Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208111
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208111.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/2, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H.
D. č. XXX, vedenej pod sp. zn. Ex/1757/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom
exekútorského úradu Borovnianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 823,23 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
2Er/1088/2015 - 13, zo dňa 28. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 20.04.2015 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 10.06.2011 pod
sp.zn.IIC0410213rozhodcamiStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouRozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882, v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK). Exekučný súd

z vlastnej činnosti zistil, že návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu bol podaný
v totožnej veci, prebiehajúcej pod sp. zn. 4Er/1771/2011 a dňa 02.09.2013 právoplatne skončenej
uznesením č. k. 4Er/1771/2011-80 zo dňa 19.08.2013 zastavením exekučného konania. Predmetný
rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) bol exekučným súdom uznesením č. k. 4Er/1771/2011-19 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/34/2012-34 zo dňa 22.03.2012
posúdený ako nulitný právny akt, rozhodcovský súd, ktorý tento rozsudok vydal, nemal právomoc vo

veci konať a rozhodnúť (svoju právomoc vyvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky). Súd s poukazom
na ust. § 159 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého nie je možné opätovne prejednať vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté a v spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s. p. , nemohol poveriť súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.

Namietal, že procesný postup exekučného súdu nebol správny, exekučný súd rozhodoval nad rámec
jemu zverenej právomoci a svojím konaním odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Neprípustne prekročil postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávne právne posúdil vec
a v danom prípade nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá vetaa § 103 O. s. p. , zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený trvá na tom, rozhodcovská

doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je platná, z dôvodov, ktoré podrobne
uvádza v odvolaní.

Povinný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa §
214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 221

ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vo veci nesprávne rozhodol. Jeho
rozhodnutie je zmätočné, výrok a odôvodnenie rozhodnutia sú protirečivé.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z vlastnej činnosti zistil, že návrh na vykonanie
exekúcie podaný v danej exekučnej veci už v totožnej veci bol súdu podaný a exekučné konanie

prebiehalo pod sp. zn. okresného súdu 4Er/1771/2011 a bolo právoplatne skončené. V obidvoch
prípadoch oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu, ktorý však
užbolvpredchádzajúcomexekučnomkonanít.j.vkonanísp.zn.4Er/1771/2011posúdený(právoplatne)
ako nulitný právny akt, rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Preto, ak v
prebiehajúcom exekučnom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2Er/1088/2015

oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade totožného exekučného titulu, tak predchádzajúce
právoplatné rozhodnutie predstavuje pre teraz prebiehajúce konanie prekážku „veci“ právoplatne
rozhodnutej, podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Podľa ust. § 251 ods. 4 O. s. p., sa totiž na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z.) použijú ustanovenia predchádzajúcich

častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Okresnýsúdvosvojomprocesnompostupevšakpochybil,pretožepovyššieuvedenomzistení(lustrácii)
bolpovinnýprednostnesazaoberaťprocesnýmipodmienkamikonaniaa vďalšommalstriktneaplikovať
ust. § 103, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. v zmysle ktorého neodstrániteľné nedostatky

podmienok konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie „vo veci samej“, ale musí konanie
zastaviť (prípadne postúpiť vec inému orgánu). Existencia prekážky veci právoplatne rozhodnutej
predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je dôvodom zastavenia zahájeného
konania (§ 104 ods. 1 O .s .p.). Ide o prekážku na ktorú súd musí podľa § 103 O. s. p. prihliadnuť v
každom štádiu konania z úradnej moci. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.)

znamená, že vec nemôže byť prejednaná znovu, akonáhle o nej bolo právoplatne rozhodnuté, s čím
súvisí to, že akonáhle súd vyhlási rozsudok alebo uznesenie je ním viazaný (§ 156 ods. 1 a § 170 ods.
1 O. s. p.). Ods. 3 § 159 O. s. p. je len dôsledkom vykonania ustanovenia predchádzajúceho ods. 2
o záväznosti právoplatného výroku, ktorá sa musí nevyhnutne prejaviť v tom, že tá istá vec nemôže
byť prejednaná znova, kedy by podľa pravidla uvedeného v ods. 2 musela byť rozhodnutá rovnako,

takže nové prejednanie by stratilo zmysel (ako aj v prejednávanom prípade, kedy sú opakovane vydal
na podklade tých istých skutočností rovnaké rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora).

