Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/494/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210607
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5711210607.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. M. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., ul. T. č. XXXX/XX, 2/ I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., ul. T. č. XXXX/XX, obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom, so sídlom O., ul. C. č. XX, proti
odporcovi: CARION SLOVAKIA, a.s., so sídlom Banská Bystrica, ul. Partizánska cesta č. 3, IČO: 31 629
091, zastúpený splnomocnenými zástupcami 1/ JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom U.

O., D.. P. č. XX, 2/ JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou, so sídlom U., ul. G. č. XX/A, o splnenie
povinnosti vydať písomné potvrdenie, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
9C/65/12-366 zo dňa 27. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C/65/12-366 zo dňa 27. 02. 2013 odporcu zaviazal vydať

navrhovateľom v rade 1/ a 2/ písomné potvrdenie o splnení záväzku vyplývajúce z notárskej zápisnice
N 250/99, NZ 240/99 zo dňa 24. 05. 1999, zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam
vzniknutého na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19. 05. 2009, ktorá
zabezpečovala splnenie záväzku v sume 877.659,- Sk záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Martin
pre k. ú. O., a to: CKN parc. č. 3672/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, CKN parc. č.

3672/264 - záhrady o výmere 369 m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN parc. č. 3672/23,
kde vklad záložného práva bol povolený pod V 1893/99. Zároveň rozhodol, že túto povinnosť je povinný
splniť odporca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd citujúc ust. § 588 (správne malo byť 558 Občianskeho zákonníka - poznámka odvolacieho súdu)
uviedol, že pokiaľ by v dohode o uznaní dlhu nebola presne špecifikovaná suma, ktorú sa navrhovatelia

1/ a 2/ zaviazali uhradiť s tým, že takýto dlh vo vzťahu k odporcovi uznávajú, nebola by dohoda o uznaní
záväzku riadnym t.j. platným právnym úkonom. Vychádzajúc z vyhlásenia o uznaní záväzku mal za to,
že v čase vyhlásenia o uznaní záväzku bol dlh navrhovateľov 877.659,- Sk po predchádzajúcej úhrade
troch mesačných splátok a tento dlh mali navrhovatelia 1/ a 2/ splácať v mesačných splátkach tak, ako to
je dohodnuté v Stanovách. Iný výklad prejavu vôle navrhovateľov 1/ a 2/ vo vyhlásení o uznaní záväzku
podľa súdu nebol možný. Mesačné splátky odporcom mali byť následne, ak ich chcel upravovať v zmysle

Stanovtakakouviedol,upravenédocelkovéhopočtu180splátok,avšakmedziúčastníkmiboloustálené
a pred notárkou podpísané vyhlásenie o uznaní záväzku vo výške tak, ako je v tejto notárskej zápisnici
zo dňa 24. 05. 1999 uvedené. Súd mal za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ zaplatili záväzok, ktorí uznali a
preto došlo k zániku základného záväzku a následne k zániku aj záväzku, ktorý bol naň viazaný, a to
zriadenie záložného práva. Rozhodol preto v súlade s ust. § 151 md ods. 1 písm. a/, § 151 md ods. 3
Obchodného zákonníka (správne malo byť Občianskeho zákonníka - poznámka odvolacieho súdu).

Zároveň uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že trovy
budú predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti vo veci samej.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh navrhovateľov sa v celom rozsahu zamieta a

zaviazať ich na úhradu trov konania.
V prvom rade uviedol, že zabezpečovaný záväzok vznikol na základe zmluvy č. 112046 (v spojení
so žiadosťou a Stanovami) a nie na základe notárskej zápisnice. Nestotožnil sa preto s názorom
prvostupňového súdu.
Tvrdil, že odporca poskytol navrhovateľovi 1/ nehnuteľnosť v dohodnutej resp. v hodnote, ktorej

spôsob určenia výšky si vzájomne dohodli v článku II. bod 11 písm. a/ Stanov. Žiadosť o udelenie
členstva podaná navrhovateľom 1/ bola z jeho strany prijatá 01. 03. 1999 a zároveň 01. 03. 1999 bola
medzi navrhovateľom 1/ a odporcom uzavretá zmluva č. 112046, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria
navrhovateľom 1/ podpísané Stanovy ako aj uvedená žiadosť. Po získaní oprávnenia na nákup boli v
prospech navrhovateľa 1/ odporcom zakúpené nehnuteľnosti v kat. úz. H. LV č. XXX ako aj stavebný
materiál. Ako správne ustálil prvostupňový súd nie v hodnote 600.000,- Sk (uvedenej v žiadosti) ale

