Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie… Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214221035
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214221035.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľa D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho V. A. Z. R. L. Č.. X, zastúpeného JUDr.
Marcelom Jurkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Dominikánskom námestí č. 11 v
Košiciach,protiodporkyniF..L.F.C.,J..L.,Z..XX.X.XXXX,trvalebývajúcejV.A.Z.R.L.Č..X,zastúpenej
JUDr. Danou Danišovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Svätoplukovej č. 15
v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č.
9, Košice, dieťa rodičov D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, zastúpeného JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom na Dominikánskom námestí č. 11 v Košiciach a F.. L. F., J.. L., Z..
XX.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Danou Danišovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici
Svätoplukovej č. 15 v Košiciach, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov D.. J. F., Z.. XX.X.XXXX, a F.. L. F., J. L., Z.. XX.X.XXXX, uzavreté L. X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov, zveruje maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho
a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletého L. F., Z.. X.XX.XXXX, výživným vo výške po 150
€ mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne.

Navrhovateľ je oprávnený sa s maloletým L. stýkať každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do
18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 do 18:00 hod., v čase letných prázdnin každého roka v období od
1.7. do 7.7. denne od 9:00 hod do 19:00 bez prenocovania a každý rok 26.12 od 10:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že stretnutia navrhovateľa s maloletým začnú pred bytom odporkyne, ktorá maloletého na
stretnutia maloletého s navrhovateľom riadne pripraví, pred svojim bytom maloletého v stanovený čas
navrhovateľovi odovzdá a následne navrhovateľ v stanovený čas dieťa pred bytom odporkyne odporkyni

riadne odovzdá.

Zaväzuje navrhovateľa zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 42,36 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zaväzuje odporkyňu zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu trov štátu sumu 42,36 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrhy zamieta.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 23.7.2014 návrh, ktorým žiadal o
rozvedenie manželstva účastníkov konania, na čas po rozvode manželstva žiadal zveriť jediného syna
manželov maloletého L. do osobnej starostlivosti jeho matky (to je odporkyne) s právom oboch rodičov
maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok, jeho zaviazať prispievať na výživu
maloletého L. sumou 100 € mesačne, rozhodnúť, že on bude oprávnený sa s maloletým L. stýkať bez
obmedzenia po predchádzajúcej dohode s matkou a tiež rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že účastníci uzavreli manželstvo L. X.X.XXXX,
pričom ich predmanželská známosť trvala od júla 2000 a od roku 2005 začali spoločne bývať, v tom čase
závažnejšie nezhody medzi nimi neboli, ich vzťah bol harmonický, plánovali uzavrieť manželstvo z lásky,
prvé roky manželstva žili v harmonickom vzťahu, bývali v byte, ktorý kúpili pred uzatvorením manželstva
a v Z. sa im narodil syn L., rozvrat ich manželstva nastal približne pred jeden a pol rokom, kedy sa

odporkyňa zblížila so svojím kamarátom, s ktorým sa často stretávali, písali si sms správy, chatovali
spolu cez internet, potom čo jej oznámil, že takéto konanie mu vadí, začala odporkyňa navrhovateľovi
klamať a kontaktovať sa s týmto kamarátom poza jeho chrbát, čo narušilo dôveru v ich vzťahu, po
jeden a pol roku po sľube odporkyne, že sa s uvedenou osobou stretávať nebude, opätovne sa s týmto
mužom začala stýkať, čo navrhovateľovi prekážalo, ako hlavný dôvod rozvratu manželstva účastníkov

považoval vyjadrenie odporkyne, že si s ním nevie predstaviť mať ďalšie dieťa napriek tomu, že vedela
ako veľmi po ňom túžil; tvrdil, že neustále do ich vzťahu zasahovali rodičia odporkyne, odporkyňu
manipulovali vo vzťahu k nemu, naďalej odporkyňu finančne podporovali, s čím on nesúhlasil, keďže
mali všetkého dostatok; intímne spolu už v čase podaného návrhu nežili a on nebol ochotný obnoviť
manželské spolužitie s odporkyňou. Maloletý L. v tom čase navštevoval materskú škôlku, mal potreby

primerané veku. Navrhovateľ bol zamestnaný ako strategický nákupca spoločnosti V. M. O. T..Q.. s
čistým mesačným príjmom 1.055 €, odporkyňa bola živnostníčkou s hrubým príjmom podľa vedomostí
navrhovateľa cca 800 €.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jej právnej zástupkyne dňa

