Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713210336.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: D + D Finance,
s.r.o., so sídlom Športová 486/20, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36327981, zastúpená JUDr.
Filipom Vavrenčíkom, advokátom, adresa na doručovanie F. XX, XXX XX X. H. X. Y., proti žalovaným
v rade: 1/ Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX H., 2/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D.

XXXX/X, XXX XX H., obidvaja zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, adresa na doručovanie P. XX,
XXX XX H., o zaplatenie 3.381,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 15C/7/2014-167 zo dňa 4.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 15C/7/2014-167 zo dňa 4.11.2016 zastavil konanie v časti 563,55
eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal právo na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal vo vzťahu k žalovaným v 1/
a 2/ rade zaplatenia 3.381,15 eur spolu s príslušenstvom, keď žalobu odôvodnil tým, že žalovaným v 1/
a 2/ rade poskytol na základe úverovej zmluvy č. 2008/032 zo dňa 21.7.2008 úver vo výške 80.000,- Sk
(2.655,51 eur), ktorý sa žalovaný v 1/ a 2/ rade zaviazali vrátiť podľa splátkového kalendára uvedeného v
predmetnej zmluve. Na zabezpečenie záväzku žalovaných v 1/ a 2/ rade vrátiť úver žalobcovi, uzatvorili
dňa 21.7.2008 zmluvu v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka, ktorou žalovaný v 1/ rade previedol

dočasne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ich súčastiam a príslušenstvu, nachádzajúcich sa v k.ú.
H., zapísaných na LV č. XXXX na okresnom úrade, odbor katastrálny, ako byt č. 20 so súčasťami a
príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu ul. D. X,X,X,X, súp. č. XXXX, vchod
č. 8 na ul. D. v H., postaveného na pozemku parcelné číslo 1930/19 (spoluvlastnícky podiel priestor na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXXX) vo veľkosti 2776/563059-in,
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2776/563059-in k pozemku parcela č. 1930/19 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 839 m2 - spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje výmeru 4,14 m2), všetko
v celosti patriace žalovanému 2/ v podiele 1/1 na žalobcu. Žalobca, ako dočasný vlastník zo zákona
musel pristúpiť s účinnosťou od 1.11.2008 k zmluve o výkone správy so správcom bytového domu -
Spoločenstvo vlastníkov bytov Gogoľova 2, 036 01 Martin, IČO: 36144509. Z tohto dôvodu bol žalobca
povinný uhrádzať od 1.11.2008 správcovi bytového domu náklady za užívanie bytu a plnenia spojené
s užívaním predmetného bytu podľa výpočtových listov, ktorí však užívali výlučne žalovaní v 1/ a 2/

rade a rovnako aj títo 1/ a 2/ spotrebovali predmetné služby, dodávky energie a iné média. Aj napriek
uzavretiu oboch uvedených zmlúv predmetný byť č. 20 bez prestávky a kontinuálne užívajú žalovaní 1/a 2/. Od 1.11.2008 žalobca refaktúroval náklady spojené s užívaním bytu č. 20 žalovaným 1/ a 2/ rade
tak, ako mu boli fakturované správcom bytu spoločenstvom vlastníkov bytov spolu s DPH. Z uvedeného
titulu si žalobca uplatňuje u žalovaných 1/ a 2/ nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu ( t.j.

za spotrebované služby, dodávky energie a iné média), ktoré uhradil žalobca v celkovej výške 3 381,15
eur, ktorá vznikla titulom platieb za úhrady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu v zmysle
zmluvy o výkone správy zo správcom bytového domu spoločenstva vlastníkov bytov, a to za marec až
máj vo výške 196,16 eur mesačne a za jún 2012 až apríl 2013 vo výške 168,10 eur mesačne, ďalej si
uplatňuje pohľadávku z ročného vyúčtovania vo výške 576,43 eur, za máj 2013 úhradu vo výške 168,10

eur a za jún 2013 vo výške 199,04 eura. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých platieb.
Vzhľadom na námietky žalovaných s neoprávneným účtovaním DPH vo vystavených faktúrach, žalobca
zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu sumy 563,55 eur, čo predstavuje účtovanú DPH z uplatnenej
istiny, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe úverovej zmluvy a
s ňou spojenej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva došlo k dočasnému prevodu vlastníckeho

práva k bytu spolu s príslušenstvom zo žalovaného v 1/ rade na žalobcu ako veriteľa a tento stav
je vyznačený aj na aktuálnom LV. V predloženej zmluve o zabezpečovacom prevode práva je v čl.
XI. upravená otázka užívania predmetu zabezpečenia úveru (ďalej PZÚ), kde je upravené, že veriteľ
súhlasí, aby prevádzajúci do splatnosti úveru užíval PZÚ v plnom rozsahu s tým, že zodpovedá veriteľovi
za všetky škody spôsobené na PZÚ. V prípade predčasnej splatnosti úveru vyhlásenej veriteľom

