Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/736/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214222049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s.,
so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpená: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom
Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX
bytom K. č. XXX, o zaplatenie 370,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/47/2015-46 zo dňa 2. apríla 2015 v časti, v ktorej súd žalobu
zamietol, v časti určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v časti závislého výroku o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania r
u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 126,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od
23.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku návrh
vo zvyšku zamietol. Tretím odsekom výroku súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Štvrtým
odsekom výroku súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 1.9.2012

č. A 5246671 pod bodom 2.5b v časti: "ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 v
bode 2.3. dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v
znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 224

eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej

zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a menovateli číslo 6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty na dol,", nie je platná z
dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka(ďalejlenOZ),§5ods.5,6,7,§42ods.1písm.a),d),ods.4,§43ods.1až5zák.č.610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení, a v časti o náhrade trov konania § 142 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Vecne súd v odvolaním napadnutej časti argumentoval tým, že
žalobkyňa je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v
obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý

je verejne dostupný. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, občan, ktorý nekonal
pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa. Vzhľadom
na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj s poukazom
na § 52 ods. 1 OZ, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný právny
vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. V danej veci zmluvné pokuty,

tak ako boli dojednané zmysle Zmlúv o pripojení v spojení s dodatkami považuje súd za neprijateľnú
podmienku a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,
keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na
jeho začiatku. Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,
t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku

prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. V danom prípade je dôležité, že zmluvná podmienka
vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. Súd vo výroku rozhodnutia
určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobkyne využíval.
Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 244 eur uplatnila z titulu zmluvnej pokuty, v ktorej časti súd
žalobu zamietol. Súd priznal nárok žalobkyni čo do neuhradených služieb vo výške 126,65 eura spolu s

príslušenstvom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému súd náhradu
trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou vyhovujúceho výroku) podala prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmenil a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 244 eur a zároveň si
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd sa
vôbec reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola predmetná zmluva vrátane dodatku uzatvorená,

ani tým, či daná podmienka nebola dojednaná individuálne a či ňou zároveň bola spôsobená značná
nerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,vzhľadomnavšetky
okolnosti. Podľa zmluvy a jej dodatku získal žalovaný zvýhodnený účastnícky program a pre získanie
týchto výhod oproti poskytovaniu služieb iba podľa samotnej zmluvy o pripojení, pristúpil na prísnejšie
podmienkyposkytovaniatelekomunikačnýchslužieb,najmäprevzalzáväzokzotrvaťvzmluvnomvzťahu

po dobu 24 mesiacov, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty,
nedopustiť sa konania alebo nedať podnet ku konaniu, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy alebo na vypovedanie zmluvy, že bude mať aktivovaný účastnícky program, že
nedôjde k porušeniu jeho záväzkov uvedených v dodatku. V prípade, že by žalovaný dané podmienky
nesplnil, za porušenie povinností sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 244 eur, pričom podľa dojednania pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde
v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude
postupne znižovať podľa dojednania. Žalovaný pritom porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy a nezaplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobkyňa zdôraznila, že pri posudzovaní
podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia

ustanovenia o neprijateľných podmienkach vylúčená. Vyslovila názor, že vzhľadom na skutkové
okolnostidanejvecipriuzatváranízmluvymáspotrebiteľdostatočnúvyjednávaciusiluamôževplývaťna
obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. V ďalšom sa žalobkyňa vyjadrila k súdom prvého stupňa
tvrdenej značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom považovala za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku

a to v prospech spotrebiteľa, s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava
uzatvorením dodatku.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne, s

prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne
návrh vo zvyšku, v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 244 eur zamietol a určil, že označená
zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti a zároveň rozhodol, že žalovaný nemá právo
na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho prieskumu nebola prvá výroková veta, ktorou bolo
žalobe sčasti vyhovené, ktorá sa stala právoplatnou v dôsledku jej nenapadnutia odvolaním zo strany