8.9.2014, s rozvodom manželstva účastníkov súhlasila, navrhovala na čas po rozvode tohto manželstva
maloletého L. zveriť do jej osobnej starostlivosti s jej právom maloletého v bežných veciach zastupovať
a spravovať jeho majetok, otca navrhovala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 100 €
mesačne a upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. do nedele do 18:00
hod., každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12 do 17:00 hod., každý párny veľkonočný pondelok

od 9:00 hod. do 17:00 hod., v čase letných prázdnin prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové
týždne, namietala dôvody rozpadu manželstva účastníkov udávané navrhovateľom, tvrdila, že tieto sa
nezakladajú na pravde, pričom uviedla, že rozvrat ich manželstva a prvé vážne problémy nastali asi
rok a pol spätne, ale rozhodne nie z dôvodu, že by sa ona s niekým zblížila viac ako je vhodné, nikdy
navrhovateľovi neklamala, s nikým sa nestretávala poza jeho chrbát a ani jej komunikácia cez internet

nebola taká, aby vyvolávala v navrhovateľovi dojem, že to narúša vzájomnú dôveru v manželstve, ako
absolútnu nepravdu označila tvrdenie navrhovateľa, že by odmietla s ním mať ďalšie dieťa, potvrdila, že
dlhšiu dobu spolu intímne nežili, poprela, že by sa jej rodičia miešali do ich vzájomného vzťahu, alebo s
ňou manipulovali, poprela, že by ju rodičia finančne podporovali, tvrdila, že od kedy sa ich vzťahy zhoršili,
práve navrhovateľ chodieval každý večer preč, niekedy sa vracal až okolo polnoci, niekedy vôbec, z

čoho vyvodila svoj názor, že udržiava mimomanželský styk, ako zásadný dôvod rozvratu manželstva
účastníkov označila navrhovateľovu žiarlivosť, jeho majetnícke sklony voči nej, jeho neustálu kontrolu
jej sms správ, mailovej a internetovej komunikácie, čo viedlo k častým bezdôvodným scénam a čo
narúšalo jej súkromie a dôstojnosť, vzhľadom k snahe zachrániť manželstvo účastníkov navrhovateľovi
v januári 2013 navrhla návštevu manželskej poradne, ale po niekoľkých sedeniach navrhovateľ odmietol

sa zúčastňovať týchto sedení s odôvodnením, že zo svojej strany nevidí žiadne zlepšenie ani nápravu
keďže takéto správanie navrhovateľa už odmietla ďalej znášať, s návrhom vo veci súhlasila, potvrdila,
že z ich manželstva sa vytratila dôvera, úcta a rešpekt, ich vzťahy sa stali napäté, čo nepriaznivo pôsobí
na riadny citový a fyzický vývin ich maloletého dieťaťa, v čase podávania vyjadrenia konštatovala, že
žiaden s manželov už nemala záujem na obnovení manželského spolužitia.Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 5.12.2014, na základe šetrením
zistených skutočností v prípade rozvodu manželstva účastníkov, predpokladal dohodu rodičov o zverení
maloletého do starostlivosti matky a o určení výšky výživného zo strany otca v sume 100 € mesačne,

takúto dohodu doporučoval schváliť, keďže sa nejavila byť v rozpore so záujmami dieťaťa, styk otca s
maloletým doporučoval upraviť podľa návrhu matky, pričom okrem iného v tejto správe konštatoval, že
na čas po rozvode sa rodičia dieťaťa dohodli na zverení maloletého syna L. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že otec na jeho výchovu mal prispievať sumou 100 € mesačne, obaja pri pohovore na
referáte zhodne uviedli, že sa pokúsia dohodnúť aj na úprave stretávania sa otca s dieťaťom, matka

vyjadrilastanovisko,žedobudúcnatýmtostretávaniamnemienibrániť,alekonkrétnuúpravupovažovala
za vhodnejšiu vzhľadom na vek maloletého, kedy ho na stretnutia je potrebné pripraviť.

Súdvykonaldokazovanievypočutímnavrhovateľa,odporkyne,kolíznehoopatrovníkalistinnýmidôkazmi
a zistil tento skutkový stav.