už v hodnote 618.000,- Sk nakoľko nárok na plnenie vo vyššej hodnote vyplýval práve z článku II.
bod 11 písm. a/ Stanov. A práve za nehnuteľnosť a tovar poskytnutý odporcom navrhovateľovi 1/
sa navrhovateľ 1/ zaviazal uhradiť v prospech odporcu sumu, ktorej spôsob určenia je dohodnutý a
uvedený práve v čl. II bod 11 písm. a/ Stanov, a to po dobu 180-tich mesiacov. Ku dňu: 1/ nadobudnutia
vlastníckeho práva a zriadenia záložného práva k LV č. XXX navrhovateľom 1/ ako navrhovateľkou

2/ (ako jeho manželkou, nakoľko BSM medzi manželmi nebolo zrušené) 19. 05. 1999, 2/ zriadenia
záložného práva k LV č. XXX kat. úz. O. 24. 05. 199, 3/ uznania záväzku formou notárskej zápisnice
24. 05. 1999 bola hodnota zostávajúcich mesačných splátok uvedená z vtedy (19. 05. 1999 a 24. 05.
1999) aktuálnej hodnoty, a to z hodnoty 618.000,- Sk nakoľko v tom čase nebolo možné ani zo strany
odporcu ani zo strany navrhovateľa predpokladať vývoj cien nehnuteľností. Uvedená aktuálna hodnota

je teda daná vývojom cenových indexov nehnuteľností a zmenami cenových údajov v percentuálnom
vyjadrení vzťahujúcich sa na meter štvorcový žiadanej plochy nehnuteľnosti. Aj tieto skutočnosti sú
v zmysle dohody východiskom ku úmernej percentuálnej korekcii (aktualizácii) hodnoty uvedenej v
žiadosti. A o tejto aktualizácii bol navrhovateľ 1/ v súlade so Stanovami vždy vyrozumený tak, ako to bolo
dohodnuté. V každom dokumente tak v žiadosti, v zmluve, v Stanovách, v kúpnej zmluve so zriadením

záložného práva, v záložnej zmluve, v notárskej zápisnici bolo jednoznačne uvedené, že suma tam
uvedená sa bude spravovať vývojom cien nehnuteľností. Ide teda jednoznačne o spôsob určenia výšky
plnenia v zmysle dohody účastníkov zmluvy. Správnosť a dodržanie zmluvných podmienok potvrdzujú
aj odporcom predložené „Ceny nehnuteľností na bývanie“ uvádzané za jednotlivé obdobia (2002 -
2012) podľa NBS, ktoré prvostupňový súd, ako uvádza v odôvodnení, nevyhodnocoval nakoľko mal za

to, že nemajú vplyv na rozhodnutie. Podľa odporcu pre správne vyhodnotenie skutkového stavu mal
prvostupňový súd vyhodnocovať všetky ním predložené dôkazy.
Ku konštatovaniu súdu, že pokiaľ by k dohode o uznaní dlhu nebola presne špecifikovaná suma ...
nebolabydohodaouznanízáväzkuriadnym,t.j.platnýmprávnymúkonom,odporcauviedol,žezriadené
záložné právo zabezpečuje pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy, žiadosti a stanov, notárska

zápisnica obsahuje len uznanie dlhu nezakladá vznik zabezpečovaného záväzku. Takéto uznanie
dlhu vo forme notárskej zápisnice oboma manželmi (navrhovateľmi) nič nemení na skutočnosti, že
záložné právo bolo zmluvou o zriadení záložného práva zriadené na zabezpečenie jeho pohľadávky voči
navrhovateľovi 1/ vo výške 877.659,- Sk upravovanej v zmysle čl. II bod 11 písm. a/ Stanov, vzniknutej
na základe zmluvy (žiadosti a Stanov). Zákon bezpochyby pripúšťa zabezpečenie takejto pohľadávky

záložným právom. Takéto uznanie dlhu taktiež nemení nič na skutočnosti, že spôsob určenia odmeny
za navrhovateľom nadobudnutú nehnuteľnosť a tovar od odporcu, bol medzi účastníkmi zmluvy vopred
dohodnutý, účastníci s takýmto spôsobom určenia súhlasili a odporca si splnil všetky svoje povinnosti
zo zmluvy vyplývajúce (vrátane upovedomovania navrhovateľa o dohodnutých upravovaniach aktuálnej
ceny).

