Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915205432.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
S.: V., nar. XX.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matka - Mgr. Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX/XX, C., v zastúpení Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom

advokátskej kancelárie, W.. A. Q. XX, XXX XX C., otec - Ing. C. S., nar. XX.X.XXXX, Do F. XXX/X, C.,
v zastúpení - JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Y. X, XXX XX C.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok, č. k. 3P/62/2015-162 zo dňa 22. januára 2016, čo do zamietnutia jeho návrhu o
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh otca na zverenie maloletej V.
S., nar. XX.X.XXXX a maloletého H. S., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, v tomto zrušenom výroku v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

N e d o t ý k a sa výroku, v ktorom okresný súd výživné zvýšil na maloletú V. na 180 eur mesačne

a na maloletého H. na 70 eur mesačne na obe deti počnúc 1.1.2016 a n e d o t ý k a sa výroku o
zameškanom výživnom.

Z r u š u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletých

detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Návrhu matky o zvýšenie výživného na
maloleté deti okresný súd vyhovel, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej V. sumou
180 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 70 eur mesačne počnúc u obidvoch maloletých
detí dňom 1.1.2016. Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.1.2016 do vyhlásenia rozsudku na
maloletú V. vo výške 110 eur a na maloletého H. vo výške 20 eur uhradí otec k rukám matky mal. detí do
31.3.2016. Vzhľadom na zmenu výšky (zvýšenie) výživného okresný súd zmenil pôvodné rozhodnutie

- rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 7P/56/2014-46 zo dňa 26.8.2014 vo výroku o výživnom
na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom bolo rozhodované rozsudkom v konaní o rozvode manželstva rodičov detí zo dňa
26.8.2014 č. k. 7P/56/2014-46, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené

do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú V. vo výške 70 eur mesačne a na maloletéhoH. výživné vo výške 50 eur mesačne. V aktuálnom konaní súd posudzoval návrhy obidvoch rodičov,
skúmal tak hmotnoprávne podmienky pre zmenu výšky výživného (zvýšenie), ako aj hmotnoprávne
predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd

v dotknutých otázkach postupoval pri právnom posúdení podľa § 24 ods. 2, 4, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1 veta prvá, veta druhá, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať,
majú vytvorené aj vhodné výchovné podmienky, čo preukazuje aj správa Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny (poukaz súdu na č. l. 71) o prešetrení

rodinných pomerov u obidvoch rodičov. Maloleté deti dobre poznajú, tak prostredie u matky, ako aj otca,
sú obe na výchovné prostredie u oboch rodičov zvyknuté. Hoc sú zverené do osobnej starostlivosti
matke, v pravidelných intervaloch sa nachádzajú aj vo výchovnom prostredí otca, nakoľko rodičia sa v
starostlivosti o maloleté deti striedajú po dvoch dňoch. Okresný súd konštatuje záujem otca o výchovu
a starostlivosť o maloleté deti, riadne zabezpečuje starostlivosť o ne v čase, keď sú u neho. Podľa
názoru súdu správanie sa otca nie je účelové, naopak otec od rozvodu manželstva sa významnou

mierou podieľa na starostlivosti o maloleté deti a už v konaní o rozvod manželstva žiadal ich zverenie
do striedavej starostlivosti. Aj v aktuálnom konaní otec zdôrazňoval svoju požiadavku dať do súladu
právny stav so stavom faktickým, to znamená, že reálnu situáciu - faktické striedanie sa v starostlivosti
o maloleté deti riešiť medzi rodičmi aj rozsudkom súdu. Vzhľadom na tento záujem otca súd skúmal
ďalej,čisúvzmyslehmotnoprávnejúpravysplnenépodmienkyprenariadenietakejtoformystarostlivosti

rodičov o deti. Matka nepoprela, že fakticky sa s otcom v starostlivosti o maloleté deti striedajú po
dvoch dňoch. Poukázala na dohodu s otcom detí, táto nadväzuje na jej rozvrh pracovných zmien v
zamestnaní. Poukázala ale aj na závady, ktoré pri tomto faktickom striedaní sa v starostlivosti o maloleté
deti nastávajú, tí komunikujú spolu len prostredníctvom sms. Obaja si plne uvedomujú tento problém,
ktorého pravdepodobnou príčinou sú nevyriešené problémy partnerského charakteru z minulosti. Obaja

prejavili snahu a aktivitu tento ich problém vyriešiť mimosúdnou cestou, aj odbornou konzultáciou u
psychológa, konzultácie však neviedli k želanému záveru na obnovenie riadnej komunikácie medzi
nimi, čo vyplýva aj z oznámenia psychológa Mgr. N. A. A.. Súd poukazuje aj na jednotlivé prejavy
rodičov na pojednávaniach, v ich vystúpeniach sa dostala do popredia otázka vyhrocovania vzájomných
postojov, ich rozdielne názory pri zabezpečovaní starostlivosti a výchovy detí, bez snahy o dohodu.