Účastníci uzavreli manželstvo L. X.X.XXXX, toto manželstvo účastníkov je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Q. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z
manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, maloletý L., Z.. X.XX.XXXX, okrem tohto dieťaťa
žiaden z manželov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú
štátnymi príslušníkmi SR, majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o manželstvo prvé a ich

predmanželská známosť trvala po dobu 9 rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná láska
a vôľa žiť spolu a založiť spolu rodinu.
Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči tomuto dieťaťu doposiaľ súdom upravený nebol.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 6.3.2015 navrhovateľ zmenil svoj pôvodný návrh vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému L. a na uvedenom pojednávaní žiadal
zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dôvodiac tým, že dva týždne pred
predmetným pojednávaním sa na uvedenom pokúsil dohodnúť s matkou dieťaťa, ale bezvýsledne.
Odporkyňa s rozvodom manželstva účastníkov jednoznačne súhlasila, ale v žiadnom prípade
nesúhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, mala za to, že takáto

starostlivosť by nebola v prospech maloletého dieťaťa.
Navrhovateľ zotrvával na skutočnostiach, ktoré udával v písomnom návrhu vo veci a tieto skutočnosti
zopakoval i vo svojej výpovedi, potvrdil, že spočiatku spolu s manželkou navštevovali psychologičku,
absolvovali niekoľko stretnutí, ale z jeho pohľadu odporkyňa nerobila nič pre nápravu ich vzájomného
vzťahu a preto na ďalšie stretnutia odmietal chodiť; poukázal na to, že maloletého L. má veľmi rád, že

s ním trávieval veľmi veľa času, chodievali spolu každý víkend na výlety, situácia sa zmenila po tom, čo
odporkyňa sa v septembri 2014 odsťahovala od navrhovateľa, poukázal na ich v tom čase už existujúce
rozdielne názory na nakladanie so spoločnými financiami, z dôvodu čoho pristúpil k tomu, že odmietol
dávať peniaze do „spoločnej kasy“, mal za to, že vhodnejšie by bolo, ak bude vykonávať nákupy podľa
potrieb rodiny, s ktorým návrhom sa odporkyňa nestotožnila a uviedol, že následne po odsťahovaní sa

zo spoločnej domácnosti mu začala robiť prieky pri jeho stretávaní sa s maloletým, následne po zásahu
kolízneho opatrovníka maloletého po januári 2015 mu odporkyňa dovoľovala sa s maloletým stretávať
v stredy popoludní, kedy ho vyzdvihoval zo škôlky a večer ho vracal odporkyni.
Z výpovede odporkyne vyplynulo, že táto taktiež zotrvávala na skutočnostiach ňou udávaných v jej
vyššie uvedenom písomnom vyjadrení, ako dôvod odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti uviedla

žiarlivostné scény navrhovateľa, krik a hádky, ktoré sa už stali neúnosnými a pre ktoré sa musela
odsťahovať, keďže tieto mali už vážny dopad nielen na ňu, ale aj na spoločné dieťa účastníkov, pričom
večer pred týmto jej odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti sa jej navrhovateľ vyhrážal, skončili
preto na polícii, kde bol s nimi spísaný záznam, začala sa báť o vlastný život, o život dieťaťa, keďže
navrhovateľ sa jej takto mal vyhrážať v čase, keď dieťa mala na rukách, s dieťaťom sa preto odsťahovala

ksvojimrodičom,poprela,žebyichnedorozumeniavznikalikvôlifinančnýmotázkam;kpredmetusvojho
podnikania uviedla, že pracuje ako učiteľka anglického jazyka, pričom v čase spolužitia sa stávalo i to,
že navrhovateľ jej vyčítal jej večernú prípravu na hodiny na ďalší deň; k návrhu navrhovateľa o zverení
maloletého do striedavej starostlivosti rodičov uviedla, že sa o tomto dozvedela až na predmetnom
pojednávaní, dovtedy komunikovali manželia len o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti

odporkyne; poprela, že by navrhovateľovi neumožňovala styk s dieťaťom, okrem uvedených jeho
stretnutí s dieťaťom každú stredu umožňovala navrhovateľovi stretávania sa s dieťaťom kedykoľvek
navrhovateľzavolalvsobotyinedele,pričomuviedla,ženavíkendysihonavrhovateľpýtallenmálokedy,
po uplynutí šiestich týždňov sa s ním chcel stretnúť počas víkendu v rozmedzí októbra až polovicenovembra, tak isto súhlasila s pobytom maloletého v čase víkendu u otca od 20.12.2015, v čase ktorého
pobytu ale maloletý sa jej dožadoval, preto ju navrhovateľ požiadal, či by ho nemohla prísť uspať, s
čím nesúhlasila, navrhovateľ si s dieťaťom poradiť nevedel, dieťa začalo plakať, preto s ním telefonicky