prevádzajúci berie na vedomie a svojim podpisom na tejto zmluve vyjadruje súhlas so skutočnosťou,
že nie je oprávnený PZ ďalej užívať a je povinný strpieť a poskytnúť súčinnosť veriteľovi pri výkone
zabezpečovacieho prevodu práva. V čl. XI. je teda upravené užívanie PZÚ do splatnosti úveru podľa
úverovej zmluvy do 21.7.2011. V čl. VII. bod 1 je upravené, že prevádzajúci bude PZÚ užívať zvyčajným
spôsobom, zmeniť charakter a spôsob užívania môže len so súhlasom veriteľa. Prevádzajúci je povinný

zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota PZÚ zmenšuje. Prevádzajúci sa
zaväzuje bez zbytočného odkladu informovať nadobúdateľa o všetkých skutočnostiach, ktoré majú
alebo môžu mať za následok zníženie hodnoty PZÚ, jeho poškodenie, zhoršenie kvality alebo zničenie.
Čiže právo držby a s tým spojené oprávnenie vec užívať boli upravené v zmluve o zabezpečovacom
prevode práva do splatnosti úveru. Neboli však upravené na dobu po splatnosti úveru, ale tú časť

trvania zabezpečovacieho prevodu práva. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca
žalovanému v 1/ rade umožnil, aby si PZÚ ponechal v držbe (užívaní) aj po splatnosti úveru, t.j. po
21.7.2011. Žalobcovi ako dočasnému vlastníkovi bytu vznikla povinnosť v zmysle § 7b ods. 4 zák.
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov nebytových priestorov, spoločenstvu vlastníkov bytov, nakoľko
pristúpil k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky,

údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. V konaní bolo preukázané, že žalobca
umožnil a ponechal žalovaného v 1/ rade v predmetnom byte bývať a tento byt užívať. V priebehu
konania nebolo preukázané zo strany žalobcu, že by začal realizovať výkon zabezpečovacieho prevodu
práva, hoci záväzok z úverovej zmluvy nebol zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade splnený riadne
a včas. Žalobca v súvislosti s trvaním zabezpečovacieho prevodu práva refaktúroval žalovaným v

1/ a 2/ rade náklady spojené s užívaním bytu, ktoré on bol povinný uhrádzať ako dočasný vlastník
spoločenstvo vlastníkov bytov. Pri fakturovaní žalobca odkazoval na uzavretú úverovú zmluvu a zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva ukladá žalovanému v
1/ rade ako prevádzajúcemu povinnosti v čl. VII zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. V čl. IX
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je upravená len povinnosť prevádzajúceho, teda žalovaného

v 1/ rade počas trvania doby zabezpečovacieho prevodu práva poistiť PZÚ proti všetkým rizikám, t.j.
poškodeniu, zničeniu, živelnej udalosti, vandalizmu a po celú dobu trvania zabezpečovacieho prevodu
práva toto poistenie zachovávať a obnovovať. Podľa názoru súdu prvej inštancie úverová zmluva a
ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva neupravuje povinnosť žalovaného v 1/ rade uhradiť
žalobcovi vynaložené finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia

spojené s užívaním bytu, hoci účastníci zmluvy o zabezpečovacom prevode práva si mohli takéto
povinnosti v zmluve upraviť. Zrejme z toho dôvodu, že povinnosť platiť náklady spojené s užívaním bytu
nebola upravená v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktorý stále trvá, žalobca zmenil právnu
argumentáciu a uplatnil si žalovanú sumu podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je podľa ust. § 454 OZ,

zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca ako dočasný vlastník mal povinnosť platiť spoločenstvu
vlastníkov bytu náklady spojené s užívaním bytu. Táto povinnosť teda neprináležala zo zákona
žalovanému v 1/ rade, ani jeho spolubývajúcej žalovanej v 2/ rade, ktorá úverovú zmluvu tiež uzavrela.Táto povinnosť nevyplývala ani zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pre žalovaného v 1/ rade,
ktorý v tejto zmluve vystupoval ako prevádzajúci, a teda pôvodný vlastník predmetu zabezpečenia úveru
bytu. Skutkovú podstavu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ na uvedenú žalobu nie je možné

aplikovať, pretože nie je splnený základný predpoklad. Žalobca platil náklady na základe povinnosti,
ktoré mu ukladá zákon, ako aj zmluvný vzťah, ku ktorému pristúpil so spoločenstvom vlastníkov bytov. To
znamená, že domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, kde teda ten majetkový
prospech má spočívať v tom, že žalobca mal platiť za žalovaných v 1/ a 2/ rade náklady spojené s
užívanímbytu,niejedôvodný.Medzižalobcomažalovanýmiv1/a2/radeneexistovalanájomnázmluva