Kategoricky zotrvávali na svojich odlišných stanoviskách. Na tomto základe potom súd uzavrel, že chýba
splnenie hmotnoprávnej podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti rodičov o deti, a to schopnosť
rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým z rodičov, teda faktické striedanie sa
v starostlivosti o deti a dohoda rodičov podľa názoru súdu nepostačuje pre naplnenie hmotnoprávneho
kritéria, pretože okrem výkonu osobnej starostlivosti jedným alebo druhým rodičom je nevyhnutná aj

schopnosť rodičov vymieňať informácie, operatívne určovať každodenné otázky súvisiace s výchovou,
keď akékoľvek „komunikačné problémy, zádrhely, bloky“ môžu mať dôsledky v riadnom zabezpečení
starostlivosti o deti. Bezproblémová rodičovská komunikácia je žiaduca aj z dôvodu zabezpečenia
riadnej starostlivosti o maloletú V., u ktorej sa vyskytujú poruchy učenia a komunikácie, má zdravotné
problémy neurologického, alergologického, kožného a oftalmologického charakteru, je nutné absolvovať

s ňou množstvo návštev u lekárov, vyšetrení, zabezpečiť jej školskú dochádzku, ktorú táto navštevuje
na Základnej škole internátnej pre deti s poruchami reči v Jamníku, čo súvisí aj s otázkou zabezpečenia
internátu a stravy a tiež jej odvozu z Ružomberka do Jamníka a späť. Na rodičov sú nepochybne
kladené vysoké nároky, je zložité sa s nimi vysporiadať aj v prípade, ak by ich komunikácia bola
bezproblémová. Súd prihliadol aj na vyjadrenie pediatra maloletej V., riaditeľky ZŠ internátnej v Jamníku,

ako aj centra špeciálno-pedagogického poradenstva Liptovský Mikuláš, v ktorých sa poukazovalo na
túto skutočnosť a bolo odporučené zabezpečenie starostlivosti o maloletú V. jedným z rodičov, ktorý
následne by informoval druhého rodiča. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti o maloletú V. nie je v súlade s jej záujmom. Vo vzťahu k maloletému H. nebol dôvod
prijať rozdielny prístup, pretože deti sú na seba citovo naviazané, navyše nebol zistený rozdielny postoj

maloletých detí v otázke starostlivosti o ne. Z týchto dôvodov návrh otca o zverenie maloletých detí do
jeho striedavej starostlivosti súd zamietol, poznamenal však, že zamietnutie návrhu nevylučuje, aby otec
vykonával starostlivosť o maloleté deti v nezmenenom rozsahu ako doposiaľ a to v rámci stretávania sa
s nimi v súlade s ich želaním a podľa pôvodnej dohody s matkou s tým, že na matke, v starostlivosti
ktorej zostávajú maloleté deti zverené, bude zodpovednosť zabezpečiť aj všetky otázky súvisiace s ich

školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a vykonania úhrad s tým spojených.

3. Súd za dôvodný hodnotil návrh matky o zvýšenie výživného. Zistil že od doby pôvodnej úpravy
(rozsudok o rozvode manželstva rodičov sp. zn. 7P/56/2014-46 zo dňa 26.8.2014) nastala zmenapomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného. V dobe pôvodnej úpravy rodičia ešte žili spolu s
deťmi v spoločnej domácnosti, starostlivosť o deti zabezpečovali obidvaja striedavo vzhľadom na
pracovné povinnosti matky (matka bola zamestnaná v tom čase v diagnostickom centre Ružomberok

ako vychovávateľka a pracovala na zmeny) a uhrádzali spoločne aj výdavky na domácnosť. Matka
sa však s maloletými deťmi v novembri 2014 presťahovala do iného bytu, tak rodičia ukončili vedenie
spoločnej domácnosti, teda, každý z rodičov si musí uhrádzať výdavky na svoju domácnosť. Maloletá V.
v čase rozvodu manželstva bola žiačkou ZŠ internátnej s poruchami reči v Jamníku, bývala na internáte,
rodičia uhrádzali poplatok za internát a stravné, taktiež uhradzovali výdavky spojené s dopravou

maloletej do Jamníka. Otec na základe dohody uhradzoval výdavok na stravu a internát pre maloletú
V., rovnako aj stravu v školskej jedálni pre maloletého H.. Taktiež, pokiaľ V. bola v jeho starostlivosti,
zabezpečoval jej dopravu do školy v Jamníku na vlastné náklady, tiež sa podieľal na úhrade nákladov
za výživový doplnok pre maloletú dcéru. Nakoľko však boli zistené neuhradené platby zo strany otca
na uvedené účely, resp. jeho odmietavý postoj v niektorých prípadoch pri zvážaní maloletej do Jamníka
a tiež ohľadom platby poplatkov za lieky, je vhodné, aby poplatky uhrádzala výlučne matka a túto

