Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 19P/393/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209099
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. N.,

nar.XX.XX.XXXX,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyHumenné,
za účasti rodičov Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. a N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XX, J., t.č. X., o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/44/2014-23 zo dňa 24.03.2014 tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca N. N. pre mal. K. N.Ľ. zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 60,-- eur
mesačne počnúc dňom 01.03.2017, ktoré bude otec poukazovať vždy k 1. dňu v mesiaci k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.09.2016 bol súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktorým
žiadala, aby súd zvýšil výživné zo sumy 27,13 eur na sumu 60,-- eur mesačne počnúc dňom podania

návrhu na súd.

2. Návrh odôvodnila tým, že momentálne žije v rómskej osade na I. XX s dcérou sama a maloletá nastúpi
do predškolského zariadenia v obci. Matka hradí všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú
a aj starostlivosť o domácnosť zabezpečuje výlučne sama matka. Maloletá má astmu a v súvislosti s
týmto ochorením užíva lieky, ktoré matka zakupuje tiež sama. Ďalej v návrhu uviedla, že v súčasnosti
je bez pracovného pomeru, na úrade práce nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom

poberá rodinné prídavky a dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,-- eur mesačne. O otcovi maloletej má
vedomosť, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku asi vo výške 160,-- eur mesačne a
momentálne žije vo X. s inou ženou. Keďže výživné na maloletú neplatil, preto matka si uplatnila nárok
na náhradné výživné prostredníctvom ÚPSVaR. Spolu s návrhom doručila kópiu rodného listu maloletej.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd doplnil dokazovanie lustráciou v Sociálnej poisťovni, z ktorej bolo zistené, že otec maloletej N.
N. poberá invalidný dôchodok vo výške 161,40 eur.

5. Súd doplnil dokazovanie aj výsluchom účastníkov konania. Matka na podanom návrhu trvala. Otec bol
vypočutý dňa 24.02.2017 a uviedol, že súhlasí s tým, aby prispieval na výživu svojej dcéry po 60,-- eur
mesačne. Zároveň doložil kópiu čestného prehlásenia, z ktorého vyplýva, že dlh vo výške 220,-- eur a
80,-- eur matke zaplatil. Matka k tomuto uviedla, že je síce pravdou, že jej otec dal sumu spolu 300,-- eur

a to 220,-- a 80,-- eur a ona mu podpísala potvrdenie o prevzatí, avšak následne mu tieto peniaze vrátila,
preto nemá ako súdu preukázať, že peniaze jej vzal otec. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti
s dcérou a je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur a poberá dávku v hmotnej núdzi vo
výške 100,70 eur.6. Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoletédieťa alebonanezaopatrenédieťa podľaosobitného zákona.Priurčenírozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine).

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť napr. vyšší vek dieťaťa, podstatné
zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a podobne.

Podľa§62ods.2Zákonaorodineobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichmožností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného prípadne oprávneného alebo

objektívne, vývojom životných nákladov.

Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

7. V danom prípade súd naposledy rozhodoval rozsudkom č.k. 19P 44/2014-23 dňa 24.03.2014, ktorým
zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v rozsahu 30 % zo sumy
životného minima. V tom čase bola matka nezamestnaná a otec bol poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 150,-- eur.

8. V súčasnosti je matka tiež bez pracovného pomeru a otec je poberateľom invalidného dôchodku vo
výške161,--eur.Nastraneotcadošlokzvýšeniudôchodkuzosumy150,--eurna161,--euraumaloletej
došlo k zmene v tom, že je staršia a teda náklady na jej výživu sú vyššie. Vychádzajúc z návrhu matky
na zvýšenie výživného na sumu 60,-- eur a súhlasu otca so zvýšením v matkou požadovanom rozsahu,
súd výživné zvýšil počnúc marcom 2017, lebo v konaní otec doložil potvrdenie o tom, že dlh matke

vyrovnal a táto súdu nepreukázala ňou tvrdené, že peniaze otcovi naspäť vrátila, preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.