žalovaného.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie, ktoré neboli žalobkyňou namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací
súd. Žalobkyňa ako dodávateľ služieb a žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ, občan uzavreli písomnú

spotrebiteľskú zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné
spojenie zo dňa 1.9.2012, zmluvu o pripojení z 20.10.2010 a dodatok k zmluve zo dňa 1.9.2012. V
spotrebiteľskej zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné
podmienky. Na základe nich žalobkyňa zapožičala žalovanému 1 ks SIM karty, ktoré mu umožňovali
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou a odpredala mu mobilný telefón Sony Xperia

U za kúpnu cenu 1 euro uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 244 eur.
V Bode 2.3 dodatku bola dojednaná 24 mesačná viazanosť. Z dôvodu neuhradenia služieb žalovaným,
ktoré boli riadne vyfakturované si žalobkyňa uplatnila dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 244 eur.

9. Ako prvé je potrebné súd prvej inštancie upozorniť na ním uvádzanú nesprávnosť, že právny vzťah

medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil podľa ustanovení zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ktorý však už v čase vzniku zmluvného vzťahu nebol účinný, s účinnosťou od 01.11.2011
bol nahradený zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

10. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

11. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období
od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008
Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ustanovenia je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení na poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby cez pevné spojenie zo dňa 1.9.2012 a dodatku k zmluve zo dňa 1.9.2012
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobkyňou, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnostiako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. OZ a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. a
na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ a

podľa § 5 ods. 2 a 4 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná
zmluvaopripojeníjezmluvouspotrebiteľskou.Vdôsledkutohobolonadanývzťahnevyhnutnéaplikovať
všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy.

13. V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie ods. 1
sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ, zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ

v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto

ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy
o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom,
že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

16. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa

bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

17. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.19. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

20.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

21. V súlade s vyššie uvedeným je v prvom rade potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.

22. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej

dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky
program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods.
2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný

ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako

dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo
nevyhnutnýmvsúladesust.§53ods.3OZpredmetnúzmluvnúpodmienkunepovažovaťzaindividuálne
dojednanú.

23. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej

obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že

predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne
dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

25. Žalobkyňa namietala záver prvostupňového súdu, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v čl.
2.5. dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázala na
ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi
spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

26. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok

hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutuako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvoinštančný súd uzavrel, že nie je.

27. Prvoinštančný súd svoj záver, že výška zmluvnej pokuty podľa dodatku nie je primeraná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa,
ničím a nijako bližšie neodôvodnil. Jeho strohé odôvodnenie je čisto všeobecné, nekonkrétne,
nereflektuje na konkrétne okolnosti daného prípadu, neobsahuje úvahy súdu, ktoré viedli k prijatému
záveru. Súd podľa odôvodnenia nezohľadnil povahu tovaru a služieb poskytnutých na základe danej

zmluvy, nezohľadnil všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ani
všetky ostatné podmienky zmluvy. Záver, že výška zmluvnej pokuty nie je primeraná, nemá akékoľvek
bližšie odôvodnenie, je iba všeobecné a nekonkrétne a nie je možné z neho zistiť, na základe čoho
konkrétne bol súd názoru, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 244 eur, je neprimeraná. Súd prvej
inštancie vôbec nezohľadnil degresívny charakter dojednanej zmluvnej pokuty (podľa bodu 2.5.b pokiaľ
k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím

doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať podľa dojednania). V odôvodnení
rozsudku (v rozpore s bodom 2.5.b dodatku k zmluve o pripojení) konštatoval, že výška zmluvnej pokuty
nezohľadňuje skutočnosť, či spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti, alebo hneď prvý mesiac viazanosti, čo nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Závery
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej

neprijateľnosti nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú
arbitrárne (založené na svojvôli).

28. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho

účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

29. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu
k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná
pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia
povinnosti.