okolnosť treba pretaviť aj do zvýšenej sumy výživného. Súd zohľadnil: 1/ že obaja rodičia majú svoje
osobné výdavky, tie sú spojené s bývaním, so splácaním úveru, resp. úverov prevzatých za účelom
nadobudnutia bytu, resp. výplatku druhého rodiča po rozvode, 2/ že maloleté deti sú v starostlivosti
toho ktorého rodiča v porovnateľnom čase, teda obaja rodičia počas starostlivosti o ne uhrádzajú všetky
výdavky spojené s bežnou starostlivosťou v porovnateľnom rozsahu, 3/ že daňový bonus a prídavky

na deti sú v uplatňované matkou, čo predstavuje ďalší zdroj financovania potrieb detí pre matku 4.
zvýšenie čistého mesačného príjmu otca o cca 150 eur oproti príjmu matky. Okresný súd na deti zvýšil
výživné od 1.1.2016, mal za to, že až od uvedeného dátumu dochádza k prehľadnému a jasnému
nastaveniu platenia výdavkov maloletých detí, pričom otec od začatia konania realizoval pre maloletú
V. platbu stravy, internátu, pre maloletého H. platbu stravy v školskej jedálni, teda niektoré platby

boli uskutočnené duplicitne tak matkou, ako aj otcom. Okresný súd odo dňa zvýšenia výživného do
dňa rozhodnutia vyčíslil aj nedoplatok zameškaného výživného, ktoré otcovi vznikol ako rozdiel medzi
pôvodne určenou sumou výživného a zvýšenou sumou. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd
opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, jeho odvolanie smeruje do výroku rozsudku, v
ktorom okresný súd zamietol jeho návrh o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Rozhodnutie súdu v tomto výroku považoval za nesprávne tak po vecnej ako i
po právnej stránke. Argumentoval najmä tým, že vykonané dokazovanie preukázalo, že sa reálne
na osobnej starostlivosti o deti podieľa striedavo s matkou, že deti sú takejto forme zabezpečenia

starostlivosti o ne priaznivo naklonené, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie
rodinných pomerov. Samotná matka pri šetrení svojich pomerov pracovníčke ÚPSVaR Ružomberok
uviedla, že chce, aby to bolo ako doteraz, t.j. že si maloleté deti budú s otcom striedať v 2-dňových
intervaloch, nakoľko takýto spôsob striedania sa rodičov v osobnej starostlivosti o deti vychádza z
pracovnej doby ich matky a s takouto formou osobnej starostlivosti vyjadrili spokojnosť aj maloleté

deti. Dokazovanie preukázalo aj rovnakú schopnosť obidvoch rodičov vo svojom rodinnom prostredí
zabezpečiť starostlivosť o deti. Aj maloletý H. vo svojom výsluchu pred súdom potvrdil, že chce byť aj
s mamou aj s otcom. Za nepochopiteľný pre otca vzhľadom na výsledok dokazovania vyznieva potom
výrok súdu, ktorý neakceptoval striedavú starostlivosť rodičov o deti. Podľa názoru otca sa súd v danej
otázke nedostatočne vysporiadal s dôvodmi nesúhlasu matky s touto formou výchovy. Napokon súd

neprihliadol ani na záujem detí a ich názor, ktoré vyjadrili tak pred kolíznym opatrovníkom (obaja) ako
aj pred súdom (maloletý H.). Dôvody nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou sa viazali k jej
tvrdeniam, že on opakovane neuhradil náklady za internát a stravu pre dcéru, náklady stravy syna v
školskej jedálni nie sú dôvodmi, ktoré by preukazovali zanedbávanie, či už jeho starostlivosti o deti,
alebo neplnenie si vyživovacej povinnosti. Uvedené platby plnil dobrovoľne, uhrádzal dokonca aj viacero

platieb nad rámec určeného výživného, napokon matka túto situáciu otočila v jeho neprospech. Aj v
usporiadaných rodinných pomeroch sa môže stať, že jeden či druhý rodič pozabudne nejakú platbu
realizovať, čo však neovplyvní kvalitu života dieťaťa a neohrozí jeho zdravie či život. Otec zvýraznil, že v
podanom návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti mu išlo o zosúladenie stavu faktického so stavom
právnym a nečakal zo strany matky takýto nekonštruktívny a doslova konfliktný postoj nerešpektujúci

ani záujmy detí, ani ich priania. Vytvorenie zdania nefungujúcej komunikácie zo strany matky v konaní
nemôže byť dôvodom na to, aby súd striedavú starostlivosť nenariadil. Z vykonaného dokazovania pred
súdom je zrejmé, že dôvody sporov medzi rodičmi sú práve pre nie jasne nastavené pravidlá, najmä
spory o tom, kto má uhrádzať aké platby. Ak súd návrh na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol,mal riešiť otázku, kedy je on ako otec oprávnený sa stretávať s deťmi, čo však neurobil a nevykonal
v tomto smere dokazovanie, hoc ide o vec starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní nie
je viazaný súd návrhmi účastníkov. On je v tomto smere preto odkázaný na to, ako sa dohodne s

