Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313204445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňú 1272/21, Nové Město, 110 00, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zast. Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: P. L.,
bytom Š.H. XXX/XXX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast.

Mgr.HenrichomSchindlerom,advokátom,sosídlomJankaKráľa7,97401BanskáBystrica,ozaplatenie
296,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku nad výšku 0,06 % denne z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh na zaplatenie sumy 296,- eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd p r i p ú š ť a , aby do konania na strane odporcu vstúpil ako vedľajší účastník Združenie

spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária Janka Kráľa 7, Banská Bystrica.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 38,18 eur na

účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súd dňa 28.03.2013 sa podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vymáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi:
a) zmenkovú sumu 296 eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne:
- zo sumy 376 eur od25.03.2011 do 25.09.2011 čo predstavuje 173,90 eur

- zo sumy 346 eur od 26.09.2011 do 24.10.2011 čo predstavuje 25,09 eur
- zo sumy 316 eur od 25.10.2011 do 23.11.2011 čo predstavuje 23,70 eur
- zo sumy 296 eur od 24.11.2011 do zaplatenia
c) 6%-ný ročný úrok
- zo zmenkovej sumy 376 eur od 08.06.2011 do 25.09.2011 čo predstavuje 6,82 eur
- zo zmenkovej sumy 346 eur od 26.09.2011 do 24.10.2011 čo predstavuje 1,65 eur

- zo zmenkovej sumy 316 eur od 25.10.2011 do 23.11.2011 čo predstavuje 1,56 eur
- zo zmenkovej sumy 296 eur od 24.11.2011 do zaplatenia
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej sumy, teda 1,25 eur,e) náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 17,50 eur a
f) trovy právneho zastúpenia vo výške 60,74 eur s DPH.

Rozsudkom č.k. 11C/123/2013-25 zo dňa 02.07.2013 súd návrh zamietol a to v súlade s čl. 4 bodu 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
s nízkou hodnotou sporu, z dôvodu, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu tlačivom B), tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky A) nedoplnil a neupravil v rámci určenej lehoty tak, ako ho vyzval súd. Na
doplnenieuviedol,žezdôvodunedoplneniapožadovanýchdôkazov,anitýkajúcichsalistinnýchdôkazov

na posúdenie uplatnenej pohľadávky, súd objektívne nemohol zistiť, či sa v danom prípade nejedná o
spotrebiteľský právny vzťah a následne posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok. Súd poukázal
na to, že mu je z vlastnej činnosti zrejmé, že prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava
poskytuje úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy a obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj
neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú následne posudzované ako absolútne neplatné. Poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci POHOTOVOSŤ, s. r. o. C-76/10 zo dňa 16. 11.

2010, v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania,
vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v
zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave. Súd uviedol, že je mu známe, že v rámci vzťahov, ktoré boli založené prvotným zmenkovým
veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava v prípade zmenky predloženej navrhovateľom sa jedná o

pohľadávky z o úverov, resp. pôžičiek poskytnutých veriteľom, v rámci ktorej sú dohody o zabezpečení
spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Z tohto dôvodu súd má právo skúmať aj prvotný právny vzťah
a skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia dohody o zmenke, na základe ktorej zmenka bola vystavená,
či nejde o nekalú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. rozpor s dobrými mravmi, a
teda aj absolútne neplatné dojednania, ktoré nepožíva právnu ochranu. Súd zdôraznil, že o možnosti

zamietnutia návrhu po neodstránení, resp. doplnení návrhu a nedoložení príloh navrhovateľa poučil. Z
tohto dôvodu s poukazom aj na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu aplikoval procesné právo Slovenskej
republiky a v zmysle ust. § 43 Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania zamietol, lebo
navrhovateľ ani v lehote stanovenej súdom neodstránil vady návrhu, na čo ho súd vyzval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvody odvolania
bližšie konkretizoval. Najmä nesúhlasil s posúdením právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského.

Napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov majúce za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Zdôraznil, že nemal dôkaznú povinnosť
na preukázanie právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporkyňou a že súd môže v
sporovomkonanísvojerozhodnutiezakladaťlennatakýchtvrdeniach,ktorésúprodukovanéúčastníkmi,
a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a sú mu známe z rozhodovacej