30. Zmluvné strany (žalobca a žalovaný) si zmluvnú pokutu dojednali v bode 2.5. dodatku tak, že
účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2
dodatku, ktorej výške sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilným telefónom a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po

dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadnýobsahprílohyč.1dodatku(pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha),byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode

uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť

podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo
b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť

ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutí doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 244 eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež„druháčasťdobyviazanosti“),výškazmluvnejpokutysabudepostupnepodľanižšieuvedenýchpravidiel
znižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta

tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia
povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionoval zmluvnou pokutou
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej
vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených
v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v

prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje,
platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred druhou
časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT
bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom
9) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v článku
1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku

samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom
totoprávoniejepodmienenévykonanímžiadnehoúkonuzostranypodniku(napr.odstúpenímodzmluvy
alebo porušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku).
31. V návrhu žalobkyňa uviedla, že v dodatku k zmluve zohľadnila pri určení výšky zmluvnej pokuty

výšku zľavy poskytnutej žalovanému pre predaji mobilného telefónu. Tvrdí, že výška zľavy nie je vyššia,
ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu žalovanému poskytnutá.

32. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že podľa zmluvy a jej dodatku získal žalovaný zvýhodnený
účastnícky program, prevzal na seba záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.

Zmluvná pokuta vo výške 244 eur v prejednávanej veci zabezpečuje porušenie povinností zo strany
žalovaného a má funkciu paušalizovanej náhrady škody. Úlohou súdu je posúdiť, či je, alebo nie je
výška zmluvnej pokuty (ne)primerane vysoká vzhľadom k porušeniu uvedených povinností zo strany
žalovaného.

33. Dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné posúdiť aj z hľadiska ust. 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom
úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom
postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a

spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru
zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne
oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Za ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe
považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi,

odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým,
až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť
zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach
považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá

podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej
neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky
skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu.
Je dôležité, že síce treba považovať za nerovnovážny stav v právach a povinnostiach, ak je naplnený
niektorý z dôvodov neprijateľných podmienok v zmysle ods. 4 § 53, avšak toto hodnotenie sa bude týkať

iba individuálneho hodnotenia konkrétnej podmienky.

34. Vzhľadom ku skutočnosti, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu (zmluvy)
súd ex offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 (resp. § 41) OZ a v ňom obsiahnutých
podmienok pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť

právneho úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
spotrebiteľské zmluvy najčastejšie nespĺňajú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho
úkonu vyžaduje, aby bol právny úkon jednoznačný čo do obsahu zmluvného dojednania (čo do
obsahu práv a povinností), umožňujúci tento obsah vyložiť na základe výkladových pravidiel. Akto nie je možné, takýto právny úkon je možné označiť za neurčitý s dôsledkami jeho absolútnej
neplatnosti (resp. absolútnej neplatnosti v časti). Skutkovou aj právnou otázkou aplikačnej praxe je
posúdenie zrozumiteľnosti právneho úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak nie je možné spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti zistiť, aká bola vôľa konajúceho. Právna úprava obsahuje výkladové
pravidlá právneho úkonu v § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého právny úkon treba vykladať podľa
jazykového vyjadrenia a vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. Právny úkon tiež nemôže odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým
mravom (§ 39 OZ).

35. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa mali za následok, že napádané
rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku. Ide o procesné pochybenie,
v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu
jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie (v časti, v
ktorej žalobu zamietol) neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď ani
na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého určil dojednania o zmluvnej pokute v predmetnom
dodatku k zmluve za neprijateľné, pričom ich neprijateľnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil, resp.
odôvodnil v rozpore so zisteným skutkovým stavom v časti, kde skonštatoval nemennosť zmluvnej

pokuty bez ohľadu doby, kedy k porušeniu povinností zo strany žalovaného došlo. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa neobsahuje argumentáciu vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa zmluvného dojednania
o zmluvnej pokute, neobsahuje hodnotenie vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti), v odôvodnení rozsudku chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať
vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutia podľa ods. 2 cit. ustanovenia.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť citované dojednanie

