. nebola doručená výpoveď, ale len a
výlučne súhlas s výpoveďou. Súd sa nezaoberal touto skutočnosťou a nerozlišoval medzi samostatnými
právnymi úkonmi. Taktiež zmluvu o výkone správny so spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. Bardejov niktoa nikdy neschválil. Čo sa týka schôdze v roku 2010, táto bola zvolaná riadne správcom vykonávajúcim
správu bytového domu. Vlastníci nemali vedomosť alebo istotu o tom, kto je právne právoplatným
správcom bytového domu, je teda logické, že o odvolanie požiadali správcu vykonávajúceho správu a z

opatrnosti dali výpoveď zo zmluvy o výkone správy obidvom do úvahy prichádzajúcim správcom. Podľa
žalovaných sa v celom rozsudku objavujú domnienky a nie relevantné skutočnosti. Rozsudok je preto
nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Okrem toho, podľa žalovaným sa malo v danej veci postupovať aj
v kontexte spotrebiteľských zmlúv. Poukázali na § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého aj bez návrhu sa má prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúcehovočispotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania.Jetedanamiestezaoberaťsaajpremlčaním
nároku ex offo. Súd sa tomu nevenoval.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že celý procesný postup súdu bol v súlade
s O.s.p. Súd správne zistil skutkový stav a správne ho vyhodnotil a na tom základe vydal zákonné
rozhodnutie. Predmet konania, zaplatenie nedoplatku z ročných vyúčtovaní za roky 2011 a 2012
bol riešený iba v tomto konaní a nie je totožný s iným konaním. Pre rozsudok odvolacieho súdu je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na súde prvej inštancie sa vedú viaceré konania súvisiace s
bytovým domom na ulici P. XX v F.. Skutková a právna situácia je súdu, ako aj žalobcovi a žalovaným,
všeobecne známa. Všetky nastolované otázky boli v súdnych konaniach právoplatne vyriešené tak,
že správcom bytového domu je od 01.01.2005 BARDBYT, s.r.o. Bardejov. Pokiaľ žalovaní napádajú
schôdzu vlastníkov bytov z 24.06.2004, poukázal na to, že iba vlastník bytu má právo obrátiť sa do

15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká, je
to prekluzívna lehota. Žiaden z vlastníkov bytov právo podať žalobu na súd nevyužil, a teda toto
právo zaniklo. Závery schôdze vlastníkov bytov z 24.06.2004 sú platné a záväzné a naviac potvrdené
právoplatnými rozsudkami súdov. Podľa žalobcu nejde o spor spotrebiteľský, pretože správca je povinný
vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich

účet je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom. Majiteľom účtu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome,
správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu
práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov, majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaní podaním z 26.05.2016 označeným ako doplnenie k odvolaniu uviedli, že považujú za
významné poukázať na podstatnú vec, jednou stranou sporu o správcovstvo bytového domu je právna
stránka veci, druhou stranou je reálne dodávanie služieb a platieb za tieto služby. V rokoch 2005
a počas roka 2011 služby reálne zabezpečovala a dodávateľom platila v pozícii správcu spoločnosť
SPRAVBYT, s.r.o. Z tohto obdobia na bytovom dome nie sú žiadne dlhy. Platby od spriaznených

vlastníkov bytov však po celý čas prijímala spoločnosť BARDBYT, s.r.o., a to na účet, ktorého vlastníkom
bola ona sama, avšak išlo o prostriedky zákonom prísne určené na platby za služby a do fondu údržby,
tieto prostriedky, ani ich alikvotnú časť, neposkytla na úhradu dodávateľom služieb, resp. nepresunula
spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. ako správcovi reálne vykonávajúcemu správu voči všetkým vlastníkom
bytov v bytovom dome. Od polovice roka 2011 reálnu správu cez predbežné opatrenie súdu a exekúciu

vynútila spoločnosť BARDBYT, s.r.o., pričom vlastníci aj vzhľadom na rozhodnutie súdu nevedeli komu
platiť, preto vo väčšine pokračovali s platením ako dovtedy - vlastníci spriaznení so žalobcom na účet
majiteľa BARDBYT, s.r.o., ostatní na účty majiteľa, vlastníkov bytov, v dispozícií správcu SPRAVBYT,
s.r.o. a vlastníkov. Viacerí vlastníci sa dožadovali vzájomného vysporiadania ohľadne ich záväzkov,
avšak kým spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o. písomne deklarovala ochotu sa vysporiadať, narážala na

