Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215393
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913215393.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: R. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX Q. K., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778, zast. právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 259 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/280/2014-54 zo dňa 28. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania
nepriberá.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu (označeného v napadnutom uznesení
ako navrhovateľ) zaplatiť pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (označeného
v napadnutom uznesení ako vedľajší účastník na strane odporcu) trovy konania pred súdom prvej
inštancie potvrdzuje.

III. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pôvodne ako vedľajší účastník na strane
žalovaného má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie pre späťvzatie žaloby, žalovanému

právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného trovy konania vo výške 71,93 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia a nariadil vrátiť žalobcovi 9,80 € zaplateného súdneho poplatku
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti
uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 96 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého konanie
zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146
os. 2 veta prvá OSP, pričom úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil
a žalobcu zaviazal na povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania z
dôvodu, že žalobca svojim späťvzatím zastavenie konania procesne zavinil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodunesprávneho právneho posúdenia a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania
preskúmal a v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Odvolateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho

účastníka v predmetnom konaní na nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Mal za to, že združenie
musí byť z podstaty svojej existencie schopné samo poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju

činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov (okrem iného aj
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní).

4. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý
poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného, ktorý vstúpil do konania a po prednesení argumentácie v písomnom podaní zo dňa 25.
11. 2015 vzal žalobca žalobu späť, čo nasvedčuje splnenie primárneho účelu zabezpečenia ochrany
práv žalovaného spotrebiteľa. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu
trov konania de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch.
Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s konaním vznikli sú objektívne účelné a nie

sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Krátením trov v zmysle § 150 ods. 2 OSP, teda čiastočným
nepriznaním trov vedľajšieho účastníka, by si súd zamenil svoju úlohu a namiesto ex offo ochrany
záujmov spotrebiteľa by chránil majetkové záujmy žalobcu. Argument žalobcu, že zo strany vedľajšieho
účastníka dochádza k nadbytočnému opakovaniu procesných podaní bez uvedenia nových skutočností,
považuje za účelovú a nelogickú, pretože v merite veci sa vyjadril k predmetnej veci len raz, nedošlo

k opakovaniu úkonov. Uznesenie súdu prvej inštancie žiadal ako správne v napadnutej časti potvrdiť a
zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že

nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem, rešpektuje
ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný
aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novely od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy
o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty

a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL
ÚS 36/1995).

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario
CSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o odvolaním napadnutý
výrok uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania pred súdom prvej

inštancie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP ako i v súlade v súčasnosti platným ust. § 220 ods.
2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, naktoré odkazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia uvádza.

10. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 OSP účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť
ak by to nebolo konanie pred všeobecným súdom.

14. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov

konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako aj skutočnosť, či nie sú splnené podmienky
pre postup podľa § 257 CSP. Nie je rozhodujúce či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

15. Je potrebné poukázať na to, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu

prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť
procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.

legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, oznámilo vstup dňa 16. 10. 2013 do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 OSP. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.
11. 2015 vedľajší účastník namietal, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, v
zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zák. č. 258/2001 Z. z. a preto je úver bezúročný a
bez poplatkov. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca podaním zo dňa 17. 12. 2015, ktoré

bolo doručené súdu prvej inštancie 12. 12. 2015 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal zastaviť
konanie a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

17. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa v zmysle § 93 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Právo na

právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba občianske
združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo
odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana

spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv
spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade
s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej
právnej úprave a časti meniacej sa legislatíve pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej
únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a

žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.
Ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.18. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4 MCdo/16/2014
v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.

opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,

že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa vzťahujú rovnako na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdom konaní. Pri
posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému

kvalifikovanúochranu.Aktivityvedľajšiehoúčastníkavpredmetnomkonaníevidentnesúvisiasochranou
spotrebiteľa. Činnosť vyvinutá vedľajším účastníkom bola účelná, viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeraných prostriedkov.

19. Ust. § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo

byťzastavené.Zavinenievzmysletohtoustanoveniajepotrebnéposudzovaťlenzprocesnéhohľadiska.
Preto ak v tomto prípade vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť, pričom z obsahu
spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietky, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe
vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaného, možno konštatovať, že predmetná žaloba žalobcu bola
podaná objektívne nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Súd

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a
preto v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP musí niesť žalobca za to následky vo forme náhrady trov konania
vzniknutých na protistrane.

20. Odvolací súd uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania potvrdil ako vecne správne.

21. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté (§
367 ods. 2 CSP).

22. Na záver odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní podalo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS návrh dňa 11. 07. 2016, ktorým navrhol, aby odvolací súd s označenou právnickou
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal od 01. 07.
2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP.

23. Z ust. § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania prijať právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a to na ochranu práv strany.
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv. Podľa osobitného
predpisu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, poskytlo ochranu práv

žalovanému ako spotrebiteľovi pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v
zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného v
priebehu odvolacieho konania podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu za účinnosti OSP, realizoval tým
predmet svojej činnosti, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako

aj odvolacieho konania právne a skutkovo argumentoval na podporu tvrdení žalovaného, na podporu
ochrany spotrebiteľa a účinky jeho úkonov do 30. 06. 2016 zostali zachované. Súd prvej inštancie ako
aj odvolací súd na tieto úkony prihliadal aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka
v konaní bolo následne vo veci samej rozhodnuté. Odvolací súd považuje za daného stavu pribratie
totožného združenia - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od

01. 07. 2016 ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne ak
pôvodnývedľajšíúčastníkvykonalnaochranuprávspotrebiteľavčasedo30.06.2016všetkynevyhnuté
úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Nemožno opomenúť, žev odvolacom konaní je predmetom odvolacieho konania len rozhodovanie o náhrade trov konania po
späťvzatí žaloby žalobcom.

24.NazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdnávrhuZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS
na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie ako
osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral, keď navyše z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalovaný s jeho vstupom do konania súhlasil.

25. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní
trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Na strane žalovaného v konaní vystupovalo Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle

§ 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované a preto Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ešte za účinnosti OSP vznikol nárok
na náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo
do 30. 06. 2016. Odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).