komunikovala, navrhovateľ odmietol dieťa jej doviesť, dieťa začalo hystericky kričať, preto musela pre
dieťa ísť ona autom a následne dieťa mesiac nechcelo s otcom byť v žiadnom kontakte.
Obaja zhodne uviedli, že ich komunikácia je problémová.
Ani jeden z manželov okrem maloletého L. ďalšie vyživovacie povinnosti neuviedol, obaja manželia
uviedli, že v podielovom spoluvlastníctve mali trojizbový byt, v ktorom pôvodne žili v spoločnej

domácnosti; navrhovateľka na ďalšom pojednávaní upresnila, že svoj podiel tejto nehnuteľnosti
previedla na svojho otca z dôvodu, že túto nehnuteľnosť financovali formou hypotekárneho úveru, ktorý
navrhovateľ v priebehu tohto konania vo veci prestal splácať, preto ju kontaktoval príslušný peňažný
ústav a danú situáciu sa rozhodla riešiť prevodom svojho podielu na svojho otca a to aj z dôvodu,
že navrhovateľ odmietal ňou navrhovanú dohodu o predaji tejto nehnuteľnosti; v spoluvlastníctve
účastníkov je aj auto značky Toyota Avensis, rok výroby 2004, iný majetok účastníci neudávali.

Spolužitie účastníci ukončili v septembri 2014.
Na uvedenom pojednávaní odporkyňa navrhovala určiť výživné zo strany navrhovateľa voči dieťaťu v
sume 200 € mesačne a zmenu ňou navrhovanej výške odôvodnila tým, že v čase spolužitia nepoznala
dostatočne príjmové pomery navrhovateľa a v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a súhlasila s
výživným 100 € mesačne zo strany navrhovateľa voči dieťaťu, nemala dostatočný prehľad o jednotlivých

nákladoch, k ustáleniu ktorých došlo po prerušení ich spolužitia a odsťahovaní sa jej a dieťaťa zo
spoločnej domácnosti účastníkov v septembri 2014.

Vzhľadom na jednoznačne rozporné stanoviská rodičov k spôsobu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnostívočimaloletémuL.načasporozvodesúduznesenímsp.zn.23P/201/2014zodňa18.3.2015,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2015, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z
odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých.
Následne ustanovená znalkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 1.7.2015 znalecký posudok vo veci
vypracovaný pod Č.. XX/XXXX, zapísaný do znaleckého denníka č. X, zo záverov ktorého znaleckého
posudku vyplýva, že vzájomný citový vzťah medzi maloletým a matkou je výrazne pozitívny, matka pre

maloletého L. predstavuje vysokú autoritu, podporu, emocionálnu stabilitu, v jej prítomnosti je maloletý
pokojný, spoločenský, bezprostredný, komunikatívny, matka naňho vplýva citlivo, s pochopením,
interakcie medzi nimi sú otvorené, priateľské a výrazne pozitívne citovo naviazané; vzájomný citový
vzťah medzi otcom a maloletým je optimálny, je pozitívne citovo orientovaný, majú k sebe blízko, je
viditeľný odstup od otca v tom zmysle, že dieťa je u matky a otca stretáva v určených termínoch,

trávi s ním menej času, čo je u päťročného dieťaťa vidieť, pretože v danom veku dieťa intenzitu
vzťahu vníma výraznejšie ako vo vyššom veku, dieťa ho akceptuje, chce byť s ním, chce u neho aj
prespať, otec sa vyjadril v návrhu, že súhlasí so zverením dieťa do starostlivosti a výchovy matky, tým
pádom vyhodnotila ako zjavné, že očakáva od matky, že maloletého adekvátne na stretnutia s otcom
pripraví a že tieto budú prebiehať v priateľskej atmosfére a bezkonfliktne; maloletý nemá negatívny

vzťah k žiadnemu z rodičov, neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
by maloletý L. bol ovplyvňovaný v jeho vzťahu k matke alebo k otcovi ďalšou osobou, na maloletom
L. v čase vyšetrení dieťaťa nebolo páchané psychické ani fyzické násilie; pri hodnotení osobnostných
predpokladov pre výchovu maloletého konštatovala, že u matky ide o osobnostne mierne neurolabilnú
osobnosť, nevyhranenú osobnosť, javiacu známky sociálnej žiadúcnosti s vysokým L-lži skóre, ale u

matky nejde o tendenčné správanie sa či klamanie, skôr je to vplyvom sociálnych okolností a rodinnej
výchovy, nemá tendencie k impulzivite a dobrodružnosti, je vysoko empatická, v afektívnej oblasti
je bez patologického nálezu, nemá trend k žiadnej duševnej či psychickej poruche, vyhodnotila, že
matka je vyvážená, mierne neurolabilná osobnosť bez známok duševnej patológie s mierne zvýšeným
skóre agresivity, jej osobnostná štruktúra je optimálna a vhodná na výchovu maloletého L.; u otca ide