činnosti. Ďalej namietal, že súd svojím postupom porušil aj poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. §
5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri vykonávaní jednotlivých dôkazov z dôvodu, že prihliadal
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať a nemali byť v sporovom konaní vedenom
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie s nízkou hodnotou sporu vykonávané bez návrhu. Zdôraznil, že zmenka je abstraktný právny

vzťah, že zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, samostatný záväzok celkom
nezávislý od zabezpečovacej pohľadávky. Z tohto dôvodu súd nemôže od navrhovateľa požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporkyňou, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu považoval za
neopodstatnenú, a preto následne nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou
hodnotou sporu. Navyše podľa jeho názoru v tomto súdnom konaní nemôže vystupovať vedľajší
účastník, lebo konanie je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je právne
regulované Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorého procesný postup
súdu je odlišný od vnútroštátnej právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol

zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil
si náhradu trov konania. Súčasťou podaného odvolania bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 týkajúci sa právneho posúdenia zmenky.Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.09.2013, č.k.
4Co/148/2013-44 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
poukázal, že cieľom európskeho konania pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu je zjednodušenie a

zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov,
ktorých pohľadávka v čase doručenia tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu
alebo tribunálu nepresahuje 2 000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov (čl. 1, 2 bodu 1
Nariadenia č. 861/2007). V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o návrhu podľa Nariadenia č.
861/2007 tak, že z dôvodu nedoplnenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie prvotného právneho

vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, návrh navrhovateľa zamietol podľa
čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007. Takýto postup súdu prvého stupňa bol predčasný z dôvodu, že o
podanom návrhu mal rozhodnúť až za splnenia podmienok uvedených v čl. 5 ods. 3 a čl. 7 predmetného
nariadenia. Namietaná vada konania, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom bola
opodstatnená.

Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu prihliadajúc na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v zmysle ustanovení § 226 Občianskeho
súdneho poriadku viazaný.
Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje právo zo zmenky. Ako indosátor je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 02.06.2010 na zmenkovú sumu 376,- eur,

pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.03.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za
miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič
a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant

nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ žiadal, aby súd
podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým
uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu s príslušenstvom. Navrhovateľ
nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného
registraaoriginálzmenyvystavenejodporcom.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľ

doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 80 eur.

Z uvedeného návrhu, ďalej vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky, ktorú
získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, pričom navrhovateľ
tvrdil, že nemá k dispozícii úverovú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a

odporkyňou.

Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť a tým, že v konaní si ďalej uplatňuje nárok na zaplatenie zmenkového úroku 0,06
% denne.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p.; nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V prejednávanej veci zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Súhlas odporkyne s čiastočným zastavením konania súd nežiadal z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu
došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci. Súd preto konanie čiastočne zastavil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, na čo súd ma prihliadať ex offo a zmenka je neplatná, ako neprijateľná zmluvná podmienka.Poukazoval na vysoké úroky a aj na to, že zmluva nemá náležitosti podľa zákona. Zároveň vzniesol aj
námietku premlčania.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konaniasumu1.000,-eur,odtohookamihuideodrobnýspor;akjepredmetomkonaniaibapríslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené
dňa 17.05.2016.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom návrhu na uplatnenie pohľadávky, so
zmenkou, s úplným výpisom z obchodného registra navrhovateľa vedeného Městským soudem v
Praze, oddiel C, vložka 81616, s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Humenné sp.zn.
19Er/704/2012 a z neho predovšetkým s úverovou zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, ako aj výpisom z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa Pohotovosť, s.r.o. so sídlom
Bratislava, s uznesením Okresného súdu Humenné o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia a s uznesením Okresného súdu Humenné o zastavení exekučného konania.

Súd dospel k záveru, že aj v tomto konkrétnom konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale aj v konaniach
kde sa uplatňuje právo z cenných papierov, je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná
o spotrebiteľské právne vzťahy. To, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že si
navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení. Ak súd zistí, že sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, použije súd v konaní pri jeho posúdení aj normy spotrebiteľského práva

a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd je toho názoru, že v tomto konaní jeho predmetom sú
spotrebiteľské právne vzťahy.

Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.
vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.
Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil
právoplatne aj exekučný súd.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v
Humennom dňa 02.06.2010 s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 376,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.03.2011. Splatné
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

Vystaviteľom je odporkyňa. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD
Consulting, s.r.o. - navrhovateľ.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a
odporkyňou, číslo zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 02.06.2010 vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý úver

vo výške 350,- eur a odporkyňa sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 346,- eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 696,- eur v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc od
20.06.2010 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 14, je dohoda o vyplnení zmeniek : Na

zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keďdlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.

Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek
vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť

ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa - veriteľom.
Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych
sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

Návrh,ktorýbolpredmetomtohtokonaniaspĺňapodmienkynakonanievzmysleNariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a odporca je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000,- eur bez príslušenstva.

Súd je viazaný návrhom. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.
Pôvodným veriteľom, ako aj zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
postúpila túto pohľadávku zo zmenky na českú spoločnosť, terajšieho navrhovateľa. Z tohto dôvodu boli

formálne splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného nariadenia.