Podľa navrhovateľa nie je z odôvodnenia rozhodnutia možné zistiť o aký právny dôvod súd opieral svoje
úvahy, keď konštatoval, že základný záväzok navrhovateľa 1/, ktorý však vznikol zo zmluvy č. 112046
(v spojení so žiadosťou a Stanovami) a nie z notárskej zápisnice zanikol pred uhradením sumy, ktorej
spôsob určenia bol výslovne dohodnutý v článku II. bod 11 písm. a/ Stanov.
Taktiež mal za to, že pri rozhodovaní o existencii alebo neexistencii hlavného záväzku sa primárne

mal súd zaoberať záväzkom vzniknutým zo zmluvy (vrátane žiadosti a Stanov), ktorá spôsobila vznik
záväzku ako konštitutívny právny úkon. Notárska zápisnica vo forme uznania dlhu je právnym úkonom,
ktorý uznáva už existujúci záväzok, avšak nespôsobuje jeho zmenu alebo zánik. Podľa odporcu nie
je teda možné vydať potvrdenie o splnení záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice, keď záväzokvznikol na základe zmluvy a bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú navrhovatelia
podpísali dňa 24. 05. 1999. Notárska zápisnica je vo vzťahu k vzniku alebo zániku záložného práva
ako aj k otázke výšky záväzku vzniknutého na základe zmluvy (v spojení so Stanovami a žiadosťou)

právneirelevantná.Tedaajsamotnýpetitnávrhujezmätočnýanevykonateľný.Priamozmluvaozriadení
záložného práva v čl. 2 obsahuje odkaz na záväzok vyplývajúci z titulu stanov klubov skupinového
nákupu nehnuteľností, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť žiadosti o udelenie členstva realitného systému
a zmluvy a ďalej čl. 3 uvádza, že záložné právo sa zriaďuje práve na zabezpečenie tohto záväzku.
Ďalejodporcauviedol,žesiztituluavzmyslezmluvyvspojenísožiadosťouaStanovamiuplatňujesvoju

pohľadávku voči navrhovateľovi 1/, ktorá v súlade s dôkazmi predloženými v tomto konaní bezpochyby
predstavuje sumu 9.379,48 eur. Navrhovateľ 1/ nikdy v priebehu celého splátkového obdobia nenamietal
výšku predpisovaných mesačných splátok, ktoré boli upravované v súlade s čl. II bod 11 písm. a/ Stanov
a tieto uhrádzal. V čase, keď prestal plniť svoje zmluvné povinnosti z titulu finančných problémov vedel
presne akú výšku splátok a koľko splátok mu ostáva uhradiť do splnenia svojho záväzku - a táto sa rovná
presne ním deklarovanej výške dlhu. Túto nikdy nenamietal ani nijakým spôsobom nespochybňoval

a svojim pravidelným plnením riadnej výške uznal túto svoju povinnosť. Taktiež nenamietal spôsob
určovania výšky splátok, ktoré mu boli ponižované o dojednané zľavy.
Z týchto dôvodov mal odporca za to, že jeho pohľadávka z titulu zmluvy, ktorej neoddeliteľnosťou
súčasťou je žiadosť a Stanovy nebola splnená, nezanikla a je oprávnená tak ako uvádzal v priebehu
súdneho konania. Z uvedeného dôvodu nezanikol ani záväzok zo zmluvy o zriadení záložného práva, a

teda záložné právo trvá. Prvostupňový súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za
to, že zanikol zabezpečovaný záväzok a teda, že zanikol aj záväzok, ktorý bol naň viazaný a to zriadenie
záložného práva. Zároveň mal za to, že dané rozhodnutie je zmätočné a nevykonateľné.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. O
trovách odvolacieho konania navrhli, aby rozhodol súd prvého stupňa.
Uviedli, že nikde vo svojom návrhu (a ani následne v priebehu konania) netvrdili, že notárska zápisnica
bola pôvodným titulom vzniku zabezpečovanej pohľadávky. Za pravdivé však považovali, že ide o
prvý záväzok, ktorý je dostatočne určitým a konkrétnym právnym úkonom. V navrhovanom petite

