Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108230621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108230621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ C. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. H. X, 2/ K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., N. X, oboch právne zastúpených advokátom
JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom U., M. W. XX, proti žalovanému Mesto Žilina, so sídlom Žilina,
Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, o zaplatenie 79.904,07 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/190/2008-121 zo dňa 13. septembra
2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) žalobu, ktorou sa žalobcovia
domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im náhradu škody v súvislosti s nemožnosťou užívať
nehnuteľnosti (a s nimi nakladať), ktoré kúpili od žalovaného. Vo vzťahu k obdobiu od 15.10.1994
do 31.12.1996 odkázal na (svoje) stanoviská vyslovené v inom konaní, v ktorom vystupovali totožné
strany. Ohľadne nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku za obdobie od 8.6.1998 do 3.8.2000 (t.j.
od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia o uložení zákazu nakladať s dotknutými

nehnuteľnosťami žalobcom 1/ a 2/ do zmeny zápisu osoby ich vlastníka) vychádzal okresný súd z toho,
že nárok bol uplatnený z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Obč. zák.
Na jej vznik sa vyžaduje (okrem iného) zavinenie, avšak žalobcovia neoznačili protiprávne konanie
žalovaného. Za porušenie povinnosti pritom nemožno považovať podanie žaloby na súd; konkrétne o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (sp. zn. konajúceho súdu 13C/156/98). Navyše, dotknutý spor bol
následkom nesplnenia povinnosti žalobcov zaplatiť riadne a včas kúpnu cenu. Okresný súd konštatoval,
že pokiaľ niekto neplní povinnosť v synalgmatickom vzťahu, nemôže sa domáhať ochrany práv, ktoré

má z toho vzťahu nadobudnúť.
2. Hoci nariadením predbežného opatrenia uznesením č. k. 13C/156/98-23 zo dňa 24.2.1998
(doručeným žalobcom 8.6.1998) boli žalobcovia obmedzení v dispozícii s nehnuteľnosťami, zdôraznil,
že nebol preukázaný vznik škody. Vyčíslený nárok žalobcov považoval okresný súd za hypotetický, „bez
súvisu s obmedzením ich práv“. Aby im vznikla škoda z titulu ušlého zisku, museli by byť vytvorené
podmienky pre to, aby v rozhodnom období tento zisk (inak) s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahli.
Nestačí zistenie, že žalobcovia nemohli nehnuteľnosti užívať, ale je nevyhnutné dospieť k záveru, že

nebyť konania žalovaného, k dosiahnutiu zisku by určite došlo; v konkrétnostiach súdenej veci, že by
došlo k prenájmu dotknutých nehnuteľností a k zisku z tohto prenájmu. Nevyžaduje sa preukázanie,
že vec mala byť prenajatá (existencia nájomného vzťahu), stačí preukázanie, že v danom období malo
dôjsť k prenájmu veci; avšak nie, že by len mohlo dôjsť k prenájmu veci.3. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že dotknuté nehnuteľnosti boli v stave
umožňujúcom ich prenajímanie. Naopak, tvrdenia ich samotných o nemožnosti vykonať rekonštrukciu
nehnuteľností z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, ako aj výsledky z ohliadky na mieste

samom (č.l. 65 spisu vo veci sp. zn. 13C/156/98), svedčia o tom, že v rozhodnom období nebolo
možné nehnuteľnosti prenajímať pre ich závadný, na daný účel nespôsobilý, stav. Okresný súd doplnil,
že žalobcovia rovnako nepreukázali, že pred rozhodným obdobím alebo počas neho mohli vykonať
rekonštrukciu nehnuteľností, resp. ich uviesť do takého stavu, aby mohli byť prenajaté; rekonštrukciu
vykonali až 18 mesiacov po zrušení rozsudkov okresného a krajského súdu v konaní sp. zn. 13C/156/98.