osobnostne o neurostabilnú osobnosť, extrovertne orientovanú, javí známky sociálnej žiadúcnosti, má
zvýšené L-lži skóre, nízke sú hodnoty návykovosti a kriminality, osobnostne je zvýšene empatický -
vie sa vcítiť do problémov druhých, v afektívnej oblasti je bez patologického nálezu, nemá trend k
žiadnej duševnej či psychickej poruche, nebola zistená patologická hodnota, znalkyňa zhodnotila otca
ako vyváženú, neurostabilnú osobnosť, bez známok duševnej patológie, s mierne zvýšeným skóre

agresivity, ktorého osobnostná štruktúra je optimálna a vhodná na výchovu maloletého L.; na základe
zistených skutočností psychologickým vyšetrením, klinickým rozhovorom, odporúčala zveriť maloletého
do osobnej starostlivosti matky, neodporúčala v danom čase striedavú starostlivosť o maloletého,
navrhovala po rozvode pri úvodných stretnutiach maloletého s otcom nastaviť dieťa na novovzniknutúsituáciu, vysvetliť mu, ako to bude fungovať a na základe jeho reakcie styk s otcom upraviť, resp.
realizovať, napr. situácia so spaním dieťaťa u otca - dieťa musí byť jasne a riadne inštruované -
pripravené na to, že bude o otca spať a naopak, otec musí v predstihu vytvoriť optimálne podmienky

pre dieťa, aby u neho ostať na noc chcelo; pokiaľ ide o najvhodnejšiu formu úpravy styku maloletého
konštatovala, že situácia je pre dieťa nová, nevie zaujať jasné stanovisko, ani si vysvetliť, čo sa stalo,
preto ak optimálne v začiatkoch úpravy styku zdôrazňovala potrebu akceptovať individualitu maloletého
a navrhovala styk otca s dieťaťom upraviť v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny víkend
od 10:00 hod. do soboty do 18:00 hod. nedele, nedoporučovala diferencovať prázdniny alebo dlhší čas

voľna, ako neprípustné vyhodnotila pokiaľ ide o frekvencie stretnutí otca s maloletým, náhodnosť týchto
stretnutí, zdôraznila, že ak sa stanoví režim stretávania sa maloletého s otcom, je nutné ho obojstranne
dodržiavať, pričom je dôležitý kontakt rodičov, aby sa títo vedeli vzájomne dohodnúť, či už telefonicky,
sms správami a pod. matka musí dieťa adekvátne pripraviť, odovzdať v mieste bydliska, kde s maloletým
býva a otec je povinný si ho vyzdvihnúť a vrátiť v stanovenom čase a termíne v mieste bydliska matky,
kde matka s maloletým býva.

Spolu s uvedeným znaleckým posudkom znalkyňa doručila súdu i vyúčtovanie odmeny za jeho
vypracovanie medzi tým rodičia uhradili zálohu na uvedené znalecké dokazovanie v sume po 200 €
každý a to matka 30.4.2015 a otec 24.4.2015.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/201/2014 zo dňa 2.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.7.2015, bola znalkyni priznaná za vypracovanie znaleckého posudku odmena spolu vo výške 484,72
€, ktoré bola vyplatené z preddavkov zložených rodičmi po 200 € a zostávajúca časť odmeny v sume
84,72 € jej bola preddavkovo vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Voči uvedenému znaleckému posudku matka, ako uviedla v písomnej správe doručenej súdu dňa
22.7.2015, námietky nemala, v zmysle záverov posudku žiadala zveriť L. do svojej osobnej starostlivosti,
upraviť styk otca s dieťaťom v zmysle znaleckého posudku a zaviazať otca k povinnosti prispievať na
výživu maloletého sumou 200 € mesačne.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k záverom znaleckého posudku doručenom súdu dňa 24.7.2015,
uviedol svoje výhrady voči znaleckému posudku pokiaľ ide o znalkyňou navrhovaný rozsah jeho
styku s maloletým poukazujúc na to, že znalkyňa konštatovala, že jeho osobnostné predpoklady pre
výchovu maloletého sú optimálne, že je v záujme maloletého, aby s ním trávil viac času než dovtedy,
preto znalkyňou navrhovanú úpravu styku vyhodnotil za bezdôvodne okresanú, na základe ktorej,

by v priebehu kalendárneho roka s dieťaťom trávil 58,5 dní, čo je cca 16 % celkového času, čo je
neakceptovateľné, nesúhlasil s nestanovením rozsahu styku s dieťaťom v čase prázdnin, poukazujúc na
právo dieťaťa na rovnaký styk s oboma rodičmi, vzhľadom na uvedené žiadal obšírnejšiu úpravu styku
s dieťaťom vrátane prázdninových pobytov.