neochotu žalobcu. Naďalej sa snažia o riešenie situácie pokiaľ ide o finančnú stránku prevádzky domu,
požiadali preto o vydanie aspoň časti finančných prostriedkov z účtov vlastníkov bytov v bytovom
dome k dispozícií správcu SPRAVBYT, s.r.o. a vlastníkov bytov, na základe toho im bola vydaná časť
prostriedkov z jedného účtu, preto následne zložili sumu 1.402,93 eura za rok 2012 na novozaložený
účetvlastníkovbytovvdispozíciížalobcuBARDBYT,s.r.o.Dňa29.04.2016sakonalaschôdzavlastníkov

bytov, kde bolo schválené uznesenie, aby voči tým vlastníkom bytov, ktorí zložili finančné prostriedky
na niektorý z účtov vlastníkov bytov neboli uplatňované sankcie za omeškanie s platbami, čo sa má
vzťahovať aj nich.
5. Žalobca v stanovisku k doplneniu odvolania žalovaných uviedol, že podanie žalovaných považuje za
doplnenie dokazovania a rozšírenie odvolacích dôvodov, čo je však možné len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Majiteľom účtu, na ktorý má byť plnené, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome,správcajestýmitofinančnýmiprostriedkamioprávnenýdisponovať.Pokiaľžalovanípoukazujúna
schôdzu vlastníkov bytov z 29.04.2016, táto bola padnutá žalobou na súde o vyhlásenie jej neplatnosti.6. Žalovaní do pozornosti súdu dali dovolanie voči rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
15Co/373/2015 v obsahovo rovnakom spore; žalobca rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2Cdo/287/2015, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/187/2013 z

18.12.2014 zrušený.
7. Žalobca podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 14.11.2016 vzal žalobu o zaplatenie
sumy 1.142,93 eura späť, dodatočne upresnil, že ide o platbu za obdobie roka 2012 , túto sumu žalovaní
uznali a zaplatili, započítali ju na to obdobie, ako určili v písomnostiach, ktoré adresovali žalobcovi.
Žiadal, aby odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom konania tak zostane suma

istiny 1.173,93 eura ako nedoplatok za rok 2011 a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
2.576,86euraod19.07.2013do23.05.2016aúrokyzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.173,93
eura od 24.05.2016 do zaplatenia; žalovaní so späťvzatím v časti súhlasili, čo sa týka zvyšku sumy,
ktorá by mala zostať predmetom konania, zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), ako aj na

rozhodnutie o späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie (§370 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a nasl. CSP, realizujúc taktiež vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu procesné úkony s čiastočným
späťvzatím súvisiace, a zistil neexistenciu dôvodov pre nepripustenie späťvzatia žaloby v časti a
nedôvodnosť odvolania žalovaných.

9. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa
ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti,právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,
zostávajú zachované. Vychádzajúc z § 385 ods. 1 CSP a contrario, ústavnej požiadavky na verejné
vyhlásenie rozsudku (čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) a úpravy vyplývajúcej z ustanovenia

§ 219 ods. 1, 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 02.03.2017.
10. Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzal podaním, odvolaciemu súdu doručeným dňa
14.11.2016,žalobuspäťvčastiozaplateniesumy1.402,93eura,pričomvpodanízo17.02.2017uviedol,
že táto suma žalovanými zaplatená 24.05.2016 bola započítaná na obdobie určené žalovanými, na dlh

týkajúci sa roku 2012, predmetom konania tak má zostať suma istiny 1.173,93 eura ako nedoplatok
za rok 2011, príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania vo výške 8,5 %ročne zo sumy 2.576,86 eura od
19.07.2013 do 23.05.2016, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.173,93 eura od
24.05.2016 do zaplatenia a trovy konania.
Žalovaní s týmto dispozičným úkonom súhlasili, odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 370 CSP

rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení rozsudku a zastavení konania, všetko v časti, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
11. Čo sa týka odvolania voči rozsudku, žalovaní odkázali na odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods.
2 písm. a) - f), v čase podania odvolania platného Občianskeho súdneho poriadku. Mali za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady procesné aj hmotnoprávne.