rozsudku (a v samotnom výroku napádaného rozhodnutia) je uvedené, že tento (zabezpečovaný)
záväzok vyplýva z predmetnej notárskej zápisnice. Pri návrhu museli zvažovať aj to, že zmluva č.
112046 (ani spolu so žiadosťou o udelenie členstva) nie je podľa nich dostatočne konkrétnym záväzkom
(spĺňajúci podmienky kladené na právne úkony o. i. aj ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Jediné, čo vyplýva z textácie tejto zmluvy je tzv. záväzná doba splátok a síce 180 mesiacov. Naopak,

predmetná notárska zápisnica už obsahuje (5. bod) formuláciu o vrátení finančných prostriedkov do 180
mesiacov od uzatvorenia zmluvy č. 112046 (t.j. odo dňa 01. 03. 1999). Tomuto zodpovedá aj formulácia
uznania záväzku (8. bod notárskej zápisnice). Formulácia „vrátiť do“ a „najneskôr do“ znamená, že
predpokladali, že výška splátok bude taká, aby sumu uznaného záväzku v sume 877.659,- Sk vrátili
najneskôr do stanoveného termínu (v každom prípade došlo k zmene fixnej doby 180 mesiacov). Splátky

boli upravované tak, že túto sumu vrátili skôr a tým neporušili žiadnu časť dohodnutého a určitého
obsahu zmluvných záväzkov. Suma je vrátená a hlavný záväzok teda zanikol. Odporca nevydal písomné
potvrdenie a rozhodnutím súdu boli vlastne len odstránené následky jeho konania.
Pri argumentácii odporcu vo vzťahu k článku II bod 11 písm. a/ Stanov chýba podľa navrhovateľov to,
že navrhovateľka 2/ nebola členom tohto tzv. systému a pokiaľ tieto Stanovy nemajú povahu všeobecne

záväzného právneho predpisu, nie je možné ich platnosť rozširovať aj na inú osobu. Zároveň k platnosti
takéhoto ustanovenia (teraz bez ohľadu na určitosť a zrozumiteľnosť úkonu, hoci toto ustanovenie
nespĺňa zákonné podmienky kladené na právny úkon) je potrebné uviesť, že na pojednávaní dňa 17.
01. 2013 uviedla členka štatutárneho orgánu odporcu nasledovné: „K Stanovám článku II. bod 11 -
stanovovanie mesačných splátok pre členov, v konkrétnom prípade týchto účastníkov znamenalo, že v

prípade zvyšovania cien nehnuteľností na trhu by sa zvyšovali aj ich mesačné splátky. Pokiaľ by došlo
k zníženiu cien, tak by sa ich mesačná splátka nezmenila (neznížila)“. Z uvedeného je zrejmé, že ani
odporca sám sa necítil viazaný vlastnými tzv. Stanovami (ako vyplýva z priemerných cien nehnuteľností
predloženýchodporcom,došlokpoklesuciennehnuteľností(2008-2012)otakmer20%,čovšaknemalo
žiadny vplyv na výšku splátok). Stanovy pre navrhovateľku neplatia, sú neurčité a nezrozumiteľné

(minimálne v časti čl. II., bod 11) a ani odporca sa nimi neriadil.
Ďalej navrhovatelia uviedli, že ako záložcovia vedeli jediné - majú vrátiť sumu 877.659,- Sk najneskôr
do 31. 12. 2015. Nič iné sa (za použitia žiadnych interpretačných pravidiel) nedá z dotknutých úkonov
vyvodiť. Sumu vrátili riadne a včas. Odporcu vyzvali na vydanie písomného potvrdenia a to bezúspešne.Napádaný rozsudok je vecne správny, pretože obsahuje výrok, ktorý zodpovedá tomuto stavu. Nejde o
zmätočný a nevykonateľný rozsudok, jeho výroky (najmä I. výrok) obsahuje všetko tak, aby príslušný
orgán štátnej správy (Správa katastra Martin) mohol konať aj pri absencii konania zo strany odporcu

ako záložného veriteľa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby odporca bol zaviazaný vydať im písomné
potvrdenie o splnení záväzku vyplývajúce z notárskej zápisnice N 250/99, NZ 240/99 zo dňa 24. 05.

