Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8212200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: APOS, s.r.o., so sídlom v Kľušove
268, IČO: 317 245 31, právne zastúpený:. JUDr. Stanislav Súlety, advokát so sídlom v Bardejove, Nám.
SNP 1, proti žalovaným 1/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v S. XXX,
obaja právne zastúpení:. JUDr. Ivana Kirešová, advokátka so sídlom v Košiciach, Zombova 9, v konaní
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/1/2012 - 226
zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Okrem iného uviedol, že žalobca sa
žalobou doručenou súdu dňa 03.01.2012 domáhal náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť žalovaní
tým, že odstránili železnú rampu presahujúcu na ich pozemok, ktorú postavil žalobca v rámci jeho
podnikateľských aktivít v čase, keď ešte žalovaní neboli vlastníkmi susediaceho pozemku. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo

k predmetnej rampe (nedisponuje stavebným povolením ani oznámením stavebného úradu; žalobcom
predložené pokladničné doklady preukazujú len to, že zakúpil materiál, ktorý žalobca ako obchodná
spoločnosť podnikajúca aj v oblasti lešenárskych prác alebo realizácie jednoduchých stavieb, mohol
použiť aj na iný účel), vlastníctvo rampy hodnoverne nepreukazuje ani technické zhodnotenie budovy,
rampa bola zriadená na pozemkoch, ktoré nepatrili žalobcovi, a teda nepreukázal ani zásah žalovaných
do jeho majetkovej sféry a z tohto pohľadu mu potom nemôže svedčať ani aktívna vecná legitimácia
pre podanie žaloby o náhradu škody.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Konštatoval, že
u žalovaných neboli naplnené podmienky na využitie svojpomoci v zmysle ust. § 6 Občianskeho
zákonníka. Rovnako mal za to, že neboli naplnené ani predpoklady ust. § 417 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca by za správny postup žalovaných považoval, ak by sa pred odstránením rampy
obrátili so žiadosťou o ochranu na súd. Zotrval na tvrdení, že v konaní bolo relevantným spôsobom
preukázané vlastníctvo k rampe. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že napadnutý rozsudok je vecne správy vychádza
zo správneho právneho posúdenia a preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca v žalobe v roku 2005 v rámci svojich
podnikateľských aktivít zriadi k stavbe so súp. č. 268, ktorej bol vlastníkom, železnú rampu. V čase,

keď žalobca zriaďoval železnú rampu, nebol vlastníkom pozemku parc. č. KNC XXX/XX ani pozemku
KNC XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX, na ktorom je budova postavená, rovnako ani žalovaní neboli
vlastníkmi susediaceho pozemku parc. č. KNC XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX, do ktorého rampa
zasahovala. Žalobca sa stal vlastníkom pozemkov parc. č. KNC XXX/XX a KNC XXX/XX v roku 2009 (č.l.
118 a 121 súdneho spisu), žalovaní nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/XX v roku 2006

(č.l. 81 a 107 súdneho spisu). V roku 2007 žalovaní ohlásili stavebnému úradu drobnú stavbu - oplotenie
na pozemku parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Stavebný úrad voči stavbe oplotenia nemal
námietky (č.l. 35 súdneho spisu). Žalovaným v stavbe oplotenia bránila rampa, preto niekoľkokrát vyzvali
žalobcu, aby rampu odstránil. Obrátili sa aj na Obvodný úrad životného prostredia (č.l. 84 súdneho
spisu), ktorý vec odstúpil obci S., ktorá listom zo dňa 26.10.2007 odkázala žalovaných na súd (č.l. 108

súdnehospisu). Keďžežalobcanereagovalnavýzvyžalovanýchnaodstránenierampy,rampuodstránili
žalovaní svojpomocne.

7. V priebehu konania žalovaní namietali vlastníctvo žalobcu k rampe dôvodiac, že rampa bola
postavená na pozemku, ktorý v tom čase nepatril žalobcovi, bez súhlasu vlastníkov a bez akéhokoľvek

povolenia či rozhodnutia príslušného orgánu (č.l. 158 a 174 súdneho spisu).

8. V konaní bolo nesporné, dokonca to tvrdil aj sám žalobca, že v čase zhotovenia rampy nebol
vlastníkom pozemku, na ktorom stála budova súp. č. XXX ani susediacich pozemkov. Vlastníctvo
k rampe žalobca nevedel preukázať ani rozhodnutím či iným právnym aktom stavebného úradu,

nakoľko stavbu rampy neohlásil, ani nemal stavebné povolenie. Z vyjadrenia stavebného úradu zo
dňa 26.10.2007 (č.l. 108 súdneho spisu) vyplýva, že aj samotná budova súp. č. XXX, ku ktorej bola
rampa zriadená, je neoprávnenou stavbou. Rampa bola podľa vyjadrenia žalobcu postavená pre
spoločnosť BCK., spol. s r.o., ktorá v tom čase mala v budove svoju prevádzku (č.l. 126 rub súdneho
spisu). Žalobca preukazoval vlastníctvo k rampe výdavkovými pokladničnými dokladmi a technickým

zhodnotením budovy.

9. Vlastníctvo možno nadobudnúť zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo inou
právnou skutočnosťou. Medzi iné právne skutočnosti patrí: vydržanie, nadobudnutie vlastníckeho
práva k strateným, skrytým a opusteným veciam, nadobudnutie vlastníckeho práva vytvorením novej

veci, nadobudnutie vlastníckeho práva prírastkom a spracovaním, nadobudnutie vlastníckeho práva
príklepom licitátora, nadobudnutie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe.

10. Žalobca tvrdí, že rampu postavil svojpomocne z nakúpeného materiálu, o čom predložil výdavkové
pokladničné doklady. V podstate malo by ísť o nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním.

11. Žalobca má v predmete podnikania okrem iného uvedené maľovanie, lakovanie, lešenárske práce,
demolácia a zemné práce, staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok. Materiál, ktorý
je uvedený vo výdavkových pokladničným dokladoch nemusí byť materiálom použitým na zhotovenie
rampy, ale mohol byť použitý za účelom výkonu činnosti, ktorá je predmetom podnikania žalobcu.

Predložené výdavkové pokladničné doklady síce preukazujú nákup tovaru, nepreukazujú však, že práve
tento tovar bol použitý na zhotovenie rampy. Vlastníctvo k materiálu, z ktorého bola rampa zhotovená,
žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal. Ak sa k tomuto pridruží skutočnosť, že rampa stojí
na pozemkoch, ktoré v čase jej zhotovenia neboli vo vlastníctve žalobcu a žalobca nevie vlastníctvopreukázaťanirozhodnutímčiinýmprávnymaktomstavenéhoúradu,jevlastníckeprávožalobcukrampe
naozaj otázne.
12. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy
na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom
rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným

spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
13. Jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je vznik škody. Pod pojmom

škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej
sférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi.Akmalavzniknú
žalobcovi škoda odstránením rampy, musela byť rampa v jeho majetkovej sfére, t.j. musel k nej mať
žalobca vlastnícke právo. V priebehu konania však žalovaní spochybnili vlastnícke právo žalobcu, a
žalobca tieto pochybnosti nevyvrátil, t.j. žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal svoje

vlastníctvo, čím nebol naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,
ktorým je samotná škoda.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si dôvodov
zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaní si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).