Dňa 19.1.2016 otec súdu písomne oznámil, že sa nemôže zúčastniť pojednávania stanoveného na
20.1.2016 z dôvodu dlhodobého zamestnania v zahraničí, v ktorom zamestnaní je od 1.1.2016 a
zamestnávateľ ho nemohol uvoľniť, dovolenku ešte čerpať nemohol, uviedol najbližší jeho pobyt na
Slovensku od 15.4.2016, žiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na uvedenom pojednávaní a o
konanie v jeho neprítomnosti.

Na pojednávanie konané dňa 16.1.2016, sa navrhovateľ nedostavil, na pojednávanie bol riadne a včas
predvolaný, pričom, ako je uvedené vyššie, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v
jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa na uvedenom pojednávaní poukázal na zotrvávanie
navrhovateľa na pôvodne podanom návrhu a to na zverení maloletého L. na čas po rozvode manželstva

účastníkov do osobnej starostlivosti odporkyne, na určení výživného z jeho strany na dieťa v sume
100 € mesačne, zároveň na netrvaní navrhovateľa na návrhu na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti manželov a navrhoval upraviť styk navrhovateľa s maloletým každú stredu od
15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny víkend od piatku 15:00 hod. do 18:00 hod., každoročne od
15.7. do 31.7 a od 15.8. do 31.8. v každom párnom roku od 23.12 do 29.12 do 18:00 hod., v každom

nepárnom roku od 30.12 od 10:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., v párnom roku v čase
jarných prázdnin od 8:00 hod., v soboty pred prvým dňom jarných prázdnin do 18:00 hod. nedele konca
jarných prázdnin, v čase veľkonočných sviatkov v párnom roku od veľkonočného piatka 8:00 hod. do
veľkonočného pondelka do 18:00 hod.Odporkyňa s takto navrhovanou úpravou styku navrhovateľa s maloletým nesúhlasila poukazujúc i na
to, že v priebehu letných prázdnin 2015 sa otec s dieťaťom nestýkal, naposledy sa s dieťaťom stretol

6.12.2015 na Mikuláša, úpravu v čase jarných prázdnin vyhodnotila ako bezpredmetnú, keďže maloletý
navštevuje stále materskú škôlku a teda jarné prázdniny nemá a žiadala zohľadniť závery znalkyne vo
vypracovanom znaleckom posudku.

Navrhovateľ bol od 1.3.2012 zamestnancom V. M. O. T..Q.. A., u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva

z opisu jeho mzdových listov dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.260 €.
Tento pracovný pomer ako vyplýva z oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľ ukončil
na vlastnú žiadosť, čo svojmu právnemu zástupcovi zdôvodňoval tým, že sa „cítil byť vyhorený“ a
následne od 1.1.2016 sa zamestnal u zamestnávateľa K. X J. &. U. U., pričom z pracovnej zmluvy
vyplýva, že s týmto zamestnávateľom sa dohodol na mzde „1.127,48 € brutto“, čo predstavuje „vyplatenú
sumu 957 € netto“, z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva, že navrhovateľ mohol čerpať dovolenku v termíne

od 6.2. do 12.2. alebo sa jej vzdať, ďalej z uvedenej zmluvy vyplýva, že miesto výkonu práce je Q..
U., U., plný pracovný čas predstavuje bez prestávok 32 hodín, 6 dní v týždni, zamestnanec, teda
navrhovateľ, sa zaviazal pracovať nadčasy, s tým, že v prípade osobných záujmov zamestnanca sa
každá jednotlivá požiadavka bude osobitne zvažovať s ohľadom na servisný plán, pracovný týždeň
začína v pondelok, v bode 13 zmluvy je konštatované „stravovanie a ubytovanie poskytované k

uvedenej službe zamestnávateľom, môže zamestnávateľ kedykoľvek zrušiť, zamestnanec si nemá
právo nárokovať“.