1999, zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam vzniknutého na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19. 05. 2009, ktorá zabezpečovala splnenie záväzku v
sume 877.659,- Sk záložným právom k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, vedenom v katastri
nehnuteľnostiKatastrálnehoúraduvŽiline,SprávakatastraMartinprek.ú.O.,ato:CKNparc.č.3672/23
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, CKN parc. č. 3672/264 - záhrady o výmere 369 m2,

rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN parc. č. 3672/23, kde vklad záložného práva bol povolený
pod V 1893/99 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 01. 03.
1999 uzavrel navrhovateľ 1/ s odporcom zmluvu pod poradovým číslom 112046. Na základe tejto zmluvy
navrhovateľom 1/ a 2/ ako „členom realitného systému poskytol odporca finančné prostriedky v sume
618.000,- Sk. Dňa 24. 05. 1999 bola vo forme notárskej zápisnice uzavretá dohoda o uznaní záväzku

a súhlase dlžníka s exekúciou (zároveň vo forme osvedčenia o týchto úkonoch). V tejto dohode sa
navrhovatelia 1/ a 2/ ako dlžníci zaviazali uhradiť odporcovi sumu 877.659,- Sk a to najneskôr do 31. 12.
2015. Dňa 19. 05. 1999 navrhovatelia 1/ a 2/ ako záložcovia uzavreli s odporcom ako záložným veriteľom
zmluvu o zriadení záložného práva k označeným nehnuteľnostiam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Vklad záložného práva bol povolený pod V 1893/99. V období od 25. 02. 1999 do 25. 02.

2011 navrhovatelia 1/ a 2/ splatili odporcovi celkovo sumu 988.669,73 Sk (30.162,31 eur), t.j. sumu
prevyšujúcu uznaný záväzok zabezpečený záložným právom. Navrhovatelia 1/ a 2/ odvolávajúc sa na
ust. 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka požiadali listom zo dňa 15. 03. 2011 odporcu ako záložného
veriteľa o písomné potvrdenie o splnení záväzku, na ktorý tento nereagoval.

Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ lebo mal preukázané z vyhlásenia o uznaní záväzku
zo dňa 24. 05. 1999, že v tomto čase bol dlh navrhovateľov 877.659,- Sk. Tento záväzok, ktorý
navrhovatelia uznali dňa 24. 05. 1999 aj zaplatili a preto došlo k zániku základného záväzku a následne
k zániku aj záväzku, ktorý bol naň viazaný a to zriadenie záložného práva.

Odporca v odvolaní vytýkal súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre posúdenie veci je
rozhodujúci obsah zmluvy č. 112046 (v spojení so žiadosťou a Stanovami) a nie uznanie dlhu formou
notárskej zápisnice. Považoval rozhodnutie aj za zmätočné a nevykonateľné.

Zákon demonštratívnym spôsobom vypočítava tri druhy návrhov na začatie konania a/ tzv. statusové
návrhy (návrhy na začatie statusového konania, konania o osobnom stave), b/ žaloby o splnenie
povinnosti, c/ žaloby určovacie.

S poukazom na uvedené sa mal okresný súd v prvom rade zaoberať tým či je prípustný návrh

navrhovateľov o uloženie povinnosti vydať im písomné potvrdenie o splnení záväzku zabezpečeného
záložným právom k nehnuteľnostiam. Keďže sa navrhovatelia domáhajú splnenia povinnosti voči
odporcovi mal súd uviesť z čoho táto vyplýva a teda či zo zákona alebo právneho vzťahu alebo porušenia
práva. Až v prípade, že povinnosť odporcu vo sfére hmotného práva existuje bolo potrebné zaoberať sa
tým či došlo k zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom a akým spôsobom.

Zánik záložného práva ako práva akcesorického je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečenej
pohľadávky (§ 559 a nasl.). Preto záložné právo zaniká najmä uspokojením pohľadávky, resp. splnením
dlhu, prípadne ďalšími právnymi skutočnosťami.Navrhovatelia v konaní tvrdili že uhradili záväzok voči odporcovi podľa dohody o uznaní záväzku
a súhlase dlžníka s exekúciou spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 24. 5. 1999. Odporca

odvolávajúc sa na obsah zmluvy, žiadosti a Stanov nepovažoval v konaní záväzok navrhovateľov 1/ a
2/ za splnený.

V zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka písomným jednostranným vyhlásením, ktorým dlžník
uznáva voči veriteľovi povinnosť uplatniť dlh určený čo do dôvodu i výšky, zakladá dlžník vyvratiteľnú

právnu domnienku o existencii dlhu v dobe jeho uznania. V tomto prípade je potom na dlžníkovi uviesť
dôkaz o tom, že jeho dlh neexistuje.

Vychádzajúc z uvedeného aj podľa odvolacieho súdu okresný súd vec nesprávne právne posúdil pokiaľ
sa odvolával na uznanie dlhu. Mal vychádzať zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z ktorej
povinnosť zaplatiť záväzok vznikla a ktorý dlh je zabezpečený záložným právom. Následne zistiť či

navrhovatelia splnili záväzok odporcu v celom rozsahu alebo nesplnili.

Odvolací súd mal tiež zistené, že súčasťou spisu je aj návrh došlý súdu dňa 07. 06. 2012 na vydanie
platobného rozkazu, ktorým odporca v postavení navrhovateľa sa voči navrhovateľovi 1/ v postavení
odporcu domáha zaplatenia sumy 9.533,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 05. 06.

2012 do zaplatenia (č.l. 224 spisu). Návrh je odôvodnený tým, že medzi navrhovateľom a odporcom
bola uzatvorená zmluva č. 112046 ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí žiadosť o udelenie členstva z 01. 03.
1999 a stanovy Klubov skupinového nákup nehnuteľností. Medzi stranami bolo dohodnuté, že žiadateľ
využije členstvo v nákupnom systéme na nákup, pričom sa zaviazala uhradiť v prospech spoločnosti
CARION 180 mesačných splátok vypočítaných podľa článku II bod 11 Stanov. Ku dňu podania návrhu

bolo odporcovi predpísaných 159 mesačných splátok celkovej výške 34511,18 eur, pričom odporca
uhradil len sumu 30.216,94 eur. Na predpísaných mesačných splátkach teda odporca dlhuje spolu
sumu 4.294,24 eur. V zmysle ustanovenia článku VII bod 6 Stanov, omeškaním dlžníka so zaplatením
troch mesačných splátok tento stráca výhodu splátok a splatným sa stáva celý zostatok jeho dlhu. Do
skončenia zmluvného vzťahu treba ešte v zmysle dohodnutých podmienok predpísať 21 mesačných

splátok, t. j. spolu sumu 5.238,8 eur. Na základe uvedeného má odporca ku dnešnému dňu dlh voči
navrhovateľovi v celkovej výške 9.533,04 (zameškané splátky vo výške 4.294,24 eur a zostávajúce
splátky, ktoré sa stali splatné vo výške 5.238,8 eur. Odvolací súd zistil, že vec je v súčasnej dobe vedená
pod sp. zn. 11C/11/2013. Vo veci bol pod č. k. 1Ro/1166/2012-46 dňa 11. 02. 2013 vydaný platobný
rozkaz, ktorým bolo odporcovi uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil

navrhovateľovi sumu 9.381,74 eur (po čiastočnom späťvzatí zo strany navrhovateľa o sumu 151,30 eur)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.381,74 eur od 05. 06. 2012 do zaplatenia,
nahradil trovy konania vo výške 562,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 627,24 eur právnemu
zástupcovi navrhovateľa alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Proti platobnému
rozkazu podal odporca odpor. Vec zatiaľ nie je skončená.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ okresný súd sám nezistí rozhodujúce skutočnosti ohľadom rozsahu
splneného záväzku mal by zvážiť pokračovanie v konaní vo veci sp. zn. 11C/11/2013, v ktorom sa
odporca voči navrhovateľovi 1/ domáha zaplatenia dlžnej sumy o ktorej v tomto konaní tvrdí, že mu
nebola zaplatená a preto záložné právo nezaniklo splnením dlhu. Od výsledku tohto konania by potom

mohlo závisieť konečné rozhodnutie v tejto veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.