Procesnoprávne pochybenie má spočívať v tom, že súd prvej inštancie vo veci konal napriek prekážke
litispendencie, že nevykonal viaceré dôkazy, pri rozhodovaní z nich mal vychádzať; hmotnoprávne
pochybenie má spočívať v tom, že súd nevenoval pozornosť zvolávaniu schôdze (bez označenia
ktorej konkrétne), podpisom na výpovedi SPRAVBYTU s.r.o., ktoré majú byť pochybnými, nedoručeniu
výpovede SPRAVBYTU, s.r.o., tomu, že zmluvu o výkone správy s BARDBYTOM, s.r.o. nikto neschválil.

Žalovaní taktiež namietali, že súd prvej inštancie nezrealizoval postup vyplývajúci z ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z., pričom vo veci je namieste zaoberať sa premlčaním ex offo.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v
tomto výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením a ani
povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

13. Čo sa týka zvyšku rozsudku, t.j. vyhovujúceho výroku so súvisiacim výrokom o trovách konania v
rozsahu, ktorý zostal predmetom odvolacieho konania po pripustení späťvzatia, zrušenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zastavení konania v časti, odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych
odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko sprihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovanievrozsahustranamisporuoznačenýchpredložených
dôkazných prostriedkov, z ktorých dospel k skutkovým zisteniam potrebným pre rozhodnutie vo veci,
vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov,
odôvodnenie je presvedčivé, logicky argumentačne podložené, odvolací súd sa sním stotožňuje a len
na doplnenie uvádza:

Žalovaní namietali porušenie ich práva na spravodlivý proces, ktorým malo byť, okrem iného,
prejednanie veci napriek prekážke litispendencie a nevykonaní navrhnutých dôkazov.
Prekážka litispendencie má podľa žalobcu spočívať v tom, že o rovnakom nároku, aký bol predmetom
konania, rozhodnutie ktorého sa má v odvolacom konaní preskúmať, sa viedlo na Okresnom súde
Bardejov aj konanie sp.zn. 5C/89/2014, konanie preto treba zastaviť.
Odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Bardejov sa pod sp.zn. 5C/89/2014 viedlo konanie o návrhu

žalobcu voči viacerým žalovaným, medzi ktorými boli aj žalovaní v 1. a 2. rade, predmetné konanie sa
voči žalovaným v 1. a 2. rade skončilo zastavením konania uznesením Okresného súdu Bardejov č.k.
5C/89/2014-23 z 08.08.2015, právoplatným 30.09.2015. V čase začatia odvolacieho konania bolo toto
konanie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade už zastavené, odvolací súd preto nemal dôvod zaoberať
sa touto odvolacou námietkou.

15. Podstatným odvolacím argumentom žalovaných, ktorý mal podľa nich svedčiť o porušení ich
práva na spravodlivé súdne konanie, bol argument o neúplnosti, resp. nesprávnosti vykonania nimi
navrhnutých dôkazov.
Sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá spočíva v tom, že ten z účastníkov, ktorý
z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí takúto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej

skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže.

Ako zo spisu vyplýva, žalovaní boli o dôkaznej povinnosti ako aj čase, do uplynutia ktorého je potrebné
realizovať dôkaznú povinnosť, poučení uznesením č.k. 6C/7/2012-24 zo 07.02.2012, toto uznesenie
bolo obom doručené v rovnaký deň, 14.02.2012.

Do vyhlásenia o skončení dokazovania navrhli ako dôkazy k vlastným tvrdeniam len dôkazy o úhradách
(č.l. 33 spisu), v prílohe listu (č.l. 33 spisu) priložili poštové poukážky o platbách spoločnosti SPRAVBYT,
s.r.o., v písomnosti zo 16.06.2013 (č.l. 131) uviedli, že jej prílohou má byť dôkaz o tom, že platby energií
uhrádza SPRAVBYT, s.r.o.; ako z prezentačnej pečiatky k tejto písomnosti vyplýva, žiadna písomnosť
však priložená nebola. Prílohou písomnosti žalovaných z 02.01.2014 je výzva vlastníkov v bytovom