Odporkyňa je osobou samostatne zárobkovo činnou, s ňou podaných daňových priznaní vyplýva, že v
roku 2013 vykázala celkové príjmy 1.560 €, základ dane 1.560 €, uhradil daň 130 €, pričom do 2.9.2013

bola na materskej dovolenke a za rok 2014 vykázala celkové príjmy 7.304 €, výdavky 3.541,45 €, základ
dane 3.762,55 €, daň neuhradila žiadnu. K svojim príjmom z výkonu uvedenej činnosti odporkyňa na
pojednávaní konkretizovala, že tieto príjmy dosiahla v roku 2015 v mesačnej výške 550 € až 600 € v
hrubom.

Maloletý L. navštevuje materskú škôlku, kde je hradený poplatok 50 € mesačne, od apríla 2015
navštevuje krúžok gymnastiky s výnimkou letných mesiacov júla a augusta, na ktorý chodieva 2 krát
týždenne v pondelky a štvrtky a kde je hradený poplatok 35 €, ináč má maloletý potreby primerané
veku dieťaťa, ktoré odporkyňa vyčíslila náklady spojené s bývaním 90 €, škôlka uvedených 50 €, krúžok
gymnastiky uvedených 35 €, strava 80 €, oblečenie, obuv 40 €, lieky 18 €, drogéria 5 €, benzín na

vozenie dieťaťa do a zo škôlky 25 €, voľnočasové aktivity 35 €, hračky a knihy 14 €.
Navrhovateľ na výživu dieťaťa od novembra 2015, neprispieva žiadnou formou.

Odporkyňa spolu s maloletým L. od decembra 2015 býva v trojizbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve
jej rodičov, ďalšie osoby s nimi v tejto domácnosti nežijú, v súvislosti s týmto bývaním hradí mesačné

náklady nájomné 130 €, elektrina 20 €, plyn 5 €, televízia, internet 20 €. Navrhovateľ svoje aktuálne
bytové pomery súdu neuviedol.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého

manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo

účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je hlboko a trvale
rozvrátené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia účastníkov, ktorí od septembra
2014 už nežijú v spoločnej domácnosti a žiaden z nich nie je ochotný toto manželské spolužitie obnoviť.
Ako dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd vyhodnotil jednoznačne závažné povahové odlišnosti
účastníkov a ich rozdielne hodnotové rebríčky.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti odporkyne,
pričom vychádzal z odporúčaní kolízneho opatrovníka, zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého
posudku a v neposlednom rade zo zhodných prednesov účastníkov, ktorí v konečnom výsledku obaja
dospeli k zhodnému stanovisku o zverení maloletého do starostlivosti jeho matky, t. j. odporkyne v tomto
konaní.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj k veku primeraným vzdelávaním a
kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia,
pričom zároveň zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne voči

maloletému formou osobnej starostlivosti oň, rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným
na úhradu potrieb maloletého a ktoré sú vyplácané k rukám matky dieťaťa a zároveň zohľadnil aj
osobné, majetkové a zárobkové pomery na stranách rodičov dieťaťa, pričom jednoznačne zhodnotil, že
odporkyňa,matkadieťaťa,zabezpečujeúhraduvšetkýchodôvodnenýchpotriebmaloletéhovsúčasnosti
v celom rozsahu, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ - otec dieťaťa, na výživu

maloletého spätne po dobu niekoľkých mesiacov neprispieva a je taktiež nesporným, že pred uvedeným
obdobím odporkyňa zo svojich prostriedkov hradila všetky odôvodnené potreby maloletého nad rámec
príspevkov navrhovateľa na toto dieťa, ktoré príspevky, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v
minulosti (do novembra 2015), predstavovali v priemere sumu 100 € mesačne. Pokiaľ ide o pomery
na strane navrhovateľa z pohľadu stanovenia výšky výživného súd jednoznačne vychádzal a musel

vychádzať v súlade s citovaným ustanovením § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 veta 2 zákona o rodine, z
príjmu, ktorý navrhovateľ dosahoval u svojho predchádzajúceho niekoľkoročného zamestnávateľa, V.
M. O. T..Q.., ktorý pracovný pomer, ako jednoznačne vyplynulo, ukončil vlastným zavinením a preto
na následný pokles jeho príjmov, teda na toho času dosahovanú výšku jeho priemerného mesačného
čistého príjmu súd prihliadnuť nemohol, keďže navrhovateľ sa svojim nezodpovedným ukončením