a povinnosti platiť náklady spojené s užívaním bytu žalovaným v 1/ rade neboli upravené ani zmluvou o
zabezpečovacom prevode práve, ani nevyplývali zo zákonných ustanovení upravujúcich zabezpečovací
prevod práva. Keďže žalobca ako dočasný vlastník je teda povinný platiť náklady spojené s užívaním
bytu v zmysle zákona o vlastníctve bytov, ako aj v zmysle uzavretej zmluvy so spoločenstvom, mohol
previesť tieto povinnosti na prevádzajúceho, teda žalovaného v 1/ rade v zmluve o zabezpečovacom
prevode práva, to sa však nestalo tzn. že neexistuje titul na základe ktorého by táto povinnosť mala

prejsť na žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súd zároveň súd poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva vôľa strán v daný čas bola, že žalobca bude plniť tieto náklady spojené
s užívaním bytu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva za žalovaného v 1/ rade, ale zrejmé
žalobca nepredpokladal, že bude trvať zabezpečovací prevod práva takúto dlhú dobu. Tieto skutočnosti
potvrdil aj žalovaný v 1/ rade, keď uviedol, že nevie, prečo začal platiť a platí náklady bytu žalobca.

Žiadať tieto náklady ako vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo možné v tom prípade, ak by niekto
užíval cudziu nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy, bez súhlasu vlastníka a v tomto prípade by spočívalo
bezdôvodné obohatenie v tom, že by sa vykonávalo právo nájmu cudzej veci. Majetkovým vyjadrením
tohtoprospechubybolapotompeňažnásuma,ktorázodpovedánájomnémuvynakladanémuobvyklena
danom mieste a čase za porovnateľné, v tomto prípade za porovnateľnú nehnuteľnosť. Týmto spôsobom

si žalobca žalovanú sumu neuplatnil. Potom v tomto prípade by bola v rámci toho pasívne legitimovaná
aj žalovaná v 2/ rade. Rovnako uvedené náklady nie je možné subsumovať ani pod škodu, nakoľko tu
nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti. Škoda v súvislosti s predmetom zabezpečenia
úveru by nevznikla, resp. žalobca nepreukázal základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu,
ktorá podľa neho predstavovalo to, že platil náklady spojené s užívaním bytu spoločenstvu vlastníkov

bytu, hoci užívajú predmetný byt žalovaní v 1/ a 2/ rade. Preto s poukazom na uvedené žalobu vo zvyšnej
časti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaní v 1/ a 2/ rade mali plný úspech vo veci, preto im súd
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie v rozsahu rozsudku uvedených v bodoch II. a III., nakoľko súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu posúdeniu ak tvrdil, že užívaním
médií ako žalobca popísal elektrickú energiu, vodu a kúrenie, sa žalovaný v 1/ a 2/ rade nedopustili
bezdôvodnéhoobohatenia.Pokiaľsúdodvolávanazmluvuozabezpečovacomprevodeprávaaúverovú
zmluvu, ani jedna z týchto zmlúv neuvádza okrem súhlasu s užívaním bytu právo žalovaného v 1/ a 2/
radenaúčetžalobcuspotrebovávaťmédiá,ktorýmisúelektrickáenergia,voda,plyn,nakoľkotietomédiá

sú dodávané samostatnými dodávateľmi, a teda sú vlastníctvom tretej osoby. Ak sa súd odvoláva na
bežnéužívaniebytu,potombežnoupraxouje,žeten,ktoodoberáenergiu,uzatvorísamostatnézmluvys
ichdodávateľmi.Nakoľkotakžalovanív1/a2/radeneurobili,bolžalobcanútenýuhrádzaťspotrebované
energie, a teda logicky refaktúroval tieto energie ich skutočným konzumentom. Podľa názoru žalobcu
žiadna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a 2/ rade neuvádza záväzok žalobcu, že počas trvania

týchto zmlúv bude za žalovaného v 1/ alebo 2/ rade uhrádzať energie, nakoľko záväzkom žalobcu
bolo ponechať užívať byt, t.j. samostatnú hnuteľnú vec. Zmluvy žiadnym spôsobom neuvádzali, že by
žalovaným v 1/ a 2/ rade vzniklo právo bezplatne spotrebovávať energie, resp. záväzok žalobcu tieto
spotrebované energie uhrádzať. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd druhej inštancie zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu rozhodnutia II. a III. a vrátil vec súdu na ďalšie konanie, resp.

aby rozsudok zmenil tak že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi
sumu 2.817,60 eur spolu s trovami konania.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
súdu. Ten po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Podľaust.§387ods.3CSP,odvolacísúdsavodôvodnenímusízaoberaťajpodstatnýmivyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotení toho, čo uviedli strany v odvolacom konaní, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil,
čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne

správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Keďže odvolací súd v napadnutom
rozsudku nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje
odvolanie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol

v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto súd rozhodol, že má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať
s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)