Práve z dôvodu, že v prejednávanom prípade exekučný súd skôr než začal preskúmavať žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lustráciou v registri zistil existenciu

právoplatného výroku v totožnej exekučnej veci, tak exekučné konanie mal bez ďalšieho zastaviť (§ 251
ods. 4, § 104 ods. 1 O. s. p. ). Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z vecnej stránky exekučný súd nemal vôbec posudzovať, teda nemal rozhodovať o udelení poverenia navykonanie exekúcie, alebo o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, práve z dôvodu zistenia existencie
prekážky exekučnej veci už právoplatne rozhodnutej (§ 251 ods. 4 a § 159 ods. 3 O . s. p. ). .

Výkon rozhodnutia nasleduje až potom, čo existuje exekučný titul. S názorom, aký uviedol oprávnený
v odvolaní, že súd za každých okolností po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie má iba možnosť alebo vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť
zamietnuť, vyvracia koncepcia ust. § 159 O. s. p., o ktorom ustanovení podľa názoru
odvolacieho súdu niet pochýb, že je aplikovateľné aj v exekučnom konaní riadiac sa ust. § 251 ods.

4 O. s. p.. Keď oprávnený v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.
zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, treba uviesť, že toto rozhodnutie NS rieši inú procesnú situáciu,
kedy súdy nižších stupňov exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. a to skôr než rozhodli, resp. bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (predčasne).

Odvolací súd odmieta polemiku uvádzanú oprávneným v odvolaní, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete „vec“ o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, že akékoľvek skončenie
exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Pripustiť takýto výklad by
znamenalo, že oprávnený by nespočetne krát mohol podávať návrhy na vykonanie exekúcie a žiadosti
na udelenie poverení na vykonanie exekúcií na podklade aj takého exekučného titulu, o ktorom súd už

predtým záväzne vyhlásil, že nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a kedy by súd
musel nespočetne krát rozhodovať rovnako, čo, ako je vyššie uvedené, nemá žiadny zmysel. Napokon,
aj k zamedzeniu takéhoto správania účastníkov konania slúži právny inštitút res iudicata.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o
znemožnenierealizáciekonkrétnychprocesnýchpráv,ktorébyinakúčastníkmoholpredsúdomuplatniť,
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený (napr. oprávnenia byť prítomný na
pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v
stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Procesným postupom súdu, pri ktorom súd aplikuje

ust. § 159 O. s. p., nedochádza k upretiu práva účastníka konania na spravodlivý proces.

Hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Ak v
predchádzajúcom exekučnom konaní exekučný súd (ktorý vzhľadom na platnú právnu úpravu
Exekučného poriadku § 41 a ZoRK § 45 ods. 1 môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného

konania) zistil pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a vyslovil, že súdu predložený exekučný titul (teda ten exekučný titul na podklade ktorého by mala byť
vykonaná aj exekúcia v prejednávanom prípade) nespĺňa podmienky vykonateľnosti a na takéto zistenie
adekvátne procesne zareagoval zastavením exekučného konania (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku,
po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora), správnosť tohto záveru súdu o

exekučnej veci nemôže súd preskúmavať znova v inom exekučnom konaní začatom na podklade toho
istého (totožného) exekučného titulu. Išlo by o posudzovanie tej istej „exekučnej veci“.

V ďalšom konaní okresný súd, ako súd exekučný (§ 45 Exekučného poriadku) vo veci znovu rozhodne,
pričom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí

(§ 226 O. s. p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.