Keďže navrhovateľ si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo
zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou. Súd konštatuje, že uvedená zmenka spĺňa všetky

náležitosti podľa tohto právneho predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove
vysloveného v obdobnom konaní vo svojom uznesení zo dňa 11. marca 2014, ktorým rozhodoval o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/124/2013 v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. proti odporkyni Ľ. W. o zaplatenie 152,- eur s príslušenstvom. V
uvedenom uznesení Krajský súd v Prešove poukázal na to, že zmenka má všetky náležitosti podľa

zákona o zmenkách a šekoch a preto sa jedná vzhľadom na tento zákon o platnú zmenku.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn. 19Er/704/2012 vyplýva, že tú istú
pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu
si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči odporkyni ako povinnému

predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Z exekučného spisu ďalej vyplýva, že súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že
v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne
normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté
v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Uznesením zo

dňa 16.05.2013 bo exekučné konanie zastavené.

Navrhovateľ počas konania zotrval na svojich vyjadreniach, že si uplatňuje práva zo zmenky, ktorá na
neho bola indosovaná, ide o drobný spor a súd ma postupovať podľa vyššie uvedeného nariadenia a
sám od seba nemá čo iné skúmať, či poskytovať súdnu a právnu ochranu spotrebiteľovi. Nemá ani čo

nariaďovať pojednávanie.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah o čom už rozhodli aj iné exekučné súdy.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého
zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné

použiť okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávneného Pohotovosť, s.r.o. taktiež
konštatovali,žesajednáospotrebiteľsképrávnevzťahyazamietližiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia. Dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná.
Napríklad Uznesenie Okresného súdu Bratislava V., sp.zn. 37Er/5901/2011, zo dňa 04.04.2011,
právoplatné dňa 05.05.2011.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky podľa

zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi navrhovateľa, aby
použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia
aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom
však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti
súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10, bolo
rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozíciinevyhnutnéinformácieoprávnomaskutkovomstave.Vbode37tohtorozhodnutiajeuvedené,

že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je

nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi reálnu rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.03.2013 (Česká sporiteľňa a.s.
proti L. C.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci

skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka

prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju
previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový
zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto

prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva - porušenie
č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR

pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca
výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu EK), ako aj už
vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť.

Okrem iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej

justičnej kontrole (strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci
používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých
podmienkach.“ Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
anapriekskutočnosti,žetietopohľadávkynemajúoporuvprávnychpredpisovasúzaloženénanekalých

podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech
spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne neplatnou. Bez takejto platnej dohody
je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovanú

pohľadávku.

Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007).

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch použiť aj právne názory vo vyššie
uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských štátov EÚ a aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), netreba

dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy
uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli
uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy; Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Zmluva má teda povahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie

predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Súd dodáva, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách
a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,

resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní,
ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami a to či už pre neprijateľnosť zmluvných
podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú
neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si
navrhovateľ uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky

nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

V rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané
pre bdelých“). Je rozhodným, že kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10, § 17 zmenkového a šekového

zákona zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa cit. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6 MCdo 9/2012: „Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť

zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych

vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až
detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.“

Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv
zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej
vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri
vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky

predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo
zmenky so zákonom. Ak by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, nemohol by súd
aplikovať právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva
a tým aj k odopretiu práva spotrebiteľa na súdnu ochranu.V tomto konkrétnom prípade súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku a to z dvoch samostatných dôvodov.

Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení
s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne.

Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka
podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane
vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná.

Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe
tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo
zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a
ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať
práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie

dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená
zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými
mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského

práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa
a to aj súdom, v každom štádiu konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval

absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265
Obchodnéhozákonníka.ZároveňNSSRkonštatoval,žezabsolútneneplatnejúverovejzmluvynemohlo
veriteľovivzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Vodôvodneníďalejuviedol:„Obchádzaniezákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

Súd je viazaný návrhom a keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z
cennéhopapieraadohodaovyplnenízmenkyanajejzákladevystavenázmenkasúabsolútneneplatné,
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť
preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník
bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon
svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V
tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú

povinnosť.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, niesúdostatočnejasnéaleboprimerané,aleboaktlačivona uplatneniepohľadávkyniejesprávnevyplnené
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi
možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom

určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Z toho vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak
navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh

sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

V tomto prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená

v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s
poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a článok 4 odsek 4 nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaného nariadenia a aj podľa O.s.p. súd môže, ale nemusí v tzv. drobných sporoch nariaďovať

pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že navrhovateľ výslovne uvádza, že vo veci
súd nemá nariaďovať pojednávanie a aj na to, že súdu je známe z jeho činnosti, že odporcovia -
spotrebitelia v týchto veciach sú spravidla nečinní a ani sa nevyjadrujú, súd vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

Súd tu poukazuje aj na právny názor Okresného súdu Spišská nová Ves v obdobnej veci sp.zn.
11C/125/2013 v rozsudku zo dňa 21.01.2014 a tiež na názor Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7Co/339/2014 vyslovený v rozsudku zo dňa 26.02.2015.