domespoločnostiBARDBYT,s.r.o.ajspoločnostiSPRAVBYT,s.r.o.(č.l.162,163).Napojednávaní,ktoré
súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 17.06.2015 bolo vykonané dokazovanie všetkými
žalovanými predloženými dôkazmi, ich tvrdenie o tom, že ich právo na spravodlivý proces nevykonaním
dôkazov bolo porušené, sa preto nezakladá na pravde.
Odvolacia lehota začala žalovaným plynúť 03.11.2015, skončila 18.11.2015, len do jej uplynutia bolo

možné rozšíriť rozsah a dôvody odvolania. Ak žalovaní po uplynutí odvolacej lehoty v podaniach
adresovaných odvolaciemu súdu odvolacie dôvody rozširovali o ďalšie tvrdenia ako tie, ktoré uviedli v
odvolaní, predkladajúc ďalšie listinné dôkazy, na tieto nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť,
nakoľko nespĺňali predpoklady v tom čase platného ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p.
16. S tvrdeniami a dôkazmi predloženými alebo označenými stranami sporu sa súd prvej inštancie

riadne vysporiadal. Predmetom konania bol nárok žalobcu na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania za
rok 2011 a 2012, v dôsledku späťvzatia žaloby titulom sumy istiny zostal predmetom len nárok za
rok 2011 a úroky z omeškania vo vzťahu k vyúčtovaniu za obidve tieto obdobia. Súd prvej inštancie
dôsledne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom k jeho tvrdeniam o tom, že v období, za ktoré bol
nárok uplatnený, bol žalobca správcom bytového domu K4, v ktorom je byt žalovaných a ako správca bol

subjektom oprávneným uplatniť na súde nárok z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie, ktoré bolo
predmetom konania. Toto oprávnenie aj povinnosť vyplýva z ustanovenia § 8b ods. 2 písm. e) spôsobom
podľa § 8b ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K záverom
vyplývajúcim zo súdom prvej inštancie zistených skutkových okolností k priebehu schôdze vlastníkov
z 24.06.2004, k výpovedi zmluvy o výkone správy uzavretej 08.11.1999 vlastníkmi bytov bytového

domu K4 a spoločnosťou SPRAVBYT, s.r.o., k následne dňa 17.12.2004 uzavretej zmluve o výkone
správy medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov, k okolnostiam schôdze vlastníkov bytov z
08.06.2010 a tvrdeniu, že žalobcovi nebola doručená výpoveď zo zmluvy o výkone správy vyplývajúcimz riadne vykonaných dôkazov žalovaní, na ktorých bolo dôkazné bremeno k tvrdeniu o opaku žalobcom
predložených dôkazov, žiadne dôkazy, ak už bolo uvedené, nepredložili, dôkazné bremeno neuniesli.
Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že za výpoveď zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzavretá so

spoločnosťou SPRAVBYT, s.r.o., hlasovala dňa 24.06.2004 na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome
K4 nadpolovičná väčšina, 41 zo 77 vlastníkov bytov bytového domu, výpoveď zmluvy bola spoločnosti
SPRAVBYT, s.r.o. doručená 29.06.2004 a nik z prehlasovaných vlastníkov bytov, ani žalovaní, nedali na
súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia väčšiny vlastníkov, nie je možné pri neexistencii dôkazu o opaku
konštatovať iné ako to, čo konštatoval súd prvej inštancie, že žiadne z ustanovení zákona č. 182/1993

Z.z. v znení účinnom k 29.06.2004 nevylučuje, aby súdom zistený skutkový stav nemohol byť podkladom
pre záver o tom, že zmluva o výkone správy uzavretá so spoločnosťou SPRAVBYT, s.r.o. bola účinne
vypovedaná k 31.12.2004. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu predložil zmluvu o
výkone správy zo 17.12.2004, ktorú podpísalo 46 vlastníkov bytov z celkového počtu 77 dňa 17.12.2004.
17. Žalovaní až v odvolaní namietali údajné falšovanie podpisov osôb, ktoré podľa nich neboli vôbec
na schôdzi vlastníkov bytov 24.06.2004. Túto skutočnosť namietali prvýkrát až v odvolaní, netvrdiac