matkou detí, resp. ako matka uzná za vhodné, či a ako to vyhovuje jej samej. Takáto situácia spôsobuje
nejasnosť vo vzájomných vzťahoch a je potenciálnym zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Podľa otca
práve jasné a jednoznačné pravidlá v starostlivosti o maloleté deti by vytvorili rámec pre fungujúcu
komunikáciu medzi rodičmi. On žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti už aj v rozvodovom
konaní, a to na dobu po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V tejto dobe ešte žili s matkou

detí v spoločnej domácnosti a aj vzhľadom na túto okolnosť otázka striedavej osobnej starostlivosti
doporučená riešiť nebola, pričom ustúpil zo svojich požiadaviek. Od doby rozvodového konania však
nastala zmena pomerov, matka detí si vytvorila vlastnú domácnosť, je potom namieste, aby sa nanovo
usporiadali vzťahy rodičov a detí o to viac, že reálne striedavá starostlivosť aj prebieha, a to dlhodobo
a porovnateľne sa na starostlivosti o deti aj po odsťahovaní sa matky podieľal rovnako aj on ako matka
detí. Otec v odvolaní poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine,

čo aj cituje. Otec zvýraznil, že on nie je pozbavený rodičovských práv, preto ohľadom rozhodovania
o dieťati má rovnaké právomoci ako matka, nepochopenie toho zo strany orgánov starostlivosti o deti
považuje za alarmujúce. On nemá čo byť informovaný následne, on ako otec má právo spolurozhodovať
o veciach týkajúcich sa dieťaťa a ak zhoda nenastane, ďalší postup predpokladá § 35 Zákona o
rodine. Následný záver súdu, že nariadenie striedavej starostlivosti nie je v súlade so záujmom detí

považuje otec za rozporné s vykonaným dokazovaním a takýto záver súdu podľa neho nemá oporu v
zistenom skutkovom stave. Napokon označuje za zarážajúci postoj súdu keď uvádza, že on ako otec
môže starostlivosť o deti vykonávať v rovnakom rozsahu ako doposiaľ (teda striedavo s matkou) a že
maloleté deti sú v starostlivosti toho ktorého rodiča v porovnateľnom čase - ale napriek všetkému vyššie
uvedenému jeho návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd zamietol.

Podľa názoru otca práve striedavá starostlivosť by dala obidvom rodičom jasnejšie pravidlá a nutnosť
riešiť praktické otázky ohľadom maloletých detí spoločným konsenzom, čo opätovne je v záujme detí.
Otec v odvolaní poukazuje aj na rozhodovaciu prax v obdobnej problematike, napr. Ústavného súdu
ČR vyslovený v Náleze č. III. ÚS 1206/09, v Náleze č. I. ÚS 1554/14. V súhrne všetkých uvádzaných
argumentov otec sa domáhal v odvolaním napadnutom výroku zrušenia rozhodnutia a žiadal vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal návrhu vyhovieť a maloleté deti zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Spôsob/nastavenie striedavej starostlivosti rodičov o deti
otec v odvolacom návrhu aj vymedzuje na predposlednej strane svojho odvolania (poukaz odvolacieho
súdu na č.l. 184 spisu), obdobne vymedzuje aj realizáciu starostlivosti počas Vianočných sviatkov, počas
letných prázdnin, jarných prázdnin, na poslednej strane svojho odvolania (poukaz odvolacieho súdu na

č. l. 185 spisu).

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila so zverením detí do striedavej starostlivosti
rodičov, obdobne nesúhlasila s navrhovanou úpravou stretnutí rodičov s maloletými deťmi počas
Vianočných, Veľkonočných, jarných, zimných, letných prázdnin v čase striedavej výchovy tak, ako to

otec uvádza v odvolaní. Žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
pre vecnú správnosť. Poprela, že striedavá výchova detí je už realizovaná, ona počas výkonu svojej
práce umožňuje otcovi, aby sa s deťmi stretával, s čím aj otec detí súhlasil, dokonca konzultovala ďalšie
stretávanie sa otca s deťmi počas jej pracovných povinností v auguste 2015, hoc mala aj iné možnosti
zabezpečiť si starostlivosť o deti. Rešpektovala rozhodnutie otca stretnúť sa s deťmi. Ona mu nijakým

spôsobom nebráni stretávať sa s nimi, ani vo výkone jeho rodičovských práv a povinnosti. Otec sám
priznal, že s deťmi trávi rovnaký čas ako ona a nie sú známe dôkazy, žeby mu akýmkoľvek spôsobom
v neobmedzenom styku s deťmi bránila. Otec sám nemá jasno v čom spočíva neustála starostlivosť o
deti, striedava osobná starostlivosť však nespočíva iba v zabezpečení vhodných podmienok bývania
detí u otca. Matka poukazuje na náročnú osobnú starostlivosť najmä o mal. V., táto zahŕňa všetky

potrebné špeciálne vyšetrenia (špeciálno-pedagogické, psychologické a logopedické). Ide o dieťa s
ADD, s vývinovou dysfaziou, špecificky narušeným vývinom reči a vyvíjajúcimi sa poruchami učenia,
o ktorých má otec maloletej veľmi obmedzené alebo žiadne vedomosti. Stav maloletej dcéry vyžaduje
zvýšenú zdravotnú starostlivosť, opakované návštevy u neurológa, alergológa, dermatológa, dentálneho
ortopéda. Všetky spomínané vyšetrenia iniciovala ona, či už počas manželstva, ako aj po jeho zániku.

