Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207085
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207085.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátuJUDr.ZlatySimkovejaJUDr.KarolaKrochtuvprávnejvecižalobcu:APSFUNDALPHAuzavřený
investiční fond, a.s., so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01596039,
zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01
Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Y. Q., C.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. X/XX, D. Č. Ž. XXX, o
zaplatenie 166,80 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 8C/133/2015-47 zo dňa 17.12.2015 takto
r o z h o d o l :
Po t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.
P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
74,41 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37,31 od 26. 08. 2012 až do dňa zaplatenia,
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,71 Eur od 26. 09. 2012 až do zaplatenia, s
8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10,39 Eur od 26. 10. 2012 až do zaplatenia, a to
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- Eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 30.
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust.§ 44 ods.1 a 8 písm. b/ a § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 10, § 54 ods. 1, 2, § 39,
§ 524 ods. 1, 2 § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 10c a 3 ods. 1, 2 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.
3. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, mal súd prvej inštancie za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 23.07.2012 zmluva o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby
a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
4. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný si neplnil svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Poplatky za službyboli vyúčtované faktúrou č. 7208260792 s dátumom splatnosti do 25.08.2012, kde suma 37,31 eur
predstavovala úhradu za poskytované služby. Ďalej bola vyúčtovaná časťou faktúry č. 7209237762
s dátumom splatnosti do 25.09.2012 suma 26,71 eur, kde uvedená suma predstavovala úhradu za
poskytované služby a časťou faktúry č. 7210293385 s dátumom splatnosti do 25.10.2012 suma 10,39
eur, kde uvedená suma predstavovala úhradu za poskytované služby. Voči tejto časti žalobného návrhu
súd nemal žiadne výhrady a námietky a preto na sumu 74,41 eur z vyššie uvedených faktúr zaviazal
žalovaného.
5. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne
avčasvlehotáchsplatnostivystavenýchfaktúr,dostalsadoomeškaniaažalovanémusúdokremnároku
na zaplatenie istiny priznal aj úroky z omeškania. Časťou faktúry č. 7209237762 sa žalobca domáhal
aj zaplatenia sumy 4,99 eur titulom upomienky za oneskorenie platby.
6. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok
vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
7. Súd prvej inštancie neuznal ani nárok žalobcu na zaplatenie sumy 39,60 eur s DPH z časti faktúry č.
7210293385 za prerušenie a obmedzenie služieb.
8. Vyššie uvedené sumy z jednotlivých faktúr za prerušenie a obmedzenie súd nepriznal pretože ide o
odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, prerušením a obmedzením sa neposkytujú žiadne služby a
súd je toho názoru, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať odmenu za to, že žiadne služby
žalovanému neboli poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovanému len prerušil resp. obmedzil ho vo
využívaní telekomunikačnej siete. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za prerušenie a obmedzenie
služieb vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.
9. Faktúrou č. 7308076942 si žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške
47,80 eur.
10. V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení ho zaväzovala k jej zaplateniu v
prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník
zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby
krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy
spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na
začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej
pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
11. Dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na
zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnilnejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti
aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou
za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich
povinností.
12. Súd prvej inštancie bol ďalej toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy
a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy.
Uvedené konštatoval preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,
v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené súd návrh žalobcu v tejto časti
- 47,80 eur s príslušenstvom zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010 a 17Co/184/2011. Zároveň na uznesenie Ústavného
súdu SR IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.2.2011. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
ust. § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 137 a § 151 ods. 1, 2, 5 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016. Konštatoval, že návrhu žalobcu v sume 74,41 eur s úrokom z omeškania vyhovel a v časti
92,49 eur s prísl. návrh zamietol. Po prepočte bol pomer úspechu a neúspechu žalobcu 45 % úspech a
neúspech vo výške 55 %. Úspešnejšiemu žalovanému preto vznikol nárok na náhradu trov konania vo
výške10%.Keďžežalovanýsinároknanáhradutrovkonanianeuplatnil,súdmutrovykonanianepriznal.
14. Proti tomuto rozsudku a to čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas
odvolanie žalobca. Namietal vady konania s tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pri
poplatku obmedzenie služby - neplatenie sa jedná o poplatok, ktorý bol žalovanému účtovaný v súlade
s platným cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telecom, a.s. vo výške 16,50 eur
bez DPH. Predmetný poplatok sa účtuje pri realizácii obmedzenia poskytnutia služieb prostredníctvom
SIM karty uskutočneného po 1.8.2011 vrátane. Poplatok za prerušenie služby - neplatenie je poplatok,
ktorý bol žalovanému účtovaný v súlade s cenníkom vo výške 16,50 bez DPH. Uvedený poplatok
sa účtuje pri realizácii prerušenia poskytnutia služieb prostredníctvom SIM karty, alebo dátového
koncového zariadenia uskutočneného po 1.8.2011 vrátane. Prerušením nastane stav, keď nie sú služby
na danom pripojení dostupné a to až do doby uhradenia dlžných faktúr účastníka. Žalobca má za to,
že účtovanie vyššie uvedených poplatok je v súlade so všeobecnými záväzným právnymi predpismi
a to najmä v súlade so zákonom č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzavretia príslušnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorého okrem iného vyplýva, že
podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia
splatnej sumy za verejnú službu (§ 43 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona). Nakoľko žalovaný aj napriek
upomienkami právneho predchodcu dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu pristúpil k
obmedzeniu poskytovaných služieb a následne z dôvodu, že žalovaný ani dodatočne neuhradil dlžné
sumy fakturované právnym predchodcom žalobcu, tento realizoval aj svoje právo prerušiť poskytované
služby pre neplatenie. Jednotlivé vyššie uvedené poplatky boli žalovanému vyúčtované v súlade s
cenníkom, ktorý v zmysle zákona tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a ktorý žalovaný akceptoval a prevzal pri podpise zmluvy. v danom prípade sa nejedná o sankciu
spojenú s nesplnením záväzku žalovaného (zmluvnú pokutu), ako to nesprávne konštatuje súd prvej
inštancie, pretože právny predchodca žalobcu tieto poplatky žalovanému vyúčtoval ako poplatky za
realizované úkony obmedzenia, resp. prerušenia poskytovaných služieb, pričom tieto poplatky boli
účtované v súlade so zákonom aj cenníkom vo výške dohodnutej účastníkmi. Nakoľko tieto boli uvedené
v cenníku akceptovaným žalovaným. Žalobca pre úplnosť doplnil, že právny predchodca žalobcu bol
oprávnený vydávať nielen všeobecné podmienky, ale aj cenníky, ktoré sa v zmysle zákona považujú
za súčasť príslušnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Uvedené vyplýva z ust. § 44 ods. 1 prvá
a druhá veta zákona. Teda, že podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník ktoré sú súčasťou
zmluvy. vzhľadom na to žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku návrh
zamietol a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanému
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúci zo súdneho poplatku za odvolanie,
skutočne uhradenej výške a trov právneho zastúpenia vo výške 30,22 eur.15. Žalovanému bolo odvolanie doručené na vyjadrenie dňa 17.2.2016. Tento sa k odvolaniu nevyjadril.
16. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).
17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v
napadnutej časti nie je dôvodné.
18. Súd prvej inštancie v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti
zamietnutá, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné.
19. Z výsledkom vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 23.7.2012, z ktorej vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol
program služieb Naj 200.
20. Podľa bodu 1 písm. c) dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal uhrádzať za poskytnuté služby
zľavnený mesačný poplatok v sume 11,99 eur. Podnik sa zaviazal aktivovať a poskytovať účastníkovi
program služieb za aktivačný poplatok 3,32 eur.
21.Vzmyslebodu2.zmluvyúčastníkvyhlásil,žepodobuviazanosti24mesiacovnepožiadaovypojenie
SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať túto
zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka.
22. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. 7208260792 s dátumom splatnosti
25.08.2012 na sumu 37,31 eur, faktúru číslo 7209237762 s dátumom splatnosti 25.09.2012, na sumu
31,70 eur, faktúru číslo 7210293385 s dátumom splatnosti 25.10.2012, na sumu 49,99 eur a faktúru
číslo 7308076942 s dátumom splatnosti 25.08.2012, na sumu 47,80 eur.
23.Pohľadávkavočižalovanémubolanažalobcupostúpenánazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 09.06.2014, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
24. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.25.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní je iba zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Vo
vyhovujúcej časti rozsudok napadnutý nebol. Preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
29. Zhodne so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
sa jedná o právny vzťah medzi stranami sporu založený spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 23.7.2012.
Odvolací súd súhlasí čo do časti faktúry č. 7209237762 s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku na poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur za oneskorenie platby, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
žalobca uplatňuje. Skutočne právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne protiplnenie.
Poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradou dlhu a nie skutočnú
náhradu nákladov dodávateľa. I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené
sa prieči dobrým mravom v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s
názorom súdu prvej inštancie o neuznaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 39,60 eur s DPH z časti
faktúry č. 7210293385 za prerušenie a obmedzenie služieb. Odvolací súd mal za to, že sa jedná o
odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie. Prerušením a obmedzením sa neposkytujú žiadne služby a
odvolací súd je toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi za to priznať odmenu. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, ktorú namieta žalobca v odvolaní, že jednotlivé poplatky boli žalovanému
vyúčtované v súlade s Cenníkom, ktorý v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. tvoril neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ktorý žalovaný akceptoval a prevzal pri podpise zmluvy.
V súlade s pravidlami formálnej logiky je názor súdu prvej inštancie, že žalovanému žiadne služby
neboli poskytnuté, len žalobca prerušil, resp. obmedzil žalovaného vo využívaní telekomunikačnej siete.
Nebolo preukázané, že by za prerušenie a obmedzenie služby vznikli žalobcovi nejaké reálne náklady,
konkrétne vo výške 39,60 eur s DPH. Správny je i záver súdu prvej inštancie čo do zamietnutia
žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 47,87 eur z faktúry č. 7308076942. Skutočne zmluvná
pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si žalovaný
plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom riadne, zároveň platil ich úhradu až do
doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Teda žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, keď
spotrebiteľ ukončí zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku
doby viazanosti. Ďalším dôvodom tak, ako to správne špecifikoval súd prvej inštancie, je aj samotná
výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých, pre žalovaných zo
zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností. I odvolací súd má za to, zhodne s
názorom súdu prvej inštancie, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.
Uvedené vyznieva v neprospech jedného z účastníkov zmluvy, pretože žalobca ako dodávateľ nie je
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadmi nesplnenia povinností na jeho strane. Preto i odvolací súd
považuje úvahu súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, pretože
spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechžalovanéhoakospotrebiteľaza
vecne správnu. Ide skutočne o neprijateľnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná.
Bolo preto namieste žalobu v tejto časti čo do sumy 47,80 eur zamietnuť. I odvolací súd poukazuje na
niekoľko rozhodnutí týkajúcich sa zmluvnej pokuty, vrátane tých, ktoré uvádza súd prvej inštancie.30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami,
ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP rozsudok v napadnutej časti, teda o výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.