relevantnosťtohtosvojhopostupuzniektoréhozdôvodovuvedenýchvčasepodaniaodvolaniaplatného
ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu nemohol odvolací súd na tieto tvrdenia prihliadať
ako na odvolací dôvod.
Žalobcanapreukázaniesvojejaktívnejlegitimáciepredložilsúduzmluvuovýkonesprávyzo17.12.2004.
Žalovaní až v odvolaní namietali, že predmetnú zmluvu nikto neschválil a že z „listu rady dôverníkov z

bloku K/4 zo dňa 11.12.2004 má vyplývať, že ešte len prebiehajú jednania s firmou BARDBYT, s.r.o.
Bardejov ohľadom budúcej zmluvy o výkone správy“. Na toto skutkové tvrdenie, taktiež žalovanými
prvýkrát prezentované až v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať, nakoľko žalovaní dôkaz o opaku
neoznačili v priebehu konania, nemohlo tak ísť o tzv. inú vadu konania (napr. opomenutie vykonania
dôkazu), ktorá by mohla mať súčasne za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, list z 11.12.2004,

na ktorý sa odvolávali, nepredložili, ani netvrdili, že ho nemohli bez svojej viny označiť alebo predložiť
skôr. Okrem toho, odkaz súdu prvej inštancie na ustanovenie § 8a ods. 1 a 3 Zákona č. 182/1993 Z.z. v
znení účinnom k 17.12.2004, t.j. k podpisu zmluvy o výkone správy so žalobcom, zodpovedá formálnym
požiadavkám a predpokladom pre záver o platnom právnom úkone.
18. Žalovaní taktiež až v odvolaní tvrdili, že súd sa nezaoberal otázkou, ktorý zo správcov je oprávnený

zvolaťschôdzuvlastníkovbytov.Ztejtoneurčitejformuláciejelenmožnédedukovať,žesamávzťahovať
k schôdzi vlastníkov bytov z 08.06.2010. Nakoľko tento odvolací dôvod taktiež nie je dôvodom, ktorým by
malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám (žalovaní žiadny dôkaz v priebehu konania neoznačili),
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie, ani to, že by ich bez svojej viny nemohli označiť
do rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom podľa § 120 ods. 4 v tom čase platného O.s.p. boli poučení,

nešlo o tvrdenie, ktoré by mohlo byť relevantným odvolacím dôvodom.
19. Dôvodnou nie je ani odvolacia námietka, že súd prvej inštancie mal porušiť právo na spravodlivý
proces, keď vychádzal z viacerých rozhodnutí súdov, odvolávajúc sa aj na im údajne neznámy rozsudok
krajského súdu, súd taktiež neoboznámil celý spis 1Cb/55/2008 a toto konanie citoval.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj v priebehu pojednávaní odvolával na

názory vyplývajúce z viacerých súdnych rozhodnutí, nejde o vykonávanie dôkazov, ale deklarovanie
oboznámenia sa s odbornými názormi vyjadrenými na prejednávanú problematiku, ktoré boli v
rozhodnutiach vyjadrené (Najvyšší súd Českej republiky v 29Odo/22/2002 z 25.02.2004). Nie je preto
možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.
Porušenímniejeani„neoboznámenieceléhospisu1Cb/55/2008“.Vzápisnici opojednávaní17.06.2015

jezaznamenanédokazovaniekonkrétnymilistinamiztohtospisu,fotokópiektorýchsúvspise6C/7/2012
uložené, vadou nemôže byť namietané neoboznámenie celého spisu 1Cb/55/2008 nielen preto, že
takýto „príkaz“, oboznamovanie celého spisu súdu, nie je daný žiadnym zákonným ustanovením ale
aj preto, že žalovaný v 1. rade bol na pojednávaní osobne prítomný, širší rozsah dôkazov z listín z
oboznamovaných spisov nežiadal, námietky k zápisnici taktiež nevyjadril.

20. Odvolacou námietkou je aj poukaz na to, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval „v kontexte
spotrebiteľských zmlúv“ a neprihliadal ex offo na námietku premlčania podľa §5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd posúdil ako námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku.

Námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného
skončenia, teda aj v rámci odvolacieho konania. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania
vznesenej aj v odvolacom konaní vychádzal odvolací súd z toho, že všetky skutkové zistenia rozhodnépre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania boli zrealizované súdom prvej inštancie, nič preto
nebránilo tomu, aby sa odvolací súd námietkou premlčania zaoberal.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Predmetom odvolacieho konania po späťvzatí žaloby v časti, jeho pripustení a zastavení, bol len nárok
na zaplatenie sumy nedoplatku vyúčtovania za rok 2011.

Žaloba bola pôvodne podaná dňa 01.12.2011 a týkala sa nezaplatených preddavkov za obdobie
mesiacov máj až október 2011, podaním, súdu doručeným 22.05.2013, žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie pôvodne žiadaných preddavkov ako nárok na nedoplatok žalovaných za rok 2011 vo výške
1.173,93 eura, ktorý žalovaní, ako z poznámky na vyúčtovaní vyplýva, 18.05.2013 odmietli prevziať,
zmena žalobu bola pripustená uznesením z 27.05.2014.
Z § 8a ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva povinnosť

správcuvykonaťvyúčtovanieúhradzaplneniaajfonduprevádzkyzapredchádzajúcirok.Tátopovinnosť
vyplýva aj z čl. II. bodu B ods. 4 písm. g) zmluvy zo 17.12.2004, podľa ktorej je vlastník bytu povinný
nedoplatok zaplatiť do 30 dní po doručení vyúčtovania. Za rok 2011 bol správca povinný vykonať
vyúčtovanie do 31.05.2012, ak žalobca uplatnil nárok titulom vyúčtovania na súde 22.05.2013 znamená
to, že od povinnosti vykonať vyúčtovanie doplatku za rok 2011 - 31.05.2012 do uplatnenia nároku na

vyúčtovanie doplatku za rok 2011 neuplynula trojročná premlčacia lehota, ako mienili žalovaní.
Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, vzhľadom na argument o údajnom nezaoberaní sa súdu prvej
inštancie ustanovením § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, že ak by aj v období
medzi lehotou na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania a uplatnením tohto nároku na súde uplynula
premlčacia lehota, bolo by povinnosťou súdu na ňu prihliadať len vo vzťahu majúcom charakter vzťahu

spotrebiteľského. V záväzkovom vzťahu, nárok z ktorého bol predmetom konania, mohli mať žalovaní
voči žalobcovi, ak by bol správcom, postavenie spotrebiteľa len vo vzťahu k poplatku za výkon správy,
ktorý vyplýva zo zmluvy (čl. V.) nie vo vzťahu k ostatným zložkám platieb za užívanie bytu preddavkovo
uhrádzaných a následne vyúčtovávaných. Prostriedky získané z platieb na úhrady za plnenia spojené
s užívaním bytu, aj prostriedky fondu prevádzky údržby a opráv, patria do majetkovej sféry vlastníkov

bytov, sú ich vlastníctvom zvereným správcovi na konkrétny účel, správca je len subjektom oprávneným
a povinným nakladať s nimi určeným spôsobom, je preto logicky vylúčené, aby mohli mať žalovaní vo
vzťahu k ostatným vlastníkom bytov postavenie spotrebiteľov.
Pokiaľ by predmetom konania bol len nárok na zaplatenie preddavkových platieb, ako žalobca pôvodne
uplatnil, bola by námietka premlčania vo vzťahu k poplatku za správu taktiež nie relevantnou. Podľa

zmluvy poplatok za správu, po prepočte na menu euro 4,34 eura mesačne, sa platí vždy do konca
mesiaca,nárokboluplatnenýpôvodnezaobdobieodmesiacamáj2011,žalobabolanasúde01.12.2011
(zmena na súde 22.05.2013, právoplatne pripustená 10.06.2014), t.j. aj nárok na zaplatenie poplatku
za správu, bol uplatnený včas.
21. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, je potrebné

uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého
procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, vysporiadal sa
s podstatnými argumentmi, rozhodnutie a konanie súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám
spravodlivého procesu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako
je uvedené vo výroku, ako rozsudok vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania z hľadiska výšky
kvantifikovaných trov, na ktorú nemal vplyv ani dispozičný úkon žalobcu realizovaný po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, nakoľko jeho dôvodom bola úhrada časti pôvodne dôvodne žalovanej sumy.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovaným, povinným spoločne a nerozdielne, náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodovpre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo
spisu ani nevyplynula.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.