Otec maloletej nikdy nevyvinul úsilie a vlastnú iniciatívu pri zabezpečení tejto starostlivosti, spoliehal sa
vo väčšine prípadov na skutočnosť, že táto bude zabezpečená z jej strany, aj keď ako otec má voči
maloletým deťom tie isté povinnosti ako ona. Napokon o výchovno-vzdelávacích problémoch maloletej
V. bol pravidelne informovaný zo strany školy na konzultačných stretnutiach. Maloletá V. chodí došpeciálneho zariadenia v Jamníku, ide o školu internátneho typu, maloletá býva na internáte od nedele
do piatka. Aj detská psychiatrička MUDr. T. vo svojom vyjadrení odporučila, aby dieťa nebolo vytrhávané
zo svojho režimu. Nejednotnosť v rodičovskom prístupe sa môže odzrkadliť na psychomotorickom vývoji

maloletejV..Matkauviedla,žeonajenaďalejprotinariadeniustriedavejosobnejstarostlivosti,pretožeby
sa v skutočnosti neprihliadalo na potreby detí, ale na želania otca, súčasná úprava pomerov jej vyhovuje.
K vyjadreniu maloletého H. pred súdom ohľadom striedavej osobnej starostlivosti matka uviedla, že
deti v takomto veku nedokážu adekvátne posúdiť rozdiel v pojmoch striedavá osobná starostlivosť a
osobná starostlivosť otca v čase, keď je matka maloletých detí v práci. Dcéra V. je na internátnej škole

a realizácia dvojdňových intervalov odovzdávania dieťaťa matkou otcovi je nereálne a nie je v záujme
maloletej dcéry. Matka si ani nevie predstaviť ako by sa mala realizovať starostlivosť podľa otca, t.j.
matka by mala zobrať dieťa z internátnej školy v strede týždňa ráno do 8 hodiny a odovzdať otcovi,
nevie si to predstaviť ako by realizoval riadny vyučovací proces u dcéry, aby z Ružomberka do Jamníka
bola v školskom týždni riadne a včas v škole. Rovnako ani tento režim nikdy nebol realizovaný. Matka
zvýraznila, že medzi ňou a otcom detí ako rodičmi je neustále komunikačná bariéra, majú iný pohľad na

zabezpečovanie potrieb detí, najmä jeho financovaním. Ona súhlasila v rozvodovom konaní s nízkym
výživným u V. 70 eur mesačne a H. 50 eur mesačne, pretože zo strany otca detí na ňu bol vyvinutý
nátlak, napokon aj z dôvodu, že otec detí jej prisľúbil, že sa bude podieľať na financovaní stravy pre H.,
V. nad rámec výživného. Od septembra 2015 nastala postupná neochota otca podieľať sa na úhradách,
preto bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného. Matka na strane 4, 5 odvolania (viď na č.l. 202,

203 spisu) podrobne sa vyjadruje k absolvovaniu jednotlivých odborných konzultácií u psychologičky,
poukazovala na postoje otca, či už v komunikácii ohľadom vyšetrení V. a pod. Vyjadruje sa aj k rozsahu
odôvodnených potrieb detí v nadväznosti na nutnosť zvýšiť na ne finančný príspevok otca. Poukazuje na
komunikáciu, ktorá podľa nej nie je len zdaním, spoločné konzultácie u psychologičky, obidve sedenia sa
niesli v duchu vzájomných hádok, obviňovaní, potvrdila to aj správa z týchto sedení. Na základe dvoch

spoločných konzultácii rodičov so psychologičkou nemôže byť ani zmienka o nejakej lepšej komunikácii.
Svedkom ich nefungujúcej komunikácie bola aj zástupkyňa ÚPSVaR, podľa ktorej striedavá výchova nie
je vhodná najmä pre nesprávnu komunikačnú bariéru medzi rodičmi. Otec aj podľa obsahu odvolania
sleduje výlučne svoje záujmy, t.j. mať čo najnižšie výživné, opakovane zlyháva pri riešení bežných
životných situácií, je opätovne prenášaná zodpovednosť na ňu, ktorá si to dohliadne. Pokiaľ ide o letné,