Napokon, aj po obnovení dispozičných práv žalobcov a vykonaní rekonštrukcie nehnuteľnosti boli a sú
využívané ako sídlo spoločnosti žalobcov.
4. Pokiaľ žalobcovia v priebehu konania (fakticky v jeho závere) začali svoj nárok odvodzovať
od prípadnej nemožnosti predať vec spoločnosti CISS Martin, s.r.o., okresný súd konštatoval, že
takto skutkovo vymedzený nárok nebol doposiaľ predmetom konania, ktorým opisom rozhodujúcich
skutkových okolností je súd viazaný. Žalobcovia pritom nežiadali podľa § 95 O.s.p. pripustiť zmenu

návrhu/žaloby; nárok z titulu ušlého zisku pre nemožnosť predať dotknuté nehnuteľnosti sa teda nestal/
nebol predmetom konania. Nadväzne ani prípadné potvrdenie záujmu o nadobudnutie nehnuteľností v
čase účinnosti predbežného opatrenia nemôže mať pre rozhodnutie význam, preto okresný súd zamietol
návrh na výsluch konateľov spoločnosti CISS Martin, s.r.o. Nad bezprostredný rámec prejednávanej veci
dodal,žeakvdôsledkunariadeniapredbežnéhoopatrenianemôževlastníkrealizovaťčasťdispozičných

oprávnení, škoda by mu vznikla len vtedy, keby nehnuteľnosť predal po skončení účinnosti predbežného
opatrenia za nižšiu cenu, než za akú ju mohol predať v čase jeho účinnosti.
5. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali nepreskúmateľnosť záveru okresného súdu,
že nárok bol uplatnený z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. Uvedený
záver je navyše nesprávny, keďže žalobcovia („opakovane nepriamo“) poukazovali na § 77 ods. 3 O.s.p.
a ako príčinu vzniku škody/ujmy označili nariadenie predbežného opatrenia. V zmysle označeného

zákonného ustanovenia ide o náhradu ujmy podľa hmotného práva majúcej „pôvod v neskoršie zistenom
apreukázanombezprávneanedôvodnenariadenompredbežnomopatrenínanávrhúčastníkakonania“.
Žalobcovia uviedli, že dôvod ich nároku - „vydanie predbežného opatrenia“ - nemenili od počiatku
konania. Poukazovanie na ušlý zisk z titulu nemožnosti prenájmu nehnuteľností alebo iného využívania
vlastníctva „je iba sekundárna skutočnosť spôsobujúca vznik ujmy, ktorá bola vyvolaná predbežným

opatrením“.
7. Odvolatelia tvrdili, že presne označili konanie žalovaného, ktorým im bola spôsobená škoda. Žalovaný
podal návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami a následkom právoplatných
rozhodnutí súdov bolo vlastnícke právo zapísané (spätne) na žalovaného. Nesúhlasili s konštatovaním,
že uplatnenie nároku v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti žalovaným.

Výkon práva totiž nemôže byť svojvoľný; naopak, výkon práva v rozpore so zákonom môže byť súčasne
porušením zákonnej povinnosti. Žalovaný pritom nekonal ako „právny laik“ (mal právny útvar) a zároveň
bol zastúpený advokátom. Napriek tomu v jednom konaní uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny z
platnej zmluvy a v druhom žiadal určiť neplatnosť danej kúpnej zmluvy. Podľa žalobcov bolo teda iba
otázkou času, kedy svojím konaním spôsobí ujmu, resp. s jej spôsobením bol „prinajmenej uzrozumený“.

8. Za nepochopiteľnú označili odvolatelia požiadavku okresného súdu, aby preukázali vykonanie
úkonov smerujúcich k prenajatiu nehnuteľností v čase súdneho zákazu vykonávať akokoľvek úkony
výkonu vlastníckeho práva. Zároveň s prejednávanou vecou nijako nesúvisí skutočnosť, s akým
časovým odstupom po obnovení vlastníckeho práva došlo k rekonštrukcii nehnuteľností a či ich potom
prenajali; z uvedeného by nevyplynulo, že by sa zisk v rozhodnom období nedosiahol. Taktiež úvahy

okresného súdu, že žalobcovia nemali v danom čase dostatočné prostriedky na opravu a rekonštrukciu
nehnuteľností a nebolo ich možné prenajímať z dôvodu závadného stavu, nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní.
9. Napokon žalobcovia poukázali na vzájomnú rozpornosť (a tým nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť) konštatovaní okresného súdu, že úkonmi žalovaného im boli vytvorené prekážky v

užívaní nehnuteľností a že neoznačili protiprávne konanie žalovaného. Zároveň, pokiaľ vytkol žalobcom,
ženepreukázalivýškuprimeranéhonájomného,nijakoneodôvodnilzamietnutieichnávrhunavykonanie
znaleckého dokazovania za uvedeným účelom.10.Žalovanýžiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiť,keďsastotožňovalsjehodôvodmi.Osobitnezdôraznil,
že v prípade ušlého zisku musí ísť o konkrétny a reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý
poškodený prišiel. Dotknutá nehnuteľnosť však v rozhodnom čase nebola spôsobilá na prenajímanie,

čo je zrejmé aj s vykonania jej neskoršej rekonštrukcie.

