Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222973
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414222973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly s.r.o. so sídlom Bratislava, Ventúrska 16 proti žalovanej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. W., F. P. XXXX/X o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava,
IČO: 35 787 783 sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 608,94 eur s príslušenstvom z
dôvodu nesplateného revolvingového spotrebiteľského úveru.

2. Na pojednávanie konané dňa 31.01.2017 sa strany sporu a právny zástupca žalobcu
nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalobcu

z dôvodu hospodárnosti konania, žalovaná mala doručenie predvolania vykázané podľa § 111 ods.
3 C.s.p., o odročenie pojednávania nežiadala a preto súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a
právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise - odstúpením od úverovej zmluvy, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z obchodného registra, potvrdením o odfinancovaní

a prijatí peňažných splátok, prehľadom transakcií, sadzobníkom poplatkov platných po uzavretí zmluvy
a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

4. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava,
IČO: 35 787 783 bol zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. od 10.05.2000
s prideleným IČOm: 35 787 783. Jeho predmetom činnosti bolo aj poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov. Dňa 30.06.2016 však bol vymazaný z obchodného registra na základe oznámenia Súdnej
kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou ku
dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, akciovou spoločnosťou a pôvodným žalobcom, na základe čoho sa právnym nástupcompôvodného žalobcu stal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, v dôsledku čoho právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky
10C/126/2016-79 zo dňa 02.12.2016 súd v konaní pokračoval s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE

SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko ako právnym nástupcom pôvodného
žalobcu. (výpis pôvodného žalobcu z obchodného registra).
Zo Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 261293540990567 zo dňa 05.08.2004
vyhotovenej na formulárovom tlačive pôvodného žalobcu, ktoré obsahuje Všeobecné podmienky
Cetelem Slovensko a.s. pre poskytnutie revolvingového úveru ( ďalej len VP) súd zistil, že žalovaná v

uvedený deň požiadala o revolvingový úver a kartu vo výške 10.000 ,-Sk Z odôvodnenia žaloby vyplýva,
že žalobca si uplatňuje iba nároky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Súčasťou
Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je v časti „C“ vopred predtlačená zmena výšky
úverového rámca. Zároveň sa žiadateľ zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 500,- Sk vždy do 10. dňa v mesiaci. Listom zo dňa 23.05.2014 pôvodný
žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní karty

č. 42624754969100 vzhľadom na jej meškanie so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania
peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty s tým, že stáva sa splatným v celom rozsahu.
Súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 608,94 eur, zloženej zo sumy: 520,16 eur - úverovej
istiny, zo sumy 70,88 eur - dlžné úroky, poplatky a poistné 17,90 eur, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky.

Podľa výkazu pôvodného žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatí splátok
registrovaných na úverovom prípade žalovanej poskytol pôvodný žalobca žalovanej úver v sume 1
960,72 eur, z ktorej žalovaná zaplatila 2 537,77 eur.

5. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto

zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami

súkúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluvapodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Medzi spotrebiteľské zmluvy neboli zaradené zmluvy o úvere, ale až novela Občianskeho zákonníka
( 379/2008Z.z.) v § 52 ods. 1 definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879f ods. 3,4 obč. zák. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 tohto zákona. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53,54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú
neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahuje

na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou žiadosti - zmluvy sú aj VP, ktoré však žalovaná
ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaná mohla ako spotrebiteľka zmluvu prijať ako celok alebo ju odmietnuť.

Tento právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovanou súd v zmysle ustanovení Zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj vzhľadom
na ust. § 52 ods.1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 posúdil ako občianskoprávnu vec
( spotrebiteľskú vec), pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( právnickou osobou) a spotrebiteľom
( fyzickou osobou). Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola

prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je

možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže
určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienkevsúladeskonštantoujudikatúroubývaléhoEurópskehosúdnehodvora(od1.12.2009Súdny
dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.

6. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca svoj
nárok odvodzuje z časti II. VP pre poskytnutie revolvingového úveru, podmienky ktorého sú upravené
v bode III. a nasl. VP, podľa ktorého v prípade prijatia návrhu podľa čl. III.-1,-1 pôvodný žalobca mal
zaradiť klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Rozhodnutieo poskytnutí úverového rámca prislúchalo pôvodnému žalobcovi a záviselo najmä od posúdenia údajov
uvedených klientom súvislosti so žiadosťou. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a teda
okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutí úverového