predchádzajúceho pracovného pomeru z pohľadu stanovenia výšky výživného vzdal majetkového
prospechu spočívajúceho v dovtedy ním dosahovanom priemernom mesačnom čistom príjme, ktorá
skutočnosť nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je
jednoznačne odkázané na svojich rodičov, zároveň súd musel zohľadniť skutočnosť, že dieťa ako
vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 zákona má právo podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov a má právo na výživné v takom rozsahu, ako by rodičia žili v spoločnej domácnosti a
spoločne hospodárili, zároveň súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil majetkové pomery rodičov
uvedené vyššie a skutočnosť, že žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá. Pokiaľ právny zástupca otca tvrdil údajný nárast výdavkov navrhovateľa na bývanie dôvodiac tým,že bývanie v zahraničí je drahšie ako na Slovensku, súd zohľadnil bod 13 otcom uzavretej pracovnej
zmluvy s terajším zamestnávateľom z ktorého vyvodil, že ubytovanie a strava sú otcovi terajším
jeho zamestnávateľom poskytované bezplatne keďže navrhovateľ opak nepreukázal, ako vyplynulo z

vykonanéhodokazovaniavsúčasnostinavrhovateľsanepodieľanahradenínákladovnabytvKošiciach,
kde rodina pôvodne spoločne žila a ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve manželov a v
súvislosti s ním vlastneným podielom v tomto byte minimálne od novembra 2015. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na
úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh odporkyne na stanovenie výšky výživného v prevyšujúcej časti.

Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletým súd vychádzal jednak zo záverov vo veci
vypracovaného znaleckého posudku a rešpektoval odporúčania znalkyne na úpravu styku maloletého
s jeho otcom, t.j. navrhovateľom, pričom ale zároveň jednoznačne súd musel zohľadniť skutočnosť, že
otec v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí, preto je bezpredmetným upravovať jeho styk s dieťaťom v

čase pracovných dní v každom týždni, keďže je nesporné, že takáto úprava styku by bola len zaväzujúca
pre odporkyňu a dieťa a terajšie osobné pomery na strane navrhovateľa by mu neumožňovali využívať
možnosť takéhoto stretávania sa s dieťaťom, preto súd upravil styk navrhovateľa s maloletým v čase
víkendov a to každý párny víkend v časovom rozpätí podľa odporúčania znalkyne, ale bez prespania
maloletého u navrhovateľa, keďže vzhľadom aj na zmenu spoluvlastníctva bytu uvedeného vyššie sa

toho času javí ako problémovým spôsob užívania predmetného bytu a z rovnakého dôvodu súd upravil
i stretávanie sa otca s dieťaťom v čase takzvaných letných prázdnin, teda v čase letných mesiacov
a upravil tieto stretávania sa navrhovateľa s dieťaťom v presnom časovom rozpätí v tom-ktorom dni
upraveného obdobia od 1.7. do 7.7. bez prenocovania.
Od širšej úpravy styku než je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku súd upustil a teda v tejto

časti návrhu navrhovateľa nevyhovel, keďže navrhovateľ tým, že uzavrel pracovný pomer v zahraničí,
kde toho času aj žije, jednoznačne má problém dostaviť sa na Slovensko, dôkazom čoho je i to, že
napriek tomu, že je navrhovateľom v tomto konaní, že bol upovedomený prostredníctvom právneho
zástupcu o potrebe dostaviť sa na pojednávanie aj vzhľadom na to, že medzi rodičmi nedošlo k
uzavretiu rodičovskej dohody predovšetkým pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s dieťaťom, sa

na pojednávanie nedostavil a žiadal, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti, z uvedeného súd teda
vyvodil, že by bolo bezpredmetným upravovať styk navrhovateľa s dieťaťom rozsiahlejším spôsobom,
keďže terajšie pracovné pomery navrhovateľa by mu takéto stretávania sa s dieťaťom neumožňovali.

O náhrade trov štátu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 148 O.s.p. a zaviazal každého z rodičov

zaplatiť po polovici zostávajúcej časti odmeny vyplatenej znalkyni, ktorá bola jej vyplatená po započítaní
rodičmi uhradených záloh na znalecké dokazovanie predbežne z finančných prostriedkov štátu vo výške
spolu 84,72 €, z čoho polovica je 42,36 € z dôvodu, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný v
záujme maloletého dieťaťa účastníkov z dôvodu rozporných tvrdení účastníkov ako rodičov dieťaťa.
Z vyššie uvedených dôvodpv v prevyšujúcej časti návrhy účastníkov, pokiaľ ide o navrhovateľom

pôvodne navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť účastníkov o maloletého, návrh navrhovateľa na
úpravu jeho styku s maloletým v prevyšujúcej časti a návrh odporkyne na určenie výživného zo strany
navrhovateľa na dieťa v prevyšujúcej časti, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov

konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).