11. Žalobcovia na vyjadrenie protistrany k odvolaniu už nereagovali.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Bez ohľadu na to, na akom základe, resp. z akého dôvodu, mala vzniknúť určitému subjektu ujma/
škoda, je pre vyhovenie žalobe o náhradu škody nevyhnutné, aby (vôbec) došlo ku vzniku škody. Hoci
v prípade ušlého zisku (ktorého sa domáhajú i žalobcovia v súdenej veci) ide „len“ o predpokladané

rozmnoženie majetku, ktoré nenastalo, nemôže sa jednať o (úplne) hypotetickú ujmu. Pre lepšie
vysvetlenie tohto východiska je vhodný poukaz aj na výklad z opaku; t.j., že na existenciu nároku na
ušlý zisk nepostačuje, že jeho vznik nemožno celkom vylúčiť. Žalobcovia minimálne naznačujú práve
takýto prístup k otázke vzniku ušlého zisku. Naopak, je povinnosťou subjektu domáhajúceho sa takéhoto
nároku dostatočne konkrétne skutkovo vymedziť, že pokiaľ by nenastala určitá prekážka (v súdenej veci

prioritne predbežné opatrenie nariadené v inom konaní zakazujúce nakladanie žalobcom s vecou),
s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k rozmnoženiu majetku/k vytvoreniu zisku.

14. Krajský súd sa v dotknutej otázke stotožnil so záverom okresného súdu (vrátane súvisiacich
úvah a východísk), že nárok deklarovaný/tvrdený žalobcami má presne takúto hypotetickú povahu.

Žalobcovia v priebehu celého niekoľkoročného sporu bližšie nevymedzili okolnosti, z ktorých by vyplýval
reálny predpoklad vzniku ušlého zisku v podobe platieb nájomného, o ktoré (z hľadiska odvolacej
argumentácie) prišli pre nariadenie predbežného opatrenia v inom konaní. Hypotetickosť, až určitú
účelovosť tvrdenej výšky škody dokresľuje tiež fakt, že žalobcovia matematické (nie však skutkové)
vyčíslenie škody vykonali minimálne tromi rôznymi spôsobmi, keď bez akéhokoľvek vysvetlenia, či

zdôvodnenia menili jednotlivé ukazovatele/veličiny, ale výslednú sumu uvádzali vždy totožnú. Ide pritom
o zásadnú zmenu najmä o výške tvrdenej hodnoty nájomného za m2.

15. Už pri prvotnom uplatnení náhrady škody (podanie z 14.9.2000 - č.l. 2-3 spisu) týkajúcej sa
obdobia od 8.6.1998 do 3.8.2000 zároveň žalobcovia zdôrazňovali, že škoda vznikla v spojitosti s

predlžením doby potrebnej na rekonštrukciu kúpených nehnuteľností. To aspoň nepriamo znamená, že
nehnuteľnosti neboli spôsobilé na bezprostredné prenajímanie. V danom smere žalobcovia nenavrhli
žiadne dokazovanie, ktoré by malo preukázať spôsobilosť dotknutých priestorov na prenajímanie;
nie to ešte dokazovanie na preukázanie, ktoré konkrétne priestory boli spôsobilé byť prenajaté za
určitú výšku nájomného. Nehovoriac už o ani len rámcovom neoznačení potenciálnych nájomcov.