rámca adresovaného klientovi. Obsah zmluvy vyhotovenej na vopred pripravenom formulári žalovaná
nemala možnosť ovplyvniť. Mala na výber: podpísať ju v nezmenenej forme alebo nepristúpiť k zmluve.
Podľa názoru súdu podpísaním žiadosti/zmluvy o poskytnutí úveru pôvodným žalobcom a žalovanou,
do ktorého bola vsunutá žiadosť o poskytnutie úverového rámca, nedošlo aj k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Táto skutočnosť vyplýva aj z bodu III.-1,-1 VP, podľa ktorého

odoslaním o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca vzniká medzi pôvodným žalobcom a
žalovanou zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru. Podpis žalovanej na tomto
tlačive nemožno považovať za súhlas k poskytnutiu revolvingového úveru, pretože pôvodný veriteľ si
vo VP vyhradil pre poskytnutie úverového rámca zaradenie klienta do zoznamu žiadateľov, posúdenie
platobnej disciplíny klienta so splácaním spotrebiteľského úveru, ďalej posúdenie jeho údajov v žiadosti,
prípadne zníženie požadovanej výšky úverového rámca. Vyhradil si až po posúdení uvedených údajov

rozhodnúť o akceptovaní žiadosti na poskytnutie úverového rámca formou odoslania oznámenia o prijatí
žiadosti klienta. Žalovaná vopred nemohla vedieť, či a aký úverový rámec jej bude poskytnutý, ani nemal
možnosť prejaviť k tomuto svoj súhlas, eventuálne nesúhlas.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Zmluva o revolvingovom úvere musí mať podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001

Z.z. písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca nepreukázal, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená platná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru. Dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, čo znamená, že je na ňom, aby hodnoverným spôsobom preukázal platné uzavretie
zmluvy, z ktorej si vyvodzuje práva uplatnené na súde. Súd konštatuje, že medzi pôvodným žalobcom
a žalovanou nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, preto

žalovanej nemohol vzniknúť žiaden záväzok z tohto neexistujúceho zmluvného vzťahu. Tým, že
pôvodný žalobca poskytol žalovanej na základe neplatnej zmluvy finančné prostriedky, žalovaná získala
bezdôvodné obohatenie. Z listinných dôkazov predložených pôvodným žalobcom nie je sporné, že
pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1 960,72 Eur, pričom žalovaná zaplatila 2 537,77 eur.
Teda zaplatila viac, ako získala bez právneho dôvodu. Okrem toho súd uvádza, že pôvodný žalobca

v tomto konaní uplatnený nárok vyvodzoval zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal
žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 10.000,-Sk (331,94 eur). Vychádzajúc
z obsahu predmetnej úverovej zmluvy súd je toho názoru, že primárnym záujmom žalovanej bolo
získanie úverového rámca vo výške 10.000 Sk a vydanie úverovej karty. Okrem toho žalovaná zobrala
na vedomie, že jej pôvodný žalobca písomne oznámi, na základe posúdenia ňou uvedených údajov,

maximálnu povolenú výšku úverového rámca, pričom bola oprávnená kedykoľvek požiadať o zmenu
výšky úverového rámca až do maximálnej povolenej výšky, a to telefonicky alebo písomne. S poukazom
na uvedené bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či medzi pôvodným žalobcom a žalovanou došlo k
uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa žalobca domáha od odporkyne
plnenia vo výške 608,94 eur. Podľa názoru súdu, ak aj pôvodný žalobca spôsobom uvedeným v čl.

III.-1.-1.Všeobecnýchobchodnýchpodmienokrozhodoloposkytnutíúverovéhorámca(vplnomrozsahu
alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov
uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenie priebehu splácania klasického úveru a
následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje
žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov o poskytnutie úverového rámca a vydanie

úverovej karty bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne
individualizovaný v zmysle ustanovenia§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., nedošlo k dodržaniu
predpísanej písomnej formy ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto
má súd za to, že zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazoval, považuje za neplatnú
a to podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Naviac nebolo pochybností ani o
tom, že išlo o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom
dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený pôvodným žalobcom v postavení dodávateľa bez
toho, aby žalovaná v postavení objednávateľa mala možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojim
rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý,

neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na všeobecné podmienky
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty, tvoriacu jej neoddeliteľnú súčasť v
rozsahu 1 strany, obdobne napísanej drobným písmom. V tomto smere je potrebné vychádzať i z toho,že určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné
pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb zúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.
Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd žalobu zamietol ako bezdôvodnú.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania ( § 255 C.s.p. a §
256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 05.12.2014, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný

do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p..
Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do
30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od
úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať

nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255
až 256 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri
zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p.. Žalovaná vo veci mala plný úspech a preto dospel súd
k záveru, že jej je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Úplným záverom
sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa

súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súdu v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).