V danej veci počas konania vstúpil do konania na strane odporkyne vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy

svojim písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky,
spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Z tohto dôvodu súd rozhodoval aj o prípustnosti
vedľajšieho účastníka do konania v rozhodnutí vo veci samej, vzhľadom na veľké množstvo týchto žalôb
- návrhov a zásadu hospodárnosti konania.

Podľa § 93 odsek 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 odsek 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 odsek 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.
Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú
právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

S účinnosťou od 15.10.2008 O.s.p. zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny

záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstuptohtovedľajšiehoúčastníkadokonaniadávalpodľaprávnejúpravyúčinnejdo31.12.2014samotný
zákon, bez toho aby zákon explicitne vyžadoval súhlas účastníka na strane ktorého vedľajší účastník
vystupuje so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.Odvolacie súdy v súvislosti so znením § 93 O.s.p. účinným do 31.12.2014 už viackrát ustálili, a
vyplývalo to aj zo znenia § 93 O.s.p., že súhlas účastníka konania na vstup vedľajšieho účastníka sa

nevyžaduje a nie je ani potrebný (napr. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.11.2012 sp.zn.
14Co/415/2012). Preto vedľajší účastník podľa predošlej právej úpravy vstúpil do konania momentom,
keď bolo súdu doručené písomné podanie o tom, že ako vedľajší účastník do konania vstupuje.

S účinnosťou od 01.01.2015 sa zákonom č. 353/2014 Z.z. novelizovalo ust. § 93 ods. 3 O.s.p., podľa

ktorého ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada.

K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov a právnických osôb v právo

a právny poriadok. S tým úzko súvisí neprípustnosť spätnej účinnosti právnych predpisov. Všeobecne
platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit). Právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce
sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Subjekt, ktorý v minulosti urobil nejaký
právny úkon, nemôže totiž vedieť, aké budú jeho dôsledky podľa následných, spätne pôsobiacich úprav.
Použitie predpisu na prípady, ktoré sa stali pred jeho účinnosťou, viedlo by tak k situácii, že legi posteriori

sa umožní modifikácia právnych vzťahov založených v čase pôsobnosti legis prioris, čo je zásadne
neprípustné. Tento všeobecný zákaz sa meritórne týka retroaktivity pravej, vedúcej k zmene právnych
pomerov vzniknutých v minulosti.

Podľa právnej teórie v prípade nepravej retroaktivity platí princíp prípustnosti a legislatívnej

priechodnosti. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych
predpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do
právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže novo regulovať
- meniť, dopĺňať, rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti atď. Za legislatívne korektné však možno
považovať iba také riešenie, aby samotný vznik vzťahov a práva z nich vyplývajúce do účinnosti

neskoršieho predpisu, sa posudzovali podľa zrušenej úpravy (nepravá retroaktivita). Úprava podrobnosti
stretu časovo rozdielnych predpisov je vecou prechodných ustanovení následného predpisu.

V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z. z.,
ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania- súhlas účastníka popri ktorom

sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na
vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej
retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku (s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu byť posudzované
len s ohľadom na podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktoré boli v platnosti v čase

vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedená podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do
konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajších účastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup
vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za
neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila
pravá retroaktivita.

Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky
vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity.

Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy

nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie
nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní pokračuje
podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti
(Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006).

Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy
procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) má pôsobiť odo dňa nadobudnutia
účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesnýchúkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované
(uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II ÚS 512/05).

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec a to oznámením o vstupe do
konania dňa 11.11.2014, teda do účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (01.01.2015), súd
dospel k záveru, zákonné podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli teda
splnené a preto súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo právo
na náhradu trov tohto konania a úspešná odporkyňa si trovy konania neuplatnil resp. jej žiadne trovy
nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd priznal trovy konania, pretože vystupoval na strane

odporkyne, ktorá bola v konaní plne úspešná. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vypočítaných podľa vyhl. č.655/2004 Z.z. vo výške 38,18 eur a to za 1 úkon po 23,24 eur /
vyjadrenie zo dňa 01.02.2016/, režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 eur a 20% DPH, nakoľko
predmetom konania bolo zaplatenie sumy 296,- eur, ktorá bola výpočtovým základom pre základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a nie suma 376,- eur, z ktorej pri výpočte trov

právneho zastúpenia vychádzal právny zástupca vedľajšieho účastníka.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka síce uviedol, že si tento nárok na náhradu ďalších trov
konania uplatňuje k trovám vyčísleným v predchádzajúcich podaniach, avšak z písomných podaní
ním predložených, ktoré sú súčasťou spisu, mu ďalší nárok na náhradu trov konania nevyplýva, teda

pred jeho písomným podaním zo dňa 01.02.2016 z jeho strany nebolo predložené žiadne vyčíslenie
predchádzajúcich trov konania. Súd preto pri priznaní nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania vychádzal z ich vyčíslenia uvedeného v podaní zo dňa 01.02.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.