o zmluvnej pokute zo všetkých, vyššie uvedených hľadísk, t.j. z hľadiska § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods.
4 písm. k) OZ a § 37, § 39 a § 41 OZ. Ak súd dospeje k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, v čom nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva a ako sa
prejavuje (§ 53 ods. 1 OZ). Súd bude posudzovať dojednanie o zmluvnej pokute aj z hľadiska § 53 ods. 4

písm.k)OZ,t.j.zhľadiskaprimeranostidojednanejauplatnenejzmluvnejpokutyzaporušeniepovinnosti
žalovaného. Je pravdou, že neprimeranosť zmluvnej pokuty spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, ale značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán sa
môže prejavovať aj iným spôsobom, tak, ako vyššie odvolací súd uviedol. Tu je priestor na to, aby súd
vyhodnotil, či žalobca skutočne zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas,

kedy si žalovaný prestal plniť povinnosti a či tomu prispôsobil aj výšku uplatnenej zmluvnej pokuty a
či zmenami v dodatku (degresívna zmluvná pokuta) odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti
vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to tvrdí žalobca v
žalobe.

38. Aby súd prvej inštancie stupňa mohol posúdiť charakter dojednanej zmluvnej pokuty, je potrebné
vypočuť žalobkyňu k okolnostiam uzavretej dohody o zmluvnej pokute (resp. vyžiadať si písomné
stanovisko, keďže žalobkyňa sa pojednávaní nezúčastňuje) a zisťovať, či zmluvná pokuta 244 eur
je dojednaná pre prípad každého jedného porušenia zmluvy, ktoré sú uvedené v čl. 2.3 písm. a) až
e) dodatku zvlášť (t.j. žalobkyňa účtuje zmluvnú pokutu zvlášť za uhradenie za službu neskoro, za

neuhradenie za službu v plnej výške, teda riadne, za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov, atď.) alebo je dojednaná za všetky porušenia povinností žalovaného jedna zmluvná pokuta vo
výške244eur.Kdevdodatkujeuvedené,ževýškazmluvnejpokutyzohľadňujezľavupripredajitelefónu,
ako to žalobkyňa tvrdí v žalobe. Ďalej nech žalobkyňa uvedie, prečo je zmluvná pokuta klesajúca len
v posledných šiestich mesiacoch viazanosti a čo bránilo dojednanie klesajúcej zmluvnej pokute od

počiatku doby viazanosti. Ak nie je dojednaná jedna pokuta za všetky porušenia povinností, prečo výška
zmluvnej pokuty nezohľadňuje výšku prípadného čiastočného plnenia za poskytované služby. Prečo
nie je výška zmluvnej pokuty v posledných šiestich mesiacoch vyjadrená číselne, ale je potrebné ju
vypočítavať spôsobom uvedeným v bode 2.5 dodatku, prípadne zisťovať ďalšie odpovede na otázky,na základe ktorých súd jednak vyloží časť právneho úkonu o dojednaní zmluvnej pokuty ale aj posúdi,
či dojednanie je, alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. ide, alebo nejde o čiastočne
absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že v

danom prípade je potrebné prihliadnuť len ku skutočnosti, že žalovaný neplatil za služby riadne a včas.
Na základe vyhodnotenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú z vyššie uvedených všetkých hľadísk nie
je možné priznať nárok žalobkyne.

39. Súd je oprávnený a povinný posúdiť dojednanie o zmluvnej pokute aj z hľadísk ustanovení § 37, §

39, § 41 OZ, pretože by išlo o absolútnu neplatnosť časti právneho úkonu. V prípade ak súd konštatuje,
že právny úkon je absolútne neplatný (resp. jeho časť), vždy uvedie z akého dôvodu je potrebné
považovať právny úkon za neplatný. Pre úplnosť je potrebné dodať, že každý z vyššie uvedených
dôvodov bude mať za následok, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebude môcť byť žalobcovi
priznaný.Vprípade,aksúduzavrie,žezmluvajevčastidojednanejzmluvnejpokutyplatnáaneobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky (dojednanie o zmluvnej pokute nespôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zmluvná pokuta je primeraná),
žalobe žalobkyne aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vyhovie.

40. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

41. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).