Vianočné, Veľkonočné, jarné prázdniny, počas striedavej výchovy tu matka dáva do pozornosti, že otec
detí má upravený neobmedzený styk s deťmi počas sviatkov, letných prázdnin, vedeli vždy dosiahnuť
konsenzus, podľa nej nie je potrebné upravovať stretávanie súdnym rozhodnutím. Obdobne je tomu
tak počas prázdnin, ani cez toto obdobie nie je daný objektívny dôvod, aby styk bol upravovaný tak,
aby neodzrkadľoval aktuálne a prirodzené potreby detí. Vo vzťahu k maloletej V. je otcom navrhovaný

spôsob striedavej osobnej starostlivosti podľa matky nevykonateľný, najmä s poukazom na týždenné
pobyty maloletej V. na internáte a ak navrhuje otec, aby dieťa bolo vozené do Jamníka každý deň,
nie je to na prospech maloletej dcéry, nakoľko doteraz nikdy nebola každodenne vozená do školy,
takýmto spôsobom výchovy by bol narušený jej psychosomatický vývoj. Podľa matky by mal zobrať do
úvahy finančnú motiváciu otca v súdenej veci, pretože ona pôvodne žiadala výšku výživného 500 eur

na obidve deti, napokon riešenie tejto otázky ponechala na úvahe súdu, rozhodnutie aj rešpektuje a
voči výške výživného sa neodvolala. Súd podľa nej správne zamietol návrh otca o zverenie maloletých
detí do striedavej starostlivosti rodičom, vec správne skutkovo posúdil a na základe riadne vykonaného
dokazovania dospel aj k správnemu právnemu názoru.

6. Otec v písomnom stanovisku k vyjadreniu matky detí k jeho odvolaniu zvýraznil výsledok vykonaného
dokazovania, ktorý preukázal, že tak ako matka, o deti sa stará rovnako aj on, potvrdil túto skutočnosť aj
kolízny opatrovník detí. On vždy vyšiel matke a jej pracovnej dobe svojim návrhom v ústrety. Bol ochotný
rešpektovať jej pracovné povinnosti. Matka však v prípade svojho pracovného voľna, resp. prázdnin deti
ponecháva len na svojej úvahe, či mu umožní byť s deťmi, alebo nie, s čím on stotožnený nie je. Preto aj

z hľadiska faktického výkonu osobnej starostlivosti sa žiada zosúladenie so stavom právnym, najmä aby
bola vyriešená otázka stretávania sa rodičov s deťmi aj počas prázdnin, sviatkov, o tom však súd prvého
stupňa nerozhodol. On má úplne jasno v tom, v čom spočíva neustála starostlivosť o deti, pretože až do
novembra 2014 žil s matkou detí a s deťmi v spoločnej domácnosti a o deti sa stará doteraz. Napokon ani
sama matka nemá vedomosti aké vyšetrenia si stav maloletej vyžaduje. Jej zdravotný stav je sledovaný

pediatrom, vyšetrenia iniciované ním na základe aktuálnych symptómov. Navrhovaná liečba a riešenia
jej stavu sú stanovované špecialistom a nie matkou samotnou. Návštevy špecialistov zabezpečovala,
pretože počas manželstva 10 rokov života detí bola 7 rokov na materskej a rodičovskej dovolenke a keď
sa zamestnala, robila výlučne v poobedňajších hodinách, kedy mohla návštevy špecialistov zabezpečiťa kedy on bol obvykle v práci. Keď ale bolo potrebné navštíviť odborníka mimo Ružomberka, on si
brával voľno v práci a dopravu zabezpečoval osobne. On záujem o stav detí mal, a aj má a nie sú
žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili potrebné vyšetrenia absolvovať. Podľa jeho názoru deti nebudú

v prípade striedavej starostlivosti vytrhávané zo žiadneho prostredia, naopak, bude v ich prospech a v
ich záujme ak obaja rodičia budú vykonávať osobnú starostlivosť o ne. Matka maloletých dobre vie ako
funguje odvoz a dovoz maloletej V. do internátnej školy v Jamníku, nikto od nej nechce, aby dieťa o 8.00
hod. v stredu ráno išla vyzdvihnúť a odovzdať otcovi. Aj z týchto argumentov matky je zrejmé, že jej
skutočnou snahou nie je ani tak dobro detí, ako vytváranie rôznych prekážok, prečo to podľa nej nemôže

fungovať. Pokiaľ totiž bude maloletá na internáte, tak bude tam, ak by z rôznych dôvodov bola doma
(nečakané voľno v škole, choroba a pod.), bolo by zrejmé, ktorý z rodičov bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť. Komunikácia medzi nimi je podľa otca problematická zo strany matky. On má vôľu riešiť
veci konštruktívne. Matka neuvádza žiadne relevantné a závažné argumenty, jej nesúhlas so striedavou
starostlivosťou je vykonštruovaný, preto ho možno hodnotiť len ako výsledok jej zrejme negatívneho
postoja k bývalému manželovi, nie je však postavený na relevantných dôvodoch. On žiadne vyšetrenia