Taktiež v prípade nutnosti rekonštrukcie predmetných priestorov je potrebné pri ušlom zisku zohľadniť
(odpočítať) aj investíciu na ich úpravu do stavu spôsobilého na prenajímanie, ktorá výška podstatným
spôsobom ovplyvňuje výšku možného ušlého zisku. Rovnako v danom smere neboli zo strany
žalobcov produkované žiadne tvrdenia a dôkazy. Nadväzne bolo neúčelným vykonávať znalecké
dokazovanie ohľadne výšky nájomného v danej lokalite Mesta Žilina v rozhodnom období; navyše pri

veľmi všeobecnom (nevzťahujúcom sa na jedinečnosť súdenej veci) vymedzení predmetu znaleckého
dokazovania žalobcami.

16. Napokon i okolnosť, že žalobcovia počas niekoľkých rokov neoznačili žiadneho potenciálneho
nájomcu, ale takmer v úplne záverečnom štádiu prvoinštančného konania predniesli zásadne odlišné

skutkové vyjadrenie (o údajnom záujme o kúpu celej nehnuteľnosti) výrazne znižuje vierohodnosť ich
tvrdení o reálnej, resp. aspoň vysoko pravdepodobnej možnosti prenajatia jednotlivých priestorov v
danej nehnuteľnosti. Okresný súd náležite poukázal na veľmi malú výpovednú hodnotu možných
tvrdení osôb, ktoré by sa mali vyjadriť k záujmu o prenájom po takmer 15 rokoch; navyše ak ani na
„poslednom“ pojednávaní dňa 13.9.2012 žalobcovia (ako v celom predchádzajúcom priebehu konania)

tieto nedokázali označiť.

17. Žalobcovia ani v odvolaní (bez ohľadu na to, či by sa jednalo o akceptovateľné odvolacie dôvody
- § 205a ods. 1 OSP, resp. aktuálne § 366 CSP) neuvádzajú žiadne konkrétnosti viažuce sa kotázke reálnosti ušlého zisku. Najväčšiu pozornosť venujú ustanoveniu § 77 ods. 3 O.s.p. a jeho
uplatneniu v prejednávanom prípade, ktoré ustanovenie však taktiež pre priznanie nároku na jeho
základenevyhnutnevyžadujevznikujmy/škody.Odvolatelia(čiastočneúčelovo)sasnažiakonštatovanie

okresnéhosúduonepreukázaníškody/ušléhoziskuprezentovaťakoneprijateľnúpožiadavkuokresného
súdu, že o prenájom nehnuteľnosti sa mali snažiť aj počas trvania nariadeného predbežného opatrenia.
Argumentácia okresného súdu však k uvedenému nesmeruje; naopak, bola postavená na zhodných
úvahách a východiskách, aké sú obsiahnuté i v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu.

18. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia vznik škody nepreukázali, čím nie je daný jeden z
kumulatívnych predpokladov uplatňovaného nároku, je preto nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať
ostatnými podmienkami priznania nárokovanej náhrady škody. Hoci odvolatelia napádajú rozsudok
okresného súdu ako celok, v rámci súvisiacej argumentácie sa vyjadrujú iba k tvrdenému ušlému
zisku, ku ktorému na ich strane malo dôjsť (neopodstatneným) nariadením predbežného opatrenia. K
„prvej časti“ nároku, t.j. k ušlému zisku za nemožnosť prenajímania priestorov v roku 1994 až 1996

neuvádzajúžiadneodvolacienámietky.Vzhľadomnaneustálesameniacispôsobvýpočtucelkovejsumy
náhrady škody nebolo možné vymedziť, že nejaká časť zamietajúceho výroku zostala nedotknutou.
Pokiaľ teda odvolatelia deklarovali napadnutie rozsudku v celom rozsahu, potom v dotknutej časti jeho
vecná správnosť vyplýva z takmer úplnej absencie odvolacích dôvodov. Uvedené pri zásade viazanosti
odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania nutne vedie k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

19. V podstate len pre úplnosť krajský súd dodáva, že k nepreskúmateľnosti rozhodnutia (resp. ku
konštatovaniu nedostatku jeho odôvodnenia) nepostačuje nesúhlas strany/strán sporu s obsahom
odôvodnenia. Nie je totiž porušením práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ak súd nezdôvodní

svoje rozhodnutie podľa predstáv strany; či už o vecných alebo obsahových náležitostiach. Zároveň
odvolatelia si pomerne tendenčne zamieňajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nimi tvrdenú vecnú
nesprávnosť jednotlivých úvah a záverov okresného súdu.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalobcovia neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalovaný
voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.