dcéry nezmaril, vyživovacej povinnosti sa nebránil, ohradzuje sa preto voči tvrdeniam matky, že zlyháva
v bežných životných situáciách s deťmi a že je motivovaný čo najnižším výživným. Tieto tvrdenia matky
sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, napokon s ním navrhovaným výživným sa stotožnil aj kolízny
opatrovník, aj súd, a ani matka proti rozsudku do výživného odvolanie nepodala. Nazvať šikanózny jeho
návrh o úprave stretnutí počas sviatkov a prázdnin nie je zo strany matky najvhodnejší prístup, o to

viac, že na jednej strane uvádza neexistujúcu komunikáciu ako dôvod, pre ktorý nemá byť nariadená
striedavá starostlivosť a na druhej strane uvádza, že sa ohľadom sviatkov a prázdnin vedeli vždy
dohodnúť. Z toho je zrejmé, že matka účelovo mení svoje postoje ohľadom vzájomnej komunikácie s ním
podľa toho, aký postoj sa jej v danej situácii hodí. Vykonané dokazovanie preukázalo jeho spôsobilosť
vykonávať osobnú starostlivosť o deti, ako aj vôľu detí byť s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu. Práve

rozsudkom určenou striedavou starostlivosťou o deti a úpravou stretávania s nimi bude zabezpečené,
že matka nebude umožňovať jeho stretávania sa s nimi len na základe vlastnej ľubovôle, svojvôle,
ale na základe jednoduchého a zapamätateľného rozpisu, ktorý zabezpečí spravodlivý a pravidelne sa
opakujúci rovnocenný styk rodičov s deťmi. Otec upozornil aj na to, že nikdy, ani v priebehu konania, ani
v podanom odvolaní nenavrhol, aby maloletá V. bola do Jamníka vozená denne, ani to nežiada, nakoľko

maloletá býva na internáte počas dní školského vyučovania. Uvedené tvrdenie matky je zavádzajúce,
účelové, aby zdiskreditovala jeho a aby nezainteresovaná osoba nadobudla názor, že on chce meniť
zaužívaný model, čo však pravdou nie je, naopak, chce si zachovať taký model, na ktorý si deti zvykli.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje na to, že maloleté deti hoc

sú zverené do osobnej starostlivosti matky, v pravidelných dvojdňových intervaloch sa nachádzajú
v starostlivosti otca jednak z dôvodu rozvrhu pracovných zmien matky v Diagnostickom centre v
Ružomberku a aj z dôvodu, že otec detí prejavuje záujem zabezpečovať starostlivosť o svoje deti.
Obdive deti sú stotožnené s takouto formou starostlivosti, vyjadrili sa, že prostredie matky aj u otca
dobre poznajú, o ich výchovu sa rodičia riadne starajú. Podľa kolízneho opatrovníka je pravda, že

striedavá starostlivosť o deti sa realizuje, rodičia majú na to vytvorené vhodné podmienky, obaja sú
spôsobilí deti vychovávať, nedokážu však spolu komunikovať, najmä v otázke vynakladania finančných
prostriedkov na deti a aj z dôvodu rozdielnych predstáv ohľadom starostlivosti o ne. Každý z rodičov
má svoju predstavu a tá je podľa neho tá správna. Obaja si uvedomovali, že potrebné je v záujme
detí zlepšiť vzťahy, najmä komunikáciu ohľadne starostlivosti o ne, preto aj na základe doporučenia

oddelenia SPODaSK vyhľadali pomoc psychológa, zúčastnili sa štyroch konzultácii, tieto však zatiaľ
neviedli k zlepšeniu vzťahov a k obnoveniu dôvery a komunikácie medzi nimi. Oddelenie SPODaSK má
za to, že je v záujme detí, aby starostlivosť o deti zabezpečovali obidvaja rodičia tak, ako sa to realizuje
v súčasnosti. Pokiaľ sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím okresného súdu, ktorý zamietol návrh otca
o zverenie detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, kolízny opatrovník mal za to, že potom je

vhodné upraviť stretávanie maloletých detí s otcom z dôvodu, aby do budúcna nedochádzalo k ďalším
nedorozumeniam a rozporom medzi nimi. Matka detí ale by mala prehodnotiť svoj výslovne negatívny
postoj k striedavej starostlivosti z dôvodu, že takáto forma starostlivosti u deti reálne prebieha. Obaja
rodičia by si mali uvedomiť, že za výchovu maloletých detí nesú zodpovednosť spoločne a základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem ich detí. Striedavá starostlivosť by mohla byť aj

impulzom k zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi rodičmi.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na
to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu vo výroku
napadnutom odvolaním (zamietnutie návrhu otca o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti

rodičov) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v rozsahu tohto zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie, obdobne je tomu tak aj v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania. Krajský súd sa nedotýkal tých výrokov rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté
neboli.

9. V posudzovanej veci predmetom konania je starostlivosť súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i
bez návrhu, v takomto type konania platí zásada vyšetrovacia, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, v
rámci vyšetrovacej zásady môže vykonať dokazovanie aj nad rámec, teda aj o ďalších skutočnostiach,
ktoré z hľadiska objektívneho uzavretia prípadu sú nevyhnutné, resp. podstatné. Krajský súd nepopiera,
že okresný súd mal snahu vykonať čo najrozsiahlejšie dokazovanie, čo najúplnejšie zistiť skutkový stav,
avšak rozhodovanie o návrhu otca, ktorým sa domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti

okresný súd hodnotil iba v rovine formálnej, nezohľadnil špecifické podmienky života obidvoch rodičov
a napokon ani špecifiká individuálneho prístupu v starostlivosti o maloleté deti. V posudzovanej veci
je jednoznačne preukázané, že rodičia sa rozviedli, maloleté deti na základe rodičovskej dohody boli
zverené na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode do individuálnej osobnej starostlivosti matky,
napriek tomu rodina aj po rozvode manželstva istú dobu žila v jednej domácnosti. Tak ako matka, aj otec

mal rovnakú možnosť zúčastniť sa na zabezpečení každodenných potrieb detí v rámci ich pravidelnej
výchovy. Dokazovanie nediskvalifikovalo otca z realizovania jeho práv rodiča ani potom, keď sa matka s
maloletými deťmi odsťahovala a začala viesť samostatný život. Obaja rodičia si uvedomujú (vyplýva to aj
z ich postojov, z obsahu ich výsluchu, ale aj z ich písomných podaní), že im mimoriadne záleží na ďalšom
napredovaní svojich detí. O tomto ich záujme ani krajský súd nepochybuje. Ani po odsťahovaní sa matky

s deťmi zo spoločnej domácnosti sa väzby maloletých detí k otcovi neprerušili, naďalej boli zachované,
deti v pravidelných intervaloch otca navštevujú. Aktívna účasť otca vo výchove a starostlivosti o deti
je veľmi významná o to viac, že tak, ako prvok materinský vo výchove detí má nezastupiteľnú úlohu,
takúto nezastupiteľnú úlohu vo výchove maloletých detí má aj prvok otcovský. Je správne, v prípade, že
niektoré z maloletých detí trpí zdravotným problémom, aby druhý rodič, ktorému dieťa nebolo zverené

do výchovy sa podieľal aj na vážnejších rodičovských povinnostiach, napr. formou návštevy lekárov z
dieťaťom a pod. Rodičia majú právo stráviť nielen príjemné chvíle svojho života zo svojimi deťmi, ale
majú právo zúčastňovať sa (je to aj ich povinnosť) aj vážnejších okamihov etapy života svojho dieťaťa.
Okresný súd iba vo formálnej a paušálnej rovine zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia
maloletých detí do striedavej starostlivosti, nezohľadnil žiadne špecifiká, či už v prístupe k výchove

maloletým deťom, alebo v rodinných podmienkach, v ktorých obaja rodičia žijú. Okresný súd návrh otca
zamietol jedine na tom základe, že prijal názor o nedostatočnej komunikácii rodičov, čo v súdenej veci
správne nie je za preukázanej situácie, že návštevy detí u otca sa realizujú so súhlasom matky zo
zohľadnením jej pracovného zaradenia a pracovného zaťaženia. Nie je však možné pravidlá nastaviť
tak, aby vyhovovali iba jednej strane, treba nastaviť taký model rodičovskej starostlivosti ( pravidlá

jednoznačne vymedzené ), ktoré by zohľadnili reálne podmienky života obidvoch rodičov, špecifiká v
prístupe k starostlivosti o maloleté deti, zároveň by aj eliminovali akékoľvek nejasnosti v komunikácii
rodičov.

10. Hore uvedené úvahy viedli krajský súd k zrušeniu rozsudku v odvolaním napadnutom výroku a
k tomu, že vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom štádiu konania okresný súd
podrobne vypočuje obidvoch rodičov, predovšetkým na tú otázku, aký model prípadnej úpravy striedavej
starostlivosti by prichádzal v úvahu, resp. aký model úpravy stretnutí otca s maloletými deťmi by mohol
byť predstaviteľný z pohľadu a z pozície obidvoch rodičov, ale aj z pohľadu záujmu maloletých detí,

vykoná aj prípadné ďalšie dokazovanie potrebné pre objektívne rozhodovanie vo veci. Stanoviská
rodičov k otázke materiálneho zabezpečenia výchovy detí, v bezprostrednej súvislosti s vyživovacou
povinnosťou otca krajský súd za právne významné nepovažoval, keďže odvolanie do výroku o zvýšenie
výživného ani jeden z rodičov nepodal. Zrušenie rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku viedol k zrušeniu rozsudku aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup rozhodovania odvolacieho súdu. K písomnému
vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu Zákon č. 160/2015Civilný sporový poriadok, Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom
jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, § 95 ods. 1,
ods. 2 CMP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia čiastočne zohľadnil aj aktuálnu

právnu úpravu, napr. pri číslovaní odsekov odôvodnenia rozsudku, pri uvedení mien členov senátu v
záhlaví uznesenia